EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie
Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex
Dokument 52014AB0083
Opinion of the European Central Bank of 19 November 2014 on a proposal for a regulation of the European Parliament and of the Council on structural measures improving the resilience of EU credit institutions (CON/2014/83)
Stanovisko Európskej centrálnej banky z 19. novembra 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií (CON/2014/83)
Stanovisko Európskej centrálnej banky z 19. novembra 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií (CON/2014/83)
Ú. v. EÚ C 137, 25.4.2015, s. 2 – 25
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
25.4.2015 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 137/2 |
STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
z 19. novembra 2014
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií
(CON/2014/83)
(2015/C 137/02)
Úvod a právny základ
Európska centrálna banka (ECB) prijala 14. marca 2014 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“). ECB prijala 27. marca 2014 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k navrhovanému nariadeniu.
Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na spôsob, akým Európsky systém centrálnych bánk prispieva k plynulému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou Rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.
Všeobecné pripomienky
ECB víta návrh na riešenie tejto záležitosti prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ. Toto opatrenie bude priamo uplatniteľné vo všetkých 28 členských štátoch (2) a prispeje k zabezpečeniu harmonizovaného rámca Únie, ktorý rieši obavy týkajúce sa bánk, ktoré sú „príliš veľké na to, aby zlyhali“ a „príliš prepojené na to, aby zlyhali“. Cieľom navrhovaného nariadenia je znížiť potenciálnu fragmentáciu, ktorá by mohla byť spôsobená rozdielnou vnútroštátnou štrukturálnou reguláciou bankového sektora a ktorá by mohla viesť k rozporom, regulačnej arbitráži a nedostatku rovnakých podmienok v rámci jednotného trhu (3).
Navrhované nariadenie zároveň bližšie uvádza podrobnosti o určitých úlohách, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti ECB na základe nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (4). Účinnosť jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) by bola obmedzená nesúrodými vnútroštátnymi právnymi predpismi, v dôsledku čoho by sa zvýšila náročnosť dohľadu a náklady na dohľad (5). Vzhľadom na to je potrebná harmonizácia na úrovni Únie.
Konkrétne pripomienky
1. Rozsah pôsobnosti navrhovaných pravidiel
|
1.1. |
Navrhované nariadenie sa vzťahuje na úverové inštitúcie označené za globálne systémovo významné inštitúcie (6), ako aj na ostatné úverové inštitúcie, ktorých súvahy a obchodné činnosti spĺňajú isté prahové hodnoty za obdobie troch po sebe idúcich rokov (7). ECB má za to, že to je v súlade s výslovným zameraním na obmedzenú podmnožinu najväčších a najzložitejších úverových inštitúcií a skupín, ktoré napriek iným legislatívnym aktom ostávajú príliš veľké na to, aby zlyhali, príliš veľké na to, aby ich bolo možné zachrániť alebo príliš zložité na to, aby sa dali riadiť, kontrolovať a aby bolo možné riešiť ich situáciu (8). |
|
1.2. |
V prípade koncentrácie úverových inštitúcií (napríklad fúzie), čím by sa okamžite vytvorila jediná úverová inštitúcia spadajúca do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia, by príslušný orgán pri posudzovaní, či sú prahové hodnoty pre nový jediný subjekt splnené, mal zohľadniť kombinované údaje úverových inštitúcií, ktoré vytvorili jediný subjekt, a to za obdobie dvoch rokov pred koncentráciou (9). Okrem takýchto prípadov príslušné vnútroštátne orgány by mali pravidelne, najmenej však raz ročne preskúmať, či sú prahové kritériá splnené (10). Komisia by navyše pri preskúmaní navrhovaného nariadenia mala posúdiť primeranosť prahových kritérií, napr. overiť, či sú zahrnuté všetky príslušné úverové inštitúcie (11). Preto, ak existuje dôkaz, že nie všetky obchodné aktíva úverových inštitúcií sú primerane obsiahnuté vo vymedzení pojmu obchodných činností, Komisia by pri vypracovaní správy uvedenej v článku 34 mala venovať osobitnú pozornosť tomu, či by všetky finančné aktíva a finančné záväzky oceňované v reálnej hodnote alebo rovnocenné súvahové položky pre banky, ktoré nepoužívajú medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (International Financial Report Standards – IFRS), mali byť zahrnuté do výpočtu obchodných činností podľa navrhovaného nariadenia. Na tento účel by mohlo byť užitočné aktualizovať posúdenie vplyvu. |
2. Zakázané obchodné činnosti, najmä obchodovanie na vlastný účet
|
2.1. |
ECB vo všeobecnosti podporuje, aby v navrhovanom nariadení sa zakazuje obchodovanie na vlastný účet zo strany určitých úverových inštitúcií, ako je úzko vymedzené v článku 5. Predovšetkým by sa zakázali činnosti trading deskov, oddelení, divízií alebo individuálnych obchodníkov špecificky zameraných na takéto zaujímanie pozícií na vytváranie zisku na vlastný účet bez akejkoľvek spojitosti s činnosťou klienta alebo s účelom hedžovania rizika daného subjektu (12). Keďže banky v dôsledku finančnej krízy výrazne znížili alebo celkom zrušili svoje trading desky, oddelenia a divízie špecificky zamerané na obchodovanie na vlastný účet, ECB sa domnieva, že navrhované nariadenie je preventívne opatrenie, ktorého cieľom je odradiť banky od opätovného zapojenia sa do tejto činnosti v budúcnosti. Náklady na uskutočnenie zákazu obchodovania na vlastný účet by preto mali byť obmedzené (13). Udalosti pred a počas poslednej finančnej krízy ukazujú, že obchodovanie na vlastný účet je vysokorizikovou činnosťou, ktorá môže potenciálne vytvoriť systémové riziko prostredníctvom široko otvorených pozícií a prepojenosti medzi finančnými inštitúciami. V porovnaní s ostatnými činnosťami, ktoré sa viac opierajú o klienta, ako napríklad poskytovaním úverov, obchodovanie na vlastný účet jednoducho narastie v krátkom čase. Najmä vtedy, ak sa obchodovanie na vlastný účet uskutočňuje v bankových skupinách, ktoré majú prospech z implicitnej záruky záchrannej siete bánk (fondy na riešenie krízovej situácie, fondy na ochranu vkladov alebo v konečnom dôsledku daňovníci), môže existovať motivácia na zvýšenie takejto vysokorizikovej činnosti na úkor záchrannej siete. Okrem toho má ECB za to, že činnosť obchodovania na vlastný účet nesúvisí s požiadavkami klientov bánk a ani na ne nereaguje. V skutočnosti môže v rámci bankovej skupiny, ktorá uskutočňuje obchodovanie na vlastný účet, dochádzať ku konfliktom záujmov medzi jej činnosťou obchodovania na vlastný účet a poskytovaním služieb svojim klientom. Navrhované nariadenie zabezpečuje zákazom, skôr než iba oddelením obchodovania na vlastný účet, aby banky neboli priamo vystavené tomuto obchodnému riziku alebo riziku poškodenia dobrého mena. ECB z rovnakého dôvodu tiež víta, že navrhované nariadenie zakazuje príslušným úverovým inštitúciám vlastniť hedžové fondy alebo investovať do nich (14). Tento zákaz by obmedzil riziko obchádzania zákazu obchodovania na vlastný účet a pomohol zmierniť účinky prelievania medzi bankami a tieňovým bankovým systémom. |
|
2.2. |
Aby bolo možné rozlíšiť obchodovanie na vlastný účet a ostatné obchodné činnosti, najmä činnosti spojené s tvorbou trhu (15), musia sa stanoviť primerané definície. ECB uznáva, že rozlíšiť obchodovanie na vlastný účet a činnosť spojenú s tvorbou trhu je zložité v teórii, ako aj v praxi (16). ECB vo všeobecnosti podporuje vymedzenie pojmu obchodovania na vlastný účet, ako sa to uvádza v navrhovanom nariadení (17), ale navrhuje niektoré zmeny s cieľom objasniť zakázané činnosti (18). ECB najmä navrhuje objasniť, že budú zakázané transakcie týkajúce sa obchodovania na vlastný účet, ktoré sa uskutočňujú v reakcii na trhové ocenenia a za účelom ich využívania a s cieľom tvorby zisku bez ohľadu na to, či zisk sa v skutočnosti tvorí v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte. Úverové inštitúcie by vykonávali obchodovanie na vlastný účet – na rozdiel od činností spojených s tvorbou trhu – využívaním informácií o skutočnej hodnote aktív s cieľom tvorby zisku na základe odchýlok trhovej hodnoty bez ohľadu na pokyny klienta. |
|
2.3. |
Nakoniec sú v tejto súvislosti do návrhu Komisie zahrnuté niektoré vyňatia: a) hoci Komisia považuje obchodovanie na vlastný účet za vysokorizikovú činnosť, zostalo by prípustné vo vzťahu k štátnym dlhopisom a b) úverové inštitúcie, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia, by sa naďalej mohli zapájať do vysokorizikových činností, ktoré by mohli byť veľké na agregovanej úrovni. Zdá sa, že takéto vyňatia naznačujú, že povaha vyňatých obchodných činností by sa mala ďalej posudzovať pri ďalšom preskúmaní navrhovaného nariadenia s cieľom určiť rozsah možnej hrozby, ktorú môže takáto činnosť predstavovať pre jednotlivé úverové inštitúcie alebo globálny finančný systém (19). |
3. Rozhodnutie, či požadovať alebo nepožadovať odčlenenie obchodných činností, najmä zaobchádzanie s činnosťami spojenými s tvorbou trhu
|
3.1. |
ECB vo všeobecnosti podporuje zavedenie metriky týkajúcej sa veľkosti, zložitosti, pákového efektu a vzájomnej prepojenosti obchodných činností v rámci posudzovania orgánmi dohľadu, ktoré sa uskutočňuje na základe navrhovaného nariadenia (20). Táto metrika však neumožňuje hĺbkové posúdenie jednotlivých obchodných činností, ktoré má vykonať orgán dohľadu. ECB preto súhlasí s tým, že takéto kritériá by nemali byť jediným základom na začatie konania, ktoré vedie k prijatiu rozhodnutia o odčlenení. Posúdenie tejto metriky by malo byť doplnené uplatnením diskrečnej právomoci orgánu konsolidovaného dohľadu. Navrhované nariadenie poskytuje orgánom dohľadu istú diskrečnú právomoc v rozličných fázach konania o odčlenení. V navrhovanom nariadení rozhodnutie príslušného orgánu o začatí konania, ktoré vedie k prijatiu rozhodnutia o odčlenení konkrétnych obchodných činností, závisí od určenia príslušným orgánom, že je finančná stabilita základnej úverovej inštitúcie alebo finančného systému Únie ako celku ohrozená pri zohľadnení cieľov navrhovaného nariadenia (21). Ak po posúdení obchodných činností príslušný orgán dôjde k záveru, že tieto činnosti spĺňajú príslušnú metriku, čo sa týka relatívnej veľkosti, pákového efektu, zložitosti, ziskovosti, súvisiaceho trhového rizika a vzájomnej prepojenosti, mal by požadovať, aby základná úverová inštitúcia odčlenila tieto činnosti (22). Pri konečnej analýze však toto rozhodnutie závisí aj od ďalšieho posúdenia finančnej stability príslušným orgánom. Okrem toho, dokonca aj po tom, čo boli základnej úverovej inštitúcii oznámené závery príslušného orgánu, má príležitosť preukázať k spokojnosti príslušného orgánu, že uvedené obchodné činnosti nepredstavujú hrozbu pre finančnú stabilitu inštitúcie alebo finančného systému Únie ako celku, pričom zohľadní ciele navrhovaného nariadenia (23). |
|
3.2. |
ECB podporuje prístup navrhovaného nariadenia k odčleneniu. Zabráni to začatiu dlhých a finančne nákladných konaní, v ktorých sú splnené prahové hodnoty veľkosti a zložitosti, ale skutočné hrozby pre finančnú stabilitu základnej inštitúcie alebo celej Únie sú podstatne zmiernené v dôsledku existujúcich regulačných požiadaviek a kontroly zo strany orgánu dohľadu. Okrem toho by úverová inštitúcia mohla potenciálne splniť vyššie uvedené prahové hodnoty prostredníctvom zapojenia sa do určitých obchodných činností, ktoré prispievajú k väčšej finančnej stabilite, napr. činností spojených s tvorbou trhu, ktoré sú kľúčové pre financovanie ekonomiky alebo činností, ktorých cieľom je vytvoriť rezervy likvidity v záujme splnenia iných prudenciálnych požiadaviek. Orgány dohľadu preto potrebujú flexibilitu nad rámec stanovených prahových hodnôt na uplatnenie ich posúdenia, majúc na zreteli širšie regulačné interakcie a dôsledky pre finančný systém ako celok. Toto posúdenie by malo zohľadňovať aj finančnú stabilitu jednotlivých členských štátov alebo skupín členských štátov v Únii, keďže posudzovanie zo strany orgánov dohľadu môže mať v týchto členských štátoch alebo skupine členských štátov významný vplyv. Bolo by užitočné doplniť tieto užitočné ustanovenia o objasnenie posudzovania, či obchodné činnosti základnej úverovej inštitúcie predstavujú hrozbu pre finančnú stabilitu, a teda vyžadujú odčlenenie (24). Požiadavka transparentnosti v rozhodovacom procese (25) uvedená v navrhovanom nariadení je kľúčovým prvkom pri zabezpečení toho, aby rozhodnutia o neodčlenení konkrétnych obchodných činností boli riadne odôvodnené a opodstatnené. V tejto súvislosti sa rozhodnutie v oblasti dohľadu musí prijať s odkazom na súbor širších kritérií, ako sú tie, ktoré sú obsiahnuté v navrhovanom nariadení. Vytvorenie harmonizovaného rámca, ktorý uľahčuje výstižnejšie posúdenie v oblasti dohľadu, ako ten, ktorý je v súčasnosti ustanovený, by usmerňovalo príslušný orgán pri výkone diskrečnej právomoci a pomohlo orgánom dohľadu pri zisťovaní potreby odčlenenia. To môže tiež motivovať úverové inštitúcie k zlepšeniu ich riadenia vrátane ich interných systémov a postupov s cieľom zabrániť riziku nedodržania predpisov a zmierniť náklady budúcej požiadavky na odčlenenie. Na tento účel môžu metriku užitočne dopĺňať dodatočné kvalitatívne informácie, ako napríklad: a) kartografia obchodných činností vrátane metód na posúdenie potreby tvorby zásob s cieľom vyhovieť očakávanému dopytu klientov; b) rámec na dosahovanie súladu, ktorým sa vykonáva navrhované nariadenie a c) systémy náhrad pre obchodníkov. Metriku by tiež mohli dopĺňať dodatočné kvantitatívne údaje, ako napríklad obrat zásob, rozdiely hodnoty v riziku, „zisky a straty v deň 1“, obmedzenia trading deskov a geografická diverzifikácia obchodných činností (26). V dôsledku toho by sa postup stal pre orgány dohľadu viac uskutočniteľným z hľadiska prevádzky. V súlade so všeobecným cieľom navrhovaného nariadenia by úverové inštitúcie mali poskytnúť všetky informácie potrebné na výpočet metriky použitej orgánom dohľadu pri posudzovaní obchodných činností (27). |
|
3.3. |
ECB považuje za dôležité dostatočne zachovať činnosti bánk spojené s tvorbou trhu s cieľom zachovať alebo zvýšiť likviditu aktív a trhu, zmierniť volatilitu cien a zvýšiť odolnosť trhov s cennými papiermi voči šokom. To je zásadné pre finančnú stabilitu, vykonávanie a plynulú transmisiu menovej politiky a financovanie ekonomiky. Akékoľvek regulatórne opatrenie by sa preto malo vyvarovať negatívnych následkov pre činnosti spojené s tvorbou trhu, ktoré nie sú odôvodnené významnými rizikami. Pri uskutočňovaní hĺbkového preskúmania činností spojených s tvorbou trhu v súlade s článkom 9 ods. 1 navrhovaného nariadenia by orgány dohľadu mali venovať osobitnú pozornosť možným účinkom týchto činností na finančnú stabilitu. Samozrejme činnosti spojené s tvorbou trhu, ktoré zostanú zachované v základnej úverovej inštitúcii, by mali byť v súlade s cieľmi navrhovaného nariadenia. Takéto činnosti by najmä nemali viesť k vytvoreniu banky, ktorá je príliš veľká na to, aby zlyhala alebo príliš prepojená na to, aby zlyhala, a nemali by zahŕňať činnosť obchodovania na vlastný účet pod zámienkou tvorby trhu, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť finančnú stabilitu. Preto by bolo užitočné spresniť, že príslušný orgán môže základnej úverovej inštitúcii povoliť, aby vykonávala činnosti spojené s tvorbou trhu, ktoré nepredstavujú hrozbu pre finančnú stabilitu inštitúcie alebo celého finančného systému Únie alebo jeho časti (28). Z uvedeného hľadiska tiež ECB navrhuje niektoré zmeny s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie záverov príslušného orgánu, pokiaľ ide o obchodné činnosti, ktoré by sa mali vykonať v rámci obchodného subjektu (29). ECB navrhuje presnejšie vymedzenie pojmu tvorba trhu (30) doplnením slov „alebo v rozumnom očakávaní potenciálnej činnosti klienta“ k navrhovanému vymedzeniu pojmu tvorba trhu v súlade s prvkami obsiahnutými vo vymedzení pojmu obchodovanie na vlastný účet. Okrem toho ECB odporúča zosúladiť vymedzenie pojmu tvorba trhu vo všetkých právnych predpisoch Únie s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/201 (31), ktoré sa týka predaja nakrátko a určitých aspektov swapov na úverové zlyhanie a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EU (32) o trhoch s finančnými nástrojmi. Nedostatkom navrhovaného nariadenia je absencia vymedzenia pojmu „významné trhové riziko“. Navrhuje sa, aby bol pojem „tvorba trhu“ ešte viac zosúladený s nariadením (EÚ) č. 236/2012. |
|
3.4. |
Úverové inštitúcie prijímajú v dôsledku svojich činností pravidlá pre riadenie rizika založené na riziku pre úverovú inštitúciu alebo jej klientov. Primerané riadenie rizika prispieva k platobnej schopnosti úverovej inštitúcie a k stabilite finančného systému. Navrhované nariadenie v tejto súvislosti obmedzuje povinnosti v oblasti riadenia rizika základnej úverovej inštitúcie na určité derivátové nástroje, ak sú takéto nástroje oprávnené na zúčtovanie ústrednou protistranou. Preto sa odporúča, aby Komisia pri výkone svojej právomoci prijímať delegované akty na základe článku 11 ods. 3 navrhovaného nariadenia zohľadnila špecifiká a primeranosť politík riadenia rizika bánk. |
|
3.5. |
Nakoniec je potrebné poznamenať, že samotné odčlenenie nerieši problém príliš veľkého na to, aby zlyhal. Zlyhanie veľkého, už odčleneného obchodného subjektu môže mať stále systémový dosah s závažnými dôsledkami na kapitálové trhy. V tejto súvislosti môžu určité banky dôjsť k záveru, že odčlenený obchodný subjekt nemá dostatočnú veľkosť, aby bol ekonomicky životaschopný. Tento záver ich môže viesť k upusteniu od všetkých obchodných činností, čo by mohlo mať za následok koncentráciu týchto obchodných činností na úrovni väčších bánk, ktoré by sa tak stali ešte väčšími. Tento výsledok nie je v súlade s cieľom zmierniť problém príliš veľkého na to, aby zlyhal. Alternatívne sa takéto obchodné činnosti môžu presunúť do tieňového bankového sektora. Takýto vývoj by vyžadoval dôkladnú kontrolu akýchkoľvek nezamýšľaných následkov a, ak by sa tieto následky stali závažnými, mohli by byť opodstatnené špecifické opatrenia na ich riešenie. |
4. Doložka o výnimke
Článok 21 navrhovaného nariadenia ustanovuje, že na žiadosť členského štátu môže Komisia povoliť výnimku z požiadaviek na odčlenenie pre úverové inštitúcie, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne právne predpisy majúce „rovnocenný účinok“ ako ustanovenia navrhovaného nariadenia.
V preambule navrhovaného nariadenia sa správne uvádza, že nesúrodé vnútroštátne právne predpisy by mali za následok obmedzenie účinnosti JMD, pretože ECB by musela na úverové inštitúcie, ktoré sú pod jej dohľadom, uplatňovať súbor rozličných a nesúrodých právnych predpisov, čím sa zvýšia náklady na dohľad a jeho zložitosť (33). S touto obavou sa plne stotožňuje ECB a takéto úvahy sú argumentom proti zavedeniu výnimky zo všeobecného režimu (34). Výnimka nie je zlučiteľná s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky a môže znamenať precedens pre budúce výnimky v ostatných typoch právnych predpisov Únie. To by narušilo integráciu jednotného trhu a bránilo cieľom, ktoré sa pokúša dosiahnuť navrhované nariadenie (35). Okrem toho široký rozsah doložky o výnimke nemusí byť v súlade s právnou formou nariadenia a právnym základom navrhovaného nariadenia podľa článku 114 zmluvy.
5. Spolupráca medzi príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií
Štrukturálne opatrenia v navrhovanom nariadení majú za cieľ pripraviť pôdu pre riešenie krízových situácií a ozdravenie finančných inštitúcií, pričom tieto dva postupy sú nerozlučne spojené. Navrhované nariadenie preto ustanovuje spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a príslušnými orgánmi pre riešenie krízových situácií v rôznych fázach posudzovania zo strany príslušného orgánu a uskutočňovania štrukturálnych opatrení (36). Príslušný orgán s právomocou vyžadovať odčlenenie musí upovedomiť príslušné orgány pre riešenie krízových situácií pred prijatím rozhodnutia o odčlenení obchodnej činnosti. Posúdenie potreby odčlenenia musí tiež zohľadniť akékoľvek prebiehajúce alebo už existujúce posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie. Opatrenia na odčlenenie musia byť v súlade s opatreniami uloženými v rámci procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu a so všetkými opatreniami uloženými v rámci posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie.
Odstránenie prekážok riešiteľnosti krízovej situácie je podstatné pre vypracovanie operačného plánu riešenia krízovej situácie pre úverovú inštitúciu alebo skupinu. Ako už ECB predtým poznamenala, zatiaľ čo konzultácia s orgánom dohľadu je dostatočná pokiaľ ide o samotné posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie, opatrenia na odstránenie prekážok riešiteľnosti krízovej situácie by sa mali stanoviť a vykonať v spolupráci s orgánom dohľadu (37). Pri prijímaní vhodných opatrení na zlepšenie riešiteľnosti krízovej situácie úverovej inštitúcie alebo skupiny, ako napríklad zmien obchodných postupov, štruktúry alebo organizácie, je potrebné riadne zohľadniť vplyv týchto opatrení na zdravie a stabilitu prebiehajúcej obchodnej činnosti subjektu. To je pre príslušný orgán relevantným faktorom. Posilnenie riešiteľnosti krízových situácií bánk pri zachovávaní dôležitých finančných služieb v ekonomike ako celku je tiež kľúčovým cieľom procesu dohľadu, pričom opatrenia navrhovaného nariadenia sú zamerané na jeho uskutočnenie. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií musia preto úzko spolupracovať v oboch týchto procesoch.
Jeden z cieľov navrhovaného nariadenia je uľahčiť riadne riešenie krízových situácií a ozdravenie skupiny subjektov (38). Ciele navrhovaného nariadenia pri stanovení ukladania štrukturálnych opatrení však nie sú identické s cieľmi posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie. Spektrum štrukturálnych opatrení dostupných podľa navrhovaného nariadenia je preto odlišné od spektra opatrení zameraných na odstránenie prekážok riešiteľnosti krízových situácií na základe nedávno prijatého rámca Únie pre riešenie krízových situácií (39). ECB preto chápe, že aj keď pri posúdení riešiteľnosti krízových situácií v kontexte plánovania riešenia krízových situácií sa nezistili žiadne podstatné prekážky riešiteľnosti krízových situácií, príslušný orgán môže identifikovať potrebu štrukturálnych opatrení na základe navrhovaného nariadenia, ktoré by uľahčili ozdravenie a riešenie krízovej situácie komplexných inštitúcií (40). V tejto súvislosti je potrebné objasniť, že zatiaľ čo príslušný orgán by mal zohľadniť prebiehajúce alebo už existujúce posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, závery takýchto posúdení by v žiadnom prípade nemali mať vplyv na príslušný orgán pri výkone jeho právomocí podľa navrhovaného nariadenia, najmä ak príslušný orgán rozhodne, že sú splnené kritériá pre uloženie odčlenenia (41).
6. Právomoci ukladať sankcie
Zatiaľ čo navrhované nariadenie je priamo uplatniteľné v celej Únii, niektoré z jeho ustanovení vyžadujú ďalšiu implementáciu členskými štátmi (42). Keďže ECB sa považuje za príslušný orgán na výlučný účel vykonávania úloh, ktorými sa poveruje okrem iného na základe článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, a keďže úlohy uvedené v navrhovanom nariadení zodpovedajú úlohám, ktorými už bola ECB poverená na základe článku 4 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, aj ECB by mala mať právomoc vykonávať primerané právomoci ukladať sankcie v súlade s rámcom ustanoveným v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. To by sa malo objasniť v preambule navrhovaného nariadenia a na prechádzanie pochybnostiam v článku 28 (43). Právomoci, ktorými bola ECB poverená, nezahŕňajú právomoc ukladať sankcie fyzickým osobám ani ukladať nepeňažné sankcie. Je taktiež nevyhnutné zosúladiť úroveň peňažných sankcií v navrhovanom nariadení so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (44). Okrem toho právomoc pozastaviť povolenie je osobitne nové opatrenie, ktoré predpokladá navrhované nariadenie (45). ECB navrhuje odstránenie tejto sankcie z navrhovaného nariadenia, aby sa zabránilo právnym ťažkostiam.
Nakoniec, pokiaľ ide o používanie pojmu „zisky, ktoré sa dosiahli alebo straty, ktorým sa zabránilo“ v navrhovanom nariadení, je potrebné uviesť, že v praxi bude veľmi ťažké dokázať ich presnú výšku. Sankcia navrhovaná v článku 28 ods. 4 písm. b) navrhovaného nariadenia zohľadňuje zisky, ktoré sa dosiahli alebo straty, ktorým sa zabránilo, a pritom naznačuje ich vrátenie ako jednu z možných sankcií. V článku 29 ods. 1 písm. d) je „výška“ ziskov, ktoré sa dosiahli alebo strát, ktorým sa zabránilo zahrnutá medzi okolnosti, ktoré musia orgány zohľadniť pri určení druhu sankcie a jej výšky. ECB navrhuje nahradiť tento pojem v oboch prípadoch odhadom ziskov a strát, ktoré sa dosiahli alebo ktorým sa zabránilo ako dôsledok porušenia, ktorý je uskutočnený príslušnými orgánmi (46).
Vo Frankfurte nad Mohanom 19. novembra 2014
Prezident ECB
Mario DRAGHI
(1) COM(2014) 43 final.
(2) Navrhované nariadenie nebude vyžadovať dodatočnú implementáciu na vnútroštátnej úrovni s výnimkou niektorých ustanovení. Pozri odsek 6 tohto stanoviska v súvislosti so systémom sankcií.
(3) Pozri COM(2014) 43 final, s. 5.
(4) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15 októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
(5) Pozri bod odôvodnenia 8 navrhovaného nariadenia.
(6) Podľa článku 131 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(7) Podľa článku 3 navrhovaného nariadenia prahové hodnoty sú: a) celkové aktíva vo výške najmenej 30 miliárd EUR a b) obchodné činnosti v hodnote najmenej 70 miliárd EUR alebo 10 percent ich celkových aktív.
(8) Pozri bod odôvodnenia 13 navrhovaného nariadenia.
(9) Pozri zmeny 7 a 18 v prílohe k tomuto stanovisku.
(10) Pozri zmenu 19 v prílohe k tomuto stanovisku.
(11) Pozri zmenu 23 v prílohe k tomuto stanovisku.
(12) Pozri článok 5 ods. 4 navrhovaného nariadenia.
(13) Pozri prílohu A6 k posúdeniu vplyvu vypracovaného Komisiou (časť 3 z 3), s. 58. Zo zopár bánk, ktoré predložili kvantitatívne dôkazy vo verejnej konzultácii, žiadna neoznámila, že by mala akýkoľvek značný príjem z obchodovania na vlastný účet.
(14) Pozri článok 6 navrhovaného nariadenia.
(15) Pozri odsek 3.3 tohto stanoviska.
(16) Pozri posúdenie vplyvu vypracované Komisiou, oddiel 5.3.1.1.
(17) Pozri článok 5 ods. 4 navrhovaného nariadenia.
(18) Pozri zmenu 5 v prílohe k tomuto stanovisku.
(19) Pozri zmenu 23 v prílohe k tomuto stanovisku.
(20) Pozri článok 9 navrhovaného nariadenia.
(21) Pozri článok 10 ods. 1 navrhovaného nariadenia.
(22) Ako naznačuje bod odôvodnenia 23 navrhovaného nariadenia.
(23) Pozri článok 10 ods. 3 a bod odôvodnenia 23 navrhovaného nariadenia.
(24) Pozri zmeny 2 a 10 až 15 v prílohe k tomuto stanovisku.
(25) Pozri článok 10 ods. 3 tretí pododsek navrhovaného nariadenia.
(26) Pozri zmenu 8 v prílohe k tomuto stanovisku.
(27) Pozri zmenu 9 v prílohe k tomuto stanovisku.
(28) Pozri zmenu 12 v prílohe k tomuto stanovisku.
(29) Pozri zmeny 14 a 15 v prílohe k tomuto stanovisku.
(30) Pozri zmenu 6 v prílohe k tomuto stanovisku.
(31) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 zo 14. marca 2012 o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (Ú. v. EÚ L 86, 24.3.2012, s. 1).
(32) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
(33) Ako naznačuje bod odôvodnenia 8 navrhovaného nariadenia.
(34) Pozri zmeny 1 a 17 v prílohe k tomuto stanovisku.
(35) Pozri napríklad bod odôvodnenia 7 a článok 1 navrhovaného nariadenia.
(36) Článok 19 navrhovaného nariadenia.
(37) Stanovisko CON/2013/76, odsek 2.5. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke ECB http://www.ecb.europa.eu
(38) Článok 1 písm. g) navrhovaného nariadenia.
(39) Pozri najmä články 17 a 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190) a článok 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
(40) Pozri tiež posúdenie vplyvu vypracované Komisiou, oddiel 5.3.1.1.
(41) Pozri zmenu 16 v prílohe k tomuto stanovisku.
(42) Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie ustanovuje, že niektoré ustanovenia nariadenia môžu na svoje vykonanie vyžadovať prijatie vykonávacích predpisov, a to buď zo strany členských štátov, alebo samotného normotvorcu. Na tento účel pozri odseky 32 a 33 veci C-367/09 SGS Belgium a i. [2010] ECR I-10761.
(43) Pozri zmeny 4 a 21 v prílohe k tomuto stanovisku.
(44) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(45) Pozri článok 28 navrhovaného nariadenia.
(46) Pozri zmenu 22 v prílohe k tomuto stanovisku.
PRÍLOHA
Pozmeňujúce návrhy
|
Znenie, ktoré navrhla Komisia |
Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (1) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 1 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Bod odôvodnenia 10 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Takáto výnimka je nezlučiteľná s cieľom vytvoriť rovnaké podmienkyk. Okrem toho takéto ustanovenie môže vytvoriť precedens pre budúce doložky o výnimke v ostatných legislatívnych oblastiach, a teda vo všeobecnosti narušiť integráciu jednotného trhu. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 2 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Bod odôvodnenia 23 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovaného znenia je zabezpečiť konzistentnosť medzi bodom odôvodnenia 23 a článkom 10, ktorý príslušnému orgánu udeľuje diskrečnú právomoc pri preskúmavaní obchodných činností a pri rozhodovaní, či začať konanie o odčlenení. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 3 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Bod odôvodnenia 29 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„Bez ohľadu na odčlenenie by základná úverová inštitúcia mala stále byť schopná riadiť svoje vlastné riziko. Určité obchodné činnosti by preto mali byť povolené, pokiaľ sú zamerané na obozretné riadenie kapitálu, likvidity a financovania základnej úverovej inštitúcie a nespôsobujú obavy o jej finančnú stabilitu. Podobne musí byť základná úverová inštitúcia schopná poskytovať svojim klientom určité nevyhnutné služby riadenia rizík. K tomu by však malo dochádzať bez toho, aby bola základná úverová inštitúcia vystavená zbytočnému riziku, a bez toho, aby to spôsobovalo obavy o jej finančnú stabilitu. Hedžingové činnosti oprávnené na účely obozretného riadenia vlastného rizika a na účely poskytovania služieb riadenia rizík klientom sa môžu, avšak nemusia, kvalifikovať ako hedžové účtovníctvo podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva.“ |
„Bez ohľadu na odčlenenie by základná úverová inštitúcia mala stále byť schopná riadiť svoje vlastné riziko. Určité obchodné činnosti by preto mali byť povolené, pokiaľ sú zamerané na obozretné riadenie kapitálu, likvidity a financovania základnej úverovej inštitúcie a nespôsobujú obavy o jej finančnú stabilitu. Podobne musí byť základná úverová inštitúcia schopná poskytovať svojim klientom určité nevyhnutné služby riadenia rizík. K tomu by však malo dochádzať bez toho, aby bola základná úverová inštitúcia vystavená zbytočnému riziku, a bez toho, aby to spôsobovalo obavy o jej finančnú stabilitu. Hedžingové činnosti oprávnené na účely obozretného riadenia vlastného rizika a na účely poskytovania služieb riadenia rizík klientom sa môžu, avšak nemusia, kvalifikovať ako hedžové účtovníctvo podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Bez ohľadu na rozhodnutie o odčlenení má príslušný orgán právomoc, ktorú mu priznáva článok 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ, ukladať požiadavku na vlastné zdroje, ak objem rizík a obchodných činností presahuje určitú úroveň s cieľom motivovať inštitúciu, aby nepodstupovala zbytočné riziká pre svoju finančnú stabilitu alebo finančnú stabilitu celej Únie alebo jej časti.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie S cieľom zabezpečiť, aby boli riziká pre finančnú stabilitu z dôvodu obchodných činností obmedzené, by príslušný orgán mal mať právomoc ukladať kapitálové navýšenie, ak objem rizík a činností presiahne určité úrovne. Takéto navýšenie by pomohlo odradiť banky od zapojenia sa do nadmerných obchodných činností. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 4 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Bod odôvodnenia 37a (nový) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Žiadny text. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Je potrebné objasniť, že po implementácii článku 28 navrhovaného nariadenia členskými štátmi bude mať ECB na účely plnenia svojich úloh právomoc ukladať sankcie najmä podľa článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013. Pozri tiež odsek 6 stanoviska. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 5 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 5 Vymedzenie pojmov |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„4. ‚obchodovanie na vlastný účet‘ je používanie vlastného kapitálu alebo vypožičaných peňažných prostriedkov na zaujímanie pozícií v akomkoľvek druhu transakcie s cieľom kúpiť, predať alebo inak nadobudnúť alebo sa zbaviť akéhokoľvek finančného nástroja alebo komodít s výhradným cieľom vygenerovať zisk na vlastný účet a bez akéhokoľvek prepojenia so skutočnou alebo očakávanou činnosťou klienta alebo s účelom hedžovania rizika daného subjektu v dôsledku skutočnej alebo očakávanej činnosti klienta, prostredníctvom používania trading deskov, oddelení, divízií alebo individuálnych obchodníkov špecificky zameraných na takéto zaujímanie pozícií a generovanie zisku, a to aj prostredníctvom účelových webových platforiem obchodovania na vlastný účet;“ |
„4. ‚obchodovanie na vlastný účet‘ je používanie vlastného kapitálu alebo vypožičaných peňažných prostriedkov na zaujímanie pozícií, v nadväznosti na skutočné alebo očakávané pohyby trhového oceňovania a s cieľom tieto pohyby využiť, v akomkoľvek druhu transakcie s cieľom kúpiť, predať alebo inak nadobudnúť alebo sa zbaviť akéhokoľvek finančného nástroja alebo komodít s výhradným cieľom vygenerovať zisk na vlastný účet a bez akéhokoľvek prepojenia so skutočnou alebo očakávanou činnosťou klienta alebo s účelom hedžovania rizika daného subjektu v dôsledku skutočnej alebo očakávanej činnosti klienta, prostredníctvom používania trading deskov, oddelení, divízií alebo individuálnych obchodníkov špecificky zameraných na takéto zaujímanie pozícií a generovanie zisku, a to aj prostredníctvom účelových webových platforiem obchodovania na vlastný účet. Vymedzenie tohto pojmu zahŕňa každú takúto transakciu vykonanú s cieľom dosiahnuť zisk bez ohľadu na to, či sa takýto zisk dosiahne v krátkodobom alebo dlhodobejšom horizonte alebo či sa skutočne dosiahne;“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Obchodovanie na vlastný účet je – na rozdiel od ostatných obchodných činností, ako napríklad činností spojených s tvorbou trhu – uskutočnené s cieľom dosiahnuť zisk na základe skutočných alebo očakávaných pohybov v odchýlkach trhovej hodnoty, na ktoré obchodníci na vlastný účet reagujú a na základe ktorých uskutočňujú špekulácie. Navrhovaná zmena umožní vylúčiť dlhodobé nešpekulatívne investície do základného imania (vrátane podielov v iných finančných inštitúciách, ako napr. bankách a poisťovacích spoločnostiach) z vymedzenia pojmu. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 6 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 5 Vymedzenie pojmov |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„12. ‚tvorba trhu‘ je záväzok finančnej inštitúcie poskytovať likviditu na trhu na pravidelnom a priebežnom základe, a to predkladaním dvojstranných kotácií, pokiaľ ide o určitý finančný nástroj alebo ako súčasť jej obvyklého podnikania, plnením príkazov iniciovaných klientmi alebo v reakcii na žiadosti klientov obchodovať, ale v oboch prípadoch bez toho, aby bola vystavená významnému trhovému riziku;“ |
„12. ‚tvorba trhu‘ je záväzok finančnej inštitúcie poskytovať likviditu na trhu na pravidelnom a priebežnom základe, a to predkladaním dvojstranných kotácií, pokiaľ ide o určitý finančný nástroj alebo ako súčasť jej obvyklého podnikania, plnením príkazov iniciovaných klientmi alebo v reakcii na žiadosti klientov obchodovať, alebo v rozumnom očakávaní potenciálnej činnosti klienta a zabezpečením pozícií vyplývajúcich z plnenia týchto úloh , ale v oboch prípadoch bez toho, aby bola vystavená významnému trhovému riziku;“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
ECB chápe, že na rozdiel od obchodovania na vlastný účet je tvorba trhu činnosťou založenou na požiadavkách klientov, a preto súvisí so štandardnými bankovými činnosťami. Tvorba trhu sa tiež niekedy vykonáva v očakávaní činnosti klienta. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa do vymedzenia pojmu tvorba trhu vložili slová „v rozumnom očakávaní potenciálnej činnosti klienta“. To zároveň poskytuje určitú symetriu so zreteľom na navrhované vymedzenie pojmu obchodovanie na vlastný účet. Okrem toho, na rozdiel od maklérov tvorca trhu pohlcuje nerovnováhy ponuky a dopytu kedykoľvek prostredníctvom vlastných zásob, čím svoj vlastný kapitál vystavuje riziku. Preto je potrebné tvorcovi trhu umožniť, aby zabezpečil svoje pozície vyplývajúce z vykonávania svojich úloh ako tvorca trhu. Keďže pojem „významné“ trhové riziko nie je vymedzený a navyše s cieľom zosúladiť vymedzené pojmy použité v súvisiacich nariadeniach Únie v čo najväčšej možnej miere, sa navrhuje, aby bol pojem „zabezpečenie pozícií vyplývajúcich z plnenia týchto úloh“ použitý v súlade s nariadením (EÚ) č. 236/2012. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 7 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 5 Vymedzenie pojmov |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Žiadny text. |
„23. ‚koncentrácia‘ je koncentráciou, ako to je stanovené v súlade s nariadením Rady (ES) č. 139/2004.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Pozri odsek 12 tohto stanoviska. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 8 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 9 ods. 2) Povinnosť preskúmať činnosti |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„2. Pri uskutočňovaní posúdenia uvedeného v odseku 1 príslušný orgán používa tieto ukazovatele metriky:
|
„2. Pri uskutočňovaní posúdenia uvedeného v odseku 1 príslušný orgán používa tieto ukazovatele metriky:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Pozri odsek 32 tohto stanoviska. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 9 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 9 ods. 2a) (nový) Povinnosť preskúmať činnosti |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Žiadny text. |
„2a. Príslušný orgán môže vyžadovať všetky kvantitatívne a kvalitatívne informácie, ktoré považuje za dôležité na posúdenie obchodných činností podľa odseku 1.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Pozri odsek 32 tohto stanoviska. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 10 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 10 ods. 1) Právomoc príslušného orgánu vyžadovať, aby základná úverová inštitúcia nevykonávala určité činnosti |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„1. Keď príslušný orgán skonštatuje, že po posúdení uvedenom v článku 9 ods. 1 sú splnené limity a podmienky viazané na metriku uvedenú v písm. a) až h) článku 9 ods. 2 a špecifikované v delegovanom akte uvedenom v odseku 5, a preto sa domnieva, že existuje ohrozenie finančnej stability základnej úverovej inštitúcie alebo finančného systému Únie ako celku, zohľadniac ciele uvedené v článku 1 začne najneskôr dva mesiace po sfinalizovaní uvedeného posúdenia s postupom, ktorý vedie k prijatiu rozhodnutia uvedeného v odseku 3 druhom pododseku.“ |
„1. Keď príslušný orgán skonštatuje, že po posúdení uvedenom v článku 9 ods. 1 sú splnené limity a podmienky viazané na metriku uvedenú v písm. a) až h) článku 9 ods. 2 a špecifikované v delegovanom akte uvedenom v odseku 5 a preto domnieva sa, že existuje ohrozenie finančnej stability základnej úverovej inštitúcie alebo celého finančného systému Únie alebo jeho časti ako celku, zohľadniac ciele uvedené v článku 1 začne najneskôr dva mesiace po sfinalizovaní uvedeného posúdenia s postupom, ktorý vedie k prijatiu rozhodnutia uvedeného v odseku 3 druhom pododseku.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej technickej zmeny je odstrániť akúkoľvek zostatkovú nejasnosť vyplývajúcu z použitia slova „preto“ vzhľadom na skutočnosť, že príslušné orgány v každom prípade posudzujú ohrozenie finančnej stability, aj keď sú splnené metrické prahové hodnoty. Dôkazy z dodatočných ukazovateľov by mali byť tiež základom pre rozhodnutie príslušného orgánu (pozri ďalej odsek 32 tohto stanoviska). |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 11 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 10 ods. 2) Právomoc príslušného orgánu vyžadovať, aby základná úverová inštitúcia nevykonávala určité činnosti |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„2. Keď limity a podmienky uvedené v odseku 1 nie sú splnené, príslušný orgán môže napriek tomu začať s postupom, ktorý vedie k prijatiu rozhodnutia uvedeného v odseku 3 treťom pododseku, keď po posúdení uvedenom v článku 9 ods. 1 skonštatuje, že akákoľvek obchodná činnosť s výnimkou obchodovania s derivátmi inými, než sú deriváty povolené podľa článku 11 a článku 12, ktoré uskutočňuje základná úverová inštitúcia, predstavuje ohrozenie finančnej stability základnej úverovej inštitúcie alebo finančného systému Únie ako celku pri zohľadnení cieľov uvedených v článku 1.“ |
„2. Keď limity a podmienky uvedené v odseku 1 nie sú splnené, príslušný orgán môže napriek tomu začať s postupom, ktorý vedie k prijatiu rozhodnutia uvedeného v odseku 3 treťom pododseku, keď po posúdení uvedenom v článku 9 ods. 1 skonštatuje, že akákoľvek obchodná činnosť s výnimkou obchodovania s derivátmi inými, než sú deriváty povolené podľa článku 11 a článku 12, ktoré uskutočňuje základná úverová inštitúcia, predstavuje ohrozenie finančnej stability základnej úverovej inštitúcie alebo celého finančného systému Únie alebo jeho časti ako celku pri zohľadnení cieľov uvedených v článku 11.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Navrhuje sa, aby sa posúdenie príslušného orgánu zakladalo na hrozbe pre finančnú stabilitu celej Únie alebo jej časti. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 12 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 10 ods. 3) Právomoc príslušného orgánu vyžadovať, aby základná úverová inštitúcia nevykonávala určité činnosti |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„3. Príslušný orgán oznámi svoje závery uvedené v odsekoch 1 alebo 2 základnej úverovej inštitúcii a poskytne základnej úverovej inštitúcii príležitosť predložiť písomné pripomienky do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia. Pokiaľ základná úverová inštitúcia v časovom limite uvedenom v prvom pododseku k spokojnosti príslušného orgánu nepreukáže, že dôvody vedúce k záverom sú neopodstatnené, príslušný orgán prijme rozhodnutie určené základnej úverovej inštitúcii a vyžadujúce od nej, aby neuskutočňovala obchodné činnosti konkretizované v uvedených záveroch. Príslušný orgán uvedie dôvody svojho rozhodnutia a zverejní ho. Na účely odseku 1, keď príslušný orgán rozhodne o tom, že základnej úverovej inštitúcii umožní uskutočňovať uvedené obchodné činnosti, takisto uvedie dôvody uvedeného rozhodnutia a zverejní ho. Na účely odseku 2, keď príslušný orgán rozhodne o tom, že základnej úverovej inštitúcii umožní uskutočňovať obchodné činnosti, príslušný orgán v tomto zmysle prijme rozhodnutie určené základnej úverovej inštitúcii. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia uvedeného v tomto odseku príslušný orgán prekonzultuje s EBA dôvody, na základe ktorých hodlá prijať predpokladané rozhodnutie, a potenciálny vplyv takéhoto rozhodnutia na finančnú stabilitu Únie a fungovanie vnútorného trhu. Príslušný orgán zároveň oznámi EBA svoje konečné rozhodnutie. Príslušný orgán prijme svoje konečné rozhodnutie do dvoch mesiacov odvtedy, keď mu boli doručené písomné pripomienky uvedené v prvom pododseku.“ |
„3. Príslušný orgán oznámi svoje závery uvedené v odsekoch 1 alebo 2 základnej úverovej inštitúcii a poskytne základnej úverovej inštitúcii príležitosť predložiť písomné pripomienky do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia. Pokiaľ základná úverová inštitúcia v časovom limite uvedenom v prvom pododseku k spokojnosti príslušného orgánu nepreukáže, že príslušné obchodné činnosti neohrozujú finančnú stabilitu základnej úverovej inštitúcie alebo celého finančného systému Únie alebo jeho časti dôvody vedúce k záverom sú neopodstatnené, príslušný orgán prijme rozhodnutie určené základnej úverovej inštitúcii a vyžadujúce od nej, aby neuskutočňovala obchodné činnosti konkretizované v uvedených záveroch. Príslušný orgán uvedie dôvody svojho rozhodnutia a zverejní ho. Na účely odseku 1, keď príslušný orgán rozhodne o tom, že základnej úverovej inštitúcii umožní uskutočňovať uvedené obchodné činnosti, takisto uvedie dôvody uvedeného rozhodnutia a zverejní ho. Na účely odseku 2, keď príslušný orgán rozhodne o tom, že základnej úverovej inštitúcii umožní uskutočňovať obchodné činnosti, príslušný orgán v tomto zmysle prijme rozhodnutie určené základnej úverovej inštitúcii. Príslušný orgán môže najmä povoliť základnej úverovej inštitúcii, aby vykonávala tie činnosti spojené s tvorbou trhu, ktoré neohrozujú finančnú stabilitu základnej úverovej inštitúcie alebo celého finančného systému Únie alebo jeho časti. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia uvedeného v tomto odseku príslušný orgán prekonzultuje s EBA dôvody, na základe ktorých hodlá prijať predpokladané rozhodnutie, a potenciálny vplyv takéhoto rozhodnutia na finančnú stabilitu Únie a fungovanie vnútorného trhu. Príslušný orgán zároveň oznámi EBA svoje konečné rozhodnutie. Príslušný orgán prijme svoje konečné rozhodnutie do dvoch mesiacov odvtedy, keď mu boli doručené písomné pripomienky uvedené v prvom pododseku.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Z dôvodov právnej istoty a jednotnosti sa navrhuje, aby znenie tohto ustanovenia odrážalo znenie bodu odôvodnenia 23 navrhovaného nariadenia. Činnosti spojené s tvorbou trhu, ktoré sa budú naďalej vykonávať v základnej úverovej inštitúcii, by mali byť v súlade s cieľmi navrhovaného nariadenia. Tieto činnosti by najmä nemali viesť k vytvoreniu banky, ktorá je príliš veľká na to, aby zlyhala alebo príliš prepojená na to, aby zlyhala a nemali by zahŕňať činnosť obchodovania na vlastný účet pod zámienkou tvorby trhu, čo by nakoniec mohlo ohroziť finančnú stabilitu. Preto by bolo užitočné spresniť, že príslušný orgán môže základnej úverovej inštitúcii povoliť, aby vykonávala činnosti spojené s tvorbou trhu, ktoré nepredstavujú hrozbu pre finančnú stabilitu inštitúcie alebo celého finančného systému Únie alebo jeho časti (pozri ďalej odsek 33 tohto stanoviska). |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 13 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 10 ods. 5) Právomoc príslušného orgánu vyžadovať, aby základná úverová inštitúcia nevykonávala určité činnosti |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„Komisia do [OP vložte správny dátum 6 mesiacov od uverejnenia tohto nariadenia] prijme delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom: […]
[…]“ |
„Komisia do [OP vložte správny dátum 6 mesiacov od uverejnenia tohto nariadenia] prijme delegované akty v súlade s článkom 35 s cieľom: […]
[…]“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Navrhuje sa, aby bol delegovaný akt Komisie založený na úvahe, že finančná stabilita celej Únie alebo jej časti nie je ohrozená. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 14 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 11 Obozretné riadenie vlastného rizika |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„1. Základná úverová inštitúcia, ktorá bola predmetom rozhodnutia uvedeného v článku 10 ods. 3, môže uskutočňovať obchodné činnosti v takom rozsahu, aby sa ich účel obmedzoval iba na obozretné riadenie jej kapitálu, likvidity a financovania. V rámci obozretného riadenia svojho kapitálu, likvidity a financovania smie základná úverová inštitúcia používať iba úrokové deriváty, devízové deriváty a kreditné deriváty oprávnené na zúčtovanie ústrednou protistranou, s cieľom hedžovať pred svojím celkových súvahovým rizikom. Základná úverová inštitúcia príslušnému orgánu preukazuje, že táto hedžingová činnosť má za cieľ znížiť – a naozaj aj preukázateľne znižuje alebo výrazne zmierňuje – špecifické identifikovateľné riziká individuálnych alebo súhrnných pozícií základnej úverovej inštitúcie. […]“ |
„1. Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie príslušného orgánu uvedené v článku 10 ods. 3, môže základná úverová inštitúcia ktorá bola predmetom rozhodnutia uvedeného v článku 10 ods. 3, taktiež uskutočňovať obchodné činnosti v takom rozsahu, aby sa ich účel obmedzoval iba na obozretné riadenie jej kapitálu, likvidity a financovania. V rámci obozretného riadenia svojho kapitálu, likvidity a financovania smie základná úverová inštitúcia používať iba úrokové deriváty, devízové deriváty a kreditné deriváty oprávnené na zúčtovanie ústrednou protistranou, s cieľom hedžovať pred svojím celkových súvahovým rizikom. Základná úverová inštitúcia príslušnému orgánu preukazuje, že táto hedžingová činnosť má za cieľ znížiť – a naozaj aj preukázateľne znižuje alebo výrazne zmierňuje – špecifické identifikovateľné riziká individuálnych alebo súhrnných pozícií základnej úverovej inštitúcie. […]“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej zmeny je objasniť, že v rozhodnutí o odčlenení sa uvedú všetky činnosti, ktoré môže základná úverová inštitúcia naďalej vykonávať. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 15 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 12 Poskytovanie služieb riadenia rizík klientom |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„1. Základná úverová inštitúcia, ktorá bola predmetom rozhodnutia uvedeného v článku 10 ods. 3, môže predávať úrokové deriváty, devízové deriváty, kreditné deriváty, deriváty na emisné kvóty a komoditné deriváty oprávnené na zúčtovanie ústrednou protistranou a emisné kvóty svojim nefinančným klientom, finančným subjektom uvedeným v článku 5 ods. 19 druhej a tretej zarážke, poisťovniam a inštitúciám poskytujúcim zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie vtedy, keď boli splnené tieto podmienky:
Keď požiadavka v písm. b) nie je splnená, deriváty a emisné kvóty nesmie základná úverová inštitúcia ani predávať ani zaznamenávať vo svojej súvahe. […]“ |
„1. Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie príslušného orgánu uvedené v článku 10 ods. 3, môže základná úverová inštitúcia ktorá bola predmetom rozhodnutia uvedeného v článku 10 ods. 3, taktiež predávať úrokové deriváty, devízové deriváty, kreditné deriváty, deriváty na emisné kvóty a komoditné deriváty oprávnené na zúčtovanie ústrednou protistranou a emisné kvóty svojim nefinančným klientom, finančným subjektom uvedeným v článku 5 ods. 19 druhej a tretej zarážke, poisťovniam a inštitúciám poskytujúcim zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie vtedy, keď boli splnené tieto podmienky:
Keď požiadavka v písm. b) nie je splnená, deriváty a emisné kvóty nesmie základná úverová inštitúcia ani predávať ani zaznamenávať vo svojej súvahe. […]“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Cieľom navrhovanej zmeny je objasniť, že v rozhodnutí o odčlenení sa uvedú všetky činnosti, ktoré môže základná úverová inštitúcia naďalej vykonávať. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 16 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 19 Spolupráca medzi príslušnými orgánmi a dotknutými orgánmi pre riešenie krízových situácií |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„2. Keď bude uskutočňovať posudzovanie v súlade s článkom 9 a keď bude od základnej úverovej inštitúcie vyžadovať, aby neuskutočňovala určité činnosti v súlade s článkom 10, príslušný orgán zohľadní akékoľvek prebiehajúce alebo už existujúce posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, ktoré uskutočnil akýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií podľa článku 13 a článku 13 písm. a) smernice [BRRD]. 3. Príslušný orgán spolupracuje s dotknutým orgánom pre riešenie krízových situácií a vymieňa si s ním príslušné informácie, ktoré sa považujú za nevyhnutné na výkon jeho povinností. 4. Príslušný orgán zabezpečí, aby opatrenia uložené podľa tejto kapitoly boli v súlade s opatreniami uloženými podľa článku 13 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, článku 8 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. [SRM], článku 13 a článku 13 písm. a), článkov 14 a 15 smernice [BRRD] a článku 104 smernice 2013/36/EÚ.“ |
„2. Keď bude uskutočňovať posudzovanie v súlade s článkom 9 a keď bude od základnej úverovej inštitúcie vyžadovať, aby neuskutočňovala určité činnosti v súlade s článkom 10, príslušný orgán zohľadní akékoľvek prebiehajúce alebo už existujúce posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, ktoré uskutočnil akýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií podľa článku 13 a článku 13 písm. a) smernice [BRRD]. Zistenie príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií, že neexistujú žiadne zásadné prekážky riešiteľnosti krízových situácií sa samo o sebe nepovažuje za dostatočný náznak toho, že závery uvedené v článku 10 ods. 3 sú neopodstatnené. 3. Príslušný orgán spolupracuje s dotknutým orgánom pre riešenie krízových situácií a vymieňa si s ním príslušné informácie, ktoré sa považujú za nevyhnutné na výkon jeho povinností, vrátane zoznamu inštitúcií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. 4. Príslušný orgán zabezpečí, aby opatrenia uložené podľa tejto kapitoly boli zlučiteľné v súlade s opatreniami uloženými podľa článku 13 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, článku 8 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. [SRM], článku 13 a článku 13 písm. a), článkov 14 a 15 smernice [BRRD] a článku 104 smernice 2013/36/EÚ.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Pozri odsek 5 tohto stanoviska. Spolupráca medzi príslušnými orgánmi a príslušnými orgánmi pre riešenie krízových situácií by mala zabezpečiť, aby príslušné orgány pre riešenie krízových situácií boli informované o zozname inštitúcií, ktoré môžu podliehať rozhodnutiu o odčlenení na základe navrhovaného nariadenia. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 17 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 21 Výnimka z požiadaviek kapitoly III |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„1. Na žiadosť členského štátu môže Komisia udeliť výnimku z požiadaviek tejto kapitoly úverovej inštitúcií prijímajúcej vklady od jednotlivcov a MSP, ktoré podliehajú primárnym vnútroštátnym právnym predpisom prijatým pred 29. januárom 2014, keď tieto vnútroštátne právne predpisy spĺňajú tieto požiadavky:
2. Členský štát, ktorý si želá získať výnimku pre úverovú inštitúciu podliehajúcu takýmto vnútroštátnym právnym predpisom, zašle Komisii žiadosť o výnimku, ktorú musí sprevádzať súhlasné stanovisko vydané príslušným orgánom vykonávajúcim dohľad nad úverovou inštitúciou, ktorá je predmetom žiadosti o výnimku. Uvedená žiadosť musí obsahovať všetky nevyhnutné informácie na posúdenie vnútroštátnych právnych predpisov a musí sa v nej uvádzať úverová inštitúcia, pre ktorú sa výnimka žiada. Keď Komisia skonštatuje, že nemá k dispozícii všetky nevyhnutné údaje, do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti kontaktuje dotknutý členský štát a spresní, ktoré dodatočné údaje požaduje. Keď Komisia má všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na posúdenie žiadosti o výnimku, do jedného mesiaca informuje žiadajúci členský štát, že je s predloženými informáciami spokojná. Do piatich mesiacov od vydania oznámenia uvedeného v druhom pododseku Komisia po tom, ako s EBA skonzultuje dôvody pre svoje predpokladané rozhodnutie a potenciálny vplyv takéhoto rozhodnutia na finančnú stabilitu Únie a fungovanie vnútorného trhu, prijme vykonávacie rozhodnutie, v ktorom vnútroštátne právne predpisy vyhlási za nezlučiteľné s touto kapitolou a udelí výnimku úverovým inštitúciám špecifikovaným v žiadosti uvedenej v odseku 1. Keď má Komisia v úmysle vyhlásiť vnútroštátne právne predpisy za nezlučiteľné a neudeliť výnimku, podrobne uvedie svoje námietky a poskytne žiadajúcemu členskému štátu príležitosť predložiť písomné pripomienky do jedného mesiaca od dátumu oznámenia námietok Komisie. Komisia do troch mesiacov od konca časového limitu na predloženie pripomienok prijme vykonávacie rozhodnutie, v ktorom výnimku udelí alebo zamietne. Keď dôjde k zmene vnútroštátnych právnych predpisov, členský štát zmeny oznámi Komisii. Komisia môže vykonávacie rozhodnutie uvedené v treťom pododseku preskúmať. Keď sa vnútroštátne právne predpisy nevyhlásené za nezlučiteľné s touto kapitolou už nevzťahujú na úverovú inštitúciu, ktorej bola udelená výnimka z požiadaviek tejto kapitoly, uvedená výnimka sa s ohľadom na uvedenú úverovú inštitúciu zruší. Komisia svoje rozhodnutia oznamuje EBA. EBA uverejní zoznam úverových inštitúcií, ktorým bola v súlade s týmto článkom udelená výnimka. Tento zoznam sa priebežne aktualizuje.“ |
„1. Na žiadosť členského štátu môže Komisia udeliť výnimku z požiadaviek tejto kapitoly úverovej inštitúcií prijímajúcej vklady od jednotlivcov a MSP, ktoré podliehajú primárnym vnútroštátnym právnym predpisom prijatým pred 29. januárom 2014, keď tieto vnútroštátne právne predpisy spĺňajú tieto požiadavky:
2. Členský štát, ktorý si želá získať výnimku pre úverovú inštitúciu podliehajúcu takýmto vnútroštátnym právnym predpisom, zašle Komisii žiadosť o výnimku, ktorú musí sprevádzať súhlasné stanovisko vydané príslušným orgánom vykonávajúcim dohľad nad úverovou inštitúciou, ktorá je predmetom žiadosti o výnimku. Uvedená žiadosť musí obsahovať všetky nevyhnutné informácie na posúdenie vnútroštátnych právnych predpisov a musí sa v nej uvádzať úverová inštitúcia, pre ktorú sa výnimka žiada. Keď Komisia skonštatuje, že nemá k dispozícii všetky nevyhnutné údaje, do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti kontaktuje dotknutý členský štát a spresní, ktoré dodatočné údaje požaduje. Keď Komisia má všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na posúdenie žiadosti o výnimku, do jedného mesiaca informuje žiadajúci členský štát, že je s predloženými informáciami spokojná. Do piatich mesiacov od vydania oznámenia uvedeného v druhom pododseku Komisia po tom, ako s EBA skonzultuje dôvody pre svoje predpokladané rozhodnutie a potenciálny vplyv takéhoto rozhodnutia na finančnú stabilitu Únie a fungovanie vnútorného trhu, prijme vykonávacie rozhodnutie, v ktorom vnútroštátne právne predpisy vyhlási za nezlučiteľné s touto kapitolou a udelí výnimku úverovým inštitúciám špecifikovaným v žiadosti uvedenej v odseku 1. Keď má Komisia v úmysle vyhlásiť vnútroštátne právne predpisy za nezlučiteľné a neudeliť výnimku, podrobne uvedie svoje námietky a poskytne žiadajúcemu členskému štátu príležitosť predložiť písomné pripomienky do jedného mesiaca od dátumu oznámenia námietok Komisie. Komisia do troch mesiacov od konca časového limitu na predloženie pripomienok prijme vykonávacie rozhodnutie, v ktorom výnimku udelí alebo zamietne. Keď dôjde k zmene vnútroštátnych právnych predpisov, členský štát zmeny oznámi Komisii. Komisia môže vykonávacie rozhodnutie uvedené v treťom pododseku preskúmať. Keď sa vnútroštátne právne predpisy nevyhlásené za nezlučiteľné s touto kapitolou už nevzťahujú na úverovú inštitúciu, ktorej bola udelená výnimka z požiadaviek tejto kapitoly, uvedená výnimka sa s ohľadom na uvedenú úverovú inštitúciu zruší. Komisia svoje rozhodnutia oznamuje EBA. EBA uverejní zoznam úverových inštitúcií, ktorým bola v súlade s týmto článkom udelená výnimka. Tento zoznam sa priebežne aktualizuje.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Pozri odsek 4 tohto stanoviska a odôvodnenie zmeny 1. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 18 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 22 ods. 3a) (nový) Pravidlá pre výpočet prahových hodnôt |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Žiadny text. |
„3a. Na účely článku 3 ods. 1 písm. b) výpočet prahových hodnôt pre subjekty, ktoré uskutočnili koncentráciu počas predchádzajúceho roka, sa po dobu dvoch rokov pred koncentráciou zakladá na kombinovanej účtovnej závierke zlúčených subjektov.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie V prípade koncentrácie úverových inštitúcií, napríklad fúzie, čím by sa okamžite vytvorila jediná úverová inštitúcia spadajúca do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia, by sa pri posudzovaní, či sú prahové hodnoty pre novú jedinú úverovú inštitúciu splnené, mali zohľadniť kombinované údaje úverových inštitúcií, ktoré uskutočnili koncentráciu, a to počas dvoch rokov pred jej uskutočnením. Pozri tiež zmenu 7. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 19 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 22 ods. 4) Pravidlá upravujúce výpočet prahových hodnôt |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„4. Do [OP vložte správny dátum do 12 mesiacov od uverejnenia tohto nariadenia] príslušný orgán identifikuje úverové inštitúcie a skupiny, ktoré podliehajú tomuto nariadeniu v súlade s článkom 3, a bezodkladne ich oznámi EBA. Po tom, ako bol EBA upovedomený príslušným orgánom, EBA bezodkladne uverejní zoznam uvedený v prvom pododseku. Tento zoznam sa priebežne aktualizuje.“ |
„4. Do [OP vložte správny dátum do 12 mesiacov od uverejnenia tohto nariadenia] príslušný orgán každoročne identifikuje úverové inštitúcie a skupiny, ktoré podliehajú tomuto nariadeniu v súlade s článkom 3, a bezodkladne ich oznámi EBA. Po tom, ako bol EBA upovedomený príslušným orgánom, EBA bezodkladne uverejní zoznam uvedený v prvom pododseku. Tento zoznam sa priebežne aktualizuje.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Cieľom tejto zmeny je zabezpečiť, aby sa zoznam úverových inštitúcií spadajúcich do rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia aktualizoval na základe priebežných zmien údajov alebo štruktúry inštitúcie. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 20 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 28 ods. 4) Administratívne sankcie a opatrenia |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„4. Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom udelia príslušným orgánom právomoc uplatňovať aspoň tieto administratívne sankcie a iné opatrenia v prípade porušení uvedených v odseku 1:
Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány môžu mať navyše k právomociam uvedeným v tomto odseku ďalšie právomoci a môžu stanoviť širší rozsah sankcií a vyššie sankcie než tie, ktoré sú stanovené v tomto odseku.“ |
„4. Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom udelia príslušným orgánom právomoc uplatňovať aspoň tieto administratívne sankcie a iné opatrenia v prípade porušení uvedených v odseku 1:
Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány môžu mať navyše k právomociam uvedeným v tomto odseku ďalšie právomoci a môžu stanoviť širší rozsah sankcií a vyššie sankcie než tie, ktoré sú stanovené v tomto odseku.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Táto zmena sa navrhuje s cieľom zosúladiť výšku peňažných sankcií v navrhovanom nariadení s výškou sankcií uvedených v smernici 2013/36/EÚ. Pozri odsek 6 tohto stanoviska. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 21 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 28 ods. 6) (nový) Administratívne sankcie a opatrenia |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Žiadny text. |
„6. V prípade porušenia uvedeného v odseku 1 môže ECB ako príslušný orgán ukladať sankcie ustanovené v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Pozri odsek 6 tohto stanoviska. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 22 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 29 Vykonávanie právomocí v oblasti dohľadu a sankcie |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu a úrovne administratívnych sankcií a iných opatrení zohľadňovali všetky príslušné okolnosti, prípadne vrátane:
|
„1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu a úrovne administratívnych sankcií a iných opatrení zohľadňovali všetky príslušné okolnosti, prípadne vrátane:
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Pozri odsek 6 tohto stanoviska. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena 23 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 34 Preskúmanie |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
„Komisia pravidelne monitoruje účinok pravidiel stanovených v tomto nariadení, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov uvedených v článku 1 a pokiaľ ide o stabilitu finančného systému Únie ako celku, zohľadňujúc pri tom vývoj štruktúr na trhu, ako aj vývoj a činnosti subjektov regulovaných týmto nariadením, a predkladá vhodné návrhy. Preskúmanie sa zameriava najmä na uplatňovanie prahových hodnôt uvedených v článku 3, uplatňovanie a účinnosť zákazu uvedeného v článku 6, rozsah činností uvedených v článku 8 a vhodnosť metriky uvedenej v článku 9. Komisia po zohľadnení názorov príslušných orgánov do 1. januára 2020 a následne v pravidelných intervaloch predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu vrátane problematiky uvedenej vyššie, pričom ak je to vhodné, túto správu sprevádza aj legislatívny návrh.“ |
„Komisia pravidelne monitoruje účinok pravidiel stanovených v tomto nariadení, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov uvedených v článku 1 a pokiaľ ide o stabilitu finančného systému Únie ako celku, zohľadňujúc pri tom vývoj štruktúr na trhu, ako aj vývoj a činnosti subjektov regulovaných týmto nariadením, a predkladá vhodné návrhy. Preskúmanie sa zameriava najmä na vhodnosť a na uplatňovanie prahových hodnôt uvedených v článku 3, uplatňovanie a účinnosť zákazu uvedeného v článku 6 vrátane výnimiek zo zákazu uvedených v tom istom článku, rozsah činností uvedených v článku 8 a vhodnosť metriky uvedenej v článku 9. Komisia po zohľadnení názorov príslušných orgánov do 1. januára 2020 a následne v pravidelných intervaloch predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu vrátane problematiky uvedenej vyššie, pričom ak je to vhodné, túto správu sprevádza aj legislatívny návrh.“ |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Pozri odseky 1.2 a 2.3 tohto stanoviska. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(1) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Prečiarknutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.