(1)

(2)

1.

Európska rada vo svojom uznesení zo 16. júna 1997 (ďalej len „uznesenie“) rozhodla o zriadení mechanizmu výmenných kurzov (ďalej len „ERM II“) na začiatku tretej etapy hospodárskej a menovej únie 1. januára 1999. Na základe uznesenia má ERM II pomôcť zabezpečiť, aby členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na ERM II, smerovali svoje politiky k stabilite, má podporovať konvergenciu, a tým pomáhať členským štátom mimo eurozóny v ich úsilí prijať euro. Ako sa uvádza v odôvodneniach uznesenia, prevádzkové postupy bolo potrebné upraviť dohodou medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny.

2.

Bank of England je zmluvnou stranou dohody zo 16. marca 2006 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny o prevádzkových postupoch pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie (1), v znení dohody z 21. decembra 2006 (2), dohody zo 14. decembra 2007 (3), dohody z 8. decembra 2008 (4), dohody z 13. decembra 2010 (5), dohody z 21. júna 2013 (6), dohody zo 6. decembra 2013 (7) a dohody z 13. novembra 2014 (8) (ďalej spoločne len „dohoda centrálnych bánk o ERM II“).

3.

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) oznámilo 29. marca 2017 svoj zámer vystúpiť z Európskej únie v súlade s článkom 50 Zmluvy o Európskej únii. Podľa uvedeného článku sa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie prestanú vzťahovať na Spojené kráľovstvo odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení, alebo ak sa takáto dohoda neuzavrie, dva roky po uvedenom oznámení, t. j. od 30. marca 2019, pokiaľ Európska rada po dohode so Spojeným kráľovstvom jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty.

4.

Rozhodnutím Európskej rady (EÚ) 2019/476 prijatým po dohode so Spojeným kráľovstvom z 22. marca 2019, ktorým sa predlžuje lehota podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ (9), Európska rada okrem iného rozhodla o predĺžení uvedenej lehoty do 12. apríla 2019.

5.

Rozhodnutím Európskej rady (EÚ) 2019/584 prijatým po dohode so Spojeným kráľovstvom z 11. apríla 2019, ktorým sa predlžuje lehota podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ (10), Európska rada okrem iného rozhodla o ďalšom predĺžení uvedenej lehoty, ktorá bola predĺžená rozhodnutím Európskej rady (EÚ) 2019/476, do 31. októbra 2019.

6.

Rozhodnutím Európskej rady (EÚ) 2019/1810 prijatým po dohode so Spojeným kráľovstvom z 29. októbra 2019, ktorým sa predlžuje lehota podľa článku 50 ods. 3 Zmluvy o EÚ (11), Európska rada okrem iného rozhodla o predĺžení uvedenej lehoty do 31. januára 2020.

7.

Po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie, od 1. februára 2020, prestane byť Bank of England národnou centrálnou bankou členského štátu. Od tohto okamihu preto Bank of England nemôže byť zmluvnou stranou dohody centrálnych bánk o ERM II. Vzhľadom na skutočnosť, že Bank of England prestane byť zmluvnou stranou dohody centrálnych bánk o ERM II, je potrebné uvedenú dohodu zmeniť. Z rovnakého dôvodu je tiež potrebné nahradiť prílohu II „Horné hodnoty na prístup k mechanizmu veľmi krátkodobého financovania, ktorý je uvedený v článkoch 8, 10 a 11 dohody centrálnych bánko ERM II“ (Ďalej len „príloha II“)

8.

Táto dohoda by sa mala uplatňovať od 1. februára 2020, len ak Bank of England k tomuto dátumu nebude národnou centrálnou bankou členského štátu,