52014AB0009

Jazyk
- Môj EUR-Lex
- Prihlásiť sa
- Registrácia
- Moje nedávne vyhľadávania (0)

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Pomôcky pri vyhľadávaní

Potrebujete viac možností vyhľadávania? Použite Rozšírené vyhľadávanie

EUROPA
EUR-Lex domovská stránka
EUR-Lex - 52014AB0009 - SK

Dokument 52014AB0009

Pomoc

Stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. februára 2014 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (CON/2014/9)

Ú. v. EÚ C 224, 15.7.2014, s. 1 – 25 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Úradný vestník

15.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

C 224/1

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 5. februára 2014

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES

(CON/2014/9)

2014/C 224/01

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) 31. októbra 2013 prijala žiadosť Rady o stanovisko k návrhu smernice o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (1) (ďalej len „navrhovaná smernica“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhovaná smernica obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na spôsob, akým Európsky systém centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) prispieva k hladkému fungovaniu platobných systémov a hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 2 a 5 zmluvy. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

Cieľom navrhovanej smernice, ktorá zahŕňa a zrušuje smernicu 2007/64/ES (2) (ďalej len „smernica o platobných službách“), je pomôcť ďalej rozvíjať trh s elektronickými platbami v celej Únii, a umožniť tak spotrebiteľom a účastníkom trhu v plnej miere využívať výhody vnútorného trhu, a to aj s prihliadnutím na rýchlo sa rozvíjajúci trh s maloobchodnými platbami (zavedenie nových platobných riešení prostredníctvom smartfónov, elektronického obchodu atď.). Tieto návrhy nadväzujú na rozsiahle preskúmanie súčasnej situácie v oblasti platobných služieb, ktoré vykonala Komisia. Komisia v januári 2012 uverejnila zelenú knihu s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (3). Odpoveď na ňu poskytla aj ECB (4). Z odpovedí prijatých v rámci konzultácie o zelenej knihe aj z vlastných štúdií Komisie a jej preskúmania smernice o platobných službách vyplýva, že nedávne inovácie na trhu a technologické inovácie v oblasti služieb maloobchodných platieb predstavujú pre regulačné orgány nové výzvy, ktoré sa majú riešiť v návrhoch.

Navrhovaná smernica zavádza mnohé zmeny súčasného režimu smernice o platobných službách vrátane rozšírenia pôsobnosti, pokiaľ ide o geografický rozsah a menu platobných transakcií. Nanovo definuje a mení mnohé súčasné výnimky zo smernice o platobných službách tak, aby boli prísnejšie a aby sa nedali ľahko zneužívať, a vypúšťa niektoré výnimky, ktoré už nie sú potrebné. Napríklad výnimku týkajúcu sa „agentov“ mení tak, aby sa uplatňovala len na agentov, ktorí konajú buď v mene platiteľa, alebo príjemcu. Nanovo definuje aj súčasnú výnimku týkajúcu sa digitálneho obsahu alebo transakcií vykonaných prostredníctvom telekomunikačného zariadenia a zužuje jej zameranie. Zo smernice o platobných službách vypúšťa výnimku pre bankomatové služby, ktoré ponúkajú nezávislé subjekty inštalujúce bankomaty. Najdôležitejšou zmenou je rozšírenie rozsahu pôsobnosti režimu smernice o platobných službách na nové služby a ich poskytovateľov, t. j. na „poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou“, ktorých obchodnou činnosťou je poskytovanie služieb založených na prístupe k platobným účtom (ako sú napríklad platobné iniciačné služby alebo informačné služby o účte), ale ktorí zvyčajne nemajú v držbe finančné prostriedky klientov (5). V navrhovanej smernici sa vzhľadom na obmedzenie výmenných poplatkov podľa navrhovaného nariadenia o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (6) obchodníkom zakazuje účtovať príplatky v prípade kariet, na ktoré sa vzťahujú regulované výmenné poplatky. Menia sa ňou aj mnohé dôležité prvky súčasného režimu, akými sú napríklad požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov, podmienky na uplatnenie výnimky a zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb a platiteľa za neautorizované platobné transakcie. Cieľom je lepšie zosúladiť tieto ustanovenia, zabezpečiť rovnaké podmienky a zvýšiť právnu istotu (7). Všeobecným cieľom navrhovanej smernice je zvýšiť ochranu spotrebiteľov proti podvodom, možnému zneužívaniu a iným incidentom, ktoré súvisia s bezpečnosťou platobných služieb. Navrhovaná smernica zahŕňa niekoľko ustanovení, v ktorých sa od Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) vyžaduje, aby prispieval k jednotnému a súdržnému vykonávaniu dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8).

ECB dôrazne podporuje ciele a obsah navrhovanej smernice. Podporuje najmä návrh rozšíriť súčasný zoznam platobných služieb o platobné iniciačné služby a informačné služby o účte ako prostriedky podpory inovácie a hospodárskej súťaže v oblasti maloobchodných platieb. Orgány dohľadu viedli rozsiahlu diskusiu o prístupe tretích strán k platobným účtom v rámci európskeho fóra o bezpečnosti maloobchodných platieb (ďalej len „fórum SecuRe Pay“). Kľúčové prvky tejto diskusie sa premietli do pozmeňujúcich návrhov ECB.

ECB takisto víta skutočnosť, že: a) bola navrhnutá harmonizácia a zlepšenie prevádzkových a bezpečnostných požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb; b) že sa majú posilniť právomoci príslušných orgánov v oblasti presadzovania predpisov a c) sprísniť určité ustanovenia smernice o platobných službách, o ktorých uplatňovaní doteraz v značnej miere rozhodovali členské štáty podľa vlastného uváženia. Tento prvok vlastného uváženia bol príčinou výrazných rozdielov v uplatňovaní pravidiel v rámci Únie, a tým aj fragmentácie trhu s maloobchodnými platbami (9). ECB vyjadrila svoje názory v odpovedi na zelenú knihu (10), ako aj v rámci ďalších fór (napríklad v rámci fóra SecuRe Pay). ECB oceňuje, že v navrhovanej smernici boli zohľadnené mnohé z odporúčaní uvedených v tejto odpovedi, ako aj mnohé z odporúčaní fóra SecuRe Pay. ECB má však napriek tomu niekoľko konkrétnych pripomienok.

Konkrétne pripomienky

1. Vymedzené pojmy

Vymedzené pojmy v navrhovanej smernici (11) ostávajú v porovnaní so smernicou o platobných službách prevažne nezmenené, ale mohli by sa ďalej vylepšiť. Do navrhovanej smernice by sa mali doplniť najmä definície „vydávania platobných nástrojov“ a „nadobúdania platobných transakcií“ (12), čím by sa zlepšila zrozumiteľnosť prílohy I k navrhovanej smernici. Ďalšou zmenou by sa mohli zlepšiť aj definície „platobnej iniciačnej služby“ (13) a „informačnej služby o účte“ (14) a v záujme úplnosti by sa mali doplniť aj definície „úhrady“, „cezhraničných platieb“ a „vnútroštátnych platieb“.

2. Ďalšie ustanovenia

2.1.

Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti (15), v navrhovanej smernici sa stanovuje, že ak má sídlo v Únii len jeden z poskytovateľov platobných služieb v rámci platobnej transakcie, ustanovenia týkajúce sa dátumu pripísania (16) a transparentnosti podmienok a požiadaviek na poskytovanie informácií v súvislosti s platobnými službami sa uplatňujú na tie časti transakcie, ktoré sa vykonávajú v Únii (17). V takýchto prípadoch a v súvislosti so všetkými menami by sa pokiaľ možno mala uplatňovať aj hlava IV, ktorá sa vzťahuje na práva a povinnosti týkajúce sa poskytovania a používania platobných služieb.

2.2.

V navrhovanej smernici sa nezachovala možnosť obsiahnutá v súčasnej smernici o platobných službách, ktorá členským štátom alebo príslušným orgánom povoľuje rozšíriť platnosť požiadaviek na zabezpečenie finančných prostriedkov, ktoré sa uplatňujú na platobné inštitúcie vykonávajúce iné obchodné činnosti než platby, na platobné inštitúcie, ktoré sú zapojené len do poskytovania platobných služieb (18). ECB navrhuje, aby platobné inštitúcie boli povinné zaistiť primeranú ochranu finančných prostriedkov používateľov platobných služieb vo forme požiadaviek na zabezpečenie finančných prostriedkov bez ohľadu na to, či vykonávajú iné obchodné činnosti než platobné služby.

2.3.	Z dôvodu efektívnosti by ECB uvítala, aby za zabezpečovanie dodržiavania smernice niesol zodpovednosť len jeden orgán. Uvedomuje si však, že vzhľadom na odlišné usporiadanie v jednotlivých štátoch by s realizáciou tejto myšlienky v praxi mohli nastať problémy.

2.4.

ECB navyše navrhuje doplniť Europol ako ďalší orgán, s ktorým si príslušné orgány dohľadu nad platobnými službami môžu vymieňať informácie (19), vzhľadom na jeho odbornosť v oblasti medzinárodnej trestnej činnosti a terorizmu, okrem iného pokiaľ ide o boj proti falšovaniu eura a inému zneužívaniu platobných nástrojov a služieb na účely finančnej trestnej činnosti.

2.5.

Vzhľadom na to, že poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet budú v prípade služieb podľa bodu 7 prílohy I k navrhovanej smernici poverení umožniť prístup k platobným účtom, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že služby, ktoré ponúkajú poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, sa zvyčajne poskytujú cez internet, a preto nie sú obmedzené na jeden členský štát, ECB navrhuje, aby z bezpečnostných dôvodov poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, nemali možnosť získať žiadnu výnimku podľa článku 27.

2.6.

Platobné systémy určené podľa smernice 2009/44/ES (20) (ďalej len „smernica o konečnom zúčtovaní“) sú vylúčené z pravidla v článku 29 ods. 1 navrhovanej smernice, v ktorom sa uvádza, že prístup k platobným systémom by mal byť objektívny a nediskriminačný. V článku 29 ods. 2 poslednom odseku navrhovanej smernice sa však uvádza, že ak určený platobný systém umožňuje nepriamu účasť, takáto účasť by sa mala poskytnúť aj iným poskytovateľom platobných služieb, ktorým bolo udelené povolenie, alebo registrovaným poskytovateľom platobných služieb v súlade s článkom 29 ods. 1 Definícia „nepriameho účastníka“ v článku 2 písm. g) smernice o konečnom zúčtovaní v súčasnosti nezahŕňa platobné inštitúcie. ECB preto v záujme zabezpečenia súladu a právnej istoty navrhuje zmeniť uvedenú definíciu v smernici o konečnom zúčtovaní tak, aby zahŕňala aj poskytovateľov platobných služieb.

2.7.

S cieľom prepojiť bezpečnostné požiadavky a ochranu spotrebiteľov s myšlienkou otvoreného prístupu k službám platobných účtov ECB navrhuje, aby sa zákazníci náležite autentifikovali prostredníctvom systému prísnej autentifikácie zákazníka. Poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, by takúto autentifikáciu mohli zabezpečiť prostredníctvom bezpečného presmerovania platiteľa na jeho poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet alebo vydávania svojich vlastných personalizovaných bezpečnostných prvkov. Obe možnosti by mali byť súčasťou európskeho štandardizovaného rozhrania pre prístup k platobným účtom, ktorého základom by mala byť otvorená európska norma. Toto rozhranie by malo ktorémukoľvek poskytovateľovi služieb, ktorý je treťou stranou, umožniť prístup k platobným účtom u ktoréhokoľvek poskytovateľa platobných služieb v celej Únii. Normu by mohol vymedziť orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB a mala by obsahovať technické a funkčné špecifikácie, ako aj súvisiace postupy. Poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú treťou stranou, by navyše: a) mali chrániť personalizované bezpečnostné prvky používateľov platobných služieb, ktoré sami vydali; b) mali by sa autentifikovať jednoznačným spôsobom, pokiaľ ide o poskytovateľa(-ov) platobných služieb spravujúceho(-ich) účet; c) nemali by uchovávať údaje získané pri prístupe k platobným účtom, s výnimkou informácií na identifikáciu platieb, ktoré iniciujú (akými sú napríklad informácie o referenčnom čísle, čísle IBAN platiteľa a príjemcu, ako aj sume transakcie), a d) nemali by používať údaje na iné účely, než výslovne povolil používateľ platobných služieb (21). Ako jedna z možností na objasnenie niekoľkých týchto aspektov prichádza do úvahy uzatvorenie zmlúv medzi poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet a poskytovateľmi služieb, ktorí sú treťou stranou. V záujme efektívnosti a s cieľom nevytvárať neprimerané prekážky hospodárskej súťaži by sa v navrhovanej smernici mali objasniť hlavné aspekty (vrátane režimu zodpovednosti). Ďalšie obchodné pravidlá (vrátane technických a prevádzkových opatrení zahŕňajúcich napríklad autentifikáciu, ochranu citlivých údajov, identifikáciu a vysledovateľnosť platobných príkazov) by sa mohli definovať vytvorením platobnej schémy, ku ktorej by sa pripojili všetci relevantní aktéri a vďaka ktorej by nebolo potrebné žiadať o súhlas s jednotlivými zmluvami.

2.8.

Pokiaľ ide o ustanovenia o rámcových zmluvách a ochrane spotrebiteľov, ECB zastáva názor, že pre spotrebiteľov ako majiteľov platobných účtov by sa v súvislosti s platobnými iniciačnými službami mala zabezpečiť úroveň ochrany porovnateľná s ochranou, ktorá sa poskytuje dlžníkom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (22) (ďalej len „nariadenie o SEPA“). To znamená, že spotrebiteľ by mal mať právo dať pokyn svojmu poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet, aby zostavil pozitívny alebo negatívny zoznam konkrétnych poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou (23).

2.9.

V súvislosti s inkasami sa v navrhovanej smernici uvádza, že platiteľ by mal mať právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov okrem prípadov, keď príjemca už splnil svoje zmluvné povinnosti a už nastalo poskytnutie služieb alebo spotreba tovaru zo strany platiteľa (24). Namiesto toho, aby navrhovaná smernica posilnila ochranu spotrebiteľov, sa zdá pravdepodobné, že už neumožní uplatňovať neobmedzené práva na vrátenie finančných prostriedkov v rámci súčasného inkasného systému SEPA. S cieľom dodržať tieto ustanovenia o práve na vrátenie finančných prostriedkov by poskytovatelia platobných služieb museli pravdepodobne zbierať informácie o nákupoch svojich zákazníkov. Táto otázka môže vyvolávať obavy v súvislosti s ochranou súkromia a zvyšuje aj administratívnu záťaž poskytovateľov platobných služieb. ECB namiesto toho navrhuje, aby právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov platilo vo všeobecnosti a osem týždňov v prípade všetkých spotrebiteľských inkás. V prípade určitých druhov tovarov a služieb by dlžníci a veritelia mali mať možnosť dohodnúť sa osobitne na tom, že sa nebudú uplatňovať žiadne práva na vrátenie finančných prostriedkov. Podrobný zoznam takýchto tovarov a služieb by mohla zostaviť Komisia prostredníctvom delegovaných aktov.

2.10.

Finančná kompenzácia, ktorú majú poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, zaplatiť poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet v súvislosti s neautorizovanými platobnými transakciami podľa článkov 65 a 82 navrhovanej smernice, nezodpovedá kompenzácii za nevykonanie, chybné vykonanie alebo neskoré vykonanie. ECB preto navrhuje vzájomné zosúladenie týchto ustanovení, aby sa zabezpečili podobné pravidlá kompenzácie (25).

2.11.

Existujúca smernica o platobných službách v značnej miere prispela k zefektívneniu maloobchodných platieb tým, že na vykonanie úhrad zaviedla lehotu „D + 1“ (26). ECB si je vedomá toho, že vývoj v oblasti obchodných praktík a technológií umožňuje čoraz rýchlejšie vykonávanie platieb, a víta skutočnosť, že takéto služby sú už k dispozícii v niekoľkých členských štátoch a prinášajú prospech spotrebiteľom aj podnikom. ECB očakáva, že trhy budú čas vykonávania platieb v celej Európe aj naďalej skracovať, a je pripravená podporiť tento proces vo svojej úlohe stimulátora.

2.12.

Posudzovanie bezpečnostných opatrení poskytovateľov platobných služieb a ich oznámení o incidentoch (27) je jednou z hlavných právomocí orgánov prudenciálneho dohľadu a centrálnych bánk. Vypracovávanie požiadaviek týkajúcich sa dohľadu v týchto oblastiach by preto malo ostať pod kontrolou týchto orgánov. Podľa smernice o platobných službách sa však informácie o prevádzkových rizikách (vrátane bezpečnostných rizík) musia vymieňať s príslušnými orgánmi, ECB a v prípade potreby s Agentúrou Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) a príslušnými orgánmi podľa smernice NIS. Za koordináciu takejto výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov by mal byť zodpovedný orgán EBA, zatiaľ čo členov ESCB bude o otázkach súvisiacich s platobnými systémami a platobnými nástrojmi informovať ECB.

2.13.

EBA by mal vypracovať aj usmernenia určené príslušným orgánom týkajúce sa postupov podávania sťažností (28), ktoré pomôžu pri harmonizácii postupov.

2.14.

V prípade určitých ustanovení (29) o vnútroštátnych platobných transakciách sa členské štáty môže rozhodovať len na základe vlastného uváženia. Zdá sa, že takéto pravidlá nie sú v súlade s cieľom vybudovať jednotný trh s platobnými službami, a mali by sa vypustiť.

2.15.

Navrhovaná smernica zahŕňa samostatné ustanovenia o prístupe k informáciám o platobnom účte a ich použití zo strany poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, a zo strany vydavateľov platobných nástrojov, ktorí sú treťou stranou (t. j. keď platobnú kartu vydáva poskytovateľ služieb, ktorý je treťou stranou (30)). Keďže tieto služby sa v podstate nelíšia, ECB navrhuje tieto ustanovenia zlúčiť vzhľadom na to, že pôvodný režim prístupu k informáciám o platobnom účte a ich používania zo strany poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, by sa mohol uplatňovať mutatis mutandis na vydavateľov platobných nástrojov, ktorí sú treťou stranou.

V prípadoch, keď ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovanej smernice, sú v prílohe uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s odôvodnením.

Vo Frankfurte nad Mohanom 5. februára 2014

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) COM(2013) 547/3.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

(3) COM(2011) 941 final.

(4) Pozri odpoveď Eurosystému z marca 2012 na zelenú knihu Európskej komisie s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami. Odpoveď je k dispozícii na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu

(5) Pozri bod 7 prílohy I k navrhovanej smernici.

(6) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu [COM(2013) 550/3], 2013/0265.

(7) Ďalšie ustanovenia objasňujú pravidlá prístupu k platobným systémom a právo na vrátenie finančných prostriedkov a takisto zosúlaďujú bezpečnostné aspekty a aspekty autentifikácie s návrhom smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii [COM(2013) 48 final] (ďalej len „smernica o bezpečnosti sietí a informácií“ alebo „smernica NIS“). Informácie o navrhovanej smernici NIS pozri ďalej v bode 2.12.

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(9) Pozri napríklad článok 66 navrhovanej smernice o pravidlách týkajúcich sa zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb a platiteľa v prípade neautorizovaných kartových transakcií.

(10) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(11) Pozri článok 4 navrhovanej smernice.

(12) Pozri pozmeňujúci návrh 12 v prílohe.

(13) Pozri článok 4 bod 32 navrhovanej smernice.

(14) Pozri článok 4 bod 33 navrhovanej smernice.

(15) Pozri článok 2 navrhovanej smernice.

(16) Pozri článok 78 navrhovanej smernice.

(17) Pozri hlavu III navrhovanej smernice.

(18) Pozri článok 9 smernice o platobných službách.

(19) Pozri článok 25 navrhovanej smernice.

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 37).

(21) Pozri článok 58 navrhovanej smernice.

(22) Pozri odôvodnenie 13 a článok 5 ods. 3 písm. d) bod iii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22) (ďalej len „nariadenie o jednotnej oblasti platieb v eurách“ alebo „nariadenie o SEPA“).

(23) Pozri články 45 a 59 (nový) navrhovanej smernice.

(24) Pozri odôvodnenie 57 a článok 67 ods. 1 navrhovanej smernice.

(25) Pozri články 65, 80 a 82 navrhovanej smernice.

(26) V článku 69 ods. 1 existujúcej smernice o platobných službách sa stanovuje, že úhrady musia byť pripísané na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu najneskôr do konca pracovného dňa nasledujúceho po prijatí platobného príkazu.

(27) Pozri články 85 a 86 navrhovanej smernice.

(28) Pozri článok 88 ods. 1 navrhovanej smernice.

(29) Pozri článok 35 ods. 2 a článok 56 ods. 2 navrhovanej smernice.

(30) Pozri články 58 a 59.

PRÍLOHA

Pozmeňujúce návrhy

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny, ktoré navrhuje ECB (1)

Zmena 1

Odôvodnenie 6

„(6)

V posledných rokoch narástli bezpečnostné riziká spojené s elektronickými platbami. Je to v dôsledku vyššej technickej zložitosti elektronických platieb, neustále narastajúceho objemu elektronických platieb v celosvetovom meradle a novovznikajúcich druhov platobných služieb. Keďže spoľahlivé a bezpečné platobné služby predstavujú základnú podmienku pre riadne fungujúci trh s platobnými službami, používatelia platobných služieb by mali byť primerane chránení pred takýmito rizikami. Platobné služby sú nevyhnutné na zachovanie zásadných hospodárskych a spoločenských činností, a preto poskytovatelia platobných služieb ako úverové inštitúcie spadajú pod označenie „účastník trhu“ v zmysle článku 3 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady [vložiť číslo smernice o bezpečnosti sietí a informácií (NIS) po jej prijatí] (2).“

„(6)

Odôvodnenie

Pozri zmenu 31.

Zmena 2

Odôvodnenie 7

„(7)

Okrem všeobecných opatrení, ktoré majú byť prijaté na úrovni členských štátov podľa smernice [vložiť číslo smernice o bezpečnosti sietí a informácií (NIS) po jej prijatí], by sa bezpečnostné riziká spojené s platobnými transakciami mali riešiť aj na úrovni poskytovateľov platobných služieb. Bezpečnostné opatrenia, ktoré majú prijať poskytovatelia platobných služieb, musia byť primerané daným bezpečnostným rizikám. Na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali príslušným orgánom každý rok aktualizované informácie o posúdení svojich bezpečnostných rizík a o (dodatočných) opatreniach, ktoré prijali v reakcii na tieto riziká, by sa mal zaviesť mechanizmus pravidelného podávania správ. Navyše s cieľom zaistiť minimálne poškodenie používateľov, iných poskytovateľov platobných služieb a platobných systémov, ako je napr. závažné narušenie platobného systému, je nevyhnutné, aby poskytovatelia platobných služieb mali povinnosť bezodkladne hlásiť zásadné bezpečnostné incidenty Európskemu orgánu pre bankovníctvo.“

„(7)

Okrem všeobecných opatrení, ktoré majú byť prijaté na úrovni členských štátov podľa smernice [ vložiť číslo smernice o bezpečnosti sietí a informácií (NIS) po jej prijatí ], by sa b Bezpečnostné riziká spojené s platobnými transakciami by sa mali riešiť aj na úrovni poskytovateľov platobných služieb. Bezpečnostné opatrenia, ktoré majú prijať poskytovatelia platobných služieb, musia byť primerané daným bezpečnostným rizikám. Na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali príslušným orgánom každý rok aktualizované informácie o posúdení svojich bezpečnostných rizík a o (dodatočných) opatreniach, ktoré prijali v reakcii na tieto riziká, by sa mal zaviesť mechanizmus pravidelného podávania správ. Navyše s cieľom zaistiť minimálne poškodenie používateľov, iných poskytovateľov platobných služieb a platobných systémov, ako je napr. závažné narušenie platobného systému, je nevyhnutné, aby poskytovatelia platobných služieb mali povinnosť bezodkladne hlásiť zásadné prevádzkové a bezpečnostné incidenty Európskemu orgánu pre bankovníctvo príslušnému orgánu v domovskom členskom štáte podľa tejto smernice, ktorý posúdi význam incidentu z pohľadu ostatných orgánov a na základe tohto posúdenia poskytne príslušné podrobnosti oznámenia o incidente EBA a ECB, ktoré informujú príslušné orgány ostatných členských štátov a ESCB.“

Odôvodnenie

Pozri zmenu 31.

Zmena 3

Odôvodnenie 18

„(18)

Od prijatia smernice 2007/64/ES vznikli nové druhy platobných služieb, predovšetkým v oblasti internetových platieb. Konkrétne vznikli poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou a ktorí spotrebiteľom a obchodníkom ponúkajú tzv. platobné iniciačné služby, a to často bez toho, aby nadobudli vlastníctvo finančných prostriedkov určených na prevod. Tieto služby uľahčujú platby v rámci elektronického obchodu tým, že vytvárajú softvérové premostenie medzi webovou stránkou obchodníka a platformou pre online bankovníctvo spotrebiteľa s cieľom iniciovať internetové platby na základe úhrady alebo inkasa. Poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, ponúkajú nízkonákladovú alternatívu k platbám kartou tak obchodníkom, ako aj spotrebiteľom a spotrebiteľom umožňujú nakupovať online aj vtedy, ak nevlastnia kreditné karty. Keďže sa ale na poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, smernica 2007/64/ES v súčasnosti nevzťahuje, nemusia byť nevyhnutne pod dohľadom príslušného orgánu a neplnia požiadavky smernice 2007/64/ES. To vyvoláva celý rad právnych otázok, ako je ochrana spotrebiteľa, bezpečnosť a zodpovednosť, ako aj hospodárska súťaž a otázky týkajúce sa ochrany údajov. Nové pravidlá by preto mali reagovať na tieto otázky.“

„(18)

Od prijatia smernice 2007/64/ES vznikli nové druhy platobných služieb, predovšetkým v oblasti internetových platieb. Konkrétne vznikli poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou a ktorí spotrebiteľom, a obchodníkom a ďalším používateľom platobných služieb ponúkajú tzv. platobné iniciačné služby alebo informačné služby o účte, a to často bez toho, aby nadobudli vlastníctvo finančných prostriedkov určených na prevod. Tieto Platobné iniciačné služby uľahčujú platby v rámci elektronického obchodu tým, že vytvárajú softvérové premostenie medzi webovou stránkou obchodníka a platformou pre online bankovníctvo spotrebiteľa s cieľom iniciovať internetové platby na základe úhrady alebo inkasa na žiadosť zákazníkov iniciujú platobný príkaz v súvislosti s účtom vedeným u iného poskytovateľa platobných služieb, napríklad prostredníctvom pripojenia na platformu pre online bankovníctvo zákazníka alebo vydania platobného nástroja. Informačné služby o účte poskytujú platiteľovi konsolidované informácie o jednom alebo viacerých účtoch, ktorými platiteľ disponuje u jedného alebo viacerých ďalších poskytovateľov platobných služieb. Poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, môžu poskytovať platobné iniciačné služby a zároveň aj informačné služby o účte. Poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, ponúkajú nízkonákladovú alternatívu k tradičným platbám kartou tak obchodníkom, ako aj spotrebiteľom a spotrebiteľom umožňujú nakupovať online aj vtedy, ak nevlastnia kreditné karty. Keďže sa ale na poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, smernica 2007/64/ES v súčasnosti nevzťahuje, nemusia byť nevyhnutne pod dohľadom príslušného orgánu a neplnia požiadavky smernice 2007/64/ES. To vyvoláva celý rad právnych otázok, ako je ochrana spotrebiteľa, bezpečnosť a zodpovednosť, ako aj hospodárska súťaž a otázky týkajúce sa ochrany údajov. Nové pravidlá by preto mali reagovať na tieto otázky.“

Odôvodnenie

ECB navrhuje uviesť všetky druhy poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, v jednom odôvodnení. Odôvodnenia 18 a 26 boli preto zlúčené a uvádza sa v nich aj odkaz na poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou a ktorí vydávajú platobné nástroje, napríklad debetné alebo kreditné karty. Z dôvodu zahrnutia poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou a ktorí vydávajú platobné nástroje, ECB navrhuje vypustiť odkaz na alternatívu ku kartám. Okrem toho sa navrhuje možnosť, aby informačné služby o účte mohli byť poskytované zároveň s platobnými iniciačnými službami.

Zmena 4

Odôvodnenie 26

„(26)

V posledných rokoch vďaka rozvoju technológií vznikol aj rad doplnkových služieb, ako sú informačné služby o účte a agregované služby o účte. Na tieto služby by sa smernica takisto mala vzťahovať, aby sa spotrebiteľom poskytla primeraná ochrana a právna istota v súvislosti s ich postavením.“

„(26)

Odôvodnenie

Toto odôvodnenie bolo zlúčené s odôvodnením 18 (pozri zmenu 3).

Zmena 5

Odôvodnenie 51

„(51)

Je nevyhnutné stanoviť kritériá, podľa ktorých sa poskytovateľom, ktorí sú tretími stranami, umožní prístup k informáciám o dostupnosti finančných prostriedkov na účte používateľa platobnej služby, ktoré sú ale držané iným poskytovateľom platobných služieb, ako aj využívanie týchto informácií. Konkrétne by mali tak poskytovatelia, ktorí sú tretími stranami, ako aj poskytovatelia platobných služieb, ktorí spravujú účet používateľa platobnej služby, splniť potrebné požiadavky na ochranu údajov a bezpečnosť stanovené v tejto smernici, alebo na ktoré sa v tejto smernici odkazuje, alebo ktoré sú obsiahnuté v usmerneniach EBA. Platitelia by mali poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou, dať výslovný súhlas na prístup k svojim platobným účtom a mali by byť náležite informovaní o rozsahu tohto prístupu. Na to, aby sa umožnil rozvoj ďalších poskytovateľov platobných služieb, ktorí nemôžu prijímať vklady, im úverové inštitúcie musia poskytnúť informácie o dostupnosti finančných prostriedkov, ak platiteľ súhlasil s tým, aby tieto informácie boli oznamované poskytovateľovi platobných služieb, ktorý vydáva platobný nástroj.“

„(51)

Je nevyhnutné stanoviť kritériá, podľa ktorých sa poskytovateľom, ktorí sú tretími stranami, umožní prístup k informáciám o dostupnosti finančných prostriedkov na účte používateľa platobnej služby, ktoré sú ale držané iným poskytovateľom platobných služieb, ako aj využívanie týchto informácií. Konkrétne by mali tak poskytovatelia, ktorí sú tretími stranami, ako aj poskytovatelia platobných služieb, ktorí spravujú účet používateľa platobnej služby, splniť potrebné požiadavky na ochranu údajov a bezpečnosť stanovené v tejto smernici, alebo na ktoré sa v tejto smernici odkazuje, alebo ktoré sú obsiahnuté v usmerneniach EBA. Platitelia Používatelia platobných služieb by mali poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou, dať výslovný súhlas na prístup k svojim platobným účtom a mali by byť náležite informovaní o rozsahu tohto prístupu. Na to, aby sa umožnil rozvoj ďalších nových poskytovateľov platobných služieb, ktorí nemôžu prijímať vklady nemajú v držbe finančné prostriedky platiteľa, poskytovateľom služieb, ktorí sú treťou stranou, im úverové inštitúcie musia poskytovatelia platobných služieb, ktorí vedú účet, poskytnúť informácie o dostupnosti finančných prostriedkov, ak platiteľ používateľ platobných služieb súhlasil s tým, aby tieto informácie boli oznamované poskytovateľovi služieb, ktorý je treťou stranou poskytovateľovi platobných služieb, ktorý vydáva platobný nástroj.“

Odôvodnenie

Redakčné objasnenie dotknutých strán.

Zmena 6

Odôvodnenie 52

„(52)

Práva a povinnosti používateľov platobných služieb a poskytovateľov platobných služieb by sa mali primerane upraviť tak, aby sa zohľadnilo zapojenie poskytovateľa, ktorý je treťou stranou, v transakcii vždy, keď sa použije platobná iniciačná služba. Konkrétne by vyvážené rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľom platobných služieb, ktorý spravuje účet, a poskytovateľom, ktorý je treťou stranou zapojenou do transakcie, malo mať za následok, že obaja prevezmú zodpovednosť za tú časť transakcie, ktorá je pod ich kontrolou, a v prípade incidentov jasne stanovia zodpovednú stranu. V prípade podvodu alebo sporu by sa na poskytovateľa, ktorý je treťou stranou, mala vzťahovať osobitná povinnosť poskytnúť platiteľovi a poskytovateľovi platobnej služby spravujúcemu účet referenčné údaje transakcií a informácie o autorizácii súvisiacej s príslušnou transakciou.“

„(52)

Práva a povinnosti používateľov platobných služieb a poskytovateľov platobných služieb by sa mali primerane upraviť tak, aby sa zohľadnilo zapojenie poskytovateľa, ktorý je treťou stranou, v transakcii vždy, keď sa použije platobná iniciačná služba. Konkrétne by vyvážené rozdelenie zodpovednosti medzi poskytovateľom platobných služieb, ktorý spravuje účet, a poskytovateľom, ktorý je treťou stranou zapojenou do transakcie, malo mať za následok, že obaja prevezmú zodpovednosť za tú časť transakcie, ktorá je pod ich kontrolou, a v prípade incidentov jasne stanovia zodpovednú stranu. V prípade podvodu alebo sporu by sa na poskytovateľa, ktorý je treťou stranou, mala vzťahovať osobitná povinnosť poskytnúť platiteľovi používateľom platobných služieb a poskytovateľovi platobnej služby spravujúcemu účet referenčné údaje transakcií a informácie o autorizácii súvisiacej s príslušnou transakciou dôkaz o autentifikácii používateľov platobných služieb.“

Odôvodnenie

Pozri zmeny 19 a 24.

Zmena 7

Odôvodnenie 57

„(57)

V tejto smernici by sa mali stanoviť pravidlá vrátenia peňazí na účel ochrany spotrebiteľa v prípade, keď vykonaná platobná transakcia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné rozumne očakávať. S cieľom predísť akémukoľvek finančnému znevýhodneniu platiteľa treba zaistiť, aby dátum pripísania akejkoľvek vrátenej sumy nebol neskorší než dátum, kedy bola príslušná suma z účtu odpísaná. V prípade inkás by poskytovatelia platobných služieb mali byť schopní poskytovať svojim zákazníkom ešte výhodnejšie podmienky. Zákazníci by mali mať právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov pri každej spornej platobnej transakcii. Toto právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov, ktorým sa zabezpečuje najvyššia úroveň ochrany spotrebiteľa, však nie je oprávnené v prípadoch, keď obchodník už zmluvu naplnil a príslušný tovar alebo služby boli už spotrebované. V prípadoch, keď si používateľ nárokuje vrátenie finančných prostriedkov z nejakej platobnej transakcie, práva na vrátenie by nemali mať vplyv na zodpovednosť platiteľa voči príjemcovi vyplývajúcu zo základného vzťahu, napr. za objednaný, spotrebovaný alebo oprávnene účtovaný tovar alebo služby, ani na práva používateľa, pokiaľ ide o odvolanie platobného príkazu.“

„(57)

V tejto smernici by sa mali stanoviť pravidlá vrátenia peňazí na účel ochrany spotrebiteľa v prípade, keď vykonaná platobná transakcia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné rozumne očakávať. S cieľom predísť akémukoľvek finančnému znevýhodneniu platiteľa treba zaistiť, aby dátum pripísania akejkoľvek vrátenej sumy nebol neskorší než dátum, kedy bola príslušná suma z účtu odpísaná. V prípade inkás by poskytovatelia platobných služieb mali byť schopní poskytovať svojim zákazníkom ešte výhodnejšie podmienky. Zákazníci by mali mať právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov pri každej spornej platobnej transakcii. Pri niektorých druhoch tovarov alebo služieb však Toto právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov, ktorým sa zabezpečuje najvyššia úroveň ochrany spotrebiteľa, však nie je oprávnené v prípadoch, keď obchodník už zmluvu naplnil a príslušný tovar alebo služby boli už spotrebované nemusí byť primerané. Mohla by sa preto zvážiť možnosť zaviesť inkaso bez možnosti vrátenia finančných prostriedkov, ale len v prípade tovarov alebo služieb, ktorých zoznam zostaví Komisia, a len s výslovným súhlasom platiteľa. V prípadoch, keď si používateľ nárokuje vrátenie finančných prostriedkov z nejakej platobnej transakcie, práva na vrátenie by nemali mať vplyv na zodpovednosť platiteľa voči príjemcovi vyplývajúcu zo základného vzťahu, napr. za objednaný, spotrebovaný alebo oprávnene účtovaný tovar alebo služby, ani na práva používateľa, pokiaľ ide o odvolanie platobného príkazu.“

Odôvodnenie

Podmienenie práva na vrátenie finančných prostriedkov súvisiacim nákupom vyvoláva obavy v súvislosti s ochranou súkromia, ako aj s efektívnosťou a nákladmi. Prijatie tohto návrhu by pravdepodobne znamenalo, že by už neboli povolené neobmedzené práva na vrátenie finančných prostriedkov v rámci súčasného inkasného systému SEPA, čo by malo za následok menej výhodné podmienky pre spotrebiteľov. ECB navrhuje, aby právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov platilo vo všeobecnosti a osem týždňov v prípade všetkých spotrebiteľských inkás. V prípade tovarov alebo služieb uvedených na zozname a určených na okamžitú spotrebu by sa dlžníci a veritelia mohli osobitne a výslovne dohodnúť na tom, že sa nebudú uplatňovať žiadne práva na vrátenie finančných prostriedkov. Takýto zoznam by mohla zostaviť Komisia prostredníctvom delegovaného aktu.

Zmena 8

Odôvodnenie 80

„(80)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice by sa Komisia mala vedieť spoľahnúť na odbornosť a podporu zo strany EBA, ktorého úlohou by malo byť vypracovať usmernenia a pripraviť regulačné technické predpisy týkajúce sa aspektov bezpečnosti, pokiaľ ide o platobné služby, a takisto na spoluprácu medzi členskými štátmi v kontexte poskytovania služieb a zriaďovania platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, v iných členských štátoch. Komisia by mala byť splnomocnená prijať tieto regulačné technické predpisy. Tieto osobitné úlohy sú plne v súlade s funkciou a zodpovednosťou EBA, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) č. 1093/2010, podľa ktorého bol EBA zriadený.“

„(80)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice by sa Komisia mala vedieť spoľahnúť na odbornosť a podporu zo strany EBA, ktorého úlohou by malo byť v úzkej spolupráci s ECB vypracovať usmernenia a pripraviť regulačné technické predpisy týkajúce sa aspektov bezpečnosti, pokiaľ ide o platobné služby, a takisto na spoluprácu medzi členskými štátmi v kontexte poskytovania služieb a zriaďovania platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie, v iných členských štátoch. Komisia by mala byť splnomocnená prijať tieto regulačné technické predpisy. Tieto osobitné úlohy sú plne v súlade s funkciou a zodpovednosťou EBA, ako sa vymedzujú v nariadení (EÚ) č. 1093/2010, podľa ktorého bol EBA zriadený.“

Odôvodnenie

Do právomoci centrálnych bánk patria aj aspekty bezpečnosti platobných služieb. ECB zaviedla dobrovoľnú úzku spoluprácu s orgánmi dohľadu nad poskytovateľmi platobných služieb v rámci fóra SecuRe Pay, Táto úspešná spolupráca by sa mala formalizovať. Keďže súčasný návrh nezahŕňa žiadne regulačné technické predpisy, odkaz na ne bol vypustený.

Zmena 9

Článok 2

„1.

Táto smernica sa uplatňuje na platobné služby poskytované v rámci Únie, kde má sídlo tak poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu, alebo jediný poskytovateľ platobných služieb v rámci platobnej transakcie. Článok 78 a hlava III sa uplatňujú aj na platobné transakcie, v prípade ktorých má sídlo v Únii iba jeden z poskytovateľov platobných služieb, a to na tie časti platobnej transakcie, ktoré sa vykonávajú v Únii.

2.	Hlava III sa uplatňuje na platobné služby v akejkoľvek mene. Hlava IV sa uplatňuje na platobné služby vykonané v eurách alebo v mene členského štátu mimo eurozóny.“

„1.

Táto smernica sa uplatňuje na platobné služby poskytované v rámci Únie, kde má sídlo tak poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu, alebo jediný poskytovateľ platobných služieb v rámci platobnej transakcie. Článok 78 a Hhlava III a hlava IV s výnimkou článku 72 a článku 74 ods. 1 sa uplatňujú aj na platobné transakcie, v prípade ktorých má sídlo v Únii iba jeden z poskytovateľov platobných služieb, a to na tie časti platobnej transakcie, ktoré sa vykonávajú v Únii.

2.	Hlavay III a IV sa uplatňuje ú na platobné služby v akejkoľvek mene. Hlava IV sa uplatňuje na platobné služby vykonané v eurách alebo v mene členského štátu mimo eurozóny.“

Odôvodnenie

V záujme zabezpečenia komplexnej ochrany používateľov platobných služieb by sa ustanovenia o transparentnosti a dátume pripísania na účet, ako aj ustanovenia o právach a povinnostiach v súvislosti s poskytovaním a používaním platobných služieb mali vzťahovať na transakcie, pri ktorých má sídlo v Únii len jeden z poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o tie časti transakcie, ktoré sa vykonávajú v Únii.

Zmena 10

Článok 4 bod 32

„32.

„platobná iniciačná služba“ je platobná služba, ktorá umožňuje prístup k platobnému účtu a ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, v rámci ktorej môže byť platiteľ aktívne zapojený do iniciovania platby alebo softvéru poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, alebo v rámci ktorej môže platobné nástroje použiť platiteľ alebo príjemca na prenos identifikačných údajov platiteľa poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet;“

„32.

„platobná iniciačná služba“ je platobná služba, ktorá umožňuje prístup k na iniciáciu platobnémuho účtu príkazu, a ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, na žiadosť platiteľa v súvislosti s účtom vedeným u iného v rámci ktorej môže byť platiteľ aktívne zapojený do iniciovania platby alebo softvéru poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, alebo v rámci ktorej môže platobné nástroje použiť platiteľ alebo príjemca na prenos identifikačných údajov platiteľa poskytovateľovia platobných služieb spravujúcemu účet;“

Odôvodnenie

Definícia musí byť čo najjednoduchšia a najflexibilnejšia, aby bolo možné zahrnúť aj budúce riešenia. Nemali by sa v nej uvádzať požiadavky ani odkazy na konkrétne technológie.

Zmena 11

Článok 4 bod 33

„33.

„informačná služba o účte“ je platobná služba, v rámci ktorej sa používateľovi platobných služieb poskytujú konsolidované a ľahko použiteľné informácie o jednom alebo viacerých platobných účtoch, ktoré má používateľ platobných služieb u jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet;“

„33.

„informačná služba o účte“ je platobná služba, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, v rámci ktorej sa používateľovi platobných služieb poskytujú konsolidované a ľahko použiteľné informácie o jednom alebo viacerých platobných účtoch, ktoré má používateľ platobných služieb u jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet s cieľom poskytovať konsolidované informácie o jednom alebo viacerých účtoch, ktorými používateľ platobnej služby disponuje u jedného alebo viacerých ďalších poskytovateľov platobných služieb;“

Odôvodnenie

Definícia musí byť čo najjednoduchšia a najflexibilnejšia, aby bolo možné zahrnúť aj budúce riešenia. Nemali by sa v nej uvádzať požiadavky ani odkazy na konkrétne technológie.

Zmena 12

Článok 4 bod 39 až 43 (nový)

Žiadny text.

„39.

„nadobúdanie platobných transakcií“ je platobná služba, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb, ktorý uzatvára zmluvu s príjemcom s cieľom prijať a spracovať platobné transakcie príjemcu iniciované platobným nástrojom platiteľa, ktorých výsledkom je prevod finančných prostriedkov príjemcovi. Táto služba by mohla zahŕňať autentifikáciu, autorizáciu a ďalšie služby týkajúce sa riadenia finančných tokov, ktoré sa poskytujú príjemcovi, bez ohľadu na to, či má poskytovateľ platobných služieb v držbe finančné prostriedky príjemcu;

40.	„vydávanie platobných nástrojov“ je platobná služba, v rámci ktorej poskytovateľ platobných služieb priamo alebo nepriamo poskytuje platiteľovi platobný nástroj s cieľom iniciovať, spracovať a zúčtovať platobné transakcie platiteľa;

41.

„úhrada“ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba, v rámci ktorej sa na platobný účet príjemcu pripíše suma platobnej transakcie alebo súboru platobných transakcií, ktoré z platobného účtu platiteľa uskutočnil na základe jeho pokynu poskytovateľ platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa;

42.	„cezhraničná platba“ je elektronicky spracovaná platobná transakcia iniciovaná platiteľom alebo prostredníctvom príjemcu, keď poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú sídlo v rôznych členských štátoch;

43.	„vnútroštátna platba“ je elektronicky spracovaná platobná transakcia iniciovaná platiteľom alebo prostredníctvom príjemcu, keď poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú sídlo v tom istom členskom štáte.“

Mali by sa doplniť definície „vydávania platobných nástrojov“ a „nadobúdania platobných transakcií“ s cieľom zabezpečiť, že do rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice budú zahrnutí všetci poskytovatelia zapojení do platobných služieb v zmysle prílohy I. Tieto definície by sa mali zosúladiť s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu [COM(2013) 550/3], 2013/0265.

Do vymedzenia pojmov by sa mala zahrnúť definícia „úhrady“, keďže ide o jeden zo základných platobných nástrojov podľa navrhovaného nariadenia. Vložená definícia je zosúladená s nariadením o SEPA. V dôsledku zahrnutia definícií „cezhraničnej platby“ a „vnútroštátnej platby“ by sa mala zlepšiť zrozumiteľnosť.

Zmena 13

Článok 9 ods. 1 úvodný odsek

„1.

Členské štáty alebo príslušné orgány požadujú, aby platobná inštitúcia, ktorá poskytuje niektorú z platobných služieb a pokiaľ zároveň vykonáva iné obchodné činnosti uvedené v článku 17 ods. 1 písm. c), zabezpečovala všetky finančné prostriedky prijaté od používateľov platobných služieb alebo prostredníctvom iného poskytovateľa platobných služieb na účel vykonania platobných transakcií jedným z týchto spôsobov:“

„1.

Odôvodnenie

V súlade s cieľom harmonizovať požiadavky na zabezpečenie finančných prostriedkov ECB navrhuje alternatívny text, aby sa zabezpečila primeraná ochrana finančných prostriedkov používateľov platobných služieb v prípade všetkých inštitúcií bez ohľadu na to, či vykonávajú iné obchodné činnosti.

Zmena 14

Článok 12 ods. 1

„1.	Príslušné orgány môžu odňať povolenie udelené platobnej inštitúcii len v prípade, ak inštitúcia:

[…]

c)	už nespĺňa podmienky na udelenie povolenia alebo príslušnému orgánu neposkytuje informácie o dôležitých súvisiacich zmenách;“

„1.	Príslušné orgány môžu odňať povolenie udelené platobnej inštitúcii len v prípade, ak inštitúcia:

[…]

c)	už nespĺňa podmienky na udelenie povolenia alebo príslušnému orgánu neposkytuje informácie o dôležitých súvisiacich zmenách alebo nepodáva správy s presnými štatistickými informáciami;“

Odôvodnenie

Poskytovanie presných štatistických informácií zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska monitorovania rizík súvisiacich s platobnými inštitúciami.

Zmena 15

Článok 25 ods. 2

„2.

Členské štáty okrem toho povoľujú výmeny informácií medzi svojimi príslušnými orgánmi a:

a)	príslušnými orgánmi iných členských štátov, ktoré sú zodpovedné za udelenie povolenia platobným inštitúciám a dohľad nad nimi;

b)	Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov v rámci výkonu ich činnosti ako menových orgánov a orgánov dohľadu a prípadne inými orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad platobnými a zúčtovacími systémami;

c)	inými príslušnými orgánmi určenými podľa tejto smernice, smernice 2005/60/ES a iných právnych predpisov Únie, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov platobných služieb, ako sú právne predpisy týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

d)	orgánom EBA, pokiaľ ide o jeho úlohu prispievať k jednotnému a súdržnému fungovaniu mechanizmov dohľadu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

„2.

Členské štáty okrem toho povoľujú výmeny informácií medzi svojimi príslušnými orgánmi a:

a)	príslušnými orgánmi iných členských štátov, ktoré sú zodpovedné za udelenie povolenia platobným inštitúciám a dohľad nad nimi;

b)	Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov v rámci výkonu ich činnosti ako menových orgánov a orgánov dohľadu a prípadne inými orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad platobnými a zúčtovacími systémami;

c)	inými príslušnými orgánmi určenými podľa tejto smernice, smernice 2005/60/ES a iných právnych predpisov Únie, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov platobných služieb, ako sú právne predpisy týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

d)	orgánom EBA, pokiaľ ide o jeho úlohu prispievať k jednotnému a súdržnému fungovaniu mechanizmov dohľadu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010., a v prípade potreby;

Europolom, pokiaľ ide o jeho úlohu ako orgánu Únie na presadzovanie práva, ktorý je zodpovedný za podporu a koordináciu spoločného prístupu medzi príslušnými policajnými orgánmi členských štátov v boji proti organizovanej a inej závažnej trestnej činnosti a terorizmu vrátane falšovania eura, peňazí a iných platobných prostriedkov.“

Odôvodnenie

Europol by sa mal doplniť ako ďalší orgán, s ktorým by si príslušné orgány mali mať možnosť vymieňať informácie vzhľadom na jeho právomoci a odbornosť pri vyšetrovaní a koordinácii na úrovni Únie, okrem iného pokiaľ ide o boj proti falšovaniu eura, peňazí a inej závažnej finančnej trestnej činnosti zahŕňajúcej platobné prostriedky. Pozri prílohu k rozhodnutiu Rady 2009/371/SVV (3).

Zmena 16

Článok 27 ods. 5 písm. a) (nový)

Žiadny text.

„5.

a)	Na fyzické ani právnické osoby vykonávajúce obchodné činnosti uvedené v bode 7 prílohy I by sa nemala vzťahovať žiadna výnimka.“

Odôvodnenie

Keďže poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet musia poskytovať prístup poskytovateľom služieb, ktorí sú treťou stranou, udelenie výnimky z požiadaviek v oblasti dohľadu poskytovateľom služieb, ktorí sú treťou stranou, by mohlo mať za následok nepredvídané riziká. Okrem toho služby, ktoré ponúkajú poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, sa zvyčajne poskytujú cez internet, a preto nie sú obmedzené na jeden členský štát. Z tohto dôvodu by poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, nemali mať možnosť získať výnimku.

Zmena 17

Článok 35 ods. 2

„2.	V prípade vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty alebo ich príslušné orgány znížiť alebo zdvojnásobiť sumy uvedené v odseku 1. Pre predplatené platobné nástroje môžu členské štáty zvýšiť tieto sumy až na 500 EUR.“

„2.	V prípade vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty alebo ich príslušné orgány znížiť alebo zdvojnásobiť sumy uvedené v odseku 1. Pre predplatené platobné nástroje môžu členské štáty zvýšiť tieto sumy až na 500 EUR.“

Odôvodnenie

V prípade vnútroštátnych platobných transakcií (t. j. transakcií, ktoré nie sú cezhraničné) sa nezdá potrebné umožniť členským štátom alebo ich príslušným orgánom, aby vzhľadom na výnimku pre nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty mohli v značnej miere upraviť maximálnu výšku platby v článku 35 ods. 1 Umožnenie tejto úpravy by okrem toho malo za následok veľmi odlišné vnútroštátne režimy výnimiek, čo je v rozpore s cieľom vybudovať integrovaný a harmonizovaný trh s maloobchodnými platbami v Európe.

Zmena 18

Článok 39

„d)	v náležitých prípadoch výšku poplatkov za platobnú transakciu, prípadne ich rozpis.“

„d)	v náležitých prípadoch výšku poplatkov za platobnú transakciu splatných za transakciu poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou, a prípadne ich rozpis výšky takýchto poplatkov.“

Odôvodnenie

Toto doplnenie slúži na objasnenie toho, že v súvislosti s poplatkami poskytovatelia platobných služieb, ktorí sú treťou stranou, budú môcť podrobne uvádzať len svoje vlastné poplatky, a nie poplatky účtované poskytovateľmi platobných služieb spravujúcimi účet.

Zmena 19

Článok 40

„Ak sa platobný príkaz iniciuje vlastným systémom poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, tento v prípade podvodu alebo sporu sprístupní platiteľovi a poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet referenčné údaje transakcií a autorizačné informácie.“

Odôvodnenie

Keďže by sa personalizované bezpečnostné prvky už nemali zdieľať, poskytovateľ služieb, ktorý je treťou stranou, musí v prípade sporu alebo podvodu dokázať, že a) poskytovateľ platobných služieb potvrdil poskytovateľovi služieb, ktorý je treťou stranou, že transakcia bola autorizovaná, alebo b) že došlo k nespochybniteľnej autentifikácii zákazníka na základe personalizovaných bezpečnostných prvkov vydaných poskytovateľom služieb, ktorý je treťou stranou.

Zmena 20

Článok 41

„Ihneď po prijatí platobného príkazu poskytovateľ platobných služieb platiteľa poskytne alebo sprístupní platiteľovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 37 ods. 1, tieto údaje: […].“

„Ihneď po prijatí platobného príkazu poskytovateľ platobných služieb platiteľa spravujúci účet poskytne alebo sprístupní platiteľovi rovnakým spôsobom, aký je stanovený v článku 37 ods. 1, tieto údaje: […].“

Odôvodnenie

Táto zmena slúži na objasnenie toho, že tento článok sa týka len poskytovateľov platobných služieb spravujúcich účet, keďže povinnosti poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, sú už uvedené v článku 39. Vzťahuje sa to na situácie zahŕňajúce poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, ako aj na tradičné platobné služby.

Zmena 21

Článok 45 ods. 5 písm. g) (nové)

Žiadny text.

„g)	informácie od poskytovateľa platobných služieb o práve používateľa platobných služieb zablokovať akúkoľvek platobnú iniciačnú službu z účtu používateľa platobných služieb alebo zostaviť pozitívny alebo negatívny zoznam poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou.“

Odôvodnenie

Používatelia platobných služieb si budú môcť uplatňovať svoje práva podľa navrhovaného nového článku 59 (nový) zablokovať platobné iniciačné služby alebo zostaviť pozitívny alebo negatívny zoznam konkrétnych poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, len ak budú zodpovedajúcim spôsobom informovaní.

Zmena 22

Článok 54 ods. 1

„1.

Ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom, používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť, že článok 55 ods. 1, článok 57 ods. 3 a články 64, 66, 67, 68, 71 a 80 sa neuplatňujú v plnom rozsahu alebo čiastočne. Používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb si môžu tiež dohodnúť inú lehotu, než je lehota stanovená v článku 63.“

„1.

Ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom, používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť, že článok 55 ods. 1, článok 57 ods. 3 a články 59 (nový), 64, 66, 67, 68, 71 a 80 sa neuplatňujú v plnom rozsahu alebo čiastočne. Používateľ platobných služieb a poskytovateľ platobných služieb si môžu tiež dohodnúť inú lehotu, než je lehota stanovená v článku 63.“

Odôvodnenie

Pozri odôvodnenie k zmene 26.

Zmena 23

Článok 56 ods. 2

„2.	V prípade vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty alebo ich príslušné orgány znížiť alebo zdvojnásobiť sumy uvedené v odseku 1. Pre predplatené platobné nástroje ich môžu zvýšiť až na 500 EUR.“

„2.	V prípade vnútroštátnych platobných transakcií môžu členské štáty alebo ich príslušné orgány znížiť alebo zdvojnásobiť sumy uvedené v odseku 1. Pre predplatené platobné nástroje ich môžu zvýšiť až na 500 EUR.“

Odôvodnenie

V prípade vnútroštátnych platobných transakcií (t. j. transakcií, ktoré nie sú cezhraničné) sa nezdá potrebné umožniť členským štátom alebo ich príslušným orgánom, aby vzhľadom na výnimku pre nástroje na vykonávanie platieb nízkej hodnoty mohli v značnej miere upraviť maximálnu výšku platby v článku 56 ods. 1 Umožnenie tejto úpravy by okrem toho malo za následok veľmi odlišné vnútroštátne režimy výnimiek, čo je v rozpore s cieľom vybudovať integrovaný a harmonizovaný trh s maloobchodnými platbami v Európe.

Zmena 24

Článok 58

„1.	Členské štáty zabezpečia, aby mal platiteľ právo prostredníctvom využitia poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, získať platobné služby umožňujúce prístup k platobným účtom, ako sa uvádza v bode 7 prílohy I.

2.	Ak bol poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, autorizovaný platiteľom na poskytovanie platobných služieb podľa odseku 1, má tieto povinnosti:

a)	zabezpečiť, aby personalizované bezpečnostné prvky používateľa platobných služieb neboli prístupné iným stranám;

b)	autentifikovať sa jednoznačným spôsobom voči poskytovateľovi (poskytovateľom) platobných služieb spravujúcim účet majiteľa účtu;

c)	neuchovávať citlivé platobné údaje alebo personalizované bezpečnostné údaje používateľa platobných služieb.

Ak, v prípade platobnej iniciačnej služby, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet prijal platobný príkaz platiteľa prostredníctvom služieb poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, bezodkladne mu oznámi prijatie platobného príkazu a poskytne informácie o dostupnosti dostatočných finančných prostriedkov na príslušnú platobnú transakciu.

Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet zaobchádzajú s platobnými príkazmi zaslanými prostredníctvom služieb poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, rovnako ako s platobnými príkazmi zaslanými priamo platiteľom, pokiaľ ide o ich načasovanie a prioritu, okrem objektívne odôvodnených prípadov.“

„1.	Členské štáty zabezpečia, aby mal platiteľ používateľ platobných služieb právo prostredníctvom využitia poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, získať platobné služby umožňujúce viazané na prístup k platobným účtom, ako sa uvádza v bode 7 prílohy I.

2.	Ak bol poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, autorizovaný platiteľom používateľom platobných služieb na poskytovanie platobných služieb podľa odseku 1, má tieto povinnosti:

zabezpečiť, aby personalizované bezpečnostné prvky používateľa platobných služieb neboli prístupné iným stranám; prísnu autentifikáciu zákazníka na iniciáciu platieb alebo na prístup k informáciám o účte prostredníctvom:

i.	bezpečného presmerovania používateľa platobných služieb na poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet, na účely takejto autentifikácie alebo

ii.	vydávania svojich vlastných personalizovaných bezpečnostných prvkov na účely takejto autentifikácie.

Poskytovateľ platobných služieb, ktorý je treťou stranou, nesmie získať personalizované bezpečnostné prvky používateľa platobných služieb, ktoré vydal poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet;

b)	autentifikovať sa jednoznačným spôsobom voči poskytovateľovi (poskytovateľom) platobných služieb spravujúcim účet majiteľa účtu používateľa platobných služieb;

neuchovávať citlivé platobné údaje alebo personalizované bezpečnostné údaje používateľa platobných služieb získané pri prístupe k platobnému účtu používateľa platobných služieb, s výnimkou informácií na identifikáciu platby iniciovanej poskytovateľom platobných služieb, ktorý je treťou stranou, akými sú napríklad informácie o referenčnom čísle, čísle IBAN platiteľa a príjemcu, sume transakcie, iné referenčné informácie a informácie o systéme zúčtovania, a nepoužívať žiadne údaje na iné účely, než výslovne povolil používateľ platobných služieb.

3.	Členské štáty zabezpečujú, aby poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet mali k dispozícii zariadenia na prijímanie platobných príkazov poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú treťou stranou, a na akceptovanie presmerovania, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku.

Ak sa, v prípade platobnej iniciačnej služby, platobný príkaz zasiela prostredníctvom služieb poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet prijal platobný príkaz platiteľa prostredníctvom služieb poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, bezodkladne mu oznámi poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou, prijatie dodanie platobného príkazu a poskytne informácie o dostupnosti dostatočných finančných prostriedkov na príslušnú platobnú transakciu.

Členské štáty zabezpečujú, aby poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet ponúkali bezpečné štandardizované rozhranie pre platobné služby tretích strán viazané na prístup k platobným účtom, ak ho majú k dispozícii. Európska norma by mala vychádzať z usmernenia vymedzeného orgánom EBA v úzkej spolupráci s ECB do […] od nadobudnutia účinnosti tejto smernice a mala by obsahovať aspoň technické a funkčné špecifikácie zasielania platobných príkazov medzi poskytovateľom platobných služieb spravujúcim účet a poskytovateľom platobných služieb, ktorý je treťou stranou, podľa odseku 2 písm. a) bodu i), ako aj jednoznačnej autentifikácie poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b).“

Základným princípom bezpečnosti informačných technológií je, aby sa údaje použité na autentifikáciu používateľa platobných služieb neposkytovali žiadnej tretej strane. Poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, by mali preto zabezpečiť prísnu autentifikáciu zákazníka buď prostredníctvom: a) bezpečného presmerovania používateľa platobných služieb na jeho poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet, alebo b) vydávania svojich vlastných personalizovaných bezpečnostných prvkov. Obe možnosti by mali byť súčasťou európskeho štandardizovaného technického rozhrania pre prístup k platobným účtom.

Základom tohto bezpečného štandardizovaného rozhrania pre poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, na prístup k informáciám o platobných účtoch by mala byť otvorená európska norma. Toto rozhranie by po transpozícii návrhu malo umožniť ktorémukoľvek poskytovateľovi služieb, ktorý je treťou stranou, prístup k platobným účtom u ktoréhokoľvek poskytovateľa platobných služieb v celej Únii. Rozhranie by krátko po prijatí navrhovanej smernice mal vymedziť orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB a malo by obsahovať aspoň technické a funkčné špecifikácie, ako aj súvisiace postupy.

Poskytovatelia služieb, ktorí sú treťou stranou, by navyše: a) mali chrániť personalizované bezpečnostné prvky používateľa platobných služieb; b) mali by sa autentifikovať jednoznačným spôsobom, pokiaľ ide o poskytovateľa(-ov) platobných služieb spravujúceho(-ich) účet používateľa platobných služieb; c) nemali by uchovávať údaje získané pri prístupe k platobnému účtu používateľa platobných služieb, s výnimkou informácií na identifikáciu platby iniciovanej poskytovateľmi služieb, ktorí sú treťou stranou, akými sú napríklad informácie o referenčnom čísle, čísle IBAN platiteľa a príjemcu alebo sume transakcie, a d) nemali by používať žiadne údaje na iné účely, než výslovne povolil platiteľ.

Zmena 25

Článok 59

„Článok 59

Prístup k informáciám o platobnom účte a ich použitie zo strany vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou

1.	Členské štáty zabezpečia, aby mal platiteľ právo prostredníctvom využitia vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, získať služby platobných kariet.

Ak platiteľ vydal súhlas vydavateľovi platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, ktorý poskytol platiteľovi platobný nástroj, aby získal informácie o dostupnosti dostatočných finančných prostriedkov na príslušnú platobnú transakciu v držbe platiteľa, poskytovateľ platobných služieb spravujúci príslušný platobný účet oznámi tieto informácie vydavateľovi platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, hneď po prijatí platobného príkazu od platiteľa.

Poskytovatelia platobných služieb spravujúci účet zaobchádzajú s platobnými príkazmi zaslanými prostredníctvom služieb vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, rovnako ako s platobnými príkazmi zaslanými priamo platiteľom, pokiaľ ide o ich načasovanie a prioritu, okrem objektívne odôvodnených prípadov.“

„Článok 59

Prístup k informáciám o platobnom účte a ich použitie zo strany vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou

1.	Členské štáty zabezpečia, aby mal platiteľ právo prostredníctvom využitia vydavateľa platobných nástrojov, ktorý je treťou stranou, získať služby platobných kariet.

Odôvodnenie

Ustanovenia tohto článku o prístupe k informáciám o platobnom účte a ich použití zo strany vydavateľa platobných nástrojov (napríklad platobných kariet), ktorý je treťou stranou, sú v podstate identické s ustanoveniami článku 58 o prístupe k informáciám o platobnom účte a ich použití poskytovateľom platobných služieb, ktorý je treťou stranou. Článok 59 by sa preto mohol vypustiť bez ohrozenia právnej istoty z pohľadu poskytovateľov platobných služieb a platiteľov využívajúcich ich služby.

Zmena 26

Článok 59 (nový)

Žiadny text.

„Článok 59. Platiteľ musí mať právo: i) dať pokyn svojmu poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet zablokovať akékoľvek platobné iniciačné služby z platobného účtu používateľa; ii) zablokovať akékoľvek platobné iniciačné služby iniciované jedným alebo viacerými konkrétnymi poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sú treťou stranou, alebo c) autorizovať len platobné iniciačné služby iniciované jedným alebo viacerými konkrétnymi poskytovateľmi platobných služieb, ktorí sú treťou stranou.“

Odôvodnenie

V súlade s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov a zárukami pre používateľov platobných služieb uvedenými v odôvodnení 13 a článku 5 ods. 3 písm. d) bode iii) nariadenia o SEPA a s cieľom zabezpečiť súlad právnych predpisov by sa mal doplniť nový článok, ktorým by sa používateľom platobných služieb zaručilo právo dať pokyn svojim poskytovateľom platobných služieb, aby zostavili pozitívny alebo negatívny zoznam konkrétnych poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou. Toto ustanovenie by sa však nemalo týkať iných používateľov platobných služieb, než sú spotrebitelia (pozri zmenu 22). Keďže pokyny musí dávať platiteľ, ustanovenie by sa nemalo vzťahovať na všeobecný automatický mechanizmus blokovania ani na zahrnutie všeobecného mechanizmu blokovania poskytovateľov služieb, ktorí sú treťou stranou, do podmienok alebo zmlúv poskytovateľa platobných služieb.

Zmena 27

Článok 65 ods. 2

„2.

Ak je zapojený poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ktorý je treťou stranou, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet vráti sumu neautorizovanej platobnej transakcie a v náležitých prípadoch na platobnom účte, z ktorého sa suma odpísala, docieli stav, ktorý by zodpovedal stavu, ako keby sa neautorizovaná platobná transakcia neuskutočnila. Môže sa uplatniť finančná kompenzácia pre poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet od poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou.“

„2.

Ak je zapojený poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ktorý je treťou stranou, poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet vráti sumu neautorizovanej platobnej transakcie a v náležitých prípadoch na platobnom účte, z ktorého sa suma odpísala, docieli stav, ktorý by zodpovedal stavu, ako keby sa neautorizovaná platobná transakcia neuskutočnila. Môže sa uplatniť V súlade s článkom 82 sa poskytuje finančná kompenzácia pre poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet od poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou.“

Odôvodnenie

Z pohľadu ochrany zákazníkov je prirodzené, že platiteľ sa so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov obráti na poskytovateľa platobných služieb spravujúceho účet, keďže vzťah platiteľa s poskytovateľom služieb, ktorý je treťou stranou, môže mať len jednorazový charakter (napríklad pri iniciácii platby). Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet by potom kompenzáciu mohol žiadať od poskytovateľa služieb, ktorý je treťou stranou, okrem prípadu, keď poskytovateľ služieb, ktorý je treťou stranou, môže dokázať, že za chybu nie je zodpovedný. Kompenzácia pre poskytovateľa služieb, ktorý je treťou stranou, by sa mala riadiť tými istými pravidlami ako nevykonanie, chybné vykonanie alebo neskoré vykonanie platobnej transakcie podľa článku 80, ako aj právo na náhradu podľa článku 82. Takáto kompenzácia môže byť dostupná napríklad v prípade, keď poskytovateľ služieb, ktorý je treťou stranou, vydal svoje vlastné bezpečnostné prvky, napríklad pre platobnú kartu.

Zmena 28

Článok 66 ods. 1

„1.

Odchylne od článku 65 platiteľ môže byť povinný znášať straty až do maximálnej výšky 50 EUR, ktorá súvisí so všetkými neautorizovanými platobnými transakciami a ktorá je spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného platobného nástroja alebo zneužitím platobného nástroja.

Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými transakciami, ak vznikli na základe podvodného konania alebo úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa článku 61 alebo nesplnením týchto povinností v dôsledku jeho hrubej nedbalosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje maximálna suma uvedená v odseku 1 tohto článku. V prípade platieb prostredníctvom diaľkovej komunikácie, ak poskytovateľ platobných služieb nevyžaduje prísnu autentifikáciu zákazníka, platiteľ znáša finančné dôsledky iba vtedy, keď konal podvodným spôsobom. Ak príjemca alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu neakceptujú prísnu autentifikáciu zákazníka, vrátia finančnú škodu spôsobenú poskytovateľovi platobných služieb platiteľa.“

„1.

Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými transakciami, ak vznikli na základe podvodného konania alebo úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa článku 61 alebo nesplnením týchto povinností v dôsledku jeho hrubej nedbalosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje maximálna suma uvedená v odseku 1 tohto článku. V prípade platieb prostredníctvom diaľkovej komunikácie, a Ak poskytovateľ platobných služieb nevyžaduje prísnu autentifikáciu zákazníka, platiteľ znáša finančné dôsledky iba vtedy, keď konal podvodným spôsobom. Ak príjemca alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu neakceptujú prísnu autentifikáciu zákazníka, vrátia finančnú škodu spôsobenú poskytovateľovi platobných služieb platiteľa.“

Odôvodnenie

Ochrana spotrebiteľov by sa mala zabezpečiť bez ohľadu na kanál, cez ktorý sa iniciuje platba.

Zmena 29

Článok 67 ods. 1

„1.

Členské štáty zabezpečia, aby mal platiteľ nárok na vrátenie finančných prostriedkov od poskytovateľa platobných služieb v prípade autorizovanej platobnej transakcie iniciovanej príjemcom alebo prostredníctvom neho, ak už táto bola vykonaná, pokiaľ sú splnené tieto podmienky:

„1.

[…]V prípade inkás má platiteľ bezpodmienečné právo na vrátenie prostriedkov v časovej lehote stanovenej v článku 68 okrem prípadov, keď príjemca už splnil zmluvné povinnosti a nastalo už poskytnutie služieb alebo spotreba tovaru zo strany platiteľa. Komisia však prostredníctvom delegovaných aktov môže zostaviť podrobný zoznam tovarov a služieb, ktoré sa môžu poskytovať za predpokladu platby inkasa bez možnosti vrátenia finančných prostriedkov. Na inkase bez možnosti vrátenia finančných prostriedkov v prípade akýchkoľvek takýchto tovarov a služieb uvedených v zozname sa musí osobitne dohodnúť platiteľ a príjemca, ktorí musia jasne uviesť v poverení, že právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov sa neuplatňuje. Na žiadosť poskytovateľa platobných služieb nesie príjemca dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia podmienok uvedených v treťom pododseku.“

Odôvodnenie

Podmienenie práva na vrátenie finančných prostriedkov súvisiacim nákupom vyvoláva obavy v súvislosti s ochranou súkromia, ako aj s efektívnosťou a nákladmi. Prijatie tohto návrhu by pravdepodobne znamenalo, že by už neboli povolené neobmedzené práva na vrátenie finančných prostriedkov v rámci súčasného inkasného systému SEPA, čo by malo za následok menej výhodné podmienky pre spotrebiteľov. ECB navrhuje, aby právo na bezpodmienečné vrátenie finančných prostriedkov platilo vo všeobecnosti a osem týždňov v prípade všetkých spotrebiteľských inkás. V prípade tovarov alebo služieb uvedených v zozname a určených na okamžitú spotrebu by sa dlžníci a veritelia mohli osobitne a výslovne dohodnúť na tom, že sa nebudú uplatňovať žiadne práva na vrátenie finančných prostriedkov. Takýto zoznam by mohla zostaviť Komisia prostredníctvom delegovaného aktu.

Zmena 30

Článok 82 ods. 1

„1.

Ak zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb podľa článku 80 možno prisúdiť inému poskytovateľovi platobných služieb alebo sprostredkovateľovi, tento poskytovateľ platobných služieb alebo sprostredkovateľ nahradí prvému poskytovateľovi platobných služieb všetky straty vzniknuté alebo sumy zaplatené podľa článku 80. Zahŕňa to aj kompenzáciu v prípade, že niektorý z poskytovateľov platobných služieb nepoužil prísnu autentifikáciu zákazníka.“

„1.

Ak zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb podľa článku 65 a článku 80 možno prisúdiť inému poskytovateľovi platobných služieb alebo sprostredkovateľovi, tento poskytovateľ platobných služieb alebo sprostredkovateľ nahradí prvému poskytovateľovi platobných služieb všetky straty vzniknuté alebo sumy zaplatené podľa článku 65 a článku 80. Zahŕňa to aj kompenzáciu v prípade, že niektorý z poskytovateľov platobných služieb nepoužil prísnu autentifikáciu zákazníka.“

Odôvodnenie

Právo na náhradu by sa malo vzťahovať aj na neautorizované platobné transakcie. V záujme lepšej zrozumiteľnosti by sa mal v navrhovanej smernici vymedziť pojem „sprostredkovateľ“.

Zmena 31

Článok 85

„Článok 85

Bezpečnostné požiadavky a oznamovanie incidentov

1.	Poskytovatelia platobných služieb podliehajú smernici [smernici NIS], a to najmä pokiaľ ide požiadavky týkajúce sa riadenia rizík a oznamovania incidentov obsiahnuté v jej článkoch 14 a 15.

2.	Orgán určený podľa článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte a orgán EBA o oznámeniach o incidentoch týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informácií prijatých od poskytovateľov platobných služieb.

3.	Po prijatí oznámenia a v náležitých prípadoch orgán EBA informuje príslušné orgány v ostatných členských štátoch.

Okrem ustanovení článku 14 ods. 4 smernice [smernice NIS] v prípade, že bezpečnostný incident má potenciál narušiť finančné záujmy používateľov platobných služieb poskytovateľa platobných služieb, poskytovateľ platobných služieb bez zbytočného odkladu informuje svojich používateľov platobných služieb o incidente a informuje ich o možných opatreniach na zmiernenie rizika, ktoré môžu prijať s cieľom zmierniť negatívne účinky incidentu.“

„Článok 85

Bezpečnostné požiadavky a oznamovanie incidentov

Poskytovatelia platobných služieb podliehajú smernici [smernici NIS], a to najmä pokiaľ ide požiadavky týkajúce sa riadenia rizík a oznamovania incidentov obsiahnuté v jej článkoch 14 a 15. Poskytovatelia platobných služieb vytvoria rámec s vhodnými opatreniami na zmiernenie rizík a s kontrolnými mechanizmami na riadenie prevádzkových rizík (vrátane bezpečnostných rizík) spojených s platobnými službami, ktoré poskytujú. Ako súčasť tohto rámca poskytovatelia platobných služieb vymedzia a udržiavajú účinné postupy riadenia incidentov vrátane klasifikácie zásadných incidentov.

Orgán určený podľa článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán v domovskom členskom štáte a orgán EBA o oznámeniach o incidentoch týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informácií prijatých od poskytovateľov platobných služieb. V prípade zásadného prevádzkového incidentu (vrátane bezpečnostných incidentov) musia poskytovatelia platobných služieb incident bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu v domovskom členskom štáte podľa tejto smernice.

Po prijatí oznámenia a v náležitých prípadoch orgán EBA informuje príslušné ý orgány v ostatných domovskom členských om štátoche podľa tejto smernice posúdi význam incidentu z pohľadu ostatných orgánov a na základe tohto posúdenia poskytne príslušné podrobnosti oznámenia o incidente EBA a Európskej centrálnej banke.

4.	Po prijatí oznámenia orgán EBA informuje príslušné orgány v ostatných členských štátoch podľa tejto smernice. ECB informuje ESCB o otázkach súvisiacich s platobnými systémami a platobnými nástrojmi.

Okrem ustanovení článku 14 ods. 4 smernice [smernice NIS] v V prípade, že bezpečnostný incident má potenciál narušiť finančné záujmy používateľov platobných služieb poskytovateľa platobných služieb, poskytovateľ platobných služieb bez zbytočného odkladu informuje svojich používateľov platobných služieb o incidente a informuje ich o možných opatreniach na zmiernenie rizika, ktoré môžu prijať s cieľom zmierniť negatívne účinky incidentu.

EBA v úzkej spolupráci s ECB vydá do [vložte dátum] v súlade s postupom stanoveným v článku [vložte číslo] smernice [vložte číslo smernice] usmernenia pre poskytovateľov platobných služieb týkajúce sa klasifikácie zásadných incidentov podľa odseku 1 a obsahu, formátu a postupov oznamovania incidentov podľa odseku 2, ako aj pre príslušné orgány podľa tejto smernice v súvislosti s kritériami, ako posúdiť, ktoré oznámenia o incidentoch majú význam z pohľadu ostatných orgánov a ktoré podrobnosti oznámení o incidentoch sa budú vymieňať s ostatnými orgánmi.

7.	Orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB usmernenia uvedené v odseku 6 preskúmava pravidelne, prinajmenšom však raz za dva roky.

Pri vydávaní a preskúmavaní usmernení uvedených v odseku 6 môže EBA zohľadniť vykonávací akt Komisie prijatý v súlade článkom 14 ods. 7 smernice [smernice NIS] a normy a/alebo špecifikácie, ktoré Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť vypracovala a uverejnila pre sektory vykonávajúce iné činnosti než poskytovanie platobných služieb.“

Odôvodnenie

Orgány dohľadu a ESCB sú príslušnými orgánmi na vydávanie usmernení pre poskytovateľov platobných služieb týkajúcich sa riadenia a oznamovania incidentov, ako aj usmernení týkajúcich sa výmeny oznámení o incidentoch medzi dotknutými orgánmi. Zahrnutie poskytovateľov platobných služieb do rozsahu pôsobnosti smernice NIS by mohlo zasahovať do vykonávania úloh orgánov dohľadu a centrálnych bánk a malo by sa mu predísť. S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň súladu jednotlivých sektorových právnych predpisov by sa však mohli zohľadniť usmernenia, ktoré agentúra ENISA vypracovala pre ostatné sektory, ako aj požiadavky, ktoré sa majú stanoviť vo vykonávacom akte Komisie v súlade s článkom 14 ods. 7 navrhovanej smernice NIS. Poverenie na vydávanie usmernení týkajúcich sa klasifikácie a oznamovania incidentov úzko súvisí s požiadavkami stanovenými v tomto článku. ECB preto navrhuje, aby poverenie bolo zahrnuté do tohto článku, a nie do článku 86.

Zmena 32

Článok 86

„Článok 86

Implementácia a podávanie správ

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali orgánu určenému podľa článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] každý rok aktualizované informácie o posúdených prevádzkových a bezpečnostných rizikách týkajúcich sa platobných služieb, ktoré poskytujú, ako aj o primeranosti opatrení na zmiernenie rizika a zavedených kontrolných mechanizmoch s cieľom reagovať na tieto riziká. Orgán určený podľa článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] bez zbytočného odkladu postúpi kópiu týchto informácií príslušnému orgánu v domovskom členskom štáte.

Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 15 smernice [smernice NIS], orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB vypracuje usmernenia týkajúce sa zavedenia, vykonávania a monitorovania bezpečnostných opatrení a v náležitých prípadoch aj postupov certifikácie. Orgán EBA okrem iného zohľadní normy a/alebo špecifikácie uverejnené Komisiou podľa článku 16 ods. 2 smernice [smernice NIS].

3.	Orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB pravidelne tieto usmernenia preskúmava, prinajmenšom však raz za dva roky.

Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 15 smernice [smernice NIS], orgán EBA vydáva usmernenia s cieľom uľahčiť poskytovateľom platobných služieb kvalifikovanie zásadných incidentov a okolností, v prípade ktorých sa od platobnej inštitúcie vyžaduje, aby bezpečnostný incident oznámila. Tieto usmernenia sa vydajú do [vložte dátum – dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice].“

„Článok 86

Implementácia a podávanie správ

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb poskytovali príslušnému orgánu určenému podľa tejto smernice článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] každý rok aktualizované informácie o posúdených prevádzkových a bezpečnostných rizikách týkajúcich sa platobných služieb, ktoré poskytujú, ako aj o primeranosti opatrení na zmiernenie rizika a zavedených kontrolných mechanizmoch s cieľom reagovať na tieto riziká. Orgán určený podľa článku 6 ods. 1 smernice [smernice NIS] bez zbytočného odkladu postúpi kópiu týchto informácií príslušnému orgánu v domovskom členskom štáte.

Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 15 smernice [smernice NIS], o Orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB vypracuje usmernenia týkajúce sa zavedenia, vykonávania a monitorovania bezpečnostných opatrení a v náležitých prípadoch aj postupov certifikácie. Orgán EBA okrem iného zohľadní normy a/alebo špecifikácie uverejnené Komisiou podľa článku 16 ods. 2 smernice [smernice NIS].

3.	Orgán EBA v úzkej spolupráci s ECB pravidelne tieto usmernenia preskúmava, prinajmenšom však raz za dva roky.

4.	EBA koordinuje výmenu informácií o prevádzkových a bezpečnostných rizikách spojených s platobnými službami s príslušnými orgánmi podľa tejto smernice, s ECB, s príslušnými orgánmi podľa smernice NIS a v prípade potreby s agentúrou ENISA.

Odôvodnenie

Požiadavky na podávanie správ o prevádzkových a bezpečnostných rizikách by mali vymedziť a posúdiť orgány prudenciálneho dohľadu a centrálne banky. Informácie si možno vymieňať s agentúrou ENISA alebo s príslušnými orgánmi podľa smernice NIS, pričom vhodným orgánom na koordináciu tejto výmeny by bol orgán EBA.

Zmena 33

Článok 87

„1.

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb uplatňovali prísnu autentifikáciu zákazníka, keď platiteľ iniciuje elektronickú platobnú transakciu okrem prípadov, keď usmernenia orgánu EBA umožňujú osobitné výnimky na základe rizika súvisiaceho s poskytovanou platobnou službou. To sa takisto vzťahuje na poskytovateľa platobných služieb, ktorý je treťou stranou, keď iniciuje platobnú transakciu v mene platiteľa. Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet umožní poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou, spoľahnúť sa na spôsoby autentifikácie poskytovateľa platobných služieb, keď poskytovateľ, ktorý je treťou stranou, koná v mene používateľa platobných služieb.

2.	Keď poskytovateľ platobných služieb poskytuje služby uvedené v bode 7 prílohy I, autentifikuje sa voči poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet majiteľa účtu.“

„1.

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb uplatňovali prísnu autentifikáciu zákazníka, keď platiteľ iniciuje elektronickú platobnú transakciu okrem prípadov, keď usmernenia orgánu EBA umožňujú osobitné výnimky na základe rizika súvisiaceho s poskytovanou platobnou službou. Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia platobných služieb uplatňovali prísnu autentifikáciu zákazníka, keď platiteľ iniciuje elektronickú platobnú transakciu okrem prípadov, keď usmernenia orgánu EBA umožňujú osobitné výnimky na základe rizika súvisiaceho s poskytovanou platobnou službou. Poskytovateľ platobných služieb spravujúci účet umožní poskytovateľovi platobných služieb, ktorý je treťou stranou, spoľahnúť sa na spôsoby autentifikácie poskytovateľa platobných služieb, keď poskytovateľ, ktorý je treťou stranou, koná v mene používateľa platobných služieb.

2.	Keď poskytovateľ platobných služieb poskytuje služby uvedené v bode 7 prílohy I, autentifikuje sa voči poskytovateľovi platobných služieb spravujúcemu účet majiteľa účtu.“

Odôvodnenie

Pozri vysvetlenie k zmene 24.

Zmena 34

Článok 89 ods. 5 (nový)

Žiadny text.

„5.

EBA v úzkej spolupráci s ECB vydáva usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, pokiaľ ide o postupy podávania sťažností, ktoré sa majú uplatniť s cieľom zabezpečiť súlad s príslušnými ustanoveniami tejto smernice v zmysle odseku 1. Tieto usmernenia sa vydajú do [vložte dátum – dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a podľa potreby sa pravidelne aktualizujú.“

Odôvodnenie

Harmonizované postupy podávania sťažností by uľahčili vybavovanie cezhraničných sťažností a prispeli by k hladkému a efektívnemu plneniu požiadaviek a podpore príslušných orgánov pri výkone ich povinností podľa navrhovanej smernice.

(1) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.

(2) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/EÚ z [dátum] o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (Ú. v. EÚ L […], […], s. […]).

(3) Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37).

Začiatok