content here is the anonymously transparent proxied version of ecb.europa.eu   X
European Central Bank - eurosystem
Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Stručný pohľad na minulý rok

** Tieto poznámky sa vzťahujú na činnosť ECB v roku 2021 a boli uzavreté pred ruskou inváziou na Ukrajinu. ECB je pripravená prijať všetky opatrenia potrebné na ochranu finančnej stability a plnenie jej mandátu, ktorým je udržiavanie cenovej stability. **

V roku 2021 eurozóna nastúpila na cestu stabilnejšieho zotavovania z pandemickej krízy. Hospodárstvo zaznamenalo výrazné oživenie a reálny HDP sa zvýšil o 5,3 %, hoci na konci roka sa hospodársky rast spomalil, keďže v dôsledku vlny koronavírusu (COVID-19) spôsobenej variantom omikron boli zavedené nové obmedzenia. Oživenie bolo okrem toho sprevádzané tvorbou pracovných miest, pričom miera nezamestnanosti do konca roka klesla na rekordne nízku úroveň.

V dôsledku rýchleho znovuotvárania ekonomiky však bolo oživenie poznačené napätím. Hoci na začiatku roka 2021 bola úroveň inflácie v eurozóne veľmi nízka, ponukové obmedzenia spôsobené pandémiou, oživenie svetového dopytu a rýchly rast cien energií viedli k jej prudkému nárastu. Ročná celková inflácia dosiahla v roku 2021 v priemere 2,6 %, v porovnaní s 0,3 % v roku 2020.

ECB v roku 2021 uskutočnila revíziu svojej stratégie menovej politiky. Výsledkom je aktualizovaná stratégia, ktorá nám umožňuje reagovať na nové výzvy a usmerňuje nás pri prekonávaní zložitých situácií. Rada guvernérov prijala inflačný cieľ na úrovni 2 % v strednodobom horizonte, ktorý je jednoduchý a zrozumiteľný. Nový cieľ je symetrický, čo znamená, že záporné i kladné odchýlky od cieľa sa považujú za rovnako nežiaduce. Zároveň má pevný základ, keďže ho odsúhlasila celá Rada guvernérov.

Rada guvernérov sa tiež dohodla na spôsobe plnenia svojho záväzku, pokiaľ ide o symetriu inflačného cieľa. Predovšetkým v situácii, keď je ekonomika v blízkosti efektívnej spodnej hranice menovopolitických sadzieb, sú nevyhnutné mimoriadne dôrazné alebo dlhodobé opatrenia menovej politiky, aby záporné odchýlky od inflačného cieľa nenadobudli trvalý ráz. Nová stratégia sa odrazila v našej rekalibrovanej signalizácii budúceho vývoja úrokových sadzieb a usmerňovala reakciu našej menovej politiky na hospodársky vývoj v druhej polovici roka.

V čase krehkého oživenia a tlmenej inflácie ECB poskytovala výraznú menovú podporu s cieľom priblížiť infláciu k jej cieľu. Napriek rastu inflácie ECB naďalej trpezlivo a vytrvalo udržiavala svoj kurz menovej politiky, aby v reakcii na šoky na strane ponuky predišla predčasnému sprísneniu menových podmienok. Na základe výhľadu ďalšieho vývoja a našej analýzy podmienok financovania sme upravili tempo čistého nákupu aktív v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP).

V decembri Rada guvernérov dospela k záveru, že stav hospodárskeho oživenia a vývoja inflácie smerom k nášmu strednodobému inflačnému cieľu umožňuje postupnú redukciu tempa nákupu aktív v nadchádzajúcich štvrťrokoch. Oznámila ukončenie čistého nákupu aktív v rámci programu PEPP v marci 2022 a postupnú redukciu nákupu v rámci jej ostatných programov nákupu aktív.

V rámci revízie stratégie menovej politiky ECB zároveň zverejnila ambiciózny klimatický akčný plán spolu s podrobnou stratégiou začlenenia aspektov klimatických zmien do jej rámca menovej politiky. Naša činnosť v tejto oblasti sa bude okrem iného zameriavať na to, ako lepšie zohľadňovať dosahy klimatických zmien v našich makroekonomických modeloch, ako aj na vývoj nových ukazovateľov používaných v analýzach klimatických rizík. Významnú úlohu v koordinácii súvisiacich činností v rámci banky bude zohrávať centrum ECB pre klimatické zmeny, ktoré bolo zriadené v roku 2021. Táto výročná správa navyše obsahuje osobitnú kapitolu, v ktorej nájdete všetky informácie o činnostiach a iniciatívach ECB súvisiacich s udržateľnosťou.

ECB zaviedla dôležité zmeny aj vo svojej komunikácii. V júli Rada guvernérov predstavila nový formát svojho vyhlásenia o menovej politike, v ktorom informuje o rozhodnutiach menovej politiky zrozumiteľnejším spôsobom. Nové vyhlásenie bolo navyše doplnené vizuálnou verziou nazvanou „vyhlásenie o menovej politike v skratke“, ktorá je určená širšej verejnosti. Vizuálna verzia, ktorá rozhodnutia ECB vysvetľuje pomocou jednoduchého jazyka a zrozumiteľných vizuálnych prvkov, je k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

Podpora eura je vysoká – v prieskume Eurobarometra z júna a júla 2021 sa v prospech jednotnej meny vyslovilo 79 % respondentov z eurozóny. Euro však musí byť pripravené na digitálny vek. Rada guvernérov preto v roku 2021 spustila 24‑mesačnú výskumnú fázu projektu možného zavedenia digitálneho eura. Hotovosť pritom bude v našom každodennom živote zohrávať naďalej dôležitú úlohu. V decembri ECB oznámila, že v budúcnosti plánuje zmeniť podobu eurových bankoviek, pričom pri výbere ich nového dizajnu sa bude opierať o názor verejnosti. Očakáva sa, že o konečnej podobe bankoviek sa rozhodne v roku 2024.

Euro teda v nadchádzajúcich rokoch čakajú zmeny. Naďalej pevný však zostáva záväzok ECB voči jednotnej mene a cenovej stabilite.

Frankfurt nad Mohanom apríl 2022

Christine Lagardová

prezidentka

Rok v číslach

1 Zlepšenie hospodárskeho výhľadu stále zatieňuje vývoj pandémie

V roku 2021 zaznamenalo svetové hospodárstvo výrazné oživenie, a to najmä vďaka opätovnému otvoreniu ekonomík v prostredí rastúcej miery očkovania proti COVID‑19 a rozsiahlej a včasnej podpore zo strany politík. Oživenie však bolo vo vyspelých a rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách do určitej miery nerovnomerné. Globálna inflácia sa zvýšila, pričom odrážala najmä prudký rast cien energií a dopytu, ktorý v niektorých sektoroch predstihol ponuku, v dôsledku nepriaznivých vplyvov súvisiacich s pandémiou a ďalších obmedzení na strane ponuky a v doprave. Po najvýraznejšom zaznamenanom oslabení v roku 2020 došlo v roku 2021 v eurozóne k výraznému oživeniu rastu reálneho HDP. Toto oživenie, ktoré prinieslo zlepšenie na trhu práce, bolo podporené včasnými a rozhodnými opatreniami menovej a fiškálnej politiky. Hospodárska neistota však zostala počas roka na zvýšenej úrovni, pričom rozdiel medzi dvoma najväčšími sektormi, priemyslom a službami, bol výrazný. Začiatkom roka bol hospodársky rast ovplyvnený opatreniami na obmedzenie pohybu a obmedzeniami v cestovnom ruchu, čo malo negatívny vplyv na ponuku a dopyt v sektore služieb. Neskôr, po mimoriadne výraznom oživení globálneho dopytu, viedol vznik prekážok na strane ponuky a vyššie náklady na energie k obmedzeniu produkcie v priemyselnom sektore. Inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) v roku 2021 prudko vzrástla na 2,6 % v porovnaní s 0,3 % v roku 2020. V prvých mesiacoch zostala na nízkej úrovni, potom v priebehu roka stúpala a v decembri dosiahla 5,0 %. Rast cien bol do značnej miery odrazom prudkého a celoplošného zvýšenia cien energií, nerovnováhy medzi dopytom a ponukou po otvorení ekonomík a viacerých technických faktorov, ako bolo napríklad ukončenie dočasného zníženia DPH v Nemecku. Predpokladalo sa, že po roku 2021 zostane inflácia krátkodobo na zvýšenej úrovni a v priebehu roka 2022 sa zmierni. Ruská invázia na Ukrajinu však výrazne zvýšila neistotu súvisiacu s inflačným výhľadom.

1.1 Výrazné globálne oživenie z krízy s nerovnomerným vývojom

S rastúcou mierou zaočkovania a včasnou podporou zo strany politík zaznamenalo svetové hospodárstvo výrazné, aj keď nerovnomerné oživenie.

V roku 2021 zaznamenalo svetové hospodárstvo výrazné zotavenie z krízy, jeho napredovanie však bolo nerovnomerné (graf 1.1). Svetový reálny HDP sa po medziročnom poklese o 3,1 % v roku 2020 napriek novým vlnám pandémie v roku 2021 zvýšil o 6,2 %. Hlavnou hybnou silou oživenia hospodárskej aktivity bolo opätovné otváranie ekonomík, zvyšujúce sa miery zaočkovania proti COVID‑19, a včasná podpora zo strany politík, zatiaľ čo prekážky na strane globálnej ponuky rast brzdili. Oživenie bolo globálne, v jednotlivých krajinách sa však líšilo. Výraznejšie sa prejavilo vo vyspelých ekonomikách a miernejšie vo väčšine rozvíjajúcich sa trhových ekonomík, kde boli obmedzenejšie zásoby očkovacích látok a nižšia kapacita prijímať podporné politické opatrenia. Okrem toho sa ku koncu roka spomalila dynamika globálneho hospodárskeho rastu, najmä v dôsledku novej vlny pandémie a obnovených obmedzení, ako aj pretrvávajúcich prekážok na strane ponuky.

Graf 1.1

Rast globálneho reálneho HDP

(ročná percentuálna zmena, štvrťročné údaje)

Zdroj: Haver Analytics, národné údaje a výpočty ECB.
Poznámka: Agregované hodnoty sa počítajú pomocou HDP upraveného na základe váh parity kúpnej sily (PPP). Plné čiary zobrazujú údaje a pokračujú do posledného štvrťroka 2021. Prerušované čiary označujú dlhodobé priemery (medzi prvým štvrťrokom 1999 a štvrtým štvrťrokom 2021). Posledné údaje sú za december 2021, aktualizované k 28. februáru 2022.

Výrazne sa oživil aj svetový obchod, k čomu prispel najmä obchod s tovarom.

Svetový obchod sa značne zotavil, no jeho tempo sa v druhej polovici roka 2021 spomaľovalo (graf 1.2). Výrazné oživenie globálneho dopytu sa začalo najmä v spotrebe, a to viac tovarov ako služieb (napr. služieb v cestovnom ruchu a turizme), ktoré čelili väčším obmedzeniam. V druhej polovici roka obchod s tovarom prekročil svoju predkrízovú úroveň, aj keď jeho expanzia sa spomalila v dôsledku pretrvávajúcich výpadkov na strane ponuky. Obchod so službami s väčšou mierou osobných kontaktov sa oživoval pomalšie, v súlade s postupným tempom uvoľňovania obmedzení, a v roku 2021 zostal pod úrovňou spred začiatku pandémie.

Graf 1.2

Rast globálneho obchodu (objem dovozu)

(ročná percentuálna zmena, štvrťročné údaje)

Zdroj: Haver Analytics, národné údaje a výpočty ECB.
Poznámka: Rast svetového obchodu sa definuje ako rast svetového dovozu vrátane eurozóny. Plné čiary zobrazujú údaje a pokračujú do posledného štvrťroka 2021. Prerušované čiary označujú dlhodobé priemery (medzi posledným štvrťrokom 1999 a posledným štvrťrokom 2021). Posledné údaje sú za december 2021, aktualizované k 28. februáru 2022.

Po oživení dopytu došlo k značnému zvýšeniu globálnej inflácie v dôsledku výpadkov na strane ponuky a vyšších cien komodít.

Globálna inflácia sa v roku 2021 výrazne zvýšila, a to tak celková inflácia, ako aj položky inflácie ako napríklad inflácia bez potravín a energií (graf 1.3). V krajinách patriacich do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa celková inflácia zvýšila na 6,6 % a inflácia bez energií a potravín sa zvýšila na 4,6 %. Vo väčšine krajín tento nárast odrážal najmä vyššie ceny energií a iných komodít v dôsledku pandémiou spôsobeného nesúladu medzi obmedzenou ponukou a výrazným oživením dopytu. V Spojených štátoch, kde reálny HDP dosiahol predkrízovú úroveň v druhom štvrťroku 2021, sa inflačné tlaky do konca roka výrazne zintenzívnili a rozšírili. Inflačné tlaky sa začali prejavovať vo väčšej miere aj v niektorých rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách.

Graf 1.3

Inflácia spotrebiteľských cien v OECD

(ročná percentuálna zmena, mesačné údaje)

Zdroj: OECD.
Poznámka: Posledné údaje sú za december 2021, aktualizované k 28. februáru 2022.

Na rast cien ropy vplýval oživujúci sa dopyt a obmedzenia na strane ponuky.

Ceny ropy sa v roku 2021 zvýšili, z historického minima približne 10 USD na 86 USD za barel. Cena medzinárodnej referenčnej ropy Brent tak ku koncu roka bola na úrovni 79 USD za barel. S hospodárskym oživením sa dopyt po rope zvýšil na predpandemické úrovne. V druhom polroku 2021 viedli vysoké ceny plynu aj k jeho nahrádzaniu inými zdrojmi energie vrátane ropy. Ponuka ropy zároveň zaostávala za dopytom, čiastočne z dôvodu kapacitných obmedzení v americkom odvetví produkcie bridlicovej ropy a relatívne mierneho zvýšenia produkcie zo strany kartelu OPEC+.

Euro sa voči americkému doláru oslabilo pre rozdiely v menovej politike medzi eurozónou a Spojenými štátmi.

V priebehu roka 2021 sa euro v nominálnom efektívnom vyjadrení znehodnotilo takmer o 3,6 %. Z bilaterálneho hľadiska to bolo spôsobené najmä oslabením eura voči americkému doláru o 7,7 %, najmä v dôsledku rozdielneho vývoja nastavenia menovej politiky v Spojených štátoch a v eurozóne. Euro sa oslabilo tiež voči britskej libre, ale voči japonskému jenu zaznamenalo posilnenie.

Riziká poklesu globálnej ekonomickej aktivity sa zvýšili.

Na konci roka 2021 bol výhľad rastu svetového hospodárstva naďalej zatienený neistým vývojom pandémie vzhľadom na nerovnomerný pokrok očkovania vo svete. Objavenie sa variantu omikron, opätovný nárast počtu infikovaných a ďalšie sprísňovanie opatrení proti šíreniu nákazy, ako aj možnosť trvalejších výpadkov na strane ponuky, spoločne predstavovali riziko ohrozujúce tempo globálneho hospodárskeho oživenia.

1.2 Rýchle oživenie hospodárstva eurozóny[1]

Reálny HDP eurozóny sa po najväčšej zaznamenanej kontrakcii o 6,4 % v roku 2020 následne v roku 2021 zvýšil o 5,3 % (graf 1.4). Na dynamiku rastu počas roka stále do značnej miery vplývala vyvíjajúca sa pandémia COVID‑19 spolu so zvýšenou, ale klesajúcou ekonomickou neistotou. V prvom štvrťroku bol rast naďalej ovplyvňovaný opatreniami na obmedzenie pohybu a obmedzeniami v cestovnom ruchu, ktoré mali negatívny vplyv najmä na spotrebu služieb. Oživenie sa začalo v priemyselnom sektore, ktorý zaznamenal celkovo výrazné tempo rastu. S postupným otváraním ekonomík a uvoľňovaním obmedzení v druhom a treťom štvrťroku ho začal dobiehať aj sektor služieb, čím sa podporilo rozsiahlejšie oživenie. Mimoriadne výrazné oživenie svetového dopytu počas druhého polroka však viedlo k nesúladu medzi ponukou a dopytom na rôznych trhoch. To okrem iného spôsobilo prudký nárast nákladov na energie, čo spolu s určitým novým zintenzívnením pandémie spomalilo mieru oživenia a zosilnilo inflačné tlaky.

Graf 1.4

Reálny HDP eurozóny a príspevky ponuky

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat.
Poznámka: Posledné údaje sú za rok 2021 (ľavá časť) a posledný štvrťrok 2021 (pravá časť).

Hoci bol tento vývoj spoločný pre všetky krajiny eurozóny, rozsah, v akom sa krajiny dokázali dostať z pandémie, bol do určitej miery nerovnomerný. Je to spôsobené najmä skutočnosťou, že vývoj pandémie bol v jednotlivých krajinách odlišný, odráža to však aj rozdielnu ekonomickú štruktúru, teda napríklad expozíciu voči globálnym ponukovým reťazcom a význam odvetví s väčšou mierou osobných kontaktov ako napríklad cestovný ruch. Ku koncu roka 2021 bola produkcia v eurozóne 0,2 % nad úrovňou z posledného štvrťroka 2019 (graf 1.5). Vývoj v jednotlivých krajinách bol však v priebehu roka rôzny, pričom spomedzi najväčších ekonomík eurozóny iba Francúzsko prekročilo do konca roka úroveň produkcie spred pandémie.

Graf 1.5

Reálny HDP eurozóny, súkromná spotreba a investície

(index: 4Q 2019 = 100)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Posledné údaje sú zo štvrtého štvrťroka 2021. V poslednom štvrťroku 2021 boli celkové investície a investície bez stavebného sektora o 6,5 % a 12,7 % nižšie ako pred pandémiou (v poslednom štvrťroku 2019). Bez údajov za Írsko boli na konci roka 2021 tieto úrovne 1,1 % a 0,5 % nad predpandemickými hodnotami. Tieto značné rozdiely možno pripísať veľkým nadnárodným spoločnostiam, ktoré využívajú Írsko ako miesto svojho pôsobenia, čo vedie k veľkým výkyvom v investíciách do produktov duševného vlastníctva.

K oživeniu hospodárskeho rastu eurozóny v roku 2021 prispeli včasné a rozhodné opatrenia menovej a fiškálnej politiky. Niektoré opatrenia tiež pomohli ekonomike prispôsobiť sa štrukturálnym zmenám vyvolaným pandémiou, ktoré v súčasnosti stále prebiehajú. V roku 2021 ECB naďalej poskytovala výraznú menovopolitickú podporu s cieľom zmierniť dosah pandémie. Akomodačná menová politika vrátane vysokého objemu likvidity ochránila tok úverov do reálnej ekonomiky. Pokiaľ ide o fiškálnu politiku, vlády krajín eurozóny pokračovali v roku 2021 v poskytovaní výraznej rozpočtovej podpory na zmiernenie účinkov krízy prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, vyšších výdavkov na zdravotnú starostlivosť, iných foriem podpory pre podniky a domácnosti a rozsiahlych úverových záruk. Na úrovni EÚ sa začala realizácia programu Next Generation EU a prijal sa balík opatrení „Fit for 55“, ktorý má prispieť k výraznejšiemu, ekologickejšiemu a rovnomernejšiemu oživeniu v krajinách.

Hlavným zdrojom oživenia v eurozóne v roku 2021 zostala súkromná spotreba.

Súkromná spotreba sa v roku 2021 zvýšila o 3,5 %, pričom jej oživenie bolo obzvlášť výrazné v druhom a treťom štvrťroku, najmä v dôsledku uvoľnenia obmedzení súvisiacich s epidémiou COVID‑19. Spotrebiteľská dôvera sa od jari rýchlo zvyšovala, keďže rástla miera zaočkovania a klesali obavy z nákazy, zatiaľ čo finančná situácia domácností sa zlepšila najmä vďaka pozitívnemu vývoju príjmov z pracovnej činnosti (graf 1.6). Postupne sa zrušila štátna podpora zameraná na disponibilný príjem domácností. Príspevok čistých rozpočtových transferov k reálnemu rastu reálneho disponibilného príjmu sa v priebehu roka 2021 dostal do záporného pásma, keď sa zmenšil počet ľudí v programoch na záchranu pracovných miest a klesala aj iná fiškálna podpora. K rastu reálneho disponibilného príjmu v roku 2021 prispeli hlavne príjmy z pracovnej činnosti (typicky sa spájajúce s vyšším sklonom k spotrebe ako iné zdroje príjmov), ktoré podporil výrazný rast miezd a zamestnanosti. Rast reálneho disponibilného príjmu bol podporovaný aj prevádzkovým prebytkom, zmiešanými príjmami a príjmami z majetku, ktorých príspevok sa v priebehu roka zmenil na kladný. Naopak, negatívne naň vplýval nepriaznivý vývoj obchodných podmienok. Miera úspor domácností po prudkom zvýšení v roku 2020 vyvolanom pandémiou následne v roku 2021 klesla, no vzhľadom na stále uplatňované opatrenia proti šíreniu nákazy a pretrvávajúcu neistotu zostala nad úrovňou spred pandémie. To znamená, že napriek výraznému oživeniu zotrvala súkromná spotreba na konci roka 2021 pod svojou predpandemickou úrovňou.

Graf 1.6

Súkromná spotreba eurozóny a členenie disponibilného príjmu domácností

(medziročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat.
Poznámka: Posledné údaje o disponibilnom príjme a príspevkoch sú z tretieho štvrťroka 2021 a o súkromnej spotrebe zo štvrtého štvrťroka 2021.

Začínajúce oživovanie podnikových a rezidenčných investícií sa spomalilo v dôsledku prekážok na strane ponuky.

Vďaka uvoľneniu protipandemických opatrení a opätovnému otvoreniu ekonomík, v prostredí stále priaznivých podmienok financovania, došlo v prvom polroku 2021 k rozmachu podnikových investícií (aproximovaných investíciami bez stavebného sektora). Na oživenie od polovice roka však nepriaznivo vplývali prekážky na strane ponuky – viditeľné v predlžujúcich sa dodacích lehotách a rastúcich vstupných cenách – čo brzdilo podnikové investície. Ďalšou prekážkou bol následne prudký nárast cien energií a opätovný výskyt pandémie ku koncu roka. Na konci roka 2021 začali podnikové investície znova rásť, zostali však výrazne pod úrovňou zaznamenanou v poslednom štvrťroku 2019 (graf 1.5). Naopak investície do bývania (alebo do nehnuteľností na bývanie) do posledného štvrťroka 2020 prekročili svoju úroveň spred krízy. V nasledujúcich štvrťrokoch sa na ziskovosti v sektore stavebníctva podpísal nedostatok materiálov a pracovníkov. Napriek tomu priaznivé podmienky financovania a opatrenia na podporu príjmov, ako aj veľká zásoba nahromadených úspor udržali dopyt po bývaní. Na konci roka 2021 boli investície do bývania výrazne nad úrovňou spred krízy.

Obchod eurozóny dosiahol svoju predpandemickú úroveň na konci roka 2021, s kladným príspevkom čistého obchodu k rastu HDP za rok. Na strane dovozu silný rast spôsobený cyklom obnovy zásob tlmila značná dynamika cien, najmä v dôsledku nárastu dovozných cien energií. Vývoz, ktorý na konci roka 2020 zaznamenal výrazný rast vďaka výrobe, sa vyznačoval dvojrýchlostným oživením. Zatiaľ čo v prípade tovarov sa tempo od druhého štvrťroka spomaľovalo v dôsledku výpadkov na strane ponuky a dopravy, ktoré zasiahli dôležité vývozné sektory, vývoz služieb naopak profitoval z opätovného obnovenia činností spojených s intenzívnymi osobnými kontaktmi, ako je cestovný ruch. Dovoz aj vývoz sa do konca posledného štvrťroka 2021 dostali nad predkrízovú úroveň.

Rast produkcie bol v roku 2021 v jednotlivých sektoroch naďalej nerovnomerný (graf 1.7). Príspevok priemyslu aj služieb k rastu bol pozitívny, pričom priemysel prispel k zvýšeniu reálnej hrubej pridanej hodnoty najviac.

Graf 1.7

Reálna hrubá pridaná hodnota v eurozóne v členení podľa ekonomickej činnosti

(ľavá časť: ročná percentuálna zmena, príspevky v percentuálnych bodoch; pravá časť graf: index: 4Q 2019 = 100)

Zdroj: Eurostat.
Poznámka: Posledné údaje sú za rok 2021 (ľavá časť) a posledný štvrťrok 2021 (pravá časť).

Trh práce sa naďalej zotavoval, zostal však slabší ako pred pandémiou.

Trh práce vykazoval výrazné oživenie spolu s opätovným oživením aktivity v eurozóne, celkovo však zostal slabší ako pred pandémiou. Miera nezamestnanosti postupne klesala z 8,2 % v januári 2021 na 7,0 % v decembri, čo bolo pod úrovňou spred krízy (graf 1.8).[2] Hoci systémy na záchranu pracovných miest naďalej zohrávali dôležitú úlohu pri obmedzení prepúšťania zamestnancov, čo pomohlo zachovať ľudský kapitál, miera využívania týchto programov sa znížila.[3] Ostatné ukazovatele trhu práce však zostali horšie ako pred pandémiou. Počet odpracovaných hodín za posledný štvrťrok 2021 bol 1,8 % pod úrovňou z posledného štvrťroka 2019, zatiaľ čo miera participácie pracovnej sily bola v treťom štvrťroku 2021 približne o 0,2 percentuálneho bodu nižšia (čo predstavuje pokles zhruba o 0,4 milióna pracovníkov) (graf 1.9). Slabší rast pracovnej sily sa čiastočne vysvetľuje tlmenou čistou imigráciou v eurozóne. Pokračujúce zmeny na trhu práce sa v jednotlivých skupinách zamestnancov líšili, čo čiastočne odzrkadľovalo skutočnosť, že niektoré sektory boli výraznejšie ovplyvnené opatreniami proti šíreniu nákazy a dobrovoľným dodržiavaním sociálneho odstupu. V treťom štvrťroku 2021 sa pracovná sila v prípade pracovníkov s nízkou kvalifikáciou znížila približne o 4,2 % a v prípade pracovníkov so strednou kvalifikáciou o 1,7 %, zatiaľ čo v prípade osôb s vysokou kvalifikáciou naopak vzrástla približne o 6,8 %.[4]

Graf 1.8

Nezamestnanosť a pracovná sila

(ľavá os: štvrťročná percentuálna zmena, príspevky v percentuálnych bodoch; pravá os: percentuálny podiel pracovnej sily)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Posledné údaje sú za rok 2021 (ľavý graf) a posledný štvrťrok 2021 (pravý graf), ktorý vychádza z implikovaných mesačných údajov.

Graf 1.9

Zamestnanosť, počet odpracovaných hodín a miera participácie pracovnej sily

(ľavá os: index: 4Q 2019 = 100; pravá os: percentuálny podiel obyvateľov v produktívnom veku)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Posledné údaje o zamestnanosti a počte odpracovaných hodín sú z posledného štvrťroka 2021 a o miere participácie pracovnej sily z tretieho štvrťroka 2021.

Hoci sa miera voľných pracovných miest zvýšila, rast zamestnanosti bol tiež výrazný.

Vyššia miera voľných pracovných miest, ktorá sa spočiatku obmedzovala najmä na sektory, ktoré sa začali otvárať po zrušení lockdownu, sa vzhľadom na pokračujúce oživenie aktivity rozšírila aj do ďalších sektorov. Rast zamestnanosti sa v druhom a treťom štvrťroku 2021 zrýchlil a napriek určitým obmedzeniam dodávok vo výrobnom sektore zostal aj v poslednom štvrťroku výrazný a rovnomerne rozložený. Zamestnanosť sa tak priblížila k úrovniam spred pandémie v priemysle, stavebníctve a v sektore služieb s menšou mierou osobných kontaktov. Zamestnanosť v sektoroch s väčšou mierou osobných kontaktov zostala v porovnaní s obdobím pred pandémiou relatívne nízka.

1.3 Fiškálne opatrenia v ťažkých časoch

Verejné financie opäť ovplyvňovala hlavne pandémia.

V roku 2021 verejné financie eurozóny už druhý rok po sebe ovplyvňovali najmä účinky pandémie COVID‑19. Najmä v prvom polroku vlády zaviedli dodatočnú rozsiahlu pomoc v reakcii na nové vlny pandémie a nutnosť podporiť hospodárske oživenie. Podľa makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému z decembra 2021 sa predpokladá, že sa pomer deficitu verejnej správy eurozóny v roku 2021 napriek tomu znížil (graf 1.10) na 5,9 % HDP zo 7,2 % v roku 2020 vďaka výraznému zlepšeniu hospodárskej aktivity. Pokračovanie vysokej miery fiškálnej podpory v roku 2021 sa odrazilo v rozpočtovej pozícii upravenej o granty z programu Next Generation EU (NGEU)[5], ktorá bola v roku 2021 v podstate neutrálna po veľmi expanzívnej politike v roku 2020.

Graf 1.10

Saldo a fiškálna pozícia verejnej správy eurozóny

(v % HDP)

Zdroj: Makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému pre eurozónu, december 2021 a výpočty ECB.
Poznámka: Ukazovateľ fiškálnej pozície zohľadňuje výdavky financované z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci NGEU a iných štrukturálnych fondov EÚ (viac v poznámke pod čiarou).

Krízové a stimulačné opatrenia sa mierne rozšírili, keď sa zvýšili transfery podnikom, ale obmedzili sa programy skrátených pracovných úväzkov.

Z hľadiska podielu na HDP sa v eurozóne v roku 2021 zvýšili podporné opatrenia súvisiace s krízou a oživením na 4,4 %, zo 4,1 % v predchádzajúcom roku (graf 1.11). Tento nárast bol spôsobený podstatne vyšším objemom vládnych transferov podnikom, ale aj zvýšenou podporou týkajúcou sa zdravotnej starostlivosti a vládnymi investíciami. Bol však do značnej miery kompenzovaný klesajúcim využívaním režimov skráteného pracovného času. Kým v roku 2020 boli tieto programy najdôležitejším nástrojom štátnej podpory, v roku 2021 sa postupne redukovali v dôsledku uvoľnenia reštriktívnych opatrení a začínajúceho oživovania trhu práce, ktoré súviselo so všeobecným rastom hospodárskej aktivity. Zlepšenie produkcie tiež vysvetľuje, prečo pomer dlhu k HDP v eurozóne v roku 2021 mierne klesol na 97 % po výraznom zvýšení v predchádzajúcom roku.

Graf 1.11

Krízové a ozdravné stimulačné opatrenia v eurozóne

(v % HDP)

Zdroj: Makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému pre eurozónu, december 2021 a výpočty ECB.
Poznámka: Podpora súvisiaca so zdravotnou starostlivosťou je očistená od ostatných zložiek a má najväčší vplyv na spotrebu verejnej správy.

Program Next Generation EU predstavuje základ reakcie Európy na hospodárske výzvy spojené s pandémiou.

Vlády reagovali na rozpočtové potreby v posledných dvoch rokoch predovšetkým prostredníctvom národných politík, ale v čoraz väčšej miere aj prostredníctvom iniciatív na úrovni EÚ. Základný kameň spoločnej politickej reakcie Európy bol položený v júli 2020, keď EÚ oznámila program Next Generation EU (NGEU) ako investičný a reformný program na úrovni EÚ. NGEU ponúka členským štátom EÚ finančnú pomoc, ktorá je podmienená realizáciou konkrétnych investičných a reformných projektov v období rokov 2021 až 2026. Na tento účel mobilizuje finančné prostriedky do výšky 807 mld. € v bežných cenách, z čoho 401 mld. € (3,5 % HDP eurozóny) je určených pre krajiny eurozóny a zvyšná časť pre ostatné členské štáty EÚ. Približne polovica finančných prostriedkov z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, zďaleka najväčšieho programu NGEU, je uvoľnená vo forme úverov a polovica vo forme nenávratných príspevkov. V praxi sa však očakáva, že grantová zložka bude prevládať, keďže všetky krajiny eurozóny majú v úmysle v plnej miere využiť pridelenú časť, kým o úver zatiaľ požiadalo len niekoľko z nich. Za zmienku stojí, že väčší podiel transferov z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti môžu získať krajiny, ktoré boli pandémiou postihnuté najviac alebo ktoré majú relatívne nízky HDP na obyvateľa (nároky v členení podľa krajín sú v grafe 1.12). Najmä v prípade riadnej implementácie plánov obnovy a odolnosti by to malo prispieť k zmierneniu rozdielov v hospodárskom raste medzi jednotlivými krajinami, ktoré pandémia v eurozóne ešte prehĺbila.

Graf 1.12

Nároky a financovanie požadované krajinami eurozóny z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ku koncu roka 2021

(v % HDP za rok 2020)

Zdroj: Európska komisia a výpočty ECB.
Poznámka: EA – eurozóna. Nároky krajín na granty sú uvedené podľa údajov Európskej komisie. Nároky krajín na úvery sa počítajú ako 6,8 % ich hrubého národného dôchodku v roku 2019. Informácie o žiadostiach o granty a úvery z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pre Holandsko nie sú dostupné, pretože táto krajina ešte nepredložila svoj plán obnovy a odolnosti.

1.4 Nárast inflácie ovplyvnený heterogénnymi faktormi

Celková inflácia HICP v eurozóne dosiahla v roku 2021 v priemere 2,6 %, čo predstavuje prudký nárast oproti priemeru 0,3 % v roku 2020 (graf 1.13). Tento nárast bol do značnej miery odrazom výrazného zvýšenia cien energií. Okrem toho k inflačným tlakom po uvoľnení pandemických obmedzení a výraznom oživení globálnej aj domácej ekonomiky prispel dopyt, ktorý v niektorých sektoroch prevyšoval obmedzenú ponuku. Nárast ročnej inflácie z -0,3 % v decembri 2020 na 5,0 % v decembri 2021 bol bezprecedentný tak z hľadiska strmosti, ako aj rozsahu ročnej miery rastu na konci roka 2021 (podrobnejšie informácie o faktoroch, ktoré stoja za týmto rastom, sú v boxe 1). Okrem toho sa opakovane objavoval prekvapivý nárast skutočných hodnôt inflácie. Čo sa týka ďalšieho vývoja, faktory spôsobujúce rast inflácie v roku 2021 mali podľa očakávaní zväčša slabnúť a inflácia sa mala v priebehu roka 2022 zmierniť. Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 však neistota spojená s výhľadom inflácie výrazne narástla.

Za prudkým zvýšením inflácie stála inflácia cien energií, opätovné otvorenie služieb a prekážky na strane ponuky.

Na raste celkovej inflácie sa v roku 2021 najväčšou mierou podieľala energetická zložka. Od leta sa však výraznejšie prejavil aj príspevok ostatných komponentov. Uvoľňovanie protipandemických opatrení a iných obmedzení a expanzívna fiškálna a menová politika umožnili oživiť dopyt, keď podporili najmä spotrebiteľské služby. Výrazný globálny dopytu a výpadky na strane ponuky, ako aj ceny energií zároveň spôsobili zvýšenie nákladov na dovoz a domácu výrobu tovarov. Prejavilo sa to aj vo vyššom príspevku priemyselných tovarov bez energií (NEIG) a cien služieb k inflácii ku koncu roka (graf 1.13). Infláciu v druhej polovici roka do určitej miery udržiaval aj vplyv dočasného zníženia DPH v Nemecku v predchádzajúcom roku.

Graf 1.13

Celková inflácia a jej zložky

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Príspevky jednotlivých zložiek HICP na rok 2021 sú vypočítané na základe váh HICP za rok 2020. Vplyv zmien váh odhaduje ECB. Posledné údaje sú z decembra 2021.

Cenová hladina sa dynamicky zvyšovala aj v priebehu roka 2021.

Keďže medziročné miery zmeny odrážajú aj nízky východiskový bod predchádzajúceho roka, dynamiku cien v roku 2021 možno posudzovať aj z hľadiska vývoja indexov celkovej inflácie HICP a HICP bez energií a potravín. Rast cien bol v priebehu roka 2021 strmší ako v rokoch pred pandémiou, keď sa inflácia pohybovala pod úrovňou inflačného cieľa ECB (graf 1.14).

Graf 1.14

Celková inflácia HICP a inflácia HICP bez energií a potravín

(indexy očistené od sezónnych vplyvov a rozdielneho počtu pracovných dní: 4Q 2019 = 100)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Posledné údaje sú z decembra 2021.

Údaje o inflácii v roku 2021 skreslili faktory súvisiace s meraním.

Meranie dynamiky cien a faktorov, ktoré ju ovplyvňujú, bolo v roku 2021 mimoriadne náročné, nielen z dôvodu hospodárskeho dosahu pandémie, ale aj pre určité technické faktory, ktoré súviseli s pandémiou a mali vplyv na meranie inflácie. Prvým z týchto faktorov bola pravidelná ročná úprava spotrebných váh na zostavenie HICP.[6] Tieto úpravy sú zvyčajne malé, ale v roku 2020 sa spotrebné návyky v reakcii na pandémiu a rôzne zavedené obmedzenia výrazne zmenili. Napríklad položky indexu HICP súvisiace s cestovným ruchom mali v koši HICP na rok 2021 menšiu váhu, a to z dôvodu nevýrazných turistických sezón v roku 2020. Zmeny váh mali celkovo značný vplyv na ročnú mieru inflácie v jednotlivých mesiacoch roka 2021, častejšie smerom nadol ako nahor. Za celý rok 2021 bol celkový odhadovaný vplyv záporný, vo výške 0,2 percentuálneho bodu (graf 1.13). Druhým technickým faktorom bolo, že v niekoľkých mesiacoch rokov 2020 a 2021 sa ceny viacerých položiek HICP (napr. reštaurácie a cestovný ruch) nedali vzhľadom na pandemické obmedzenia zozbierať z bežných zdrojov a nahradili sa cenami, ktoré boli imputované, t. j. získané iným spôsobom.[7] Tretím technickým faktorom bola skutočnosť, že v rokoch 2020 a 2021 sa obdobia sezónnych výpredajov posunuli na iné mesiace než zvyčajne, čo znamenalo značnú volatilitu ročnej miery zmeny cien priemyselných tovarov bez energií v dôsledku komponentov odevy a obuv.

Základná inflácia vzrástla, no po odfiltrovaní volatility súvisiacej s pandémiou je jej rast miernejší.

Vzhľadom na tieto technické faktory je na mieste istá opatrnosť aj pri interpretovaní vývoja inflácie HICP bez energií a potravín. V priebehu roka sa zvýšili tiež rôzne ukazovatele základnej inflácie, vrátane ukazovateľov založených na vylúčení, štatistických ukazovateľov a ekonometricky odhadovaných ukazovateľov (graf 1.15).[8] Miera inflácie sa na základe týchto ukazovateľov na konci roka pohybovala medzi 2,4 % a 3,9 %. Okrem toho bola dynamika cien v roku 2020 vo všeobecnosti tlmená, čo implikuje prorastové bázické efekty na miery zmeny v roku 2021. Ak vezmeme do úvahy tento aspekt, alternatívnym spôsobom hodnotenia vývoja inflácie v roku 2021 je použitie mier zmeny cien za rovnaký mesiac pred dvoma rokmi delené dvoma, aby odrážala priemernú zmenu za rok. Takáto miera efektívne minimalizuje deformácie vyplývajúce z veľmi nízkej inflácie na začiatku obdobia pandémie. Inflácia HICP bez energií a potravín vypočítaná na základe týchto údajov bola v decembri 2021 na úrovni 1,4 %, teda zhruba polovica zverejnenej miery rastu 2,6 % (graf 1.15). Tieto hodnoty sa však zvyšovali aj počas posledných dvanástich mesiacov roka 2021 až na úroveň naposledy zaznamenanú v roku 2013, teda na začiatku dekády s nízkou infláciou pred vypuknutím pandémie.

Graf 1.15

Ukazovatele základnej inflácie

(ročná percentuálna zmena)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Interval zahŕňa stále a dočasné ukazovatele založené na vylúčení, štatistické ukazovatele a ekonometrické ukazovatele (Supercore a Persistent and Common Component of Inflation – PCCI); opis ukazovateľov základnej inflácie je v poznámke pod čiarou 8. Posledné údaje sú z decembra 2021.

Ceny výrobcov tovarov prudko vzrástli, zatiaľ čo náklady práce zostali malé.

Dôležitú úlohu pri formovaní vývoja inflácie spotrebiteľských cien v roku 2021 zohrali nákladové tlaky. Tlaky vo všetkých fázach cenového reťazca sa výrazne zvýšili, predovšetkým v počiatočných fázach a v prípade cien polotovarov, čo bolo odrazom vplyvu výpadkov na strane ponuky, a najmä v druhej polovici roka 2021 do určitej miery aj rastu cien energií. Rast cien dovážaných produktov bol o niečo vyšší ako v roku 2020, čiastočne v dôsledku oslabenia eura. Vplyv nákladových tlakov na ceny výrobcov nepotravinových spotrebiteľských tovarov, ktoré sú dôležitým ukazovateľom dynamiky cien priemyselných tovarov bez energií, bol miernejší ako v počiatočných fázach cenového reťazca, aj keď je stále na historicky vysokej úrovni. Širším ukazovateľom domácich nákladových tlakov je rast deflátora HDP, ktorý v roku 2021 dosahoval v priemere 2,0 %, čo je viac ako priemer roka 2020. Silné bázické efekty a vplyv podporných štátnych opatrení viedli k určitej volatilite nákladových položiek spojených s jednotkovými nákladmi práce a jednotkovými ziskami. Keďže sa obmedzilo využívanie programov na záchranu pracovných miest a väčšina zamestnancov sa vrátila späť do práce za plnú mzdu, priemerný rast kompenzácií na zamestnanca sa zvýšil z –0,6 % v roku 2020 na 4,0 % v roku 2021. Pretože sa zároveň zvýšila produktivita na osobu vzhľadom na dodatočné odpracované hodiny, tento výrazný nárast kompenzácií sa neodrazil v jednotkových nákladoch práce. Vplyv schém štátnej pomoci tak naďalej sťažoval interpretáciu mzdových ukazovateľov, ako sú kompenzácie na zamestnanca a kompenzácie na odpracovanú hodinu (graf 1.16). Rast dojednaných miezd je takýmito opatreniami ovplyvnený v menšej miere a zostal nevýrazný. V roku 2021 sa znížil v priemere na 1,5 % oproti 1,8 % v roku 2020.[9] Mohlo to však odrážať aj pre pandémiu oneskorené vyjednávania o mzdách.

Graf 1.16

Ukazovatele nákladov práce

(ročná percentuálna zmena)

Zdroj: Eurostat, ECB a výpočty ECB.
Poznámka: Posledné údaje o dojednaných mzdách sú zo štvrtého štvrťroka 2021 a o ostatných položkách z tretieho štvrťroka 2021.

Ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní rástli smerom k inflačnému cieľu ECB.

Dlhodobejšie inflačné očakávania profesionálnych prognostikov, ktoré ku koncu roka 2020 dosahovali 1,7 %, sa v priebehu roka 2021 zvýšili na 1,9 % (graf 1.17). Podľa výsledkov špeciálneho dotazníka zaslaného respondentom prieskumu ECB Survey of Professional Forecasters (SPF) k tejto úprave očakávaní prispelo oznámenie novej stratégie menovej politiky.[10] Trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných kompenzácií, najmä päťročná sadzba inflačných swapov o päť rokov, sa vyvíjali podobne a v priebehu roka 2021 sa postupne zvyšovali. Ku koncu roka sa tento ukazovateľ pohyboval tesne pod úrovňou 2 % a v októbri ju nakrátko prekročil. Odhady prémií za inflačné riziko zahrnuté do inflačných kompenzácií požadovaných investormi naznačujú, že prémia za inflačné riziko sa po prvý raz za niekoľko rokov zmenila na kladnú v celom spektre splatností roka 2021. Úprava inflačných kompenzácií naznačuje, že nárast skutočných dlhodobejších inflačných očakávaní zahrnutých do trhových ukazovateľov kompenzácií inflácie bol tlmenejší.[11]

Graf 1.17

Ukazovatele z prieskumov inflačných očakávaní a trhové ukazovatele inflačných kompenzácií

(ročná percentuálna zmena)

Zdroj: Eurostat, Refinitiv, Consensus Economics, ECB (SPF) a výpočty ECB.
Poznámka: Vývoj trhových ukazovateľov inflačných kompenzácií vychádza z jednoročnej spotovej sadzby inflačných swapov (ILS) a jednoročnej forwardovej sadzby inflačných swapov o jeden, dva, tri a štyri roky. Posledné údaje o sadzbách ILS sú k 30. decembru 2021. Prieskum SPF za posledný štvrťrok 2021 prebiehal od 1. do 11. októbra 2021. Dňom uzávierky údajov Consensus Economics k prognózam na roky 2021 a 2022 je 8. december 2021 a k dlhodobejším prognózam 14. október 2021.

Ceny vlastníkov nehnuteľností na bývanie sa zvýšili, zatiaľ čo rast cien nájomného zostal mierny.

Pri revízii stratégie menovej politiky sa zistila potreba zahrnúť do indexu HICP aj náklady na bývanie vo vlastnej nehnuteľnostiach. V roku 2021 sa dosiahol významný pokrok vo vývoji súvisiacich ukazovateľov. Je však potrebné vynaložiť väčšie úsilie, napríklad lepšie oddeliť spotrebnú zložku od investičnej v rámci nákupov nehnuteľností zahrnutých v odhadoch.[12] Európsky štatistický systém by už v roku 2023 mohol sprístupniť experimentálny index, ktorý kombinuje kôš HICP s výdavkami na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti, po ktorom bude približne v roku 2026 nasledovať oficiálny index. Zatiaľ sú k dispozícii len experimentálne odhady týchto nákladov, ktoré v prvých troch štvrťrokoch 2021 pravdepodobne dosiahli priemernú ročnú mieru rastu 4,8 % oproti 2,6 % v roku 2020. Boli teda podstatne dynamickejšie než nájomné, ktoré je zahrnuté do HICP. Nájomné nájomcov zahrnuté v HICP sa v roku 2021 zvýšilo o 1,2 %, v porovnaní s 1,3 % v roku 2020. Vyšší nárast nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľností čiastočne odráža povahu odhadu: tento index zahŕňa zložku súvisiacu s nákupmi nových bytov, ktorá je úzko prepojená s cenami nehnuteľností. Pokiaľ ide o ceny nehnuteľností na bývanie, priemerný rast ukazovateľa ECB cien nehnuteľností na bývanie sa počas prvých troch štvrťrokov 2021 medziročne zvýšil na 7,5 % z 5,4 % v roku 2020. Vzostupný vývoj na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie sa prejavil v dynamike HICP v niektorých menších položkách. Napríklad kým koncom jari 2021 nedošlo k výraznejšiemu zmierneniu pandemických obmedzení, ľudia trávili viac času doma. Táto zmena viedla k zvýšeniu dopytu po rekonštrukciách nehnuteľností na bývanie a k súvisiacemu nárastu cien tovarov a služieb spojených s bývaním, ako je údržba a opravy, či pokládka kobercov a podlahových krytín.

Box 1
Faktory, ktoré stoja za prudkým nárastom inflácie HICP

Ročná miera celkovej inflácie HICP v eurozóne dosiahla v decembri 2021 úroveň 5,0 %, v porovnaní s úrovňami –0,3 % v decembri 2020 a 0,3 % za rok 2020 a s päťročným priemerom 0,9 % spred pandémie. Tento nárast bol predovšetkým odrazom výrazného zvýšenia inflácie cien energií, ale aj rastu inflácie HICP bez energií a potravín, keďže po oživení z pandémie zaznamenanom na celom svete aj v eurozóne dopyt v niektorých sektoroch predstihol obmedzenú ponuku. Podniky možno zvýšili ceny aj preto, aby kompenzovali straty príjmov, ktoré im vznikli počas prísnejších pandemických obmedzení.

Nízke cenové úrovne v roku 2020 sú dôležitým faktorom pri hodnotení prudkého nárastu inflácie v priebehu roka 2021, keďže sú základom výpočtu ročných mier rastu za rok 2021. Napríklad ceny ropy a následne aj spotrebiteľské ceny energií sa s nástupom pandémie prepadli. Približne polovicu inflácie cien energií v poslednom štvrťroku 2021 možno pripísať nízkej úrovni z roku 2020.[13] V prípade cien potravín pôsobil tento efekt opačným smerom, keď po prudkom zvýšení na jar 2020 vyvolanom pandémiou bol vývoj cien potravín v prvom polroku 2021 pomerne nevýrazný. Bázické efekty pramenili aj zo zmien nepriamych daní, predovšetkým z dočasného zníženia sadzby DPH v Nemecku v období od júla do decembra 2020 v reakcii na krízu. Po zrušení zníženia DPH došlo v januári 2021 k zvýšeniu miery inflácie v eurozóne. Jeho prorastový vplyv sa však prejavil aj v druhom polroku 2021, pretože porovnanie s úrovňami z predchádzajúceho roka vychádzalo z cien, ktoré odrážali túto zníženú sadzbu dane.[14] Zatiaľ čo väčšiu úlohu zohrala dynamika cien v rámci roka, kombinované účinky na ročné miery inflácie súvisiace s nízkym základom v roku 2020 stoja takmer za 2 percentuálnymi bodmi celkového zvýšenia miery celkovej inflácie HICP o 5,3 percentuálneho bodu v decembri 2021 v porovnaní s decembrom 2020 (graf A).

Graf A

Kumulatívna zmena celkovej miery inflácie HICP v roku 2021 v porovnaní s decembrom 2020

(v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Graf za každý mesiac roka 2021 zobrazuje rozdiel medzi mierou inflácie v danom mesiaci a mierou inflácie v decembri 2020. V auguste 2021 bola napríklad miera inflácie približne o 3 percentuálne body vyššia ako v decembri 2020 a približne polovica tohto rozdielu sa dá vysvetliť bázickým efektom, t. j. nízkou úrovňou porovnávacieho základu v roku 2020.

Ďalším faktorom prudkého rastu inflácie bola skutočnosť, že spotrebiteľské ceny energií sa v roku 2021 nielen znormalizovali, ale naďalej výrazne rástli. Tento dodatočný rast sa spočiatku prejavil najmä v cenách pohonných hmôt, keď sa globálny dopyt po rope zvyšoval súčasne s pokračujúcim oživením, zatiaľ čo ponuka zostala do istej miery obmedzená. Neskôr v lete prudko vzrástli aj ceny plynu a elektriny (graf B, časť a). Bolo to odrazom vyššieho dopytu, ale aj určitých obmedzení v dodávkach plynu. Dopyt po plyne v Európe bol v dôsledku chladnej zimy 2020/2021 a bezvetria v lete 2021 mimoriadne vysoký, keďže došlo k nahrádzaniu veternej energie plynom.[15] Navyše, dodávky plynu z Nórska sa v prvej polovici roka znížili z dôvodu údržby plynovodu a dovoz plynu z Ruska do EÚ bol v lete pomerne nízky. Dopyt po plyne, najmä v Číne, rástol tiež pre globálne oživenie. Spotrebitelia vynakladajú väčšiu časť svojich energetických výdavkov na pohonné hmoty (približne 40 %) ako na plyn (približne 30 %) a elektrickú energiu (približne 20 %), pričom vývoj cien palív je zvyčajne hlavným determinantom inflácie cien energií. Nárast cien plynu a elektriny na jeseň 2021 však viedol k historicky vysokému príspevku týchto položiek k inflácii cien energií v eurozóne (graf B, časť b).

Graf B

Vývoj inflácie cien energií

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

a) Ročná miera inflácie HICP energií a jej hlavné zložky

b) Príspevky hlavných zložiek k ročnej miere inflácie cien energií

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.

Tretím hlavným faktorom prudkého rastu inflácie boli cenové tlaky v súvislosti s opätovným otvorením ekonomiky po období obmedzení súvisiacich s pandémiou. Výrazne sa zvýšil globálny aj domáci dopyt, ktorý v niektorých sektoroch predstihol ponuku. V tejto súvislosti sa na prelome rokov 2020 a 2021 na globálnej úrovni objavili výpadky na strane ponuky a prudko sa zvýšili náklady na dopravu.[16] Ceny výrobcov v eurozóne sa počas roka 2021 neustále zvyšovali, nielen v prípade polotovarov, ale aj v prípade spotrebného tovaru. Medzi cenami výrobcov a spotrebiteľskými cenami nie je žiadne okamžité a pevné prepojenie, no postupné zvyšovanie spotrebiteľských cien tovarov dlhodobej spotreby bolo zreteľné najmä v druhom polroku 2021 (graf C).[17] Dynamika cien sa ešte zvýraznila v prípade nových a jazdených automobilov, bicyklov a motocyklov, ako aj rôznych elektronických položiek, napríklad IT produktov a televízorov, teda všetkých položiek, ktoré boli pravdepodobne ovplyvnené výpadkami vo výrobe (napríklad polovodičov) alebo výpadkami v globálnych prepravných a dodávateľských reťazcoch.

Graf C

Dekompozícia inflácie HICP bez energií a potravín

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Eurostat a výpočty ECB.
Poznámka: Príspevky jednotlivých zložiek za rok 2021 sú vypočítané na základe váh HICP za rok 2020. Vplyv zmien váh HICP odhaduje ECB.

Jedným zo sektorov, ktoré pandemické obmedzenia zasiahli najviac, boli služby s intenzívnymi osobnými kontaktmi. Po postupnom uvoľňovaní obmedzení sa rast cien týchto položiek začal zrýchľovať. Napríklad zvýšenie ročnej miery zmeny v službách v cestovnom ruchu (ako je ubytovanie, letecká doprava a dovolenkové balíky) bolo obzvlášť zreteľné na začiatku letnej dovolenkovej sezóny 2021 (graf C).[18] Podobne ako v prípade cien energií, tento nárast čiastočne odzrkadľoval aj porovnanie s nízkymi cenami v predchádzajúcom roku. Okrem toho sa po opätovnom otvorení na jar 2021 postupne zvýšila aj dynamika cien v reštauráciách. Vyššie miery inflácie vo vysokokontaktných službách boli odrazom nielen náhleho obnovenia dopytu, ale aj vyšších nákladov a menších kapacít v dôsledku pandemických požiadaviek, ako aj nedostatku pracovnej sily, keďže niektoré podniky mali problémy s opätovným prijímaním zamestnancov, ktorých prepustili v čase, keď boli podniky zatvorené.

Volatilitu inflácie v roku 2021 ovplyvnilo aj niekoľko ďalších špecifických faktorov, ktoré sú opísané v časti 1.4. Napríklad dynamika cien odevov a obuvi bola ovplyvnená zmenami v načasovaní sezónnych výpredajov, pričom zmena váh položiek HICP na rok 2021 bola nezvyčajne veľká, čo malo obzvlášť výrazný vplyv na infláciu HICP bez energií a potravín (graf C).

Rast inflácie HICP v roku 2021 celkovo súvisel najmä so špecifickými faktormi vznikajúcimi v dôsledku pandémie COVID‑19 a hospodárskeho oživenia. Bezprecedentná povaha krízy a špecifickosť faktorov, ktoré stoja za prudkým nárastom inflácie počas oživenia, znamenajú mimoriadne vysokú neistotu a problémy pri hodnotení vývoja inflácie v nasledujúcom období.

1.5 Rozhodné politické kroky pokračovali a naďalej podporovali zachovanie priaznivých podmienok úverov a financovania

Pokračujúci nákup aktív a komunikácia ECB tlmili tlak na zvyšovanie dlhodobých výnosov.

Spolu s lepšími výsledkami boja proti pandémii prispeli k výraznému oživeniu hospodárskej aktivity v roku 2021 aj stimuly fiškálnej, menovej a prudenciálnej politiky (časť 1.2). V druhom polroku investori začali požadovať aj vyššiu kompenzáciu za riziká spojené s infláciou, keď revidovali svoje inflačné očakávania a rizikové prémie nahor, čo viedlo k zvýšeniu dlhodobých úrokových mier (graf 1.18). Za týchto okolností ECB opätovne potvrdila akomodačné nastavenie svojej politiky a záväzok zachovať priaznivé podmienky financovania v eurozóne. Táto skutočnosť aspoň čiastočne pomohla ochrániť výnosy v eurozóne pred vývojom na svetových trhoch, kde bola inflácia vyššia, ako sa očakávalo, čo viedlo účastníkov trhu k tomu, že vo svojich cenách zohľadnili oproti očakávaniam skoršie sprísňovanie menovej politiky vo viacerých vyspelých ekonomikách. Okrem toho oznámenie ECB o podpornom nastavení menovej politiky a pokračujúce rozsiahle nákupy aktív pomohli zabrániť zväčšovaniu spreadov výnosov štátnych dlhopisov. Vývoj výnosov štátnych dlhopisov teda zostal podobný vývoju zodpovedajúcich bezrizikových sadzieb. V dôsledku toho sa priemerné výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP v eurozóne v roku 2021 postupne zvyšovali a 31. decembra dosiahli úroveň 0,27 %, čo je o 51 bázických bodov viac ako na konci roka 2020 (graf 1.18). Podmienky financovania v eurozóne zostali vo všeobecnosti naďalej priaznivé.

Graf 1.18

Dlhodobé výnosy v eurozóne a Spojených štátoch

(v % p. a., denné údaje)

Zdroj: Bloomberg, Refinitiv a výpočty ECB.
Poznámka: Údaje za eurozónu sa týkajú priemerných výnosov desaťročných štátnych dlhopisov vážených HDP a desaťročnej sadzby jednodňových indexových swapov (OIS). Posledné údaje sú z 31. decembra 2021.

Akciové trhy sú podporované dlhodobými očakávaniami výnosov.

Oživenie hospodárskej aktivity v roku 2021 spolu s pretrvávajúcim záväzkom poskytovať menovú a rozpočtovú podporu prispelo k stabilnému rastu cien akcií v eurozóne, ktorý bol spôsobený veľmi robustnými a odolnými dlhodobými očakávaniami výnosov. Tento trend sa od polovice septembra do polovice októbra dočasne prerušil, pretože trhové očakávania možného obmedzenia nákupu aktív Federálnym rezervným systémom vplývali na dynamiku akciových trhov na celom svete. Na úrovni sektorov ceny akcií bánk v eurozóne, po poklese v roku 2020, rástli výrazne rýchlejšie ako ceny akcií nefinančných spoločností. Široký index cien akcií nefinančných spoločností v eurozóne bol k 31. decembru 2021 približne 19 % nad úrovňou z konca roka 2020, zatiaľ čo nárast cien akcií bánk v eurozóne bol výrazne vyšší, a to o viac ako 30 % (graf 1.19).

Graf 1.19

Indexy akciových trhov v eurozóne a Spojených štátoch

(index: 1. január 2020 = 100)

Zdroj: Bloomberg, Refinitiv a výpočty ECB.
Poznámka: Za eurozónu je zobrazený bankový index EURO STOXX a trhový index nefinančných spoločností Refinitiv; v prípade Spojených štátov je to bankový index S&P a trhový index nefinančných spoločností Refinitiv. Posledné údaje sú z 31. decembra 2021.

Rast peňažnej zásoby a úverov signalizoval pretrvávajúcu, aj keď miernejšiu menovú expanziu.

Rast peňažnej zásoby v roku 2021 poukazoval na pokračujúcu výraznú menovú expanziu. Jej tempo sa k dlhodobejšiemu priemeru približovalo viac ako v roku 2020, teda v prvom roku pandémie, keď prudko vzrástla (graf 1.20). K tvorbe peňazí prispel úzky menový agregát M1 ako výsledok stabilnej akumulácie jednodňových bankových vkladov podnikov a domácností, ktorá však bola tlmenejšia ako v roku 2020. Toky vkladov domácností sa v súlade s oživením spotrebiteľskej dôvery a spotreby vrátili na svoju priemernú predpandemickú úroveň. Skutočnosť, že silný rast vkladov v roku 2020 nebol kompenzovaný obdobím podpriemerného rastu naznačuje snahu udržať si vyššie úspory, čo sa odrazilo aj v odpovediach na prieskum spotrebiteľských očakávaní ECB. Vysoké zostali aj toky vkladov podnikov, čo poukazuje na ďalšie vytváranie zásob likvidity spoločnosťami. Najväčším zdrojom rastu peňažnej zásoby boli nákupy aktív uskutočňované Eurosystémom, po ktorých nasledovali úvery súkromnému sektoru. Včasné a rozsiahle opatrenia prijaté menovými a rozpočtovými orgánmi, ako aj orgánmi dohľadu počas pandemickej krízy zabezpečili, že sa zachovali priaznivé podmienky pre tok úverov do hospodárstva eurozóny.

Graf 1.20

Agregát M3 a úvery súkromnému sektoru

(ročná percentuálna zmena, očistené od sezónnych a kalendárnych vplyvov)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Posledné údaje sú z decembra 2021.

Opatrenia menovej politiky pomohli zabezpečiť priaznivé podmienky poskytovania bankových úverov.

Podmienky poskytovania bankových úverov boli počas roka celkovo priaznivé. Prieskum úverovej aktivity bánk v eurozóne poukázal na to, že úverové podmienky bánk (t. j. interné usmernenia alebo kritériá schvaľovania úverov) pre úvery podnikom a domácnostiam, ktoré sa v eurozóne v predchádzajúcom roku sprísnili, zostali od druhého štvrťroka 2021 v podstate nezmenené. Odrážalo to zníženie rizík vnímaných bankami v dôsledku hospodárskeho oživenia a pokračujúcej podpory menovej a fiškálnej politiky vrátane úverových záruk. Banky tiež uvádzali, že opatrenia ECB ako programy nákupu aktív, tretia séria cielených dlhodobejších refinančných operácií a záporná sadzba jednodňových sterilizačných operácií prispeli k ľahšiemu poskytovaniu úverov. Programy nákupu aktív a záporná sadzba jednodňových sterilizačných operácií však zároveň podľa názoru bánk mali negatívny vplyv na ich ziskovosť.

Podporné opatrenia udržiavali náklady na financovanie bánk v eurozóne na nízkej úrovni, čím pomáhali vyvíjať tlak na znižovanie úrokových sadzieb a bránili rozsiahlemu sprísňovaniu podmienok financovania. Úrokové sadzby bankových úverov zostali počas roka 2021 v podstate stabilné, v blízkosti historických miním. Zatiaľ čo úvery na kúpu nehnuteľností na bývanie rástli výrazne, rast spotrebiteľských úverov zostal nízky, keďže na spotrebné výdavky boli k dispozícii úspory naakumulované počas pandémie. Potreba podnikov čerpať úvery sa znížila vďaka ich rozsiahlym hotovostným rezervám, nárastu nerozdeleného zisku podporeného nedávnym oživením, ako aj dostupnosti iných zdrojov financovania – najmä medzipodnikových a obchodných úverov. Objem bankových úverov nefinančným spoločnostiam a ich čistá emisia dlhových cenných papierov sa po výraznom raste v roku 2020 znížili napriek tomu, že reálne náklady na financovanie dlhu dosiahli v poslednom štvrťroku 2021 nové historické minimum. Ročná miera rastu bankových úverov podnikom po úrovni 7,1 % zaznamenanej v prvom roku pandémie klesla v roku 2021 späť na 4,3 %, zatiaľ čo podiel podnikov, ktoré uvádzali problémy pri snahe o získanie úveru, sa podľa prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu, znížil na úroveň spred pandémie. Nefinančné spoločnosti mohli ako prostriedok financovania využiť aj akcie a iné majetkové účasti. Toky financovania nefinančných spoločností z vonkajších zdrojov sa v roku 2021 celkovo ďalej zvyšovali (graf 1.21).

Graf 1.21

Čisté toky externého financovania nefinančných spoločností v eurozóne

(ročné toky, v mld. EUR)

Zdroj: Eurostat a ECB.
Poznámka: PFI – peňažné finančné inštitúcie. V položke „úvery od nepeňažných finančných inštitúcií a zvyšku sveta“ nepeňažné finančné inštitúcie zahŕňajú ostatných finančných sprostredkovateľov, penzijné fondy a poisťovne. „Úvery PFI“ a „úvery od nepeňažných finančných inštitúcií a zvyšku sveta“ sú upravené o predaj úverov a sekuritizáciu. Položka „ostatné“ predstavuje rozdiel medzi celkovou hodnotou a nástrojmi uvedenými v grafe a zahŕňa najmä medzipodnikové a obchodné úvery. Posledné údaje sú z tretieho štvrťroka 2021. Ročný tok za rok 2021 je vypočítaný ako súčet tokov za štyri štvrťroky od posledného štvrťroka 2020 do tretieho štvrťroka 2021.

2 Menová politika: pokračujúca podpora a nová stratégia

Komplexný súbor opatrení menovej politiky, ktoré ECB zaviedla v roku 2021, a ich rekalibrácia zabránili procyklickému sprísňovaniu podmienok financovania a znížili riziko nedostatku likvidity a úverov zabezpečením dostatočnej likvidity v bankovom systéme a ochranou toku úverov do ekonomiky. Reakcia menovej politiky zásadným spôsobom prispela k stabilizácii situácie na trhu a zároveň podporovala hospodársku aktivitu a výhľad vývoja inflácie. Objem súvahy Eurosystému na konci roka 2021 dosiahol svoje historické maximum vo výške 8,6 bil. €, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 1,6 bil. €. Menovopolitické aktíva ku koncu roka 2021 predstavovali 80 % celkových aktív v súvahe Eurosystému. Zmierňovanie rizík spojených s veľkosťou súvahy naďalej zabezpečoval rámec ECB pre riadenie rizík.

2.1 Reakcia menovej politiky ECB naďalej zásadným spôsobom podporovala ekonomiku a výhľad vývoja inflácie.

Zachovanie priaznivých podmienok financovania

Pandémia začiatkom roka naďalej brzdila hospodársku aktivitu a inflácia zostávala veľmi nízka.

Na začiatku roka 2021 bol hospodársky vývoj v eurozóne stále pod výrazne negatívnym vplyvom prebiehajúcej pandémie COVID‑19. Hoci začiatok očkovacej kampane bol dôležitým medzníkom v boji proti koronavírusu, opätovný nárast počtu infikovaných a vznik nových variantov vírusu znamenali, že v mnohých krajinách eurozóny bolo potrebné predĺžiť alebo sprísniť opatrenia na obmedzenie šírenia vírusu. To narušilo hospodársku aktivitu a zhoršilo krátkodobý výhľad. V prostredí nízkeho dopytu a výraznej miery nevyužitých kapacít na trhu práce a trhu tovarov a služieb inflácia naďalej zostávala veľmi nízka. Aktuálne údaje na začiatku roka celkovo potvrdili predchádzajúce hodnotenie Rady guvernérov, podľa ktorého mala pandémia v najbližšom období výrazne ovplyvniť ekonomiku a nízka inflácia mala trvať dlhšie. Podmienky financovania v eurozóne boli vo všeobecnosti priaznivé. Hoci sa od zasadania Rady guvernérov v decembri 2020 mierne zvýšili bezrizikové sadzby, spready štátnych a podnikových úverov boli stabilné, podmienky na dlhopisových trhoch – i v prípade podnikových dlhopisov – zostávali priaznivé a sadzby bankových úverov pre domácnosti i podniky sa pohybovali v blízkosti svojich historických miním.

V januári Rada guvernérov potvrdila akomodačné nastavenie menovej politiky z decembra 2020.

Za týchto okolností mala aj naďalej zásadný význam výrazná menová podpora a Rada guvernérov sa v januári 2021 v záujme zachovania priaznivých podmienok financovania počas trvania pandémie rozhodla potvrdiť akomodačné nastavenie menovej politiky z decembra 2020.[19] Cieľom bolo zmierniť neistotu a zvýšiť dôveru na stimuláciu spotrebných výdavkov a podnikových investícií, a tým podporovať hospodársku aktivitu a chrániť strednodobú cenovú stabilitu. K zachovaniu priaznivých podmienok financovania pre všetky sektory hospodárstva prispel najmä čistý nákup aktív v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) v objeme 1 850 mld. €, ktorý bol predĺžený minimálne do konca marca 2022, zatiaľ čo tretia séria cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer‑term refinancing operations – TLTRO III) zostala pre banky atraktívnym zdrojom financovania a prispievala tak k poskytovaniu bankových úverov podnikom a domácnostiam. Ďalšie reinvestovanie istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP a pokračovanie čistého mesačného nákupu aktív v objeme 20 mld. € v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) tiež podporili podmienky financovania tým, že signalizovali prítomnosť Eurosystému na trhoch počas trvania pandémie i neskôr.

Predĺženie platnosti a sprísnenie opatrení proti šíreniu nákazy nepriaznivo ovplyvnilo hospodársku aktivitu v prvom štvrťroku, celková inflácia však prudko vzrástla.

Zatiaľ čo v prvých mesiacoch roka na hospodársku aktivitu čoraz viac nepriaznivo vplývalo šírenie nových variantov vírusu a s tým súvisiace predĺženie a sprísnenie opatrení proti šíreniu nákazy, celková inflácia začala prudko stúpať zo záporných hodnôt z dôvodu faktorov špecifických pre jednotlivé krajiny a technických faktorov (vrátane bázických efektov), ako aj výrazného rastu cien energií. Základné cenové tlaky však zostali tlmené v prostredí stále nízkeho dopytu a výraznej miery nevyužitých kapacít na trhu práce a trhu tovarov a služieb. Dlhodobejšie bezrizikové úrokové miery a výnosy štátnych dlhopisov sa od decembrového zasadania Rady guvernérov naďalej zvyšovali. Keďže tieto trhové úrokové sadzby predstavujú kľúčové referenčné sadzby používané pri oceňovaní iných nástrojov kapitálového trhu, napríklad podnikových a bankových dlhopisov, ako aj pri oceňovaní bankových úverov domácnostiam a podnikom, šoky vyplývajúce z týchto sadzieb majú tendenciu neskôr ovplyvniť širšie podmienky financovania. Výrazné a trvalé zvýšenie týchto trhových úrokových sadzieb by preto mohlo vyvolať predčasné sprísnenie podmienok financovania pre všetky hospodárske odvetvia. To by bolo v rozpore so záväzkom Rady guvernérov z decembra 2020 a januára 2021 zachovať počas trvania pandémie priaznivé podmienky financovania a zabrániť akémukoľvek sprísneniu, ktoré by bolo v rozpore s neutralizovaním tlmiaceho účinku pandémie na projektovaný vývoj inflácie. Sprísnenie podmienok financovania by zvýšilo neistotu a narušilo dôveru, a tým ďalej tlmilo hospodársku aktivitu a ohrozilo cenovú stabilitu v strednodobom horizonte.

Rada guvernérov v marci po náraste trhových úrokových sadzieb zvýšila tempo čistého nákupu aktív v rámci programu PEPP.

V marci, po sprísnení podmienok financovania a pri nezlepšenom výhľade vývoja inflácie, Rada guvernérov rozhodla, že čistý nákup aktív v rámci programu PEPP v nasledujúcom štvrťroku bude výrazne rýchlejší ako v prvých mesiacoch roka. Zároveň opäť potvrdila ostatné decembrové opatrenia.[20] V apríli zostalo tempo čistého nákupu aktív i ostatné opatrenia nezmenené, keďže nové informácie potvrdzovali spoločné hodnotenie podmienok financovania a výhľadu inflácie z marcového zasadania.

Znovuotváranie ekonomiky a nová stratégia

Podľa júnových projekcií odborníkov Eurosystému mala inflácia v roku 2021 rásť a v roku 2022 znova klesať.

Vývoj počtu infekcií COVID‑19 a priebeh očkovacej kampane v polovici roka umožnili znovuotvorenie hospodárstva eurozóny. Tlak na systémy zdravotnej starostlivosti napriek vzniku nových variantov vírusu poľavoval. Podľa júnových makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému pre eurozónu sa inflácia v druhej polovici roka 2021 mala zvyšovať, než v roku 2022 vzhľadom na očakávaný ústup dočasných faktorov opäť klesne. Základné inflačné tlaky mali počas celého sledovaného obdobia postupne rásť, pričom projekcie harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) bez energií a potravín boli upravené smerom nahor. Podľa projekcií však mala celková inflácia počas celého sledovaného obdobia zostať pod úrovňou cieľa Rady guvernérov a základná inflácia mala tiež zostať nižšia ako 2 %. Zatiaľ čo podmienky financovania podnikov a domácností zostali stabilné, trhové úrokové miery sa v období pred zasadaním Rady guvernérov 10. júna ďalej zvyšovali. Bolo to čiastočne spôsobené priaznivejším hospodárskym výhľadom. Rada guvernérov však považovala prípadné sprísnenie širších podmienok financovania za predčasné a za riziko ohrozujúce prebiehajúce hospodárske oživenie a výhľad vývoja inflácie.

Keďže výhľad vývoja inflácie v krátkodobom horizonte stále zaostával za strednodobým výhľadom projektovaným pred pandémiou, ako aj vzhľadom na riziko prísnejších podmienok financovania Rada guvernérov v júni rozhodla, že čistý nákup aktív v rámci programu PEPP bude pokračovať výrazne rýchlejším tempom než počas prvých mesiacov roka, pričom zároveň potvrdila všetky ostatné menovopolitické opatrenia.

V júli 2021 ECB ukončila revíziu svojej stratégie menovej politiky a zaviedla symetrický inflačný cieľ vo výške 2 %.

Dňa 8. júla Rada guvernérov ukončila revíziu svojej stratégie menovej politiky (časť 2.4). Nová stratégia do procesu tvorby menovej politiky Rady guvernérov zakomponovala dva kľúčové faktory: nový, symetrický inflačný cieľ na úrovni 2 % v strednodobom horizonte a podmienený záväzok zohľadniť dôsledky efektívnej spodnej hranice pri výkone menovej politiky v prostredí štrukturálne nízkych nominálnych úrokových sadzieb, čo by si v prípade polohy hospodárstva v blízkosti spodnej hranice vyžadovalo mimoriadne rázne alebo trvalé opatrenia menovej politiky. V rámci plnenia svojho nového cieľa a v súlade so svojou stratégiou menovej politiky preto Rada guvernérov na svojom júlovom menovopolitickom zasadaní prehodnotila signalizáciu budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb ECB, pričom svoju menovú politiku naviazala na tri špecifické podmienky súvisiace s výhľadom vývoja inflácie. Rada guvernérov vyhlásila, že očakáva, že kľúčové úrokové sadzby ECB zostanú na súčasnej alebo nižšej úrovni, až kým nezaznamená, že inflácia dosahuje 2 % s dostatočným predstihom pred koncom časového horizontu projekcií a trvalo počas zvyšku horizontu projekcií, a neusúdi, že zaznamenaný posun základnej inflácie je dostatočne pokročilý na ustálenie inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Zároveň uviedla, že to môže znamenať aj prechodné obdobie, počas ktorého bude inflácia stanovený cieľ mierne prekračovať.

V júli Rada guvernérov potvrdila svoje marcové hodnotenie, ktoré zodpovedalo zachovaniu priaznivých podmienok financovania.

Pred júlovým stretnutím sa znížili trhové úrokové miery a podmienky financovania väčšiny podnikov a domácností zostali na priaznivej úrovni. Zatiaľ čo zvyšovanie inflácie pokračovalo, očakávalo sa, že bude len dočasné a strednodobý výhľad zostal tlmený. Hospodárske oživenie v eurozóne prebiehalo rovnomerne, aj keď šírenie delta variantu koronavírusu predstavovalo čoraz väčší zdroj neistoty. Zachovanie priaznivých podmienok financovania sa považovalo za nevyhnutný predpoklad premeny hospodárskeho oživenia na trvalú expanziu a kompenzácie negatívneho vplyvu pandémie na infláciu. Rada guvernérov preto naďalej očakávala, že čistý nákup aktív v rámci programu PEPP bude prebiehať podstatne rýchlejším tempom ako počas prvých mesiacov roka. Zároveň potvrdila ostatné menovopolitické opatrenia.

Podpora prechodu na stabilné hospodárske oživenie a v konečnom dôsledku návratu inflácie na cieľovú úroveň 2 %

Septembrové projekcie odborníkov ECB obsahovali ďalšie úpravy inflácie počas sledovaného obdobia smerom nahor.

Do septembra bola obnova oživenia hospodárstva eurozóny v čoraz pokročilejšej fáze, pričom sa očakávalo, že hospodárska produkcia do konca roka presiahne úroveň spred pandémie. V nových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu boli projekcie inflácie na rok 2021 upravené nahor v dôsledku vysokých nákladových tlakov vyplývajúcich z dočasného nedostatku materiálov a zariadení, naďalej vyššieho než očakávaného príspevku cien energií a účinkov dočasného zníženia DPH v Nemecku od júla do decembra 2020. Na rok 2023 sa inflácia stále prognózovala výrazne pod úrovňou 2 %, hoci bola upravená mierne nahor, aby odrážala priaznivejší výhľad hospodárskeho rastu a rýchlejšie znižovanie miery nevyužitých kapacít v hospodárstve. Trhové ukazovatele inflačných očakávaní naďalej rástli a výrazne prekročili svoje pandemické minimá, avšak stále zostávali pod strednodobým cieľom ECB pre infláciu HICP na úrovni 2 %. Podmienky financovania podnikov, domácností a verejného sektora zostali priaznivé, pričom úrokové sadzby bankových úverov dosahovali historické minimá.

Rada guvernérov sa vzhľadom na priaznivé podmienky financovania a lepší strednodobý výhľad inflácie rozhodla od septembra mierne spomaliť tempo čistého nákupu aktív v rámci programu PEPP.

Vzhľadom na mierne zlepšenie strednodobého výhľadu inflácie a aktuálny stav podmienok financovania Rada guvernérov v septembri usúdila, že priaznivé podmienky financovania možno zachovať i pri mierne pomalšom tempe čistého nákupu aktív v rámci programu PEPP než v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch. Svoje ďalšie opatrenia Rada guvernérov potvrdila.

V októbri Rada guvernérov opätovne potvrdila svoje septembrové stanovisko.

V čase októbrového zasadania Rady guvernérov pokračovalo výrazné oživenie hospodárstva eurozóny. Dynamika rastu sa však do určitej miery spomalila, najmä pre nedostatok materiálov, zariadení a pracovnej sily, ktorý brzdil produkciu v niektorých sektoroch. Inflácia ďalej rástla, predovšetkým v dôsledku prudkého rastu cien energií, ale aj vzhľadom na oživenie dopytu, ktoré predstihovalo obmedzenú ponuku. Očakávalo sa, že v najbližšom období bude inflácia ďalej stúpať, no v priebehu nasledujúceho roka mala klesať. Trhové úrokové miery sa od septembra zvýšili. Podmienky financovania v ekonomike však zostávali priaznivé, najmä vďaka naďalej historicky nízkej úrovni sadzieb bankových úverov pre podniky a domácnosti. Rada guvernérov preto opätovne potvrdila svoje septembrové stanovisko, pričom tempo čistého nákupu aktív v rámci programu PEPP a všetky ostatné opatrenia ponechala nezmenené.

V decembrových projekciách odborníkov Eurosystému bola inflácia na najbližšie obdobie upravená nahor a hospodársky rast nadol, zatiaľ čo v roku 2022 sa podľa nich rast mal zrýchliť a inflácia klesnúť.

Do konca roka hospodársku aktivitu brzdili nové obmedzenia a neistota súvisiace s pandémiou, predovšetkým v dôsledku výskytu variantu omikron, pretrvávajúceho nedostatku materiálov, zariadení a pracovnej sily, ako aj výrazne vyšších cien energií. Spomalenie rastu v poslednom štvrťroku a očakávanie, že táto dynamika bude pokračovať aj v prvej časti roka 2022, viedli v decembrových projekciách odborníkov Eurosystému k zníženiu projektovaných hodnôt rastu na rok 2022. Napriek tomu sa v priebehu roka 2022 očakávalo ďalšie výrazné zvýšenie rastu. Inflácia v novembri naďalej rástla vyšším tempom, ako sa predpokladalo, ale v priebehu roka 2022 mala klesnúť. Trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní a ich ukazovatele vychádzajúce z prieskumov sa mierne priblížili k 2 %. To spolu s postupným návratom ekonomiky k plnej kapacite a ďalším zlepšovaním podmienok na trhu práce, ktoré prispieva k rýchlejšiemu rastu miezd, malo pomôcť zvýšiť základnú infláciu a v strednodobom horizonte posunúť celkovú infláciu na cieľovú úroveň Rady guvernérov. Decembrové projekcie celkovej i základnej inflácie boli preto v porovnaní so septembrom upravené nahor, hoci na úrovni 1,8 % v roku 2024 zostávali pod cieľovou úrovňou inflácie HICP. Podmienky financovania hospodárstva v decembri zostali priaznivé, pričom trhové úrokové sadzby zostali od októbrového zasadania Rady guvernérov celkovo stabilné a úrokové sadzby bankových úverov podnikom a domácnostiam zostali na historicky nízkej úrovni.

V decembri Rada guvernérov oznámila postupné znižovanie tempa nákupu aktív od prvého štvrťroka 2022, ukončenie čistých nákupov v rámci programu PEPP na konci marca a flexibilné reinvestovanie splácaných aktív v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2024.

Na svojom decembrovom zasadaní Rada guvernérov dospela k záveru, že stav hospodárskeho oživenia a vývoja inflácie smerom k jej strednodobému inflačnému cieľu umožňuje postupnú redukciu tempa nákupu aktív v nadchádzajúcich štvrťrokoch. Zároveň konštatovala, že ustálenie inflácie na úrovni 2 % v strednodobom horizonte si naďalej vyžaduje menovú akomodáciu, pričom prostredie neistoty zdôraznilo potrebu zachovania pružnosti a manévrovacieho priestoru vo výkone menovej politiky. Na základe uvedených skutočností Rada guvernérov prijala nasledujúce rozhodnutia.

Po prvé, očakávala, že v prvom štvrťroku 2022 zníži tempo čistého nákupu aktív v rámci programu PEPP a že na konci marca 2022 čistý nákup aktív ukončí.

Po druhé, predĺžila horizont reinvestovania v rámci programu PEPP. Rada guvernérov vyjadrila svoj zámer reinvestovať istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2024. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti mala v každom prípade prebiehať riadeným spôsobom, aby nenarušovala primerané nastavenie menovej politiky.

Po tretie, Rada guvernérov zdôraznila, že ako sa ukazuje počas pandémie, za sťažených podmienok pomáha pružnosť v koncepcii a realizácii nákupu aktív neutralizovať pokles účinnosti transmisie menovej politiky a zvyšuje úspešnosť snáh Rady guvernérov o dosiahnutie jej cieľa. V rámci mandátu Rady guvernérov má preto pružnosť za sťažených podmienok zostať jedným z prvkov menovej politiky vždy, keď bude ohrozená transmisia menovej politiky a tým aj dosiahnutie cenovej stability. Najmä v prípade obnovenej trhovej fragmentácie v dôsledku pandémie je možné reinvestície v rámci programu PEPP kedykoľvek pružne upraviť z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií. Jednou z možností je i nákup dlhopisov vydaných Helénskou republikou nad rámec revolvingu splatených dlhopisov s cieľom predísť prerušeniu nákupov v tejto jurisdikcii, ktoré by mohlo narušiť transmisiu menovej politiky v gréckej ekonomike v čase, keď sa stále spamätáva z následkov pandémie. V prípade potreby je možné čistý nákup aktív v rámci programu PEPP obnoviť na neutralizovanie negatívnych následkov pandémie.

Po štvrté, v súlade s postupnou redukciou nákupu aktív a v záujme zabezpečenia nastavenia menovej politiky, ktoré naďalej zodpovedá stabilizácii inflácie na cieľovej úrovni v strednodobom horizonte, sa Rada guvernérov rozhodla stanoviť mesačný objem čistého nákupu aktív v rámci programu APP na úrovni 40 mld. € v druhom štvrťroku a 30 mld. € v treťom štvrťroku. Od októbra 2022 sa má čistý nákup aktív v rámci programu APP udržiavať na úrovni 20 mld. € mesačne až dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu menovopolitických sadzieb. Rada guvernérov očakávala, že čisté nákupy ukončí krátko predtým, než začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB.

Rada guvernérov tiež vyjadrila svoj úmysel pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu APP ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Potvrdila tiež úroveň kľúčových úrokových sadzieb ECB a signalizáciu budúceho nastavenia menovopolitických úrokových sadzieb.

Rada guvernérov zároveň uviedla, že bude aj naďalej monitorovať podmienky financovania bánk a zabezpečí, aby splácanie operácií TLTRO III nebránilo plynulej transmisii menovej politiky. Zamýšľala tiež pravidelne posudzovať úlohu cielených úverových operácií v nastavení menovej politiky. Rada guvernérov uviedla, že v súlade so svojím predchádzajúcim oznámením očakáva, že osobitné podmienky TLTRO III prestanú platiť v júni 2022. Uviedla tiež, že zváži primeranú kalibráciu dvojstupňového systému úročenia rezerv, aby politika zápornej úrokovej sadzby neobmedzila sprostredkovateľskú kapacitu bánk v prostredí značného prebytku likvidity. Rada guvernérov napokon znova potvrdila, že je pripravená všetky svoje nástroje podľa potreby upraviť, aby zabezpečila stabilizáciu inflácie na jej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Akomodačné nastavenie menovej politiky a rekalibrované opatrenia zabezpečili priaznivé podmienky financovania a kompenzovali negatívne účinky pandémie na infláciu.

Celkovo teda možno konštatovať, že počas roka 2021 bola zachovaná výrazná menovopolitická akomodácia s cieľom potláčať negatívne vplyvy pandémie na výhľad vývoja inflácie. Rekalibrácia komplexného súboru opatrení pomohla udržať priaznivé podmienky financovania. Prijaté opatrenia účinne obmedzili rast výnosov štátnych dlhopisov (graf 2.1), ktoré sú základom nákladov financovania domácností, podnikov a bánk. Zároveň zachovali veľmi priaznivé náklady financovania bánk (graf 2.2). Okrem toho zabezpečili, aby z týchto priaznivých podmienok financovania profitovali i domácnosti a podniky, pričom príslušné úrokové sadzby úverov v tomto roku dosiahli nové historické minimá 1,31 %, resp. 1,36 % (graf 2.3). V druhej polovici roka sa inflácia výrazne zvýšila, zatiaľ čo ekonomika sa vo všeobecnosti naďalej zotavovala. Vzhľadom na napredovanie hospodárskeho oživenia a vývoja inflácie smerom k strednodobému inflačnému cieľu sa Rada guvernérov rozhodla od začiatku roka 2022 začať s postupným znižovaním nákupu aktív. Reakcia menovej politiky v roku 2021 celkovo zabezpečila priaznivé podmienky financovania a podporila pokračujúce hospodárske oživenie a konvergenciu vývoja inflácie k cieľu Rady guvernérov.

Graf 2.1

Výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne vážené HDP a desaťročná sadzba jednodňových indexových swapov

(v % p. a.)

Zdroj: Výpočty ECB.
Poznámky: Posledné údaje sú z 31. decembra 2021.

Graf 2.2

Kompozitné náklady bánk na dlhové financovanie

(kompozitné náklady na vkladové a nezabezpečené trhové dlhové financovanie, v % p. a.)

Zdroj: ECB, Markit iBoxx a výpočty ECB.
Poznámky: Kompozitné náklady na vkladové financovanie sa počítajú ako priemer sadzieb nových obchodov v prípade jednodňových vkladov, vkladov s dohodnutou splatnosťou a vkladov s výpovednou lehotou, vážených príslušnými zostatkami. Posledné údaje sú za december 2021.

Graf 2.3

Kompozitné sadzby bankových úverov nefinančným spoločnostiam a domácnostiam

(v % p. a.)

Zdroj: ECB.
Poznámky: Kompozitné sadzby bankových úverov sa počítajú agregovaním krátkodobých a dlhodobých sadzieb vyjadrených 24‑mesačným kĺzavým priemerom objemu nových obchodov. Posledné údaje sú za december 2021.

2.2 Pokračujúci rast súvahy Eurosystému za naďalej náročných podmienok

Objem súvahy Eurosystému sa v roku 2021 zvýšil o 23 %.

V roku 2021 Eurosystém pokračoval v realizácii opatrení zavedených v reakcii na pandémiu COVID‑19, konkrétne programu PEPP, operácií PELTRO a rekalibrovaných operácií TLTRO III, ako aj nákupu aktív v rámci programu APP. V dôsledku týchto opatrení sa súvaha Eurosystému v roku 2021 zvýšila o 23 % (o 1,6 bil. EUR) a jej objem dosiahol do konca roka nové historické maximum 8,6 bil. €.

Na konci roka 2021 predstavovali aktíva súvisiace s menovou politikou v súvahe Eurosystému 6,9 bil. €. Tieto aktíva zahŕňali úvery úverovým inštitúciám v eurozóne, ktoré predstavovali 26 % celkových aktív (rovnako ako ich percentuálny podiel na konci roka 2020), a aktíva nadobudnuté na účely menovej politiky, ktoré predstavovali 55 % celkových aktív (nárast z 53 % na konci roka 2020) (graf 2.4). Ostatné finančné aktíva v súvahe pozostávali najmä z devíz a zlata v držbe Eurosystému a nemenovopolitických eurových portfólií.

Na strane pasív sa celková výška povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií a jednodňových sterilizačných operácií čerpaných protistranami zvýšila na 4,3 bil. € (z 3,5 bil. € na konci roka 2020) a na konci roka 2021 predstavovala 50 % celkových pasív (rovnako ako na konci roka 2020). Tempo rastu objemu bankoviek v obehu predstihovalo svoj historický trend. Objem bankoviek v obehu vzrástol na 1,5 bil. € (1,4 bil. € na konci roka 2020) a ku koncu roka 2021 tvoril 18 % pasív (21 % na konci roka 2020). Ostatné pasíva vrátane základného imania a účtov precenenia sa zvýšili na 2,7 bil. € (2,1 bil. € na konci roka 2020) a predstavovali 32 % celkových pasív (29 % na konci roka 2020) (graf 2.4). Nárast ostatných pasív bol predovšetkým dôsledkom nárastu vkladov verejnej správy z 516 mld. € na 590 mld. €, čo predstavuje 22 % ostatných záväzkov (pokles z 25 % na konci roka 2020), a protipoložiek k zvláštnym právam čerpania Medzinárodného menového fondu, ktoré vzrástli z 55 mld. € na konci roka 2020 na 179 mld. € a predstavovali 7 % ostatných pasív (nárast z 3 % na konci roka 2020).

Graf 2.4

Vývoj konsolidovanej súvahy Eurosystému

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámky: Kladné hodnoty označujú aktíva, záporné hodnoty pasíva. Čiara označujúca nadbytočnú likviditu je znázornená ako kladná hodnota, hoci predstavuje súčet nasledujúcich položiek na strane pasív: zostatky na bežných účtoch nad rámec povinných minimálnych rezerv a vklady v rámci jednodňových sterilizačných operácií.

V snahe zvýšiť transparentnosť dvojstupňového systému úročenia rezerv úverových inštitúcií sa ECB v júli 2020 rozhodla zverejňovať súvisiace agregované údaje Eurosystému a národné údaje. To poskytuje aj lepší prehľad o vývoji rezerv, ktoré sú najväčšou položkou na strane pasív v súvahe Eurosystému. Eurosystém teraz konkrétne zverejňuje priemerný stav povinných minimálnych rezerv, zostatkov na bežných účtoch a nadbytočných rezerv na národnej úrovni za udržiavacie obdobie. V pravidelných intervaloch sa zverejňujú aj údaje Eurosystému a národné údaje o výnimkách v dvojstupňovom systéme, prebytočných rezervách s výnimkou a bez výnimky a nevyužitých výnimkách.

Splatnosť portfólií APP a PEPP a zastúpenie rôznych tried aktív a jurisdikcií

V roku 2021 pokračoval nákup aktív v rámci programov APP a PEPP.

Program APP je zložený zo štyroch programov nákupu aktív: tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP3), programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP), programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) a programu nákupu aktív podnikového sektora (CSPP). Program PEPP bol vytvorený v roku 2022 v reakcii na pandémiu. V rámci programu PEPP sú akceptovateľné všetky kategórie aktív akceptovateľné v rámci programu APP. Eurosystém v roku 2021 pokračoval v nákupe aktív v rámci programov APP a PEPP. Nákupy sa uskutočňovali plynulo, v súlade s aktuálnymi podmienkami na trhu.

Objem aktív nadobudnutých v rámci programu APP ku koncu roka 2021 predstavoval 3,1 bil. €.

Ku koncu roka 2021 hodnota cenných papierov nadobudnutých v rámci programu APP predstavovala 3,1 bil. € (v amortizovaných obstarávacích cenách). Prevažnú časť programu APP tvorili aktíva nadobudnuté v rámci programu PSPP vo výške 2,5 bil. €, t. j. 80 % celkových aktív programu APP na konci roka 2021 (rovnaký podiel ako ku koncu roka 2020). Alokácia nákupov aktív v rámci programu PSPP do jednotlivých jurisdikcií vychádza z kľúča na upisovanie základného imania ECB. Niektoré národné centrálne banky okrem toho nakupovali cenné papiere vydané nadnárodnými inštitúciami EÚ vrátane dlhopisov vydaných v roku 2021 na financovanie plánu obnovy Next Generation EU. Na konci roka 2021 predstavovala vážená priemerná splatnosť aktív nadobudnutých v rámci programu PSPP 7,3 roka, rovnako ako na konci roka 2020 (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami). Podiel programu ABSPP na celkovom objeme aktív nadobudnutých v rámci programu APP predstavoval 1 % (28 mld. €), podiel programu CBPP3 tvoril 9,5 % (298 mld. €) a programu CSPP 10 % (310 mld. €). Pokiaľ ide o programy nákupu aktív súkromného sektora, v roku 2021 k rastu aktív nadobudnutých v rámci programu APP najväčšou mierou prispel program CSPP s objemom čistých nákupov vo výške 61 mld. €. Nákupy v rámci programov CSPP a CBPP3 sa riadia referenčnou hodnotou, ktorá odráža trhovú kapitalizáciu všetkých akceptovateľných nesplatených podnikových dlhopisov a krytých dlhopisov.

Objem aktív nadobudnutých v rámci programu PEPP ku koncu roka 2021 predstavoval 1,6 bil. €.

Ku koncu roka 2021 hodnota cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PEPP predstavovala 1,6 bil. € (v amortizovanej obstarávacej cene). Podiel portfólia krytých dlhopisov z celkového objemu predstavoval menej ako 1 % (6 mld. €), podiel cenných papierov podnikového sektora 3 % (44 mld. €) a cenných papierov verejného sektora 97 % (1 531 mld. €).

Pri nákupoch cenných papierov verejného sektora v rámci programu PEPP alokácia objemu aktív z jednotlivých jurisdikcií vychádza z kľúča na upisovanie základného imania ECB. Nákupy sa zároveň uskutočňovali flexibilne, čo viedlo k výkyvom v distribúcii nákupných tokov z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií. Na konci roka 2021 predstavovala vážená priemerná splatnosť cenných papierov verejného sektora nakúpených v rámci programu PEPP 7,6 roka (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami).

Istinu zo splatených cenných papierov v portfóliách APP a PEPP Eurosystém reinvestoval. Hodnota splatených cenných papierov súkromného sektora v roku 2021 dosiahla 82 mld. € a hodnota splatených cenných papierov verejného sektora v rámci programu PSPP a PEPP dosiahla 362 mld. €. Aktíva nadobudnuté v rámci programov PSPP, CSPP a CBPP3 boli aj naďalej k dispozícii na požičiavanie s cieľom podporiť likviditu na trhu s dlhopismi a repo trhu. Na požičiavanie sú k dispozícii aj aktíva nadobudnuté v rámci programu PEPP, za rovnakých podmienok ako v rámci programu APP. V novembri 2021 Rada guvernérov zvýšila limit pôžičiek cenných papierov zabezpečených hotovostným kolaterálom na 150 mld. € v dôsledku výrazného zvýšenia objemu cenných papierov v držbe Eurosystému.

Vývoj refinančných operácií Eurosystému

Ku koncu roka 2021 hodnota nesplatených refinančných operácií Eurosystému predstavovala 2,2 bil. €.

Ku koncu roka 2021 predstavovala hodnota nesplatených refinančných operácií Eurosystému 2,2 bil. €, čo v porovnaní s koncom roka 2020 znamenalo nárast o 409 mld. €. Tento nárast je odrazom čistého účinku čerpania prostriedkov v sérii operácií TLTRO III, ktoré v roku 2021 dosiahlo 449 mld. €. Dobrovoľné predčasné splatenie TLTRO III vo výške 139 mld. € a splatnosť operácií zo série TLTRO II v hodnote 15,7 mld. € a operácií PELTRO v hodnote 23,2 mld. € (po odpočítaní sumy pridelenej v roku 2021) mali na celkový nesplatený objem obmedzený vplyv. Vážená priemerná splatnosť nesplatených refinančných operácií Eurosystému sa skrátila z približne 2,4 roka na konci roka 2020 na približne 1,74 roka na konci roka 2021.

Opatrenia ECB na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek

Opatrenia na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek prijaté Radou guvernérov v apríli 2020 platili aj v roku 2021. Ich súčasťou bolo rozšírenie typov úverových pohľadávok akceptovateľných ako kolaterál (vrátane úverov so štátnymi zárukami krajín eurozóny poskytnutými v reakcii na pandémiu), zníženie oceňovacích zrážok o pevne stanovený faktor 20 %, podmienené zachovanie akceptovateľnosti aktív, ktoré spĺňali požiadavky na kreditnú kvalitu v čase prepuknutia pandémie, a výnimka z požiadavky minimálneho ratingu obchodovateľných dlhových cenných papierov vydaných Helénskou republikou. Tieto dočasné opatrenia, predĺžené do júna 2022, boli aj naďalej kľúčovým prvkom reakcie menovej politiky ECB na pandémiu.

Hodnota akceptovateľných obchodovateľných aktív ku koncu roka 2021 predstavovala 16,4 bil. €.

Hodnota akceptovateľných obchodovateľných aktív sa zvýšila o 695 mld. € a ku koncu roka 2021 dosahovala 16,4 bil. € (graf 2.5). Tento nárast možno pripísať najmä cenným papierom ústrednej štátnej správy, ktoré boli naďalej najväčšou skupinou aktív (8,9 bil. €). Medzi ďalšie triedy aktív patrili podnikové dlhopisy (1,8 bil. €), kryté bankové dlhopisy (1,6 bil. €) a nezabezpečené bankové dlhopisy (1,6 bil. €). Podiel cenných papierov regionálnej štátnej správy (598 mld. €), cenných papierov krytých aktívami (572 mld. €) a ostatných obchodovateľných aktív (1,2 bil. €) bol pomerne malý.

Graf 2.5

Vývoj akceptovateľného obchodovateľného kolaterálu

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámky: Hodnoty kolaterálu sú nominálne hodnoty. Graf zobrazuje priemery ku koncu mesiaca za každé obdobie.

Hodnota mobilizovaného kolaterálu na konci roka 2021 dosiahla 2,8 bil. €.

Hodnota mobilizovaného kolaterálu sa v roku 2021 zvýšila o 243 mld. € a ku koncu roka dosiahla 2,8 bil. € (graf 2.6). Na tomto vývoji sa podieľali najmä úverové pohľadávky (915 mld. €), kryté bankové dlhopisy (718 mld. €), cenné papiere ústrednej štátnej správy (435 mld. €) a cenné papiere kryté aktívami (406 mld. €). Nezabezpečené bankové dlhopisy (114 mld. €), regionálne štátne cenné papiere (88 mld. €) a podnikové dlhopisy (77 mld. €) tvorili menšiu časť celkového mobilizovaného kolaterálu.

Graf 2.6

Vývoj mobilizovaného kolaterálu

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámky: Od prvého štvrťroka 2013 sa „neobchodovateľné aktíva“ delia na „úverové pohľadávky“ a „termínované a hotovostné vklady“. V prípade kolaterálu sú uvedené priemery koncomesačných údajov za jednotlivé obdobia; hodnoty sú uvedené so zohľadnením ocenenia a zrážok. V prípade nesplatených pohľadávok sa používajú denné údaje.

2.3 Finančné riziká spojené s programami APP a PEPP

Ako už bolo uvedené, čistý nákup v rámci programu APP prebiehal s cieľom posilniť akomodačný vplyv menovopolitických úrokových sadzieb ECB. Program APP bol doplnený programom PEPP na zmiernenie vážnych rizík ohrozujúcich mechanizmus transmisie menovej politiky a výhľad vývoja hospodárstva eurozóny, vyplývajúcich z pandémie COVID‑19.

Hlavnou zásadou Eurosystému pri riadení rizík je riziková efektívnosť.

Priamy nákup aktív v rámci programov APP a PEPP so sebou podobne ako ďalšie nástroje menovej politiky nesie finančné riziká, ktoré Eurosystém riadi a kontroluje. Ak existuje viacero možností výkonu politiky, Eurosystém sa pri riadení rizík snaží o rizikovú efektívnosť, t. j. dosahovať ciele menovej politiky tak, aby bol vystavený čo najmenšiemu riziku.[21]

Na programy APP a PEPP sa vzťahujú osobitné rámce kontroly rizík.

V prípade programov APP a PEPP boli zavedené osobitné rámce kontroly finančného rizika, ktoré zohľadňujú strategické ciele programov, ako aj charakteristiky a rizikové profily jednotlivých druhov nakupovaných aktív. Súčasťou týchto rámcov sú kritériá akceptovateľnosti, postupy hodnotenia kreditného rizika a hĺbkovej kontroly, systémy oceňovania, referenčné hodnoty a limity. Rámce sa uplatňujú na nákup aktív, reinvestície istiny zo splatných cenných papierov a nadobudnuté aktíva, pokiaľ sú vedené v súvahe Eurosystému.

Rámce kontroly rizík neslúžia len na zmierňovanie finančných rizík; v maximálnej možnej miere v rámci daných cieľov tiež usmerňujú nákup aktív smerom k diverzifikovanej a trhovo neutrálnej alokácii aktív a prispievajú tak k dosahovaniu cieľov menovej politiky. Rámce kontroly rizík navyše zohľadňujú aj nefinančné riziká, ako sú právne a prevádzkové riziká a riziko straty dobrého mena.

V tejto časti sú uvedené bližšie informácie o rámcoch kontroly rizík, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s realizáciou programov APP a PEPP.[22] V tabuľke 2.1 sa uvádzajú hlavné prvky týchto rámcov.

Tabuľka 2.1

Hlavné prvky rámcov kontroly rizík v programoch APP a PEPP

Zdroj: ECB.
Poznámky: ABS (asset‑backed securities): cenné papiere kryté aktívami; CAC (collective action clause): klauzula o spoločnom postupe; CQS (credit quality step): stupeň kreditnej kvality podľa harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému (viac v sekcii Eurosystem credit assessment framework na internetovej stránke ECB).
1) Na ABS s nižším ako druhým stupňom kreditnej kvality sa vzťahujú dodatočné požiadavky: i) ABS nesmú byť v čase emisie ani počas svojej životnosti kryté problémovými úvermi, ii) aktíva generujúce peňažné toky, ktorými sú ABS kryté, nesmú byť štruktúrované, syndikované ani financované z cudzích zdrojov, a iii) musia sa uplatňovať ustanovenia o kontinuite obsluhy.
2) Viac v sekcii Implementation aspects of the public sector purchase programme (PSPP) na internetovej stránke ECB.

Požiadavky na akceptovateľnosť v prípade priameho nákupu aktív

Kritériá akceptovateľnosti sa vzťahujú na všetky triedy aktív.

Pri nákupe v rámci programov APP a PEPP sú v zásade akceptovateľné len obchodovateľné aktíva, ktoré sa akceptujú ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému. Kritériá akceptovateľnosti kolaterálu v úverových operáciách Eurosystému sú stanovené vo všeobecnom rámci týkajúcom sa nástrojov menovej politiky.

Aktíva akceptovateľné v programoch APP a PEPP musia spĺňať vysoké štandardy kreditnej kvality, pričom musia mať aspoň jeden úverový rating[23] od externej ratingovej agentúry akceptovanej v rámci Eurosystému na hodnotenie kreditného rizika na úrovni kreditnej kvality 3 (CQS 3) harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému alebo vyšší (CQS 1 a CQS 2). V prípade obchodovateľných dlhových cenných papierov vydaných Helénskou republikou sa od tejto požiadavky pri nákupe v rámci programu PEPP dočasne upúšťa.[24] Aktíva musia byť zároveň denominované v eurách a vydané a vyrovnávané v eurozóne.

Popri uvedených kritériách sa v závislosti od programu nákupu aktív uplatňujú špecifické kritériá akceptovateľnosti. V prípade programov PSPP, CSPP a PEPP je napríklad stanovená minimálna a maximálna doba splatnosti. V rámci programu CSPP sa neakceptujú aktíva vydané úverovými inštitúciami alebo emitentmi, ktorých materský podnik je úverovou inštitúciou. V rámci programov CSPP, CBPP3 a ABSPP sa navyše neakceptujú aktíva, ktorých emitentmi alebo pôvodcami sú likvidačné subjekty a subjekty pre správu aktív. V programe CBPP3 musia aktíva spĺňať podmienky na ich akceptáciu v úverových operáciách Eurosystému ako kolaterálu na vlastné použitie, t. j. môžu byť použité emitujúcou úverovou inštitúciou ako kolaterál.[25] V prípade cenných papierov krytých aktívami musia byť dlžníci v rámci jednotlivých pohľadávok prevažne z eurozóny.

Hodnotenie kreditného rizika a postupy hĺbkovej kontroly

Hodnotenie kreditného rizika a hĺbková kontrola sa vykonávajú nepretržite.

V prípade nákupu cenných papierov krytých aktívami, krytých dlhopisov a cenných papierov podnikového sektora v rámci programov APP a PEPP Eurosystém nepretržite uskutočňuje primerané hodnotenie kreditného rizika a hĺbkovú kontrolu okruhu aktív, ktoré sú k dispozícii na nákup. Na monitorovanie sa používa viacero rizikových ukazovateľov. V rámci hodnotenia a kontrolných postupov sa uplatňuje zásada úmernosti, t. j. rizikovejšie aktíva podliehajú podrobnejšej analýze. V odôvodnených prípadoch sa môžu uplatňovať dodatočné opatrenia na riadenie rizika, v súlade so zásadou úmernosti. Ide predovšetkým o obmedzenie alebo pozastavenie nákupov a v mimoriadnych prípadoch aj predaj aktív, ktoré v jednotlivých prípadoch musí posúdiť Rada guvernérov. Pri nákupe aktív podnikového sektora v rámci programov APP a PEPP berie ECB v postupoch hĺbkovej kontroly do úvahy relevantné riziká súvisiace s klimatickou zmenou.

Rámce oceňovania

Rámce oceňovania zabezpečujú realizáciu nákupov v trhových cenách.

Oceňovacie rámce v rámci programov APP a PEPP zabezpečujú realizáciu nákupov v trhových cenách s cieľom minimalizovať deformáciu trhu a prispievať k dosahovaniu rizikovej efektívnosti. Tieto rámce zohľadňujú dostupné trhové ceny, ich kvalitu a reálne hodnoty. Zároveň sa vykonávajú následné cenové kontroly s cieľom overiť, či transakčné ceny v rámci nákupov odrážali trhové ceny v čase realizácie transakcií.

Nákupy akceptovateľných dlhových nástrojov s negatívnym výnosom do splatnosti sú prípustné vo všetkých programoch nákupu aktív vrátane, v potrebnom rozsahu, nástrojov s výnosom nižším ako sadzba jednodňových sterilizačných operácií.

Referenčné hodnoty

Používanie referenčných hodnôt v záujme diverzifikácie

Referenčné hodnoty pomáhajú zabezpečiť diverzifikované portfólio a prispievajú k zmierňovaniu rizík. V prípade nákupu krytých dlhopisov a cenných papierov podnikového sektora referenčné hodnoty vychádzajú z trhovej kapitalizácie okruhu akceptovateľných aktív, t. j. nominálnych hodnôt nesplatených akceptovateľných aktív. Pri nákupe cenných papierov verejného sektora v rámci programov PSPP a PEPP sa alokácia nákupov podľa jednotlivých jurisdikcií riadi kľúčom na upisovanie základného imania ECB. Nákupy v rámci PEPP sa uskutočňujú flexibilne, čo umožňuje upravovať distribúciu nákupných tokov z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií.

Limity

Limity podielu emisií a emitentov sú účinným nástrojom na znižovanie rizika koncentrácie.

V rámci programu APP sa uplatňujú rámce limitov. Pri nastavovaní limitov podielu emisií a limitov emitentov sa zohľadňujú menovopolitické, operačné a právne aspekty a aspekty týkajúce sa riadenia rizík. Limity sú prispôsobené jednotlivým triedam aktív, pričom sa rozlišuje medzi aktívami verejného a aktívami súkromného sektora. Pri oznámení programu PEPP Rada guvernérov uviedla, že ak by mali limity, ktoré si sama stanovila, brániť opatreniam, ktoré Eurosystém potrebuje prijať v záujme plnenia svojho mandátu, zváži Rada guvernérov revíziu týchto limitov v rozsahu nevyhnutnom na to, aby boli jeho opatrenia primerané existujúcim rizikám.

V rámci programu PSPP sa limity podielu emisií a emitentov uplatňujú s cieľom chrániť fungovanie trhu a cenotvorbu, zabezpečovať úmernosť, znižovať riziko koncentrácie a zabrániť tomu, aby sa Eurosystém stal hlavným veriteľom vlád krajín eurozóny. Limit podielu emisií akceptovateľných nadnárodných dlhopisov v programe PSPP predstavuje 50 % nesplatenej sumy emitovaného aktíva. Limit podielu emisií všetkých ostatných akceptovateľných dlhopisov v rámci programu PSPP predstavuje 33 %. V prípade dlhopisov s klauzulou o spoločnom postupe veriteľov sa individuálne posudzuje, či by Eurosystém v dôsledku uplatnenia limitu nenadobudol blokujúcu menšinu. V takom prípade platí limit 25 %. Limit emitenta v prípade nadnárodných emitentov je stanovený na 50 % nesplateného objemu akceptovateľných aktív vydaných príslušnou inštitúciou; v prípade ostatných akceptovateľných emitentov predstavuje 33 %.

V prípade programov ABSPP, CBPP3 a CSPP nesmie objem aktív v držbe Eurosystému na emisiu presiahnuť 70 %. V rámci programu CSPP platia v špecifických prípadoch nižšie emisné limity, napr. pre aktíva vydané verejnoprávnymi podnikmi platia podobné podmienky ako pre aktíva v rámci programu PSPP. Okrem týchto limitov podielu emisií sa v rámci programov CBPP3 a CSPP uplatňujú aj limity emitentov. Predovšetkým v prípade programu CSPP tieto limity vychádzajú z referenčných podielov súvisiacich s trhovou kapitalizáciou skupiny emitentov s cieľom zabezpečiť diverzifikovanú alokáciu nákupov. Na základe výsledkov hodnotenia kreditného rizika a postupov hĺbkovej kontroly sa navyše môžu uplatňovať nižšie limity.

2.4 Nová stratégia menovej politiky ECB

ECB 8. júla 2021 v nadväznosti na komplexnú revíziu zverejnila svoju novú stratégiu menovej politiky. Revízia prihliadala na zásadné štrukturálne problémy, ktorým eurozóna a svetové ekonomiky čelia od roku 2003, keď ECB revíziu stratégie menovej politiky uskutočnila naposledy. Došlo napríklad k zvýšeniu rizika obmedzenia kľúčových úrokových sadzieb ECB efektívnou spodnou hranicou. V záujme plnenia svojho mandátu, ktorým je udržiavanie cenovej stability, Rada guvernérov prijala symetrický inflačný cieľ na úrovni 2 %, ktorý sa má dosahovať v strednodobom horizonte, pričom zdôraznila, že záporné i kladné odchýlky inflácie od cieľa považuje za rovnako nežiaduce. Na zachovania symetrie svojho inflačného cieľa Rada guvernérov považuje dôležité prihliadať na účinky efektívnej spodnej hranice. Predovšetkým v situácii, keď sú úrokové sadzby v blízkosti spodnej hranice, sú nevyhnutné mimoriadne dôrazné alebo dlhodobé opatrenia menovej politiky, aby záporné odchýlky od inflačného cieľa nenadobudli trvalý ráz. Vyplýva z toho aj možnosť prechodného obdobia, počas ktorého sa inflácia nachádza mierne nad úrovňou stanoveného cieľa. Rada guvernérov uviedla, že prvoradým nástrojom menovej politiky je súbor menovopolitických úrokových sadzieb ECB. So zreteľom na efektívnu spodnú hranicu menovopolitických sadzieb tiež potvrdila, že bude podľa potreby využívať predovšetkým signalizáciu budúceho nastavenia menovej politiky, nákup aktív a dlhodobejšie refinančné operácie. Okrem toho v rámci plnenia svojho cieľa cenovej stability v prípade potreby zváži aj nové nástroje menovej politiky. Ďalej potvrdila, že ako ukazovateľ cenovej stability bude aj naďalej používať index HICP, pričom Eurostatu odporučila plán, ako do indexu zahrnúť náklady na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti. Rada guvernérov uviedla, že vo svojich menovopolitických rozhodnutiach bude vychádzať z integrovaného hodnotenia všetkých relevantných faktorov, pričom sa bude opierať o ekonomickú analýzu i menovú a finančnú analýzu vrátane hodnotenia proporcionality svojich rozhodnutí a potenciálnych vedľajších účinkov. Bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, Rada guvernérov vo svojich menovopolitických rozhodnutiach prihliada aj na ďalšie aspekty relevantné z hľadiska výkonu menovej politiky. V tejto súvislosti sa v rámci mandátu ECB zaviazala zabezpečiť, aby Eurosystém v plnej miere zohľadňoval účinky klimatickej zmeny a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Na základe revidovanej stratégie menovej politiky bola upravená aj komunikácia rozhodnutí menovej politiky.[26] A napokon, Rada guvernérov potvrdila, že má v úmysle pravidelne hodnotiť primeranosť svojej stratégie menovej politiky. Najbližšie hodnotenie sa očakáva v roku 2025.

Cieľ cenovej stability v minulosti a dnes

Vývoj stratégie menovej politiky ECB od roku 1998

Rada guvernérov prijala svoju prvú stratégiu menovej politiky v roku 1998. V rámci nej definovala cenovú stabilitu ako „medziročný nárast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) nižší ako 2 %“. Určenie stropu inflácie na úrovni 2 % bolo v tom čase podložené skúsenosťou s vysokou infláciou z predchádzajúcich desaťročí. Svoju stratégiu Rada guvernérov prehodnotila v roku 2003, keď definíciu cenovej stability spresnila a stanovila cieľovú mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 %. Spresnenie definície vychádzalo zo snahy ECB o bezpečný odstup od rizika deflácie prostredníctvom kladného vplyvu na trendovú úroveň nominálnych úrokových sadzieb a zároveň odstránenie možnosti výskytu systémovej chyby merania HICP a vplyvu inflačných diferenciálov v rámci eurozóny. Táto stratégia tiež stanovila, že cenová stabilita sa udržiava v strednodobom horizonte, a že analýza rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu sa má opierať o dva piliere – ekonomickú a menovú analýzu.

Komplexná revízia stratégie menovej politiky v rokoch 2020 – 2021 ukázala, že dlhodobo nízka úroveň inflácie za posledných desať rokov vyplývala z navzájom prepojených faktorov. Na rozdiel od prvých desiatich rokov existencie eurozóny boli inflačné šoky z dôvodu svetovej finančnej krízy a jej dôsledkov prevažne dezinflačnej povahy. Vzhľadom na pokles rovnovážnej reálnej úrokovej miery – reálnej úrokovej miery, pri ktorej inflácia dosahuje cieľovú úroveň a ekonomika funguje na úrovni svojho potenciálu – v eurozóne (i na celom svete) tieto šoky nebolo možné jednoducho neutralizovať politikou úrokových sadzieb. Pretrvávanie nízkej inflácie tiež prispievalo k nižším inflačným očakávaniam, ktoré tak zrejme boli čoraz menej ukotvené na úrovni inflačného cieľa ECB.

V nadväznosti na revíziu stratégie z rokov 2020 – 2021 Rada guvernérov zaviedla symetrický inflačný cieľ na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Cieľ inflácie na úrovni 2 % predstavuje jasné ukotvenie inflačných očakávaní, ktoré má z hľadiska udržiavania cenovej stability zásadný význam. Revízia poukázala na to, že cieľ v podobe konkrétnej hodnoty má tendenciu pri stabilizácii inflácie fungovať lepšie než cieľ v podobe rozpätia hodnôt, čiastočne z dôvodu jeho jednoduchosti.[27] V rámci predchádzajúcej stratégie bola horná hranica rozpätia jasne stanovená na úrovni 2 %, zatiaľ čo v prípade spodnej hranice číselná hodnota stanovená nebola. To mohlo verejnosti navodzovať dojem, že ECB reaguje rozhodnejšie na odchýlky inflácie smerom nahor, keďže tieto jednoznačne prekračujú hranicu stanoveného rozpätia.

Rada guvernérov potvrdila strednodobú orientáciu menovej politiky, ktorá prihliada na skutočnosť, že menová politika sa na ekonomike a inflácii prejavuje s dlhým a premenlivým oneskorením. To znamená, že krátkodobé odchýlky inflácie od cieľa sú nevyhnutné. Strednodobá orientácia umožňuje podľa potreby prehliadať dočasné šoky, ktoré môžu odznieť samy od seba, a vyhnúť sa tak zbytočnej volatilite hospodárskej aktivity a zamestnanosti.

Rada guvernérov zdôraznila, že záporné i kladné odchýlky inflácie od cieľa považuje za rovnako nežiaduce, t. j. cieľ je symetrický. Prítomnosť spodnej hranice úrokových sadzieb môže napriek tomu pri zabezpečovaní cenovej stability viesť k asymetrii, keďže centrálna banka má menší priestor reagovať na spodné než na horné odchýlky od cieľa. V situácii, keď sú úrokové sadzby v blízkosti spodnej hranice, si preto snaha o dosahovanie symetrického inflačného cieľa vyžaduje mimoriadne dôraznú, resp. vytrvalú reakciu menovej politiky na dezinflačné šoky, aby záporné odchýlky od inflačného cieľa nenadobudli trvalý ráz. Vyplýva z toho aj možnosť prechodného obdobia, počas ktorého sa inflácia nachádza mierne nad úrovňou stanoveného cieľa.

Neštandardné opatrenia pomohli uvoľniť podmienky financovania a podporiť hospodársky rast, zamestnanosť a infláciu.

Prvoradým nástrojom menovej politiky je súbor menovopolitických úrokových sadzieb ECB. V dôsledku poklesu rovnovážnej reálnej úrokovej sadzby za posledné desaťročia však centrálne banky na celom svete v snahe nasmerovať vývoj inflácie k svojim cieľom prešli na neštandardné opatrenia menovej politiky. Revízia stratégie sa preto čiastočne zameriavala aj na hodnotenie účinnosti týchto opatrení. Z výsledkov vyplýva, že každý z neštandardných nástrojov (vrátane záporných úrokových sadzieb, signalizácie budúceho nastavenia menovej politiky, nákupu aktív a dlhodobejších refinančných operácií) prispel k zvýšeniu produkcie, zamestnanosti a inflácie. Hodnotenie potvrdilo, že opatrenia sa navzájom znásobovali, keďže každé z nich môže mať na ekonomiku a finančné trhy do istej miery odlišný vplyv.[28] Ukázalo sa tiež, že s prihliadnutím na potenciálne vedľajšie účinky na finančný systém či reálnu ekonomiku boli opatrenia primerané.

Účinnejšie meranie cien vďaka zahrnutiu nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti

Rada guvernérov potvrdila, že HICP je i naďalej vhodným cenovým ukazovateľom plnenia cieľa cenovej stability. Cieľ cenovej stability je kvantifikovaný v zmysle celkovej inflácie, ktorá je tým najširším ukazovateľom spotrebného koša domácností. Aj naďalej sa však bude monitorovať široké spektrum ukazovateľov základnej inflácie bez volatilných zložiek. Revízia stratégie poukázala na možnosti účinnejšieho merania cien.[29] Rada guvernérov predovšetkým konštatovala, že index HICP by mieru inflácie relevantnú pre domácnosti vyjadroval vernejšie po zahrnutí nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti. ECB preto Eurostatu a národným štatistickým úradom odporučila plán začlenenia nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti do indexu HICP. Vzhľadom na to, že táto úloha je niekoľkoročným projektom, bude Rada guvernérov zatiaľ zohľadňovať inflačné ukazovatele zahŕňajúce počiatočné odhady nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti v rámci jej širšieho súboru dodatočných inflačných ukazovateľov.

Ďalšie aspekty relevantné z hľadiska zabezpečovania cenovej stability

Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať cenovú stabilitu. Zmluva o fungovaní Európskej únie však bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, od Eurosystému vyžaduje, aby podporoval všeobecné hospodárske politiky v EÚ v snahe prispievať k dosahovaniu cieľov EÚ. Medzi tieto ciele patrí vyvážený hospodársky rast, sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie jeho kvality. Eurosystém tiež prispieva k plynulej realizácii politík príslušných orgánov v oblasti obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému.

Plná zamestnanosť a cenová stabilita sú do istej miery navzájom konzistentné ciele. Keď sa inflácia a zamestnanosť vyvíjajú rovnakým smerom, menová politika dokáže infláciu stabilizovať bez negatívneho vplyvu na zamestnanosť. V určitých situáciách sa však inflácia a zamestnanosť môžu dočasne vyvíjať protichodným smerom. V takých prípadoch by sprísnenie menovej politiky na potlačenie vysokej inflácie viedlo k ďalšiemu poklesu zamestnanosti. Menová politika zameraná na strednodobý horizont na takéto dočasné situácie nereaguje a odhliada od volatility hospodárskej aktivity a zamestnanosti. Pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa produkcie a zamestnanosti, Rada guvernérov zdôraznila, že je dôležité prihliadať na rôzne faktory a distributívne účinky menovej politiky.[30]

Zohľadňovanie rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu v rokovaniach o menovej politike

Finančná stabilita je predpokladom cenovej stability a naopak. Za sťažených podmienok na finančných trhoch menovopolitické opatrenia zamerané na udržiavanie cenovej stability zvyčajne pomáhajú obnoviť finančnú stabilitu tým, že odstraňujú poruchy v transmisnom mechanizme menovej politiky a zabraňujú negatívnym makrofinančným účinkom vzájomnej spätnej väzby a javom súvisiacim s dlhovou defláciou. Prvú obrannú líniu v prípade nárastu rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu predstavujú makroprudenciálne a mikroprudenciálne politiky. Makroprudenciálna a menová politika sa v mnohých aspektoch navzájom dopĺňajú. Opatrenia makroprudenciálnej politiky zamerané na prevenciu vzniku nerovnováh napríklad znižujú pravdepodobnosť budúcich finančných kríz s negatívnymi účinkami na cenovú stabilitu. Na druhej strane môže mať menová politika vplyv na riziká ohrozujúce finančnú stabilitu. Akomodačná menová politika napríklad môže buď znížiť kreditné riziko podporou úrovne hospodárskej aktivity a dynamiky inflácie, alebo naopak motivovať na rozsiahlejšie využívanie finančnej páky alebo zvýšiť citlivosť cien aktív. V priebehu fáz sprísňovania menovej politiky sa uplatňujú symetrické argumenty.

So zreteľom na riziká ohrozujúce cenovú stabilitu vyplývajúce z finančných kríz existuje jasný koncepčný dôvod, prečo by ECB v rámci rokovaní o menovej politike mala prihliadať aj na finančnú stabilitu. Príčinou sú existujúce obmedzenia makroprudenciálnej politiky v rôznych fázach finančného cyklu, interakcia medzi makroprudenciálnou a menovou politikou, ako aj možné vedľajšie účinky menovej politiky na finančnú stabilitu. Zároveň je dôležité vyhnúť sa mylnej predstave, že menová politika nesie zodpovednosť za zabezpečovanie finančnej stability. Rada guvernérov neuplatňuje zásadu aktívneho zmierňovania rizík (systematického sprísňovania menovej politiky pri náraste systémového rizika), ani zásadu následného odstraňovania následkov (systematického uvoľňovania menovej politiky v prípade naplnenia systémového rizika). Pri zohľadňovaní aspektov finančnej stability uplatňuje flexibilný prístup. Reakcia menovej politiky na riziká ohrozujúce finančnú stabilitu bude vždy závisieť od aktuálnych okolností a prihliadať na jej vplyv na cenovú stabilitu v strednodobom horizonte. V tejto súvislosti sa v rámci príprav na menovopolitické rokovania budú zohľadňovať aj dodatočné informácie o aspektoch týkajúcich sa finančnej stability.[31]

Akčný plán integrácie aspektov klimatických zmien do operácií menovej politiky

Nová stratégia menovej politiky prihliada aj na klimatické zmeny. Svojím dosahom na štruktúru a cyklickú dynamiku ekonomiky a finančného systému môžu mať klimatické zmeny vplyv na výkon menovej politiky.[32] Rada guvernérov sa v rámci svojho mandátu zaväzuje zabezpečiť, aby Eurosystém v súlade s klimatickými cieľmi EÚ v plnej miere prihliadal na dôsledky klimatických zmien a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo na menovú politiku a centrálne bankovníctvo. Zaviazala sa preto realizovať ambiciózny klimatický akčný plán, v rámci ktorého plánuje rozšíriť svoje analytické kapacity a vyvinúť nové štatistické ukazovatele s cieľom získať lepší prehľad o makroekonomických účinkoch klimatických zmien. Rada guvernérov tiež upraví svoj rámec operácií menovej politiky, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií, hodnotenie rizík, nákup aktív podnikového sektora a kolaterálový rámec.

Úprava analytického rámca a komunikácie

Integrácia ekonomickej a menovej a finančnej analýzy

V minulosti sa ECB pri analýze rizík ohrozujúcich cenovú stabilitu opierala o dva samostatné „piliere“: ekonomickú analýzu a menovú analýzu. Celkové hodnotenie pritom vychádzalo z porovnania oboch analýz. Nová stratégia uznáva výhody dvoch špecializovaných oblastí analýzy, ale i hodnotu integrácie analýzy, a to vzhľadom na rôzne možnosti prenosu spätnej väzby z menovej a finančnej oblasti do širšej ekonomiky a naopak. Ekonomická analýza hodnotí krátkodobý vývoj hospodárskeho rastu, zamestnanosti a inflácie a zahŕňa projekcie hlavných makroekonomických premenných v strednodobom horizonte podľa odborníkov Eurosystému a ECB, ako aj rozsiahle hodnotenie rizík ohrozujúcich hospodársky rast a cenovú stabilitu. Menová a finančná analýza – keďže ju formovali výzvy, ktoré sa objavili počas a po odznení svetovej finančnej krízy – pripisuje dôležitú úlohu hodnoteniu menových a finančných ukazovateľov s dôrazom na mechanizmus transmisie menovej politiky, predovšetkým prostredníctvom úverovej ponuky, bankového úverovania, podstupovania rizika a oceňovania aktív. Vo svojich menovopolitických rozhodnutiach vrátane posudzovania ich primeranosti a potenciálnych vedľajších účinkov Rada guvernérov vychádza z tohto integrovaného hodnotenia.

Väčší dôraz na komunikáciu so širšou verejnosťou

A napokon, Rada guvernérov rozhodla, že na základe revízie stratégie menovej politiky bude upravená aj komunikácia o rozhodnutiach menovej politiky prostredníctvom vyhlásenia o menovej politike, tlačovej konferencie, Ekonomického bulletinu a správ z menovopolitických zasadaní. Tieto komunikačné nástroje budú doplnené vrstvenými a vizuálnymi nástrojmi komunikácie menovej politiky určenými širšej verejnosti v záujme zlepšenia informovanosti a prehĺbenia dôvery verejnosti v kroky ECB. Rada guvernérov tiež potvrdila, že na základe pozitívnej skúsenosti s diskusnými podujatiami[33] organizovanými počas revízie stratégie menovej politiky má v úmysle ich začleniť do svojej komunikácie s verejnosťou ako štrukturálny prvok.[34]

Box 2
Klimatický akčný plán ECB

Riešenie otázky klimatických zmien je celosvetovou výzvou a naliehavou politickou prioritou Európskej únie. Hoci je prijímanie opatrení na zmierňovanie klimatických zmien primárnou zodpovednosťou vlád a parlamentov jednotlivých krajín, ktoré majú na tento účel k dispozícii účinnejšie nástroje, ECB v plnej miere uznáva potrebu ďalšieho začleňovania klimatických aspektov do svojho rámca menovej politiky, v medziach svojho mandátu a oblasti pôsobnosti. Eurosystém musí na dosah klimatických zmien a prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo prihliadať v záujme plnenia svojho prvoradého cieľa, ktorým je udržiavanie cenovej stability. Klimatické riziká navyše nemajú dosah len na výhľad cenovej stability (svojím vplyvom na makroekonomické ukazovatele a transmisiu menovej politiky), ale môžu ovplyvňovať aj hodnotu a rizikový profil aktív v súvahe Eurosystému. Pri rešpektovaní jeho cieľa cenovej stability sa okrem toho od Eurosystému v súlade s jeho druhoradým cieľom vyžaduje podpora všeobecných hospodárskych politík v Európskej únii. Klimatické zmeny, vzhľadom na ich význam z hľadiska menovej politiky, boli v rámci revízie stratégie menovej politiky ECB, ktorá sa uskutočnila v rokoch 2020 – 2021, jednou z hlavných tém.

Po ukončení revízie stratégie ECB zverejnila komplexný klimatický akčný plán spolu s podrobnou stratégiou začlenenia aspektov klimatických zmien do svojho rámca menovej politiky. Rada guvernérov sa zaviazala podniknúť kroky v nasledujúcich šiestich oblastiach: i) makroekonomické modelovanie a hodnotenie vplyvu na transmisiu menovej politiky, ii) štatistické údaje na účely analýzy klimatických rizík, iii) požiadavky na zverejňovanie informácií, iv) zefektívnenie systému hodnotenia rizík, v) kolaterálový rámec a vi) nákup aktív podnikového sektora. ECB bude svoj nový akčný plán realizovať v tesnej nadväznosti na vývoj politík a iniciatív EÚ v oblasti zverejňovania a vykazovania informácií o environmentálnej udržateľnosti a ďalších relevantných právnych predpisov EÚ.

Pokiaľ ide o makroekonomické modelovanie a hodnotenie vplyvu na transmisiu menovej politiky, ECB rozšíri svoje analytické kapacity v oblasti makroekonomického modelovania s cieľom zohľadniť vplyv klimatických zmien a súvisiacich politík na ekonomiku, finančný systém a transmisiu menovej politiky. Klimatické riziká okrem toho začlení aj do makroekonomických projekcií odborníkov ECB/Eurosystému pre eurozónu s cieľom hodnotiť ich vplyv na ekonomiku.

V oblasti štatistiky ECB vypracuje nové ukazovatele na účely analýzy klimatických rizík v troch hlavných kategóriách: ekologické finančné nástroje, vystavenosť finančných inštitúcií voči klimatickým fyzickým rizikám a uhlíková stopa portfólií finančných inštitúcií. Tieto experimentálne ukazovatele budú k dispozícii do konca roka 2022. Následne sa budú postupne zdokonaľovať v závislosti od zlepšovania dostupnosti a harmonizácie údajov (viac v časti 7.2).

Pokiaľ ide o operácie menovej politiky, ECB v roku 2022 oznámi podrobný plán zavedenia požiadaviek na zverejňovanie informácií o environmentálnej udržateľnosti aktív súkromného sektora ako nové kritérium akceptovateľnosti kolaterálu a nakupovaných aktív, resp. ako základ ich diferencovanej klasifikácie. Tieto požiadavky, ktoré budú zosúladené s predpismi EÚ, prispejú k zvýšeniu konzistentnosti postupov zverejňovania informácií na trhu a prostredníctvom upravených požiadaviek na malé a stredné podniky zároveň zabezpečia ich primeranosť.

ECB zároveň zefektívni svoj systém hodnotenia klimatických rizík. Záťažové testy súvahy Eurosystému zamerané na klimatické riziká posúdia jej vystavenosť voči týmto rizikám. Prvý pilotný záťažový test na základe metodiky pre celosystémový klimatický záťažový test ECB sa uskutoční v roku 2022. ECB okrem toho overí, či kreditné ratingové agentúry akceptované v rámci Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika zverejňujú potrebné informácie o tom, ako klimatické riziká zohľadňujú vo svojich úverových ratingoch. Zváži tiež vypracovanie minimálnych štandardov začlenenia klimatických rizík do vlastných interných ratingov.

Pokiaľ ide o kolaterálový rámec, ECB prihliada na aspekty klimatických zmien pri revízii rámcov oceňovania a kontroly rizík v prípade aktív, ktoré môžu protistrany použiť ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému. ECB bude zároveň v medziach svojho mandátu aj naďalej monitorovať štrukturálny vývoj na trhoch, pokiaľ ide o produkty viazané na udržateľnosť, s cieľom podporovať inovácie v oblasti udržateľného financovania. Od začiatku roka 2021 ECB napríklad akceptuje dlhopisy viazané na udržateľnosť ako kolaterál.

Čo sa týka nákupov aktív podnikového sektora, ECB už vo svojich postupoch hĺbkovej kontroly pri nákupoch aktív podnikového sektora na klimatické riziká prihliada. Okrem toho v súlade so svojím mandátom upraví rámec alokácie nákupov podnikových dlhopisov, aby zahŕňal aj klimatické kritériá. Tie budú okrem iného vyžadovať, aby emitenti dodržiavali minimálne právne predpisy EÚ, ktorými sa vykonáva Parížska dohoda, na základe klimatických ukazovateľov alebo prostredníctvom záväzkov emitentov dodržiavať príslušné ciele. ECB tiež do prvého štvrťroka 2023 začne zverejňovať klimatické informácie o programe nákupu aktív podnikového sektora.

ECB bude realizáciu týchto krokov dôkladne monitorovať a o dosahovaní hlavných cieľov bude verejnosť priebežne informovať. Dôležitú úlohu v koordinácii týchto krokov v rámci ECB bude zohrávať nedávno zriadené centrum ECB pre klimatické zmeny (viac informácií v boxe 13).

Box 3
Zmeny v komunikácii o menovej politike

Rok 2021 otvoril novú kapitolu v komunikácii o menovej politike. ECB v nadväznosti na revíziu stratégie menovej politiky zmodernizovala spôsob, akým menovú politiku predstavuje a vysvetľuje odbornej i širokej verejnosti. Zmeny komunikácie, ktoré sú výsledkom spoločného úsilia Eurosystému za účasti odborníkov zo všetkých národných centrálnych bánk, sú odpoveďou na rastúci dopyt po informáciách o jej politikách a nástrojoch, ktoré sú prístupnejšie, predovšetkým pre neodborné publikum. Z reakcií získaných počas diskusných podujatí „ECB vás počúva“ i diskusných podujatí organizovaných národnými centrálnymi bankami v rámci revízie stratégie jednoznačne vyplynulo, že ľudia chcú, aby ECB používala zrozumiteľnejší jazyk a lepšie vysvetľovala význam menovej politiky v ich každodennom živote. Získané informácie zároveň poukazujú na to, že stručný text bez žargónu je príťažlivejší i pre odborné publikum.

Nový štýl vyhlásenia o menovej politike

Od júla 2021 ECB ako hlavný nástroj komunikácie o svojich rozhodnutiach menovej politiky namiesto „úvodného vyhlásenia“ zverejňuje „vyhlásenie o menovej politike“. Nové vyhlásenie je kratšie, používa jednoduchší jazyk a má zrozumiteľnejšiu naratívnu štruktúru. Informuje o tom, ako Rada guvernérov hodnotí hospodársky vývoj, a vysvetľuje príslušné menovopolitické rozhodnutia ECB, ktoré boli na základe tohto hodnotenia prijaté, ako aj ich ciele.

Ako znázorňuje graf A, nové vyhlásenie o menovej politike predstavuje v snahe ECB o zvýšenie zrozumiteľnosti jej menovej politiky zásadnú zmenu. Štandardné ukazovatele čitateľnosti poukazujú na to, že nové vyhlásenie je oveľa menej zložité, a naznačujú, že na porozumenie textu už nie je potrebných 14 rokov formálneho vzdelávania, t. j. univerzitný titul.

Graf A

Zložitosť vyhlásení o menovej politike ECB

Zdroj: Aktualizované údaje (február 2022) z analýzy v publikácii od Coenen, G. a kol., Communication of monetary policy in unconventional times, Working Paper Series, č. 2080, ECB, jún 2017.
Poznámky: Graf znázorňuje dĺžku a zložitosť úvodných vyhlásení, resp. vyhlásení o menovej politike ECB. Dĺžka je meraná počtom slov (podľa veľkosti krúžkov). Zložitosť použitého jazyka sa meria pomocou Flesch‑Kincaidovej stupnice, ktorá naznačuje, koľko rokov formálneho vzdelávania je potrebných na porozumenie textu, na základe dĺžky viet a slov. Zvislá prerušovaná čiara označuje ukončenie revízie stratégie menovej politiky ECB, ktorá prebiehala v rokoch 2020 až 2021.

„Vyhlásenie o menovej politike v skratke“

Ďalšou novinkou v komunikácii o rozhodnutiach menovej politiky je vizuálna verzia vyhlásenia o menovej politike nazvaná „vyhlásenie o menovej politike v skratke“. Tento nový formát, zameraný na širšiu verejnosť a dostupný vo všetkých úradných jazykoch EÚ, prináša zjednodušený prehľad hlavných bodov vyhlásenia o menovej politike. Pomocou naratívnych techník, zrozumiteľných vizuálnych prvkov a jednoduchého jazyka vysvetľuje najnovšie rozhodnutia ECB v pútavom a prehľadnom formáte.

ECB používa tieto nové komunikačné nástroje s cieľom zvýšiť informovanosť a zabezpečiť lepší prehľad o jej menovej politike v záujme zvýšenia dôvery verejnosti, ktorá má zásadný význam nielen z hľadiska akceptácie a legitímnosti ECB ako nezávislej inštitúcie, ale aj z hľadiska zvyšovania účinnosti menovej politiky a pevnejšieho ukotvenia inflačných očakávaní. Z nedávneho výskumu vychádzajúceho z prieskumu ECB zameraného na spotrebiteľské očakávania vyplýva, že definícia a oznámenie nového symetrického inflačného cieľa na úrovni 2 % sa kladne prejavili na dôveryhodnosti ECB. Predovšetkým v prípade domácností v eurozóne, ktoré sú o novom cieli a jeho dôsledkoch informované, sú očakávania, že ECB v strednodobom horizonte zabezpečí cenovú stabilitu, vyššie.[35]

3 Európsky finančný sektor: nižšie krátkodobé riziká vďaka oživeniu v roku 2021, no rastúca zraniteľnosť v budúcnosti

Zlepšené hospodárske podmienky počas roka 2021 znížili krátkodobé riziká súvisiace s pandémiou, ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne: podnikový sektor, štátni dlžníci a banky sa vyhli extrémnym nepriaznivým udalostiam. Výpadky v globálnom dodávateľskom reťazci a rastúce ceny energií však predstavovali nové výzvy, pokiaľ ide o intenzitu oživenia a výhľad vývoja inflácie, ktoré by mohli mať v budúcnosti vplyv aj na finančnú stabilitu. Zároveň dochádzalo k stupňovaniu viacerých ďalších rizík vrátane čoraz nadhodnotenejších ocenení na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie a na finančných trhoch, pokračujúceho podstupovania rizík zo strany nebankových finančných inštitúcií a vyššej miery zadlženosti podnikového a verejného sektora ako dôsledku pandémie. S pokračujúcim oživením sa diskusie v oblasti makroprudenciálnej politiky presunuli od poskytovania krátkodobej podpory k zmierňovaniu zraniteľností v oblasti finančnej stability, predovšetkým s ohľadom na rozvíjajúce sa cyklické riziká a riziká na realitnom trhu. Okrem toho pokračovali práce na posilňovaní regulačného rámca pre banky a makroprudenciálneho prístupu k nebankovým finančným inštitúciám s cieľom zvýšiť dlhodobú odolnosť finančného systému.

3.1 Situácia v oblasti finančnej stability v roku 2021

Hospodárske oživenie sa počas roka 2021 zvýraznilo a rozšírilo vo všetkých krajinách eurozóny a vo všetkých sektoroch hospodárstva, čo sa premietlo do celkového zlepšenia výhľadu finančnej stability na najbližšie obdobie. Naďalej však pretrvávali určité krátkodobé riziká ohrozujúce finančnú stabilitu, súvisiace s obmedzeniami globálnych dodávateľských reťazcov a s rastúcimi cenami energií, ktoré začali ovplyvňovať výhľad vývoja inflácie a hospodárskeho oživenia, ako aj s neistotou, pokiaľ ide o budúci vývoj pandémie. Podnikové zisky vykázali v roku 2021 rozsiahle zlepšenie, aj keď nefinančné spoločnosti viac vystavené obmedzeniam súvisiacim s pandémiou a s vyššou predchádzajúcou zadlženosťou zostali zraniteľné; zvýšené úrovne štátneho dlhu zároveň prispeli k nárastu obáv týkajúcich sa udržateľnosti dlhu v strednodobom horizonte. Pod zvýšenie zraniteľnosti sa podpísali aj náznaky nadhodnotených ocenení v niektorých triedach finančných aktív a dynamika rastu na trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie v eurozóne. V neposlednom rade, i napriek zlepšeniam, pokiaľ ide o ziskovosť a kvalitu aktív, na banky v eurozóne ďalej doliehali štrukturálne problémy a nebankové finančné inštitúcie naďalej čelili zvýšenému kreditnému riziku a riziku likvidity (obrázok 3.1).

V dôsledku pandémie sa počas roka 2021 zvýšila zadlženosť štátov a podnikov. Obavy týkajúce sa udržateľnosti štátneho dlhu však zmiernilo prebiehajúce oživenie a priaznivé podmienky financovania, ktoré prispeli k zníženiu rizík prenosu. K poklesu krátkodobých rizík platobnej neschopnosti v podnikovom sektore prispeli zlepšené vyhliadky ziskovosti a pokračujúce, hoci viac cielené, vládne podporné opatrenia. Niektoré podniky boli aj naďalej zraniteľné, a to najmä tie, ktorých zadlženosť bola aj pred pandémiou vysoká, a ktoré pôsobia v sektoroch najviac postihnutých pandémiou. Čo sa týka budúceho vývoja, vzhľadom na nahromadenie nevyriešených prípadov bankrotu a postupné ukončovanie podporných opatrení by ešte mohlo dôjsť k nárastu prípadov platobnej neschopnosti podnikov, hoci tento nárast by mal byť menší, ako sa predpokladalo v počiatočných fázach pandémie. V prostredí prudkej expanzie trhov s nehnuteľnosťami na bývanie dosiahla ročná miera rastu cien nehnuteľností na bývanie v septembri 2021 úroveň 9 %, čo prispelo k nárastu odhadov miery nadhodnotenia v niektorých krajinách. Zrýchlenie rastu cien nehnuteľností na bývanie možno pripísať zvyšovaniu cien tak v mestských, ako aj v mimomestských oblastiach. Náznaky uvoľňovania úverových štandardov v niektorých krajinách i vysoká a stále rastúca úroveň zadlženosti domácností prispeli k zvýšenej strednodobej zraniteľnosti v týchto krajinách. Zatiaľ čo nízke úrokové sadzby umožňujú dlžníkom zabezpečiť si lacnejšie financovanie pri dlhšej splatnosti, čo znižuje riziko prenosu a zmierňuje obavy týkajúce sa schopnosti splácať dlh, vyššia zadlženosť predstavuje do budúcnosti riziko pre všetky sektory, najmä ak by sa náklady na financovanie zvýšili a hospodársky rast naopak zaostal za očakávaniami.

Pre nadhodnotené ocenenia sa na niektorých trhoch zvýšilo riziko korekcie.

Finančné trhy sa v roku 2021 vyznačovali vo všeobecnosti pozitívnym vnímaním rizík. Ocenenia v niektorých segmentoch však ďalej rástli, keďže investori sa snažili dosahovať vyššie výnosy v prostredí nízkych reálnych výnosov. Akciové trhy pokračovali v raste z dôvodu očakávaného rastu ziskov a naďalej priaznivých podmienok financovania. Rekordne vysoké emisie vysoko výnosných podnikových cenných papierov a nízke úverové spready poukazujú na značný záujem investorov o rizikové aktíva. Zdá sa však, že ocenenia niektorých tried aktív boli nadhodnotené, keďže pokračujúce posilňovanie akciových trhov sa s informáciami o úspešnom vývoji vakcín ešte zvýraznilo a mohlo byť spôsobené využívaním pákového efektu, čo by v prípade nárastu volatility mohlo viesť k veľkým koncentrovaným stratám.

Ziskovosť bánk sa zlepšila, ale naďalej pretrvávajú štrukturálne problémy.

V dôsledku nižších nákladov spojených s úverovými stratami a vysokých príjmov v oblasti investičného bankovníctva sa zisky bánk v eurozóne vrátili v roku 2021 späť na predpandemické úrovne. Kvalita aktív sa znížila menej, než sa pôvodne očakávalo, čo odrážalo verejné podporné opatrenia zamerané na podniky a hospodárske oživenie. Pomer problémových úverov klesol na úroveň naposledy zaznamenanú pred globálnou finančnou krízou, keďže bankám sa darilo pokračovať v ich. Pokiaľ ide o pasíva, banky zintenzívnili prenášanie záporných sadzieb na vkladateľov, zatiaľ čo koeficienty regulačného kapitálu sa v prvom polroku 2021 celkovo mierne znížili. Vďaka výsledkom záťažového testu Európskeho orgánu pre bankovníctvo z júla 2021 a zrušeniu odporúčania ECB týkajúceho sa všetkých bánk, aby nevyplácali dividendy alebo aby ich vyplácanie obmedzili,[36] zostala nálada na trhu, pokiaľ ide o banky v eurozóne, priaznivá. Ziskovosť bude závisieť od ďalšieho vývoja hospodárskeho oživenia a pandémie, pričom s pokračujúcim postupným ukončovaním vládnych podporných opatrení sa môžu opäť objaviť určité obavy týkajúce sa kvality aktív. Banky aj v roku 2021 čelili rôznym predpandemickým štrukturálnym problémom vrátane nízkej nákladovej efektívnosti, obmedzenej diverzifikácii príjmov, nadmerným kapacitám a nízkym maržám v prostredí nízkych úrokových mier.

V dôsledku nízkej držby likvidných aktív sa zvýšila tolerancia nebankového finančného sektora voči kreditnému riziku.

Nebankové finančné inštitúcie ako investičné fondy, poisťovne a penzijné fondy, ktoré sú dôležitým zdrojom financovania reálnej ekonomiky, pokračovali aj v roku 2021 vo zvyšovaní držby dlhopisov nižšej kvality. Hoci sa kreditné riziká vyplývajúce z týchto cenných papierov v krátkodobom horizonte zmiernili so slabnúcimi zraniteľnosťami podnikového sektora, nebankové subjekty boli aj naďalej vystavené riziku značných úverových strát v prípade zhoršenia podmienok v podnikovom sektore. Čo sa týka investičných fondov, rastúce kreditné riziká ešte znásobovalo vysoké riziko likvidity z dôvodu nízkych hotovostných rezerv a nízkej držby likvidných aktív, čo by v prípade veľkých odlevov investorov spôsobilo zraniteľnosť sektora. Trvanie expozícií fondov sa opäť predĺžilo, čo by v prípade výrazného nárastu globálnych výnosov viedlo k zvýšeniu zraniteľnosť ich portfólií voči stratám z ocenenia. Ak by straty z ocenenia viedli k rozsiahlemu umorovaniu, fondy by mohli byť vzhľadom na ich nízke rezervy likvidity nútené predať aktíva, čo by mohlo viesť k vzájomným negatívnym spätným väzbám medzi oceňovaním a umorovaním aktív. Výhľad ziskovosti a úverových ratingov poisťovní sa v roku 2021 zlepšil, k čomu prispeli priaznivé trendy v oblasti dopytu, oceňovania a znižovania nákladov.

Zmena klímy v roku 2021 predstavovala okrem ohrozenia pre jednotlivé sektory aj viaceré rozsiahle a čoraz naliehavejšie riziká pre finančnú stabilitu v eurozóne. Počas roka ECB vykonala analýzu,[37] z ktorej vyplynulo, že klimatické riziká ohrozujúce banky, fondy a poisťovne v eurozóne môžu byť významné, najmä ak nedôjde k systematickému zmierňovaniu zmeny klímy. Všetky uvedené inštitúcie musia riadiť svoju expozíciu voči prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a svoju expozíciu voči fyzickým rizikám spojeným s extrémnym počasím a klimatickými javmi. Doterajšie analýzy ECB naznačujú, že tieto riziká sú mimoriadne koncentrované najmä v určitých sektoroch, geografických regiónoch a medzi jednotlivými bankami, čo zvyšuje ich vplyv na finančnú stabilitu. Na účely komplexnejšieho hodnotenia klimatických rizík je zároveň naďalej potrebné riešiť nedostatky, pokiaľ ide o dostupnosť údajov a metodiku.

Obrázok 3.1

Hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne

Zdroj: ECB.
Poznámka: Hodnotenie finančnej stability k 17. novembru 2021.

3.2 Makroprudenciálna politika: zabezpečenie plynulej ponuky úverov a zmierňovanie nárastu rizika zraniteľnosti

Makroprudenciálne politiky sú kľúčovým nástrojom na zmierňovanie rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu.

Makroprudenciálne politiky môžu pomôcť obmedziť nárast rizika zraniteľnosti a podporiť odolnosť finančného sektora, a tým prispieť k plynulému toku úverov do ekonomiky aj v zložitom období, ako napríklad počas pandémie. V tejto súvislosti má ECB za úlohu posudzovať makroprudenciálne kapitálové opatrenia pre banky prijímané vnútroštátnymi orgánmi krajín zapojených do európskeho bankového dohľadu. Dôležitou právomocou ECB je v prípade potreby uplatňovať prísnejšie kapitálové opatrenia.[38]

Vo svojej novej stratégii menovej politiky ECB pri menovopolitických rozhodnutiach kladie väčší dôraz na aspekty finančnej stability, čo zvyšuje význam oblasti makroprudenciálnej politiky.[39] Finančná stabilita je predpokladom cenovej stability, keďže finančné krízy majú za následok zhoršenie transmisného mechanizmu menovej politiky a nadmerné znižovanie zadlženosti zo strany bánk, čo má negatívny vplyv na hospodársky rast a inflačný výhľad. Hoci menová akomodácia dokáže prispievať k finančnej stabilite viacerými spôsobmi,[40] môže tiež viesť k vzniku systémových rizík, čo si vyžaduje monitorovanie a posúdenie z makroprudenciálneho hľadiska. Vďaka znižovaniu rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu, vrátane rizík vyplývajúcich z neželaných účinkov menovej akomodácie, makroprudenciálne opatrenia umožňujú, aby sa menová politika zameriavala na svoj hlavný cieľ, ktorým je cenová stabilita. V súlade s novou stratégiou sa v rámci menovej a finančnej analýzy pravidelne vykonáva hĺbková analýza vzájomného pôsobenia menovej politiky a finančnej stability a jej výsledky sú následne predmetom diskusií na menovopolitických zasadaniach Rady guvernérov.

Riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v súčasnej situácii súvisia so zraniteľnosťami v podobe čoraz nadhodnotenejších ocenení na trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie a na finančných trhoch, s pokračujúcim podstupovaním rizík zo strany nebankových subjektov a so zvýšenou úrovňou dlhu vo verejnom i súkromnom sektore.[41] Sprísňovanie makroprudenciálnej politiky by mohlo prispieť k zmierneniu niektorých z týchto zraniteľností, predovšetkým na trhoch s nehnuteľnosťami v niektorých krajinách, a vo všeobecnosti k zvýšeniu celkovej odolnosti bánk. Posilňovanie regulačného rámca pre banky a nebankové subjekty a riadenie klimatických rizík navyše pomôže ďalej zvýšiť dlhodobú odolnosť finančného systému.

Makroprudenciálna politika počas pandémie

Viaceré opatrenia vo finančnom sektore pomohli zachovať finančnú stabilitu počas pandémie.

Na začiatku pandémie makroprudenciálne orgány uvoľnili viac ako 20 mld. € kapitálu, najmä uvoľnením proticyklických kapitálových rezerv a rezerv na krytie systémových rizík, s cieľom uľahčiť bankám absorbovanie prípadných strát a umožniť im uspokojiť dopyt po úveroch.[42] Tieto opatrenia doplnili opatrenia prijaté bankovým dohľadom ECB s cieľom poskytnúť bankám dočasné kapitálové a prevádzkové úľavy a obmedziť vyplácanie dividend.[43] ECB aj v roku 2021 monitorovala účinnosť prudenciálnych opatrení a kapitálový rámec v záujme zabezpečenia plynulého toku úverov počas pandémie. Z výskumu odborníkov ECB vyplýva, že uvoľnenie kapitálu bolo skutočne účinné z hľadiska podpory ponuky úverov (box 4).

V druhej polovici roka 2021 sa celkové nastavenie makroprudenciálnej politiky začalo postupne a cielene sprísňovať vzhľadom na pokračovanie hospodárskeho oživenia a ďalší nárast strednodobých rizík, najmä na trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie. V súlade s hodnotením ECB boli v určitých jurisdikciách, ktoré vykázali zvýšenú mieru rizika a pokročilejší stav hospodárskeho oživenia, zavedené makroprudenciálne opatrenia alebo došlo k ich sprísneniu. V Bulharsku a Estónsku došlo k zvýšeniu proticyklických kapitálových rezerv.[44] V Litve bola zavedená sektorová rezerva na krytie systémových rizík vo výške 2 % s cieľom zmierniť riziká spojené s vývojom v oblasti nehnuteľností na bývanie.[45] V Belgicku, Estónsku a Francúzsku sa predĺžilo obdobie uplatňovania makroprudenciálnych opatrení v zmysle článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách. Holandsko sa rozhodlo uplatňovať minimálne rizikové váhy[46] na portfóliá hypotekárnych úverov bánk, ktoré na výpočet regulačných kapitálových požiadaviek využívajú prístup založený na interných ratingoch, a to od 1. januára 2022.[47]

ECB v roku 2021 posúdila oznámenia o makroprudenciálnych opatreniach, voči ktorým nevzniesla žiadne námietky, keďže ich považovala za konzistentné s hodnotením ECB. Ak sa nenaplnia riziká pomalšieho hospodárskeho rastu, vzhľadom na rastúce strednodobé zraniteľnosti bude potrebné ďalšie sprísnenie makroprudenciálnych politík.[48] V tejto súvislosti je ECB pripravená uplatňovať prísnejšie makroprudenciálne opatrenia, než aké príjmu vnútroštátne orgány, a to v prípade, že ich vyhodnotí ako nedostatočné, alebo v prípade očakávanej ďalšej eskalácie rizika zraniteľnosti.

ECB sa tiež podieľa na iniciatívach na posilnenie makroprudenciálneho dohľadu. V roku 2022 prispeje k revízii makroprudenciálneho rámca EÚ pre banky, reagujúc tak na výzvu Európskej komisie, pričom svoje stanovisko bude koordinovať s Európskym výborom pre systémové riziká a s Európskym orgánom pre bankovníctvo.[49] ECB tiež na príslušných fórach naďalej podporuje iniciatívy na dosiahnutie pokroku v oblasti makroprudenciálneho prístupu k nebankovým subjektom (box 5).

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

V roku 2021 ECB naďalej poskytovala analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu Sekretariátu Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB).[50] ECB poskytovala všeobecnú podporu aktivitám ESRB, a to najmä pokiaľ ide o: i) dôsledky pandemických opatrení fiškálnej podpory na finančnú stabilitu,[51] ii) výzvy v oblasti makroprudenciálnej politiky v prostredí nízkych úrokových sadzieb,[52] iii) vývoj rizikových ukazovateľov pre nebankové finančné inštitúcie (viac v boxe 5 venovanom makroprudenciálnemu prístupu k nebankovému finančnému sektoru)[53] a iv) riziká ohrozujúce finančnú stabilitu spôsobené faktormi klimatickej zmeny.[54] ECB tiež predsedala pracovnej skupine ESRB zaoberajúcej sa záťažovým testovaním[55] a aktívne sa zúčastňovala na činnosti niekoľkých ďalších pracovných skupín ESRB: tímu povereného vypracovaním stanoviska pre Európsku komisiu k revízii makroprudenciálneho rámca EÚ v roku 2022, expertnej skupiny pre sfunkčnenie rámca makroprudenciálnej politiky,[56] pracovnej skupiny poverenej analýzou vplyvov prekrývania kapitálových požiadaviek[57] a Európskej skupiny pre systémové kybernetické riziká, ktorá vyvíja makroprudenciálnu stratégiu hodnotenia systémových kybernetických rizík.

Podrobnejšie informácie o ESRB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a v jeho výročných správach.

Box 4
Kapitálové rezervy bánk a poskytovanie úverov nefinančným korporáciám počas pandémie

Hlavným cieľom rámca pre kapitálové rezervy Bazilej III je znížiť pravdepodobnosť, že bankový systém počas kríz obmedzí ponuku úverov. Na tento účel sa preto pri implementácii rámca Bazilej III v Európe zaviedla požiadavka na kombinovanú rezervu (combined buffer requirement – CBR),[58] dodatočný kapitál, ktorý musia banky splniť v priaznivom období a ktorý môžu následne v časoch poklesu použiť na absorbovanie strát a na uspokojenie dopytu po úveroch. Čerpanie CBR však má určité obmedzenia, predovšetkým maximálnu rozdeliteľnú sumu, ktorá obmedzuje vyplácanie dividend, spätné odkupy akcií a výplaty odmien v bankách.[59]

Určité faktory by mohli mať za následok neochotu bánk využívať kapitálové rezervy. Medzi potenciálne faktory patria obmedzenia týkajúce sa vyplácania dividend a stigma na trhu spojená so znižovaním kapitálovej primeranosti, keďže nižší koeficient kapitálovej primeranosti znamená nižšiu platobnú schopnosť. Ak by banky neboli ochotné využívať CBR, na skutočnú alebo očakávanú kapitálovú stratu by mohli zareagovať tým, že by namiesto akceptovania nižšieho koeficientu kapitálovej primeranosti obmedzili v čase krízy objem poskytnutých úverov, čo je v rozpore so zámerom rámca pre kapitálové rezervy. Orgány prudenciálneho dohľadu sa preto môžu rozhodnúť znížiť CBR znížením niektorých jej zložiek, ako je proticyklická kapitálová rezerva[60] alebo rezerva na krytie systémových rizík.[61]

Pandémia COVID‑19 a kapitálové opatrenia prijaté v jej dôsledku poskytujú príležitosť zistiť, ako banky reagujú a nakoľko sú ochotné uvoľnené rezervy použiť. Banky v eurozóne vstúpili do pandémie s relatívne vysokými koeficientmi kapitálovej primeranosti, ktoré boli ešte podporené mimoriadnymi politickými opatreniami. Vďaka tomu bol bankový systém eurozóny ako celok schopný pokryť aj nárast dopytu po podnikových úveroch. Na základe reakcií jednotlivých bánk na prijaté opatrenia je možné vyhodnotiť účinnosť dvoch kľúčových prvkov makroprudenciálneho rámca, hoci doteraz boli prijaté viaceré podporné opatrenia s cieľom zamedziť rozsiahlym stratám v bankovom sektore. Po prvé, reakcie bánk na zníženie rezerv a na ďalšie kapitálové úľavy poukazujú na účinnosť uvoľnenia týchto povinností v čase napätia. Po druhé, správanie bánk s nízkym objemom kapitálu nad rámec CBR prináša informácie o sklone bánk k využívaniu týchto rezerv.

Zníženie výšky rezerv a ďalšie kapitálové úľavy mali pozitívny vplyv na poskytovanie úverov podnikom v roku 2020, a to najmä v prípade bánk, ktorých výška kapitálu bola bližšie k úrovni CBR.[62] Orgány prudenciálneho dohľadu počas pandémie znížili výšku CBR (znížením proticyklickej rezervy a rezervy na krytie systémových rizík) a urýchlili zmenu zloženia požiadavky druhého piliera. Tá pozostávala zo zníženia podielu vlastného kapitálu Tier 1 (CET1), t. j. najkvalitnejšieho kapitálu, ktorý banky potrebujú na splnenie tejto požiadavky. Banky, ktoré tieto opatrenia využili, zaznamenali v roku 2020 nárast objemu úverov o 3,1 % v porovnaní s bankami, ktoré ich nevyužili, pričom úrokové sadzby pri podnikových úveroch boli o 7 bázických bodov nižšie. Zároveň je dôležité poznamenať, že tento účinok bol výraznejší v prípade bánk s kapitálom blízko úrovne CBR, čo naznačuje, že banky sú ochotné používať kapitál prevyšujúci úroveň CBR, ale nie kapitál, pomocou ktorého CBR plnia (graf A).

Banky, ktorých kapitál sa blížil k úrovni CBR, obmedzili poskytovanie podnikových úverov, čo tiež naznačuje neochotu bánk používať CBR. Ekonometrická analýza ukazuje, že blízkosť úrovne CBR znížila v roku 2020 rast objemu úverov v porovnaní s ostatnými bankami o významných 2,7 percentuálneho bodu. To naznačuje, že banky nie sú ochotné používať svoje rezervy.

Nižšia úroveň poskytovania úverov bankami s kapitálom bližšie k úrovni CBR sa premietla do výraznejších úverových obmedzení pre nefinančné firmy, ktoré sa na tieto banky spoliehali. Firmy spolupracujúce s bankami, ktorých kapitál sa pohyboval blízko úrovne CBR (t. j. viac ako 75 % úverov čerpaných pred vypuknutím pandémie COVID‑19), si počas pandémie požičali o 5,3 % menej než iné firmy. V prípade firiem, ktoré mali na začiatku pandémie iba jedného veriteľa (s kapitálom blízko úrovne CBR), uvedený pokles predstavoval až 7 %. To naznačuje, že v čase krízy môže byť pre podniky ťažké nájsť iného veriteľa, čo zvýrazňuje dôležitosť kapitálových pozícií bánk z pohľadu prístupu ich klientov k financovaniu.

Správanie jednotlivých bánk počas pandémie naznačuje, že banky na uvoľnenie rezerv a na ďalšie kapitálové úľavy reagujú pozitívne, ale nie sú ochotné z týchto rezerv čerpať. Zníženie kapitálových požiadaviek a kapitálových rezerv podporilo poskytovanie podnikových úverov prostredníctvom zvýšenia objemu kapitálu nad úrovňou CBR. Z toho vyplýva, že znižovanie kapitálových rezerv môže v období hospodárskych ťažkostí pomôcť zmierniť potenciálne procyklické správanie bankového systému. Správanie bánk s obmedzeným množstvom kapitálu nad úrovňou CBR by však mohlo poukazovať na prekážky hladkého fungovania kapitálového rámca v časoch ekonomických ťažkostí. Na účely otestovania a potvrdenia výsledkov uvedených v tomto boxe, a tiež aby bolo možné vyvodiť komplexnejšie závery, je potrebný ďalší výskum, aj pokiaľ ide o makroekonomický vplyv.

Graf A

Kapitálové úľavy podporujú poskytovanie úverov

Odhadovaný vplyv kapitálových úľav pre banky s kapitálom v rôznych vzdialenostiach od úrovne CBR

(ľavá os: zmena objemu poskytnutých úverov v %; pravá os: zmena úrokových sadzieb v percentuálnych bodoch)

Zdroj: Údaje ECB AnaCredit, údaje dohľadu ECB a výpočty ECB.

Box 5
Makroprudenciálny prístup k nebankovému finančnému sektoru

Nebankový finančný sektor rástol väčšinu z posledných desiatich rokov rýchlejšie ako bankový sektor. Finančné aktíva poisťovacích spoločností, penzijných fondov, investičných fondov a fondov peňažného trhu v eurozóne sa od globálnej finančnej krízy v roku 2008 viac ako zdvojnásobili a do konca roka 2021 dosiahli približne 32 bil. €.[63] V rovnakom období sa nebankové financovanie stalo pre reálnu ekonomiku dôležitým zdrojom financovania a jeho podiel na celkovom objeme úverov nefinančným korporáciám sa zdvojnásobil z približne 15 % na 30 %.[64] Vzhľadom na rastúcu dôležitosť nebankových subjektov pri financovaní reálnej ekonomiky a na ich prepojenie so širším finančným systémom je nevyhnutné, aby sa riziká v tomto sektore riešili ako súčasť celosystémového prístupu.

Politický rámec pre nebankové subjekty je potrebné zlepšiť z makroprudenciálneho hľadiska

V súčasnosti sa rámec makroprudenciálnej politiky zameriava najmä na bankový sektor, zatiaľ čo rámcu pre nebankový finančný sektor chýba výraznejšia makroprudenciálna perspektíva. To znamená, že proti systémovým rizikám vznikajúcim v tomto často neprehľadnom a vzájomne prepojenom sektore existuje menej ochranných opatrení. Vzhľadom na štruktúru nebankového sektora a voľnejšie regulačné požiadavky v porovnaní s bankovým sektorom sa môžu tieto riziká počas konjunktúry stupňovať. Existuje riziko, že na neočakávaný hospodársky šok alebo zhoršenie hospodárskeho výhľadu nebankové finančné inštitúcie zareagujú procyklickým spôsobom, a to predajom aktív na už klesajúci trh a obmedzením svojej činnosti, čo by viedlo k sprísneniu podmienok financovania a k nárastu napätia v systéme.

Počas turbulencií na finančných trhoch v marci 2020 sa ukázalo, že časti nebankového finančného sektora neboli dostatočne odolné, aby absorbovali hospodársky šok bez vzniku rizika šírenia škodlivého vplyvu na ostatných finančných sprostredkovateľov a na širšiu ekonomiku. Odhalili sa pritom slabé miesta, ako napríklad nesúlad likvidity vo fondoch peňažného trhu a fondoch podnikových dlhopisov, ako aj riziko likvidity súvisiace s procyklickou tvorbou marží. Existujúce nástroje riadenia likvidity nedokázali účinne zmierniť napätie a tlaky na likviditu sa začali zmierňovať až po prijatí mimoriadnych opatrení menovej politiky v eurozóne i vo svete.

Táto epizóda zdôraznila potrebu, aby príslušné orgány zaujali celostný a celosystémový prístup, zhodnotili úlohu jednotlivých subjektov a posúdili a navrhli politiky na riešenie štrukturálnych zraniteľností v nebankovom finančnom sektore, ako tiež načrtla Rada pre finančnú stabilitu.[65] Udalosti z marca 2020 zdôraznili aj dôležitosť posilnenia úlohy celoúnijného dohľadu nad kapitálovými trhmi, čo by podporilo cezhraničné monitorovanie rizík a koordináciu krokov prijímaných v rámci Európy.

V záujme zvýšenia odolnosti nebankového finančného sektora a zaručenia, že bude predstavovať stabilný zdroj financovania reálnej ekonomiky za normálnych i sťažených podmienok na trhu, je potrebné vytvoriť komplexný makroprudenciálny rámec. Takýto rámec by rovnako podporil účinnú transmisiu menovej politiky. Uvedené regulačné reformy by tiež mali znížiť potrebu mimoriadnych zásahov zo strany centrálnych bánk v budúcnosti a pomôcť tak zmierniť obavy, ktoré môžu byť s takýmto konaním spojené, ako napríklad riziká ohrozujúce verejné zdroje a motivácia účastníkov trhu podstupovať nadmerné riziko.

Štruktúra makroprudenciálneho rámca by mala vychádzať z niekoľkých hlavných zásad. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť sektora by mala zaujímať celosystémovú perspektívu. V prvom rade by sa mala snažiť zvýšiť odolnosť sektora ex ante prostredníctvom zlepšenia jeho schopnosti absorbovať šoky. Zároveň by mala byť dostatočne flexibilná, aby ju bolo možné postupom času prispôsobiť vyvíjajúcim sa rizikám, a vzhľadom na rôznorodosť sektora by mala byť prispôsobená rôznym skupinám subjektov a činností.

Reformy by mali byť súčasťou koordinácie medzinárodnej politiky

Pokiaľ ide o medzinárodnú politiku, v priebehu minulého roka došlo k výraznému pokroku v reforme fondov peňažného trhu, ktoré boli v marci 2020 vystavené veľkému tlaku. Rada pre finančnú stabilitu zverejnila návrhy politík na riešenie slabých miest fondov peňažného trhu na medzinárodnej úrovni, na príprave ktorých sa podieľala aj ECB.[66] Cieľom týchto návrhov je zvýšiť odolnosť fondov peňažného trhu znižovaním nesúladu likvidity a možnosti tzv. útesového efektu spôsobeného možným porušením regulačných limitov. ECB sa tiež zapojila do prípravy odporúčania ESRB o reformách fondov peňažného trhu, ktoré pomôže Európskej komisii pri revízii európskeho nariadenia o fondoch peňažného trhu v roku 2022, a zverejnila ďalšiu analýzu návrhov reformy.[67] Ďalšie kroky by sa mali zamerať na zdokonalenie politík týkajúcich sa otvorených investičných fondov a tvorby marží, ako aj na riešenie rizík vyplývajúcich z nebankového pákového efektu.

Riešenie nesúladu likvidity by malo byť hlavnou prioritou politík pre širší sektor investičných fondov. Dôležitým cieľom je zabezpečiť lepšie zosúladenie likvidity aktív s podmienkami splácania, a to buď obmedzením frekvencie splácania, alebo zaistením, aby fondy mali v držbe dostatočné množstvo likvidných aktív. Reformy môžu dopĺňať nástroje na riadenie likvidity, ako napríklad pohyblivé oceňovanie alebo zrážky na krytie zníženia hodnoty, hoci sú menej účinné pri riešení nesúladu likvidity.

Okrem toho je nevyhnutné pochopiť a znižovať riziká spojené s pákovým efektom v nebankovom finančnom sektore. Na monitorovanie a riešenie zraniteľných miest vyplývajúcich z využívania pákového efektu sú potrebné globálne konzistentné ukazovatele pákového efektu. Na medzinárodnej úrovni je preto potrebné pokračovať v práci venovanej hodnoteniu rozsahu a rozloženia nebankového pákového efektu vrátane pákového efektu spojeného s využívaním derivátov na vytvorenie syntetickej expozície. Dosiahnuté výsledky budú zapracované do politických diskusií o zmierňovaní systémových rizík vyplývajúcich z využívania pákového efektu mimo bankového sektora.

Cieľom medzinárodnej spolupráce v oblasti tvorby marží by malo byť zvýšiť transparentnosť, znížiť nadmernú procyklickosť marží a zabezpečiť, aby boli nebankové subjekty lepšie pripravené čeliť výzvam na dodatočné vyrovnanie.[68] Je tiež potrebné zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť modelov počiatočných marží používaných centrálnymi protistranami aj zúčtovacími členmi, aby boli banky i nebankové subjekty lepšie pripravené pokrývať výzvy na dodatočné vyrovnanie. Všetky druhy nebankových subjektov by zároveň mali mať zavedené adekvátne rámce riadenia likvidity, ktoré zabezpečia ich dostatočnú pripravenosť na výzvy na dodatočné vyrovnanie. Tým sa zmierni riziko likvidity v celom systéme vrátane fondov peňažného trhu, ktoré účastníci trhu využívajú na úschovu likvidity, ako aj riziko v prípade investičných fondov, poisťovní a penzijných fondov, ktoré využívajú deriváty, a čelia preto výzvam na dodatočné vyrovnanie.

3.3 Mikroprudenciálne aktivity na zabezpečenie dobrého stavu jednotlivých bánk

ECB ukončila niektoré z mimoriadnych opatrení v oblasti dohľadu zavedených v roku 2020 na zmiernenie vplyvu šoku spojeného s pandémiou COVID‑19.

So zlepšovaním hospodárskeho výhľadu počas roka 2021 ECB oznámila postupné ukončovanie niektorých opatrení v oblasti dohľadu, ktoré boli prijaté s cieľom umožniť bankám pokračovať počas celej pandémie v poskytovaní úverov hospodárstvu. V júli sa ECB rozhodla nepredĺžiť po 30. septembri 2021 svoje odporúčanie týkajúce sa všetkých bánk, aby nevyplácali dividendy a neuskutočňovali spätné odkupy akcií, alebo aby ich obmedzili. Zároveň však banky upozornila, aby zostali obozretné a nepodcenili riziko možného vplyvu dodatočných strát na vývoj ich kapitálovej pozície v dôsledku ukončenia podporných opatrení. V tejto súvislosti sa ECB počas roka 2021 zameriavala najmä na kreditné riziko, predovšetkým na primeranú klasifikáciu a meranie rizík v súvahách bánk, a na pripravenosť bánk na včasné riešenie otázky dlžníkov vo finančnej núdzi. V júni ECB predĺžila do marca 2022 platnosť úľavy pre banky týkajúcej sa ukazovateľa pákového efektu, a to aj vzhľadom na mimoriadne okolnosti v oblasti menovej politiky. Všetky rozhodnutia ECB v súvislosti s podpornými opatreniami v oblasti dohľadu, ako aj rozhodnutia týkajúce sa dodatočného dôrazu na kreditné riziko, boli bankám a verejnosti oznámené prostredníctvom verejne prístupných najčastejších otázok, tlačových správ, blogov a prejavov.

ECB uskutočnila záťažový test niektorých najväčších európskych bánk, pokračovala v práci nadväzujúcej na brexit a dokončila hodnotenie TRIM.

ECB uskutočnila záťažový test niektorých veľkých a stredných bánk, nad ktorými vykonáva priamy dohľad. Z výsledkov zverejnených v júli 2021 vyplýva, že bankový systém eurozóny by bol schopný čeliť potenciálnemu ďalšiemu zhoršeniu hospodárskych podmienok. ECB po prvýkrát zverejnila výsledky individuálnych bánk, ktoré nie sú zahrnuté do celoúnijných záťažových testov koordinovaných Európskym orgánom pre bankovníctvo, ale podliehajú priamemu dohľadu ECB. ECB tiež dokončila komplexné hodnotenie dvoch talianskych bánk, jednej estónskej banky a jednej litovskej banky po tom, čo boli klasifikované ako významné inštitúcie. Všetky banky, ktoré podliehajú alebo pravdepodobne budú podliehať priamemu dohľadu ECB, musia prejsť komplexným hodnotením, ktoré pozostáva zo záťažového testu a z preskúmania kvality aktív (asset quality review – AQR). Výsledky komplexného hodnotenia ukázali, že v žiadnej z uvedených štyroch bánk nebol zistený nedostatok kapitálu. Od týchto bánk sa však očakáva, že nadviažu na výsledky hodnotenia a príjmu opatrenia na vyriešenie nedostatkov zistených v rámci AQR.

ECB pokračovala aj v práci nadväzujúcej na brexit. Po skončení prechodného obdobia (počas ktorého bolo Spojené kráľovstvo aj naďalej viazané právom EÚ) dňa 31. decembra 2020 ECB v rámci priebežného dohľadu naďalej monitorovala implementáciu pobrexitových cieľových prevádzkových modelov bánk ovplyvnených brexitom, aby sa zabezpečilo ich napredovanie v súlade s dohodnutými časovými rámcami. Zároveň sa spustilo tematické hodnotenie (desk mapping review), ktorého cieľom bolo konzistentné posúdenie účtovných modelov novovytvorených dcérskych spoločností medzinárodných bankových skupín v EÚ.

ECB dokončila cielené hodnotenie interných modelov významných inštitúcií (targeted review of internal models – TRIM). V rámci projektu TRIM, ktorý sa začal v roku 2016, ECB vykonala v 65 významných bankách 200 hodnotení modelov na mieste, ktoré sa týkali interných modelov kreditného rizika, trhového rizika a kreditného rizika protistrany. Hodnotenie vo všeobecnosti potvrdilo, že banky môžu svoje interné modely aj naďalej používať na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje, v niektorých prípadoch po zavedení opatrení v oblasti dohľadu. Hodnotenie TRIM zvýšilo spoľahlivosť a porovnateľnosť interných modelov jednotlivých bánk a prispelo k zníženiu variability rizikovo vážených aktív nezaloženej na rizikách.

Od 26. júna 2021 ECB prevzala dohľad nad systémovými investičnými spoločnosťami v krajinách zapojených do európskeho bankového dohľadu. Od roku 2021 investičné spoločnosti podliehajú novému európskemu regulačnému režimu, ktorého cieľom je lepšie zohľadniť skutočné riziká, ktorým sú vystavené rôzne typy investičných spoločností, a zefektívniť dohľad nad týmito spoločnosťami. Najväčšie a najviac systémové investičné spoločnosti musia požiadať o bankovú licenciu a po jej udelení začnú podliehať dohľadu ECB. Investičné spoločnosti podliehajúce európskemu bankovému dohľadu sú také investičné spoločnosti, ktoré poskytujú kľúčové trhové a investičné bankové služby, a teda sú podobne ako banky vystavené kreditnému riziku a trhovému riziku.

Začali sa verejné konzultácie o rôznych rámcoch dohľadu.

V rámci pokračujúceho úsilia o zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti ECB spustila sériu verejných konzultácií. Prvá konzultácia sa týkala hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, pre ktoré ECB následne zverejnila revidované a komplexnejšie všeobecné zásady. Revidované všeobecné zásady objasňujú politiky ECB uplatňované pri hodnotení vhodnosti jednotlivých členov riadiacich orgánov priamo dohliadaných bánk a stanovujú lepšie očakávania dohľadu týkajúce sa kolektívnej vhodnosti bankových rád a individuálnej zodpovednosti ich členov. Taktiež stanovujú postup pri prehodnocovaní členov bankových rád v prípadoch, keď sa objavia nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť ich vhodnosť. Rovnako bol zverejnený aj upravený dotazník k hodnoteniu odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti zameraný na podporu ďalšej konvergencie dohľadu nad odbornou spôsobilosťou a dôveryhodnosťou v krajinách zapojených do európskeho bankového dohľadu.

Druhá konzultácia sa týkala revízie harmonizovaného rámca pre možnosti a právomoci, ktoré ECB môže podľa práva Európskej únie využívať pri výkone dohľadu nad bankami. ECB vypracovala návrhy zmien svojich politík predovšetkým s cieľom zohľadniť legislatívne zmeny prijaté od ich prvého zverejnenia v roku 2016. Väčšina zmien sa týka možností a právomocí v súvislosti s uplatňovaním požiadaviek na likviditu. Konzultácia sa týkala mnohých aspektov dohľadu vrátane povolení na zníženie kapitálu bánk, zaobchádzania s určitými expozíciami pri výpočte ukazovateľa finančnej páky, ako aj určitých výnimiek z limitu veľkej majetkovej angažovanosti.

Predmetom tretej konzultácie bol návrh všeobecných zásad týkajúcich sa oznamovania sekuritizačných transakcií, v ktorých sa stanovujú očakávania ECB, pokiaľ ide o informácie poskytované priamo dohliadanými bankami vystupujúcimi v úlohe originátorov alebo sponzorov sekuritizačných transakcií. V máji 2021 ECB oznámila svoje rozhodnutie s cieľom zabezpečiť, aby banky spadajúce pod jej priamy dohľad dodržiavali pri všetkých sekuritizáciách požiadavky týkajúce sa ponechania si rizika, transparentnosti a resekuritizácie, ktoré sú stanovené v článkoch 6, 7 a 8 nariadenia EÚ o sekuritizácii. Predchádzalo tomu objasnenie nariadenia, ktoré je súčasťou balíka opatrení EÚ na oživenie kapitálových trhov a v ktorom sa výslovne uvádza, že tieto požiadavky majú prudenciálny charakter, a preto by mali podliehať dohľadu príslušných orgánov dohľadu nad obozretným podnikaním.

ECB tiež zverejnila memorandá o porozumení v oblasti dohľadu podpísané v roku 2021, pri ktorých získala súhlas druhého dotknutého orgánu.

Podrobnejšie informácie o bankovom dohľade ECB sa nachádzajú na jeho internetovej stránke a vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2021.

3.4 Príspevok ECB k európskym politickým iniciatívam

Pokračovalo úsilie o zavedenie potrebných regulačných reforiem.

V roku 2021 boli dokončené alebo iniciované významné regulačné reformy s cieľom zabezpečiť, aby bol finančný systém schopný odolávať šokom spôsobeným pandémiou. Stále však existujú dôležité právne a inštitucionálne prekážky, ktoré je potrebné prekonať, aby mohli európske banky pôsobiť v skutočne integrovanom rámci. Ďalšie úsilie sa vyžaduje najmä pri budovaní bankovej únie a realizácii finálnych reforiem Bazileja III, pri ďalšom rozvoji európskych kapitálových trhov a zároveň pri posilňovaní regulačného rámca pre nebankové finančné inštitúcie, pri príprave regulácie kryptoaktív a stablecoinov a pri riešení klimatických rizík.

Dobudovanie bankovej únie

Banky boli počas pandémie odolné, dobudovanie bankovej únie si však vyžaduje ďalšie úsilie.

Banky v rámci bankovej únie ťažili z výraznej politickej podpory reálnej ekonomiky, ako aj z vylepšeného regulačného a dohľadového rámca, ktorý posilnil ich kapitálovú pozíciu. Bankovú úniu je však potrebné ďalej posilňovať. V roku 2021 ECB pokračovala v aktívnej príprave a zdokonaľovaní kľúčových prvkov bankovej únie. Zapojila sa do politických diskusií o zriadení európskeho systému ochrany vkladov, o posilnení schopnosti bánk pôsobiť na cezhraničnej úrovni v rámci bankovej únie, o zmierňovaní zostávajúcich rizík a rozšírení súboru nástrojov krízového riadenia a o dostupnosti možností financovania v krízových situáciách. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, ECB naďalej prispievala k monitorovacím správam o ukazovateľoch znižovania rizík, ktoré vypracúva spolu s Európskou komisiou a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. Správy slúžia ako podklad pre politické rozhodnutia o dobudovaní bankovej únie.

Práce týkajúce sa bankovej únie sa počas roka 2021 zameriavali najmä na zlepšovanie rámca krízového riadenia. ECB sa do tejto diskusie zapojila prostredníctvom svojho príspevku k cielenej konzultácii Európskej komisie týkajúcej sa revízie rámca krízového riadenia a ochrany vkladov, ktorý obsahuje návrhy na zlepšenie postupov riešenia situácie bánk v kríze, a to pred i po ich zlyhaní. Počas roka 2021 ECB tiež sledovala technické práce príslušných európskych fór zameraných na sfunkčnenie spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií a zapájala sa do týchto prác. Spoločný zabezpečovací mechanizmus ešte viac posilní rámec pre riešenie krízových situácií bánk tým, že v konečnom dôsledku zdvojnásobí zdroje dostupné na riešenie krízových situácií bánk prostredníctvom jednotného fondu na riešenie krízových situácií bánk.

Realizácia finálnych reforiem Bazileja III

ECB víta návrhy Európskej komisie na zmenu a doplnenie nariadenia CRR a smernice CRD ako súčasť realizácie finálnych reforiem Bazileja III.

Realizácia finálnych reforiem Bazileja III je nevyhnutná z hľadiska odstránenia nedostatkov existujúceho regulačného kapitálového rámca a ďalšieho zvýšenia dlhodobej odolnosti finančného systému. Medzinárodné iniciatívy v oblasti regulácie zavedené po globálnej finančnej kríze zvýšili schopnosť finančného systému odolávať veľkému neočakávanému šoku, ako je napríklad pandémia. Cieľom finálneho balíka reforiem Bazileja III je odstrániť nedostatky existujúceho rámca, okrem iného prostredníctvom zavedenia minimálnej úrovne výstupov.

ECB neustále zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania medzinárodných finančných štandardov. V septembri 2021 preto ECB a Európsky orgán pre bankovníctvo zaslali Európskej komisii otvorený list, v ktorom vyjadrili svoju podporu úplnej, včasnej a konzistentnej realizácii finálneho súboru reforiem Bazileja III.[69] V liste tiež zdôraznili svoje predchádzajúce odporúčania Komisii a zopakovali svoj názor, že realizácia reforiem Bazileja III dohodnutých na medzinárodnej úrovni by mohla byť spojená s nízkymi prechodnými nákladmi, ktoré by však výrazne prevážili dlhodobé hospodárske prínosy.[70]

V tejto súvislosti ECB privítala návrhy Európskej komisie na zmenu a doplnenie nariadenia o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR) a smernice o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive – CRD) ako súčasť realizácie finálnych reforiem Bazileja III, zverejnené 27. októbra 2021. Komisia rozhodla o presnej implementácii minimálnej úrovne výstupov v EÚ, a to prostredníctvom prístupu jedného súboru požiadaviek (a single stack approach). Návrh však obsahoval aj určité možnosti pri implementácii, odchýlky od Bazilejskej dohody a dlhé prechodné obdobia, ktoré by mohli spôsobiť nedostatočné krytie niektorých rizík a ktoré vzbudzujú obavy z prudenciálneho hľadiska.[71] ECB má v úmysle podrobnejšie sa vyjadriť k legislatívnym návrhom vo svojich nadchádzajúcich stanoviskách.

Pokrok v budovaní únie kapitálových trhov

ECB vyzvala na dosiahnutie pokroku v oblasti únie kapitálových trhov, pričom sa v záujme plnenia klimatických cieľov EÚ zameriava na zelené kapitálové trhy.

V roku 2021 ECB naďalej zdôrazňovala význam dosiahnutia pokroku v budovaní únie kapitálových trhov (capital markets union – CMU), predovšetkým v záujme podpory oživenia hospodárstva po pandémii, adaptácie na brexit a podpory financovania investícií súvisiacich s klímou a digitálnej transformácie. ECB preto zopakovala potrebu úplnej a bezodkladnej realizácie akčného plánu CMU Európskej komisie zverejneného v roku 2020, pričom uvítala legislatívne návrhy prijaté v novembri 2021 a zároveň vyzvala na ďalší pokrok. Z hľadiska budovania CMU je dôležité najmä odstraňovanie štrukturálnych prekážok, akými sú napríklad rozdiely medzi jednotlivými krajinami, pokiaľ ide o pravidlá riešenia platobnej neschopnosti, ochrany investorov a zdaňovania, a posilňovanie cezhraničného dohľadu. ECB sa osobitne zameriavala na zelené kapitálové trhy. Ako sa zdôrazňuje v makroprudenciálnom bulletine ECB z októbra 2021 a v správe o finančnej stabilite z novembra 2021 (Financial Stability Review), kapitálové trhy zohrávajú kľúčovú úlohu pri plnení klimatických cieľov EÚ. ECB zdôraznila skutočnosť, že ďalší rozvoj rozsiahlych a integrovaných zelených kapitálových trhov v EÚ si bude vyžadovať rozhodné kroky na zdokonalenie trhových štruktúr a štandardov, ktoré umožnia znížiť fragmentáciu a riziko tzv. greenwashingu (uvádzanie klamlivých ekologických tvrdení) a zabezpečiť celkový záväzok podnikov k ekologickej transformácii. Zelené kapitálové trhy zároveň podporí, ak sa budovanie CMU zameria na oblasti, ktoré sú pre ne relevantné, alebo na opatrenia zamerané na zvýšenie financovania prostredníctvom akcií s cieľom podporiť inovácie.

Príprava regulácie kryptoaktív a stablecoinov

ECB navrhla sprísnenie niektorých požiadaviek stanovených v nariadení o trhoch s kryptoaktívami.

V reakcii na nariadenie o trhoch s kryptoaktívami navrhované Európskou komisiou zverejnila ECB vo februári 2021 stanovisko, v ktorom navrhuje spresnenie a posilnenie niektorých prudenciálnych požiadaviek a úlohy ECB a ďalších relevantných členov Európskeho systému centrálnych bánk. ECB vo svojom stanovisku vystríha pred používaním niektorých typov stablecoinov na platobné účely. Vyslovila sa za posilnenie prudenciálnych požiadaviek pre emitentov stablecoinov tým, že by podliehali povinnosti vykonávať záťažové testovanie a požiadavkám na likviditu, ktoré by boli prinajmenšom také prísne, ako v nariadení o fondoch peňažného trhu. Vzhľadom na cezhraničný charakter kryptoaktív a stablecoinov ECB vyzvala aj na zavedenie celoúnijného dohľadu s cieľom zabezpečiť komplexné hodnotenie rizík a predchádzať fragmentácii. V novembri ECB zverejnila svoje stanovisko k návrhu nariadenia, ktorým sa rozširujú požiadavky na vysledovateľnosť, aby zahŕňali aj prevody kryptoaktív. ECB sa aj naďalej aktívne zapájala do diskusií na medzinárodných fórach o kryptoaktívach a stablecoinoch.

Posilnenie regulačného rámca pre nebankové subjekty

ECB aj v roku 2021 prispievala do európskych a medzinárodných diskusií o politickej reakcii na ponaučenia z turbulencií v nebankovom finančnom sektore spôsobených pandémiou. V apríli ECB zverejnila makroprudenciálny bulletin venovaný nebankovému finančnému sektoru,[72] v ktorom analyzuje slabé miesta, ktoré sa ukázali počas turbulencií súvisiacich s pandémiou COVID‑19, a vyslovuje sa za makroprudenciálny prístup s cieľom adekvátne riešiť systémové riziká prameniace z tohto sektora. V júli 2021 Eurosystém zverejnil svoju reakciu na konzultáciu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy o politických reformách pre fondy peňažného trhu EÚ, v ktorej sa vyslovil za reformy na posilnenie odolnosti fondov peňažného trhu výrazným znížením ich nesúladu likvidity.

Príspevky k diskusiám o politikách EÚ a finančnej regulácii v oblasti klimatických zmien

ECB monitorovala finančné riziká súvisiace s klímou a zároveň položila základy politických opatrení založených na dôkazoch.

ECB pokračovala v hodnotení a monitorovaní finančných rizík spojených s klimatickou zmenou a zapájala sa do európskych a medzinárodných diskusií o politikách. Spolu s Európskym výborom pre systémové riziká vypracovala správu obsahujúcu dôležité analytické poznatky a základy cielených politických opatrení založených na dôkazoch.[73] V októbri 2021 okrem toho zverejnila makroprudenciálny bulletin venovaný rizikám a príležitostiam súvisiacim s klímou.[74] V článkoch sa rozoberala náročnosť zachytávania klimatických rizík v bankovom regulačnom rámci a potreba makroprudenciálnej reakcie. Súčasťou bulletinu bol aj návrh postupu makroprudenciálneho záťažového testu s cieľom potvrdiť systémový charakter klimatických rizík.

ECB naďalej prispievala k rozvoju regulačného rámca v EÚ. Politickému programu EÚ dodala nový impulz uverejnením stanoviska k návrhu nariadenia o európskych zelených dlhopisoch, v ktorom vyzvala na prijatie záväzku stanoviť štandard zelených dlhopisov za hlavný štandard v rámci EÚ, s cieľom vytvoriť trh so zelenými dlhopismi, ktorý by bol v súlade s taxonómiou EÚ, a zmierniť obavy týkajúce sa tzv. greenwashingu (uvádzanie klamlivých ekologických tvrdení). ECB tiež zverejnila stanovisko k návrhu smernice, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD). Navrhovanú smernicu považuje za nevyhnutný krok k zvýšeniu dostupnosti, kvality a konzistentnosti informácií o udržateľnosti v rámci EÚ a k riešeniu nedostatkov v údajoch, ktoré bránia rozvoju vhodných politík v oblasti udržateľnosti, hodnotenia rizík a monitorovania rizík pre finančný sektor.

4 Plynulé fungovanie infraštruktúry trhu a platieb

Eurosystém zohráva ústrednú úlohu pri vývoji, prevádzke a kontrole trhových infraštruktúr a opatrení, ktoré uľahčujú bezpečný a efektívny tok platieb, cenných papierov a kolaterálu v eurozóne. Pôsobí aj ako katalyzátor integrácie a inovácií na trhu s platbami a cennými papiermi. Eurosystém v reakcii na digitálnu transformáciu, nové regulačné požiadavky a meniaci sa dopyt používateľov preveruje a obnovuje existujúce trhové infraštruktúry, politiky a stratégie a skúma nové technológie, digitálne meny a vývoj v oblasti kryptoaktív.

4.1 Služby TARGET

Služby Eurosystému v rámci TARGET‑u zahŕňajú tri zúčtovacie služby: TARGET2 – systém hrubého vyrovnania platieb (RTGS) pre platobné transakcie v eurách podporujúce operácie menovej politiky Eurosystému, ako aj pre medzibankové a komerčné transakcie; TARGET2‑Securities (T2S) – jednotnú celoeurópsku platformu pre vysporiadanie obchodov s cennými papiermi a TARGET Instant Payment Settlement (TIPS) – ktorý poskytovateľom platobných služieb umožňuje ponúkať klientom okamžitý prevod finančných prostriedkov v reálnom čase, nepretržite a každý deň v roku.

TARGET2 používa na transakcie v eurách vo svojom mene alebo v mene svojich klientov približne 1 000 bánk. Ak sa započítajú aj pobočky a dcérske spoločnosti, cez TARGET2 je prístupných 43 000 bánk po celom svete. V roku 2021 sa v systéme TARGET2 spracovalo denne v priemere 373 467 platieb v priemernom dennom objeme 1,87 bil. €. V porovnaní s rokom 2020 to bol nárast denného objemu platieb o 8,25 %.[75]

Eurosystém v roku 2022 nahradí TARGET2 systémom T2, ktorý pozostáva z novej zložky RTGS a zo zložky centrálneho riadenia likvidity, ktorým sa bude optimalizovať riadenie likvidity vo všetkých službách TARGET. T2 bude na zasielanie správ používať normu ISO 20022 a bude umožňovať platby vo viacerých menách.

Projekt implementácie T2 vstúpil na konci roka 2021 do fázy testovania používateľmi a jeho spustenie sa plánuje v novembri 2022. Dôležitou súčasťou projektu je vývoj jednotného portálu trhovej infraštruktúry Eurosystému (Eurosystem Single Market Infrastructure Gateway – ESMIG). Bude jediným prístupovým bodom ku všetkým službám TARGET pre externú prichádzajúcu a odchádzajúcu komunikáciu. V roku 2021 pokračovali prípravy na migráciu služieb TARGET na ESMIG.

Platforma T2S spája 20 centrálnych depozitárov cenných papierov (CDCP) z 20 európskych trhov, čím umožňuje vyrovnanie obchodov s cennými papiermi v eurách a dánskych korunách. V roku 2021 sa v systéme T2S spracovalo denne priemerne 726 271 transakcií v priemernom dennom objeme 691,10 mld. €. Začali sa práce na začlenení nových CDCP do T2S, najmä Euroclear Bank.

V roku 2020 bol v rámci T2S zavedený prvok sankčného mechanizmu, ktorý podporuje centrálne depozitáre pri plnení povinností v rámci režimu disciplíny vysporiadania podľa nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov. V priebehu roka 2021 pokračovalo testovanie tejto novej zložitej funkcie v rámci príprav pred nadobudnutím účinnosti príslušných ustanovení nariadenia vo februári 2022.

Celoeurópska dostupnosť TIPS

V priebehu roka 2021 ECB podnikala kroky na zabezpečenie celoeurópskeho dosahu okamžitých platieb prostredníctvom systému na vyrovnanie okamžitých platieb TARGET Instant Payment Settlement (TIPS). V súlade s opatreniami na dosiahnutie celoeurópskej dostupnosti, ktoré schválila Rada guvernérov ECB v polovici roka 2020, sa 2 235 poskytovateľov platobných služieb (PSP), ktorí sa pripojili k schéme SCT Inst a sú dostupní v TARGET2, do konca prvého štvrťroka 2022 stane dostupnými aj na účte TIPS, a to buď ako účastník, alebo ako dostupná strana. Približne v rovnakom čase bude musieť všetkých 11 automatizovaných zúčtovacích centier ponúkajúcich služby okamžitých platieb migrovať svoje technické účty z TARGET2 na TIPS. Migrácia automatizovaných zúčtovacích centier sa uskutoční v troch vlnách. Keďže TIPS je vytvorený vo viacerých menách, priťahuje záujem aj centrálnych bánk mimo eurozóny. Výsledkom je, že od mája 2022 bude prostredníctvom TIPS ponúkať okamžité vyrovnanie platieb vo švédskych korunách Sveriges Riksbank a najneskôr do novembra 2025 bude Danmarks Nationalbank ponúkať vyrovnanie v dánskych korunách. Na základe rozhodnutí Sveriges Riksbank a Danmarks Nationalbank o vstupe do platformy a využití kapacity služby vo viacerých menách aj Norges Bank vyjadrila záujem o vstup do systému TIPS a o vyrovnanie okamžitých platieb v nórskych korunách.

V roku 2020 sa začala skúmať potenciálna funkcia zúčtovania medzi jednotlivými menami v systéme TIPS. V júni 2021 ECB a Sveriges Riksbank oznámili, že obe inštitúcie pokračujú v skúmaní, ako by systém TIPS mohol podporovať vyrovnanie okamžitých platieb medzi eurom a švédskou korunou.

Okrem týchto troch zúčtovacích služieb Eurosystém vyvíja novú službu TARGET, systém riadenia kolaterálu v Eurosystéme (Eurosystem Collateral Management System – ECMS), ktorý bude jednotným systémom pre riadenie aktív používaných ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému pre všetky jurisdikcie eurozóny. Projekt by mal byť spustený v novembri 2023. V roku 2021 sa ukončil vývoj systému a začalo sa akceptačné testovanie Eurosystémom a prípravy na testovanie používateľmi. Prioritou na rok 2021 bolo zabezpečiť, aby zainteresované strany ECMS mali potrebnú dokumentáciu pre svoje interné úpravy. Eurosystém na uľahčenie spoločného porozumenia a efektívnej prípravy organizoval pravidelné semináre s CDCP a agentmi tretích strán a na internetovej stránke ECB zverejňoval informácie o správach a míľnikoch pripravenosti.

Box 6
Opatrenia prijaté v reakcii na incidenty v rámci služieb TARGET

V decembri 2020 ECB poverila spoločnosť Deloitte GmbH, aby uskutočnila nezávislé preskúmanie piatich významných IT incidentov v systéme (iných ako kybernetických), ktoré sa dotkli platobných transakcií a spracovania cenných papierov v rámci služieb TARGET. Cieľom preskúmania bolo identifikovať hlavné príčiny incidentov, vyvodiť všeobecnejšie ponaučenia a navrhnúť odporúčania v šiestich kľúčových oblastiach: i) riadenie zmien a zverejňovania, ii) riadenie kontinuity činnosti, iii) testy zlyhania a ozdravenia, iv) komunikačné protokoly, v) správa a riadenie a vi) dátové centrum a operácie IT.

ECB 28. júla 2021 zverejnila nezávislé preskúmanie spoločnosti Deloitte. Správa podrobne opisuje relevantné incidenty, ich dosah na účastníkov služieb TARGET a zodpovedajúce základné príčiny. Spoločnosť Deloitte okrem toho dôkladne preskúmala postupy uplatňované počas týchto incidentov, pričom zdôraznila zistené nedostatky a vydala odporúčania na ich riešenie.

Eurosystém vo svojej reakcii akceptoval všeobecné závery a odporúčania spoločnosti Deloitte a zaviazal sa ich rázne riešiť.

V druhom polroku 2021 Eurosystém pripravil akčný plán s cieľom včas riešiť nastolené problémy a odporúčania spoločnosti Deloitte. Akčný plán bol rozšírený o odporúčania vydané Eurosystémom v rámci jeho dohľadovej funkcie a Výborom pre interný audit v súvislosti s incidentmi zaznamenanými v roku 2020 v službách TARGET. Eurosystém sa okrem toho vo vzťahu k odporúčaniam týkajúcim sa konkrétnej služby TARGET snažil navrhnúť reakčné opatrenia, ktoré by sa celostne uplatňovali v rámci rôznych služieb TARGET a konsolidovaného systému T2‑T2S, ktorý sa má spustiť v novembri 2022.

V priebehu roka 2021 už boli schválené alebo implementované opatrenia vyplývajúce z viacerých odporúčaní, zatiaľ čo väčšina zostávajúcich opatrení sa zavedie v roku 2022. Pri niektorých odporúčaniach boli zapojení aj účastníci trhu, aby sa zabezpečilo, že budú zohľadnené aj ich názory. Na tento účel boli zorganizované špecializované stretnutia s poradnou skupinou pre trhovú infraštruktúru pre platby (AMI‑Pay), poradnou skupinou pre trhové infraštruktúry pre cenné papiere a kolaterál (AMI‑SeCo) a riadiacou skupinou T2S CDCP (CCG). Tieto skupiny budú tiež pravidelne informované o vykonávaní akčného plánu až do jeho splnenia.

ECB 17. decembra 2021 zverejnila súhrn akčného plánu, v ktorom sa zároveň stanovujú príslušné termíny implementácie plánovaných opatrení.

4.2 Dohľad a úloha centrálnej emisnej banky

Eurosystém stanovuje ciele dohľadu nad infraštruktúrami finančného trhu (FMI) a platbami v eurozóne prostredníctvom osobitných nariadení, štandardov, usmernení a odporúčaní, monitorovaním ich implementácie, prípadne presadzovaním zmien. Okrem toho sa Eurosystém ako centrálna emisná banka pre euro podieľa na postupoch spoločného dohľadu a krízového riadenia nad infraštruktúrami finančného trhu s významnými aktivitami súvisiacimi s eurom.

Jednou z hlavných oblastí záujmu v roku 2021 bolo hodnotenie infraštruktúr prevádzkovaných Eurosystémom – TARGET2 a T2S – podľa očakávaní Eurosystému v oblasti monitorovania kybernetickej bezpečnosti. Cieľom hodnotenia je ďalšie zlepšenie kybernetickej odolnosti oboch infraštruktúr. Eurosystém taktiež prijal opatrenia na ďalšiu podporu kybernetickej odolnosti infraštruktúr finančného trhu prostredníctvom Rady pre kybernetickú bezpečnosť eura sfunkčnením Iniciatívy na výmenu informácií o kybernetických incidentoch, ako aj opatrenia na podporu prijatia a implementácie rámca TIBER‑EU.

V oblasti dohľadu nad systémom TARGET2 a T2S Eurosystém pokračoval v plnení odporúčaní z predchádzajúcich hodnotení dohľadu. V tejto súvislosti sa sústredil najmä na opatrenia zamerané na odstraňovanie faktorov, ktoré sa podieľali na významných prevádzkových incidentoch v roku 2020. S cieľom podporiť efektívnu spoluprácu s ostatnými orgánmi, v ktorých záujme je plynulé fungovanie T2S, Eurosystém tiež prispel k činnosti dohody o spolupráci v T2S.

Pokiaľ ide o všeobecný rámec dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami (SIPS), Eurosystém na základe verejnej konzultácie ukončil revíziu nariadenia o SIPS a v apríli 2021 vydal jeho upravenú verziu. Po označení systému MasterCard Clearing Management System za SIPS spustil Eurosystém komplexné hodnotenie MasterCard podľa nariadenia o SIPS. Eurosystém tiež hodnotil a monitoroval zavedenie modelu priebežného hrubého vyrovnania platieb v systéme STEP2‑T a migráciu systému CLS Settlement na novú technologickú platformu (prostredníctvom spoločného dohľadu pod vedením Federálneho rezervného systému).

Dokončil sa tiež nový rámec dohľadu nad elektronickými platobnými nástrojmi, schémami a mechanizmami (PISA).

Pokiaľ ide o platobné nástroje a platobné schémy, Eurosystém zverejnil svoju siedmu správu o podvodoch pri používaní platobných kariet. Dňa 15. novembra 2021 Rada guvernérov ECB schválila konečnú verziu rámca dohľadu Eurosystému pre elektronické platobné nástroje, schémy a mechanizmy (rámec PISA). Eurosystém bude používať rámec PISA (ktorý nahrádza Harmonizovaný prístup a štandardy dohľadu nad platobnými nástrojmi a všetky súvisiace rámce dohľadu nad kartami, inkasami, úhradami a cieľmi v oblasti bezpečnosti elektronických peňazí) na vykonávanie dohľadu nad účastníkmi trhu, ktorí umožňujú alebo podporujú používanie kariet, úhrad, inkás, prevodov elektronických peňazí a digitálnych platobných tokenov. Okrem tradičných platobných schém to zahŕňa schémy digitálnych platobných tokenov, ako aj platobné mechanizmy na podporu koncových používateľov pri realizácii prevodov hodnoty ako napríklad digitálne peňaženky.

Eurosystém v rámci úlohy centrálnej emisnej banky v kolégiách orgánov dohľadu pre centrálne protistrany EÚ podľa nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) posúdil viacero návrhov na rozšírenie služieb alebo zásadné zmeny v postupoch riadenia rizík centrálnych protistrán EÚ. Prispel tiež k činnosti Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) súvisiacej s dohľadom nad centrálnymi protistranami z tretích krajín, ktoré sú systémovo dôležité pre EÚ (centrálne protistrany Tier 2), a v súlade s článkom 25 ods. 2 písm. c) nariadenia EMIR sa podieľal aj na posúdení, či sú niektoré zúčtovacie služby centrálnych protistrán Tier 2 tak systémovo dôležité, že by tieto protistrany nemali byť uznané ako poskytovatelia týchto zúčtovacích služieb pre zúčtovacích členov a miesta obchodovania zriadené v EÚ. Dňa 17. decembra 2021 orgán ESMA zverejnil vyhlásenie[76], v ktorom konštatuje, že náklady a riziká súvisiace so zrušením uznávania služieb centrálnych protistrán Tier 2 zriadených v Spojenom kráľovstve by v tejto fáze prevážili výhody pre EÚ a v reakcii na zistené riziká a zraniteľné miesta navrhol súbor opatrení.

Po prijatí nového nariadenia EÚ o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán (CCPRR) sa Eurosystém podieľal na príprave súvisiacich regulačných štandardov a usmernení ESMA. Eurosystém sa zúčastnil aj na zriaďovaní a prebiehajúcej činnosti skupín cezhraničného krízového riadenia pre centrálne protistrany eurozóny a tretích krajín. Účelom týchto skupín je zabezpečiť primeranú pripravenosť na potenciálne riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany. Kľúčovým aspektom tejto práce je posúdiť, či sa očakáva, že finančné zdroje centrálnej protistrany budú primerané na účely riešenia krízovej situácie. Z pohľadu centrálnej emisnej banky je to dôležité vzhľadom na značné riziká likvidity, ktoré by vznikli z nedostatočného krytia zdrojov.

V roku 2021 sa globálne normotvorné orgány aj naďalej zameriavali na skúsenosti pre infraštruktúry finančného trhu získané z obdobia pandemického stresu. V nadväznosti na holistické hodnotenie marcových turbulencií na trhu Rady pre finančnú stabilitu sa ECB podieľala na práci Spoločnej pracovnej skupiny pre marže Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere, Výboru pre platobné a trhové infraštruktúry a Bazilejského výboru pre bankový dohľad. Pokiaľ ide o trhy s centrálne zúčtovávanými derivátmi v EÚ, ECB uskutočnila vlastné analýzy s cieľom preskúmať hlavné faktory zvyšovania počiatočných marží počas pandémie a prístupy centrálnych protistrán na zmiernenie procyklickosti.

Čo sa týka zúčtovania cenných papierov, Eurosystém ako emisná centrálna banka prispel k prebiehajúcej revízii a hodnoteniu centrálnych depozitárov cenných papierov v EÚ podľa nariadenia EÚ o centrálnych depozitároch cenných papierov (CSDR). Eurosystém ako jediný orgán priamo zapojený do hodnotenia všetkých centrálnych depozitárov cenných papierov v eurozóne i niektorých centrálnych depozitárov cenných papierov z krajín EÚ nepatriacich do eurozóny zohráva dôležitú úlohu pri zaistení bezpečných a konzistentných postupov a rovnakých podmienok pre všetky centrálne depozitáre cenných papierov. Eurosystém sa tiež podieľal na revízii nariadenia CSDR a ECB vydala svoje stanovisko k pilotnému režimu technológie distribuovanej databázy transakcií, jednej z troch súčastí balíka digitálnych financií, ktorý iniciovala Európska komisia, s cieľom uľahčiť prístup k inovatívnym finančným produktom a zároveň zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a finančnú stabilitu.

4.3 Inovácia a integrácia trhovej infraštruktúry a platieb

Eurosystém zaviedol do praxe komplexnú stratégiu retailových platieb, aby využil inovačný potenciál digitalizácie a dokázal čeliť novým výzvam pre európsku suverenitu na platobnom trhu.

Jedným z hlavných cieľov stratégie retailových platieb je podpora vytvorenia celoeurópskeho riešenia retailových platieb v mieste interakcie, t. j. na fyzických predajných miestach a v mobilnom a elektronickom obchode. Eurosystém víta iniciatívy na zavedenie platobných riešení, ktoré napĺňajú jeho ciele, a vedie nepretržitý dialóg so zástupcami už zavedených aj potenciálnych nových iniciatív.

Úplné zavedenie okamžitých platieb podporovaných rôznymi opatreniami

Ďalším hlavným cieľom je sprístupniť okamžité platby všetkým občanom a firmám v celej Európe a podporiť ich uplatňovanie ako novej normy platobného styku. Do konca roka 2021 tak 60 % poskytovateľov platobných služieb ponúkajúcich SEPA úhrady ponúkalo aj okamžité úhrady SEPA, pričom 10,4 % všetkých úhrad tvorili okamžité platby. Na rýchlejšie prijímanie okamžitých platieb môžu byť potrebné ďalšie kroky. V roku 2021 nadobudli účinnosť opatrenia na zabezpečenie celoeurópskeho dosahu okamžitých platieb (časť 4.1). V súčasnosti prebiehajú práce, ktorých cieľom je umožniť okamžité platby v mieste interakcie prostredníctvom štandardu QR kódu a neskôr sa pridajú ďalšie komunikačné technológie.

So zámerom zlepšiť cezhraničné platby mimo eurozóny a EÚ sa Eurosystém podieľa na činnosti skupiny G20 a skúma cezhraničné vyrovnanie okamžitých platieb v rámci služieb TARGET (časť 4.1).

Stratégia Eurosystému pre retailové platby okrem toho zahŕňa prácu v oblasti elektronickej totožnosti (eID) a elektronických podpisových služieb (eSignature), s cieľom umožniť akceptáciu riešení eID/eSignature pre platobné služby. V záujme dostupnosti a neutrálneho prístupu sa mnohým nebankovým poskytovateľom platobných služieb ako klientom národných centrálnych bánk Eurosystému udeľuje prístup k špecifickým platobným systémom SEPA.

Popri realizácii stratégie Eurosystému v oblasti retailových platieb ECB podporuje vývoj inovatívnych platobných služieb prostredníctvom otvoreného bankovníctva, t. j. umožňuje tretím osobám ponúkať služby v rámci inštitúcie spravujúcej účty prostredníctvom otvorených aplikačných programovacích rozhraní (API). Rada pre retailové platby v eurách (Euro Retail Payments Board – ERPB), ktorej predsedá ECB a ktorá je strategickým orgánom na vysokej úrovni povereným podporou integrácie, inovácie a konkurencieschopnosti eurových retailových platieb v EÚ, presadzuje štandardizáciu API a vzájomne výhodnú dohodu o širšom súbore služieb. V roku 2021 ERPB vyzvala Európsku platobnú radu, aby vytvorila schému prístupu k SEPA API. Schéma zadefinuje základné služby podľa právnych a regulačných požiadaviek revidovanej smernice o platobných službách (PSD2) a môže tiež zahŕňať (prémiové) služby s pridanou hodnotou, ktoré môžu byť poskytované v kontexte otvoreného bankovníctva ako prirodzený vývoj smernice PSD2.

Poradná skupina ECB pre trhové infraštruktúry pre cenné papiere a kolaterál (AMI‑SeCo) napredovala v harmonizácii poobchodných služieb v súlade so svojím cieľom prehĺbiť integráciu európskeho finančného trhu. V oblasti riadenia kolaterálu sa v roku 2021 na európskych trhoch zaznamenal pokrok vo vymedzení a vykonávaní štandardov zo súboru pravidiel jednotnej správy kolaterálu pre Európu (Single Collateral Management Rulebook for Europe – SCoRE). Osobitný pokrok sa dosiahol v oblasti korporátnych udalostí, kde sa skupina AMI‑SeCo a trhové zainteresované strany dohodli na ďalších aktualizáciách príslušných štandardov. Eurosystém tiež prostredníctvom dohodnutého rámca monitorovania dôkladne monitoroval štandardy SCoRE, pričom zahrnul širokú škálu trhov a zainteresovaných strán.

ECB s cieľom identifikovať možné zlepšenie efektívnosti európskych postupov emisie dlhových cenných papierov vytvorila Kontaktnú skupinu pre trh emitentov dlhových cenných papierov (Debt Issuance Market Contact Group – DIMCG). V roku 2021 táto skupina zverejnila poradnú správu, ktorá sa zaoberá hlavnými otázkami emisie európskych dlhových cenných papierov. V správe sa uvádza, že v európskom procese emisie cenných papierov existujú určité riziká, neefektívnosť a neprimerané náklady. S cieľom zmierniť tieto nedostatky DIMCG stanovila zoznam oblastí, v ktorých by ďalšia harmonizácia viedla k zvýšeniu celkovej efektívnosti vydávania dlhových cenných papierov v Európe (napríklad poznaj svojho klienta, prideľovanie kódu ISIN a identifikácia investorov).

Skupina AMI‑SeCo taktiež poskytla Európskej komisii informácie o aspektoch postupov po uzavretí obchodu s cennými papiermi v rámci akčného plánu Komisie pre úniu kapitálových trhov, najmä o spracovaní zrážkovej dane a revízii nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov.

Box 7
Skúmanie možného digitálneho eura

Rada guvernérov ECB v júli 2021 rozhodla o začatí výskumnej fázy projektu digitálneho eura.[77] Vydanie digitálneho eura si môžu vyžadovať viaceré okolnosti, napríklad ľudia v čoraz väčšej miere nakupujú online a úloha hotovosti ako platobného prostriedku klesá. Digitálne euro by zabezpečilo, že si občania zachovajú prístup k bezpečným a všeobecne akceptovaným platobným prostriedkom aj v digitálnej ekonomike. Bola by to elektronická forma peňazí vydávaná Eurosystémom, bezriziková a prístupná všetkým občanom na ich každodenné platby. Digitálne euro by dopĺňalo hotovosť, ale nebolo by jej náhradou. Spustenie výskumnej fázy znamená, že Eurosystém sa pripravuje na možné vydanie digitálneho eura, ale rozhodnutie o jeho vydaní príde až v neskoršej fáze.

Počas výskumnej fázy projektu sa Eurosystém zameria na možný funkčný dizajn, ktorý bude vychádzať z potrieb používateľov a zároveň bude pomáhať predchádzať nezákonným činnostiam a prípadným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu a menovú politiku. Výskumná fáza bude trvať 24 mesiacov a jej cieľom je riešiť kľúčové otázky týkajúce sa dizajnu a distribúcie digitálneho eura. Preskúma prípady použitia, na ktoré by malo digitálne euro slúžiť, aby splnilo svoj účel. Preskúma aj možné vlastnosti a funkcie digitálneho eura a súvisiace možnosti dizajnu, pričom bude zahŕňať prototypovanie a koncepčnú prácu. V rámci skúmania sa tiež posúdi možný vplyv digitálneho eura na trh a definuje sa obchodný model pre dohliadaných sprostredkovateľov v rámci ekosystému digitálneho eura. V neposlednom rade bude skúmať právne otázky možného zavedenia digitálneho eura a hľadať technické riešenia, ktoré by mohli tieto otázky najlepšie uchopiť.

Eurosystém bude počas svojho skúmania aktívne spolupracovať so zainteresovanými stranami. Na strane používateľov ECB spolupracuje s občanmi a obchodníkmi prostredníctvom špecializovaných prieskumov a prieskumných skupín, aby zistila ich potreby a preferencie. Na strane trhu Poradná skupina pre digitálne euro poskytne vstupy o tom, ako by digitálne euro mohlo priniesť pridanú hodnotu pre rôzne skupiny účastníkov platobného ekosystému eurozóny.[78] O otázkach týkajúcich sa digitálneho eura bude tiež pravidelne informovaná Rada pre retailové platby v eurách. ECB bude okrem toho konzultovať s odborníkmi na technológie, aby preskúmala možnosti dizajnu digitálneho eura.[79] ECB a útvary Európskej komisie spoločne na technickej úrovni preskúmajú široké spektrum menovopolitických, právnych a technických otázok vyplývajúcich z možného zavedenia digitálneho eura.[80] Pravidelné výmeny názorov sa uskutočňujú aj s Európskym parlamentom a ministrami financií krajín eurozóny v Euroskupine.[81] Na medzinárodnej úrovni ECB prispieva k práci pracovnej skupiny ministrov financií a centrálnych bánk krajín G7[82] a zúčastňuje sa na práci medzinárodnej skupiny siedmich centrálnych bánk[83], ktorá spolupracuje s Bankou pre medzinárodné zúčtovanie na skúmaní digitálnych mien centrálnych bánk pre verejnosť.[84]

5 Podpora fungovania trhov a finančné služby poskytované iným inštitúciám

ECB naďalej ponúkala zmluvným stranám v eurozóne operácie v amerických dolároch, čím zaistila zabezpečovací mechanizmus trhového financovania. Linky eurovej likvidity pre iné centrálne banky zriadené alebo aktivované v roku 2020 zostali v platnosti aj v roku 2021 a neboli zriadené žiadne nové linky.

ECB na devízovom trhu neintervenovala, ako sa uvádza aj v štvrťročných údajoch o devízových intervenciách ECB zverejnených na internetovej stránke ECB.

Finančný sektor 3. januára 2022 úspešne dokončil prechod z referenčnej sadzby pre jednodňové eurové obchody (EONIA) na eurovú krátkodobú sadzbu ECB (€STR) a pokračoval v práci zameranej na zlepšenie trhovej praxe v oblasti tvorby cien aj presadzovaním širšieho využívania €STR.

V roku 2021 ECB naďalej zodpovedala za správu rôznych finančných operácií v mene EÚ a zohrávala svoju koordinačnú úlohu vo vzťahu k rámcu služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv.

5.1 Vývoj trhových operácií

Linky likvidity v eurách a cudzej mene

Linky likvidity pomáhajú ECB plniť cieľ cenovej stability, predchádzať nedostatku eurovej likvidity a zamedziť šírenie nákazy.

Linky likvidity sú jedným z nástrojov menovej politiky ECB, ktorý umožňuje riešiť nedostatok finančných prostriedkov na trhu, pokiaľ ide o dostupnosť financovania v eurách mimo eurozóny a v cudzej mene pre zmluvné strany eurozóny. Linky likvidity prispievajú k plynulej transmisii menovej politiky tým, že pomáhajú zabrániť možným obmedzeniam v poskytovaní úverov v dôsledku nedostatku prostriedkov v cudzej mene v bankách krajín eurozóny, ako aj eskalácii nedostatku eurovej likvidity do prudkého predaja aktív denominovaných v eurách, čo ovplyvňuje finančné podmienky v eurozóne.[85]

Poskytovaním eurovej likvidity zahraničným centrálnym bankám ECB pomáha predchádzať prenosu zahraničného dopytu po financovaní v eurách do neprimeraného zhoršovania finančných podmienok v eurozóne. Linky likvidity v eurách, ktoré boli zriadené alebo aktivované v roku 2020, zostali v platnosti a v roku 2021 neboli zriadené žiadne nové linky. Repo facilita Eurosystému (EUREP) zostala dostupná širokej skupine centrálnych bánk mimo eurozóny. Dňa 4. februára 2021 ECB rozhodla o predĺžení dočasných liniek likvidity v eurách s centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny do marca 2022. V tabuľke 5.1 sú uvedené linky likvidity v eurách, ktoré boli aktívne k 31. decembru 2021, prostredníctvom ktorých ECB mohla poskytovať likviditu v eurách zahraničným centrálnym bankám.

Poskytovanie cudzej meny zmluvným stranám v eurozóne zmierňuje tlak na globálnych trhoch financovania. Tým pomáha zmierňovať účinky takýchto tlakov na ponuku úverov domácnostiam a podnikom tak v eurozóne, ako aj v zahraničí. V roku 2021 ECB v koordinácii s Federal Reserve System, Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan a Swiss National Bank poskytla likviditu v amerických dolároch. Dve ponúkané splatnosti boli sedem dní a 84 dní. Operácie so splatnosťou 84 dní boli od 1. júla 2021 pozastavené, keďže sa podmienky na trhu normalizovali. Sedemdňové operácie naďalej fungovali ako zabezpečovací mechanizmus pre súkromné trhové financovanie.

Tabuľka 5.1

Prehľad aktívnych liniek likvidity

Zdroj: Internetová stránka ECB.
Poznámka: Tabuľka nezahŕňa repo linky zriadené s centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny v rámci EUREP, v prípade ktorých ECB nezverejňuje svoje zmluvné strany.

Príspevok ECB k reforme referenčných úrokových sadzieb

ECB sa zapájala do reformy referenčných úrokových sadzieb v eurozóne dvoma spôsobmi: po prvé, určuje stabilnú a spoľahlivú referenčnú sadzbu, eurovú krátkodobú sadzbu (€STR), a po druhé, podporuje trhovú iniciatívu zabezpečením sekretariátu pre pracovnú skupinu súkromného sektora pre bezrizikové sadzby eura až do skončenia pôvodného mandátu skupiny v máji 2021.

Prechod zo sadzby EONIA na €STR bol úspešne ukončený.

Po niekoľkých rokoch príprav sa úspešne ukončil prechod zo sadzby EONIA na sadzbu €STR, pričom EONIA bola naposledy zverejnená 3. januára 2022. Tento hladký prechod v minulom roku zaznamenal niekoľko míľnikov. Centrálni zúčtovatelia na trhu s derivátmi, teda na trhu, ktorý najviac využíval sadzbu EONIA, v októbri 2021 zorganizovali jednorazovú konverziu všetkých nevysporiadaných pozícií so sadzbou EONIA na pozície €STR a následne zastavili zúčtovanie produktov so sadzbou EONIA. Táto udalosť pomohla posunúť likviditu na derivátovom trhu smerom k používaniu sadzby €STR a zabránila možným problémom so zmluvami o derivátoch so sadzbu EONIA, ktoré mali splatnosť po poslednom zverejnení sadzby EONIA 3. januára 2022. Okrem toho Európska komisia v októbri 2021 určila sadzbu €STR za zákonnú sadzbu nahrádzajúcu sadzbu EONIA v zmluvách, v ktorých sa nevyužívajú realizovateľné záložné ustanovenia o alternatívnej sadzbe.[86] Používateľom sadzby EONIA to prinieslo dodatočnú istotu a zároveň sa pred zrušením tejto sadzby znížili právne riziká.

Vzhľadom na stabilitu a reprezentatívnosť sadzby €STR, ako to potvrdila ECB v druhom výročnom hodnotení metodiky €STR, sa účastníkom trhu odporúča používať sadzbu pre hotovostné aj derivátové produkty v súlade s usmernením Rady pre finančnú stabilitu. ECB s cieľom podporiť širšie využívanie €STR vrátane záložných ustanovení o alternatívnej sadzbe v zmluvách založených na medzibankovej úrokovej sadzbe v eurách (EURIBOR) začala v apríli 2021 zverejňovať zložené priemerné sadzby €STR a zložený index (box 8).

Prioritou zostáva implementácia alternatívnej sadzby k EURIBOR.

V máji 2021 pracovná skupina pre eurové bezrizikové sadzby vydala odporúčania pre záložné ustanovenia zmlúv o alternatívnej sadzbe k Euribor, a prispela tak k plánovaniu možných riešení v prípade ukončenia sadzby EURIBOR. Po prekročení tohto významného míľnika Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) prevzal od ECB funkciu sekretariátu pracovnej skupiny, pričom sa aktualizovali kompetencie skupiny. Ďalšou prioritou bolo pracovať na implementácii odporúčaní o alternatívnej sadzbe k EURIBOR a na zmierňovaní vplyvu zrušenia nastavení londýnskej medzibankovej úrokovej sadzby (LIBOR) od 3. januára 2022 na používateľov eurozóny.[87] Účastníkom trhu sa odporúča, aby sledovali diskusie pracovnej skupiny, vzali na vedomie jej odporúčania a analýzy a zvážili ich implementáciu do svojho záložného plánovania.

Revidovaný kódex správania na devízových trhoch a obnovenie Vyhlásenia ESCB o dodržiavaní kódexu

Vydanie aktualizovaného kódexu správania na devízových trhoch a Vyhlásenia ESCB o dodržiavaní kódexu

V roku 2017 bol do praxe uvedený celosvetový kódex správania na devízových trhoch (FX Global Code), ktorý je súborom zásad osvedčených postupov na devízovom trhu. Bola to priama a dôležitá reakcia na nedostatok dôvery v devízový sektor v dôsledku viacerých prípadov nezákonného správania na trhu a s tým spojenými pokutami vo výške niekoľkých miliárd amerických dolárov. V snahe zachovať relevantnosť kódexu a držať krok s vývojom na devízovom trhu Výbor pre globálny devízový trh preskúmal zásady vo viacerých kľúčových oblastiach a aktualizoval ich. Hlavným motívom mnohých aktualizácií bola potreba intenzívnejšieho zverejňovania a transparentnosti postupov uplatňovaných pri devízových transakciách na čoraz zložitejšom trhu. Aktualizovaný kódex bol vydaný 15. júla 2021. Na revízii sa vo veľkej miere podieľala ECB a jej kontaktná skupina pre devízový trh. Viacerí členovia tejto kontaktnej skupiny boli členmi pracovných skupín Výboru pre globálny devízový trh a boli nápomocní pri príprave aktualizovaného kódexu. V ďalšom období je dôležité, aby všetci účastníci devízového trhu aktualizovaný kódex preskúmali, posúdili dôsledky aktualizovaných zásad na svoju vlastnú činnosť a zodpovedajúcim spôsobom svoje aktivity zosúladili. Členovia Európskeho systému centrálnych bánk, ktorý pozostáva z ECB a národných centrálnych bánk všetkých členských štátov EÚ, vykonali interné preskúmanie svojich činností. Po ukončení procesu preskúmania bolo 15. februára 2022 uverejnené aktualizované Vyhlásenie o dodržiavaní kódexu.[88]

Vykazovanie devízových intervencií

ECB neintervenovala na devízovom trhu.

V roku 2021 ECB na devízovom trhu neintervenovala. Od zavedenia eura ECB pristúpila k intervenciám na devízovom trhu dvakrát, v rokoch 2000 a 2011. Údaje o devízových intervenciách sa zverejňujú štvrťročne s oneskorením jedného štvrťroka na internetovej stránke ECB a v databáze Statistical Data Warehouse. Informácie uverejnené v štvrťročnej tabuľke sú každoročne rekapitulované vo Výročnej správe ECB (tabuľka 5.2). Výslovne sa tiež uvádza, ak sa v príslušnom štvrťroku neuskutočnili žiadne devízové intervencie.

Tabuľka 5.2

Devízové intervencie ECB

Zdroj: ECB.

Rámec vykazovania zahŕňa devízové intervencie uskutočňované ECB jednostranne alebo v koordinácii s inými orgánmi, ako aj intervencie na hranici fluktuačného pásma v rámci mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).

5.2 Správa úverových operácií EÚ

ECB zodpovedá za správu prijímaných a poskytovaných úverov EÚ v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci (MTFA),[89] Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM),[90] európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE)[91] a európskeho nástroja obnovy (NGEU).[92]

ECB spracúva platby za rôzne úverové programy EÚ.

ECB v roku 2021 spracovávala platby úrokov z úverov v rámci MTFA. K 31. decembru 2021 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 200 mil. €. V roku 2021 ECB spracovávala aj rôzne platby a platby úrokov súvisiace s úvermi poskytnutými v rámci EFSM. K 31. decembru 2021 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 46,8 mld. €. ECB v roku 2021 spracúvala vyplácanie úverov v rámci mechanizmu SURE rôznym členským štátom a súvisiace úrokové platby. K 31. decembru 2021 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 89,6 mld. €. V roku 2021 ECB spracúvala aj vyplácanie úverov a dotácií v rámci NGEU rôznym členským štátom.

ECB zodpovedá tiež za správu platieb v súvislosti s operáciami v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF)[93]Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM).[94] V roku 2021 ECB spracovávala rôzne platby úrokov a poplatkov vyplývajúce z dvoch úverov poskytnutých v rámci EFSF.

ECB ďalej zodpovedá za spracúvanie všetkých platieb súvisiacich s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko.[95] K 31. decembru 2021 predstavovala celková nesplatená suma v rámci tejto dohody 50,1 mld. €.

5.3 Služby Eurosystému v oblasti správy rezerv

Niektoré národné centrálne banky Eurosystému poskytujú služby v rámci ERMS.

V rámci služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv (Eurosystem Reserve Management Services – ERMS), ktoré sa zaviedli v roku 2005, mali klienti aj v roku 2021 k dispozícii komplexný balík finančných služieb pre správu rezervných aktív denominovaných v eurách. Niektoré národné centrálne banky Eurosystému poskytujú v tomto rámci za harmonizovaných podmienok a v súlade so všeobecnými trhovými štandardmi finančné služby centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám. ECB plní úlohu koordinátora, monitoruje plynulé fungovanie služieb, presadzuje zmeny s cieľom zvýšiť kvalitu rámca a pripravuje súvisiace správy pre Radu guvernérov ECB.

Na konci roka 2021 bolo v rámci ERMS evidovaných 265 zákazníckych účtov, v porovnaní s 260 na konci roka 2020. Celková agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a cenné papiere) spravovaná v rámci ERMS sa v roku 2021 v porovnaní s rokom 2020 zvýšila približne o 18 %.

V záujme vylúčenia nejasností bol právny rámec ERMS v roku 2021 prepracovaný, vrátane aktualizácií zameraných na posilnenie stimulov pre transparentné vykazovanie a pre zdieľanie informácií v Eurosystéme v kontexte poskytovania služieb ERMS.

6 Veľký dopyt po hotovosti a naďalej nízka miera falšovania

ECB a národné centrálne banky eurozóny sú zodpovedné za vydávanie eurových bankoviek v požadovaných objemoch a nominálnej štruktúre, za zabezpečenie dostupnosti hotovosti a za udržiavanie dôvery v spoločnú menu. Pandémia COVID‑19 mala dva účinky na platobné správanie. Po prvé, zdôraznila úlohu hotovosti ako uchovávateľa hodnoty a, po druhé, čiastočne znížila transakčný dopyt po hotovosti. Bez ohľadu na to však v roku 2021 počet eurových bankoviek v obehu naďalej rástol, zatiaľ čo počet falošných bankoviek stiahnutých z obehu zostal na historicky nízkej úrovni. Keďže hotovosť je pre mnohých spotrebiteľov stále preferovanou platobnou metódou, Eurosystém sa aj v nasledujúcich rokoch bude snažiť zabezpečiť primeranú dostupnosť a akceptáciu hotovosti, ako sa uvádza v hotovostnej stratégii Eurosystému.

Po dokončení zavádzania bankoviek série Európa v roku 2019 už Eurosystém začal s prípravami na vývoj budúcich bankoviek.

6.1 Obeh eurových bankoviek

Zvýšil sa počet a hodnota bankoviek v obehu, pričom najvyšší podiel mala bankovka v hodnote 50 €.

V roku 2021 vzrástol počet eurových bankoviek v obehu o 6,5 % a ich hodnota o 7,7 %. Ku koncu roka bolo v obehu 28,2 miliardy kusov eurových bankoviek v celkovej hodnote 1,54 bil. € (graf 6.1). Najvyšší podiel v obehu z hľadiska hodnoty mali 50 € bankovky, a to 44,3 %, čo zhruba zodpovedalo súhrnnej hodnote 100 €, 200 € a 500 € bankoviek v obehu (graf 6.2).

Graf 6.1

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: mld. kusov)

Zdroj: ECB.

Graf 6.2

Hodnota eurových bankoviek v obehu podľa nominálnej hodnoty

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.

Zmeny v obehu eurových bankoviek podľa nominálnych hodnôt boli v roku 2021 naďalej ovplyvňované prebiehajúcou pandémiou COVID‑19 a rôznymi funkciami hotovosti. Dopyt po bankovkách v hodnote 200 € a 100 € zostal vysoký, pričom vykazoval ročný rast o 33,6 % a 9,0 %, keďže sa používajú aj ako prostriedok uchovávania hodnoty. Medziročný rast hodnoty 50 € bankoviek v obehu dosiahol 7,5 % a kombinovaný medziročný rast hodnoty 5 € až 20 € bankoviek v obehu dosiahol 3,0 %.

ECB a národné centrálne banky naďalej udržiavajú vysokú kvalitu eurových bankoviek v obehu.

Národné centrálne banky Eurosystému skontrolovali pravosť a kvalitu 23,5 miliardy bankoviek v hodnote 759,3 mld. €, čo je len o niečo menej ako zvyšné eurové bankovky v obehu, pokiaľ ide o ich počet. Zo skontrolovaných bankoviek v hotovostnom obehu bolo 2,9 miliardy kusov opotrebovaných, ktoré bolo potrebné nahradiť, aby sa v hotovostnom obehu pohybovali iba bankovky vysokej kvality.

Nárast objemu eurových mincí v obehu

Na konci roka 2021 predstavoval celkový počet eurových mincí v obehu 141,2 miliardy kusov v celkovej hodnote 31,2 mld. €. V porovnaní s koncom roka 2020 sa hodnota eurových mincí v obehu zvýšila o 2,7 %.

6.2 Jednoduchosť každodenného spracovania eurových bankoviek

Vzhľadom na úlohu hotovosti v európskej spoločnosti sa ECB snaží zaistiť, aby eurové bankovky boli vždy vhodné na svoj účel, aby sa dali ľahko používať a ťažko falšovať.

V rámci tohto trvalého úsilia o zachovanie vhodných a účelných eurobankoviek je dôležité pravidelne získavať spätnú väzbu od zainteresovaných strán. Táto aktivita je potrebná na podporu vývoja budúcich eurobankoviek a ich ochranných prvkov. V súlade s týmto cieľom sa v roku 2021 začal prieskum Cash Handler Survey so zámerom lepšie pochopiť, čo si spracovatelia peňazí myslia o súčasnom dizajne, procesoch overovania a spracovávania eurových bankoviek.

Skúmanú populáciu spracovateľov peňazí tvorili osoby staršie ako 16 rokov zo všetkých 19 krajín eurozóny, ktoré v rámci svojej profesionálnej činnosti pravidelne spracovávajú hotovosť. Celkovo bolo uskutočnených viac ako 22 000 rozhovorov.

Vysoká miera spokojnosti spracovateľov peňazí so súčasným dizajnom a nominálnymi hodnotami eurových bankoviek

Prieskum ukázal vysokú mieru spokojnosti spracovateľov peňazí, pokiaľ ide o súčasný dizajn a nominálne hodnoty eurových bankoviek. Spracovatelia peňazí v eurozóne mali len zriedkavo ťažkosti s rozlíšením bankoviek.

Kontrola pravosti bankoviek je veľmi bežná (bankovky kontroluje šesť z desiatich spracovateľov peňazí), pričom respondenti nedávno absolvovali školenie o tom, ako kontrolovať bankovky takmer univerzálne. Medzi osobami, ktoré kontrolujú bankovky, je rozšírené používanie strojov a zariadení na overovanie pravosti bankoviek (56 %). Spracovatelia peňazí, ktorí manuálne kontrolujú bankovky, zvyčajne vykonávajú rýchlu kontrolu jedného (23 %) alebo viacerých (39 %) ochranných prvkov.

Pre spracovateľov peňazí je dôležitá rýchlosť a jednoduchosť overovania.

Hlavným faktorom pri výbere bezpečnostného prvku na kontrolu je rýchlosť. Dôležitá je aj jednoduchosť kontroly prvku. Toto zistenie je konzistentné pri všetkých ochranných prvkoch a nominálnych hodnotách bankoviek.

6.3 Falšovanie eurových bankoviek na historicky nízkej úrovni

ECB verejnosti naďalej odporúča, aby bola pri prijímaní bankoviek ostražitá a nezabúdala na ich overovanie hmatom, pohľadom a naklonením.

Klesajúci trend falšovania eurových bankoviek pokračoval aj v roku 2021, keď sa zaznamenalo ďalšie historické minimum v podiele falzifikátov k pravým bankovkám v obehu (graf 6.3). Celkový počet falzifikátov stiahnutých z obehu bol 347 000, čo znamená, že na 1 milión pravých bankoviek v obehu bolo odhalených len 12 falzifikátov za rok. Kvalita falzifikátov je stále nízka. Dajú sa veľmi rýchlo a jednoducho odhaliť pomocou testu hmatom, pohľadom a naklonením.

Graf 6.3

Počet falošných bankoviek odhalených za rok na milión pravých eurových bankoviek v obehu

(počet kusov na milión bankoviek)

Zdroj: ECB.

Začal sa vývoj budúcich eurových bankoviek

Hotovosť zostane v budúcnosti dôležitá.

ECB očakáva, že eurová hotovosť sa bude stále vo veľkej miere používať až do roku 2030 a neskôr. V snahe udržať si náskok pred falšovateľmi je preto nevyhnutné pripraviť sa na zavedenie dokonalejších a aktualizovaných eurových bankoviek, aby sa zachovala dôvera verejnosti v tieto bankovky a zabezpečilo sa ich bezpečné a pohodlné používanie. Vzhľadom na dĺžku a zložitosť vývoja budúcich bankoviek sa prípravy už začali a zahŕňajú výskum a vývoj, pravidelné konzultácie so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou, ako aj výrobu testovacích bankoviek s novými ochrannými prvkami.

ECB má v úmysle zmeniť podobu budúcich eurových bankoviek. Súčasťou procesu navrhovania bankoviek bude niekoľko kôl zameraných na získavanie názoru európskej verejnosti. Konečnú podobu nových eurových bankoviek by ECB mala zvoliť v roku 2024.

7 Štatistika

ECB s pomocou národných centrálnych bánk pripravuje, zhromažďuje, kompiluje a uverejňuje širokú škálu štatistík a údajov, ktoré sú dôležitou oporou menovej politiky eurozóny, finančnej stability a ďalších úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ako aj úloh Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB). Tieto štatistiky, ktoré využívajú aj inštitúcie verejnej správy, medzinárodné organizácie, účastníci finančného trhu, médiá a široká verejnosť, zároveň pomáhajú zvyšovať transparentnosť práce ECB.

Táto kapitola sa zameriava na novú štatistiku eurozóny, konkrétne na vývoj experimentálnych ukazovateľov na podporu politiky v oblasti zmeny klímy a indexov cien bývania vo vlastnej nehnuteľnosti. Predmetom dvoch boxov je nedávne zverejnenie zložených priemerných sadzieb a indexu €STR a podpora celosvetovej štandardizácie údajov.

7.1 Nové a rozšírené štatistiky eurozóny

Makroekonomické štatistiky sa vyvíjajú, aby zostali účelné.

V apríli 2021 Rada guvernérov ECB prijala nové usmernenie v oblasti štvrťročných finančných účtov.[96] Definuje nové požiadavky na údaje a časový harmonogram vykazovania štvrťročných finančných účtov s novými členeniami, ktoré reagujú na ekonomický vývoj a požiadavky používateľov.

Usmernenie ECB bolo prijaté na zabezpečenie nových údajov štvrťročných finančných účtov.

Nové usmernenie zavádza požiadavky na podrobné vykazovanie údajov podsektormi ostatných finančných inštitúcií s cieľom zlepšiť štatistiku, ktorá je oporou monitorovania nebankového finančného sektora v analýzach menovej a finančnej stability. Zavádza tiež nový finančný nástroj rozdelený podľa funkčných kategórií platobnej bilancie, s cieľom umožniť identifikáciu cezhraničných transakcií voči korporáciám priamych zahraničných investícií, a nové rozdelenie nástrojov v rámci dôchodkových nárokov a životného poistenia. Tieto nové štatistiky budú používateľom k dispozícii postupne od druhej polovice roka 2022.

Nové nariadenie vyžaduje údaje na posilnenie analýzy menového a úverového vývoja.

Po preskúmaní požiadaviek na štatistické vykazovanie súvahových položiek peňažných finančných inštitúcií vrátane verejnej konzultácie, ktorá sa uskutočnila začiatkom roka 2020, ECB vydala nové nariadenie.[97] Jeho zámerom je zabezpečiť údaje s vysokou prioritou pre analýzy menového a úverového vývoja. Nariadením sa tiež zavádzajú úpravy niektorých existujúcich požiadaviek, definícií a výnimiek z vykazovania tam, kde to môže podporiť lepšiu integráciu s inými súbormi štatistických údajov.

Štatistické vykazovanie Eurosystému sa vyvíja tak, aby bankám uľahčilo vykazovanie.

Po konzultácii s celým sektorom Rada guvernérov ECB v decembri 2021 schválila spustenie fázy navrhovania integrovaného vykazovacieho rámca (Integrated Reporting Framework – IReF).[98] Cieľom IReF je konsolidovať štatistické vykazovanie bánk eurozóny, a znížiť tak ich vykazovaciu záťaž využitím digitalizácie a najmodernejšej organizácie produkcie. Projekt sa vyvíja v úzkej spolupráci s ostatnými európskymi orgánmi a sleduje dlhodobý cieľ dosiahnuť ďalšiu štandardizáciu a integráciu vykazovania v oblastiach štatistiky, riešenia krízových situácií a prudenciálneho dohľadu. Nový vykazovací rámec by mal byť zavedený v roku 2027.

7.2 Vývoj experimentálnych ukazovateľov na podporu politiky v oblasti zmeny klímy

Vzhľadom na to, že klimatická zmena bude mať na ekonomiku a finančný systém čoraz väčší vplyv, Rada guvernérov ECB sa v júli 2021 dohodla na komplexnom akčnom pláne[99] ďalšieho začlenenia aspektov klimatickej zmeny do svojho politického rámca.

Údaje a ukazovatele sú potrebné na analyzovanie vplyvu zmeny klímy na hospodárstvo a finančný systém.

Na skvalitnenie analýz sú potrebné podrobné údaje a medzinárodne porovnateľné ukazovatele. Táto cestovná mapa je zameraná na vývoj súboru nových experimentálnych ukazovateľov o klimatických rizikách a udržateľnom financovaní finančných inštitúcií – napríklad o vydávaní zelených dlhopisov alebo o uhlíkových stopách – po ktorých budú nasledovať postupné vylepšenia založené na dostupnosti a harmonizácii údajov.

Výbor ESCB pre štatistiku[100] sa zaviazal vypracovať osvedčené metodické postupy a vyvinúť experimentálne ukazovatele o expozíciách finančných inštitúcií voči fyzickým rizikám súvisiacim s klímou, o uhlíkových stopách portfólií a o udržateľných financiách. Vstupné údaje pre tieto ukazovatele budú okrem existujúcich súborov údajov ESCB pochádzať aj z kombinácie verejných a súkromných zdrojov údajov. Zverejnenie prvého súboru ukazovateľov je naplánované na koniec roka 2022.

V súvislosti s údajmi existuje mnoho problémov, pričom trh v súčasnosti tvorí široká škála produktov, ktoré nie sú úplne harmonizované. ECB pracuje na základe informácií od niekoľkých poskytovateľov neharmonizovaných údajov, pričom uplatňuje postupný prístup. Následné kroky budú čerpať z prebiehajúcich politík a iniciatív EÚ v oblasti taxonómie environmentálnej udržateľnosti, zverejňovania údajov a výkazníctva vrátane štandardu zelených dlhopisov.

7.3 Indexy cien bývania vo vlastnej nehnuteľnosti

Očakáva sa, že začlenenie nákladov na bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti do HICP zlepší meranie inflácie…

Rada guvernérov ECB po preskúmaní svojej stratégie menovej politiky oznámila, že celkový HICP zostáva vhodným indexom na kvantifikáciu cieľa cenovej stability eurozóny a bude ponechaný ako cenový index na meranie inflácie v eurozóne na účely menovej politiky. ECB sa domnieva, že cenovú stabilitu je možné najlepšie udržiavať zameraním sa na 2 % infláciu HICP v eurozóne v strednodobom horizonte, pričom sa zaviazala pristupovať k tomuto cieľu symetricky, t. j. príliš nízka inflácia je rovnako nežiaduca ako príliš vysoká inflácia. Náklady na bývanie sú navyše veľmi dôležité, pokiaľ ide o potrebu širokého zastúpenia nákladov na tovary a služby, ktoré sa v ekonomike spotrebujú.[101] Keďže ECB chce, aby HICP primerane vyjadroval štruktúru spotreby domácností v eurozóne, Rada guvernérov navrhla kroky na lepšie zohľadnenie nákladov na bývanie v HICP za eurozónu.

V oblasti bývania existujú dve hlavné možnosti: prenajať si nehnuteľnosť na bývanie alebo ju obývať ako vlastník. Kým nájomné bolo vždy zahrnuté do HICP, náklady spojené s bývaním vo vlastnej nehnuteľnosťami (owner‑occupied housing – OOH) jeho súčasťou nie sú. Rada guvernérov preto vyzvala na zahrnutie týchto nákladov do HICP. Ich začlenenie však prináša rôzne technické a koncepčné výzvy a v rámci tohto procesu je potrebné tiež vyriešiť, aké úlohy budú zohrávať jednotlivé inštitúcie EÚ.

…prináša to však metodické a technické výzvy.

Jednou z výziev je, že bývanie má dvojaký charakter: na prvý pohľad by sa kúpa nehnuteľnosti dala považovať za investíciu do majetku. Kupujúci však môžu mať rôzne zámery: nehnuteľnosť môžu využívať len na investičné účely (prenajímaním), alebo ju môžu využívať primárne na spotrebu (vlastníckym užívaním). Keďže vlastník užívateľ bude mať prospech aj z každého zvýšenia hodnoty nehnuteľnosti v priebehu času, nehnuteľnosť sa bude využívať aj na investíciu a aj na spotrebu. V súlade s príslušným právnym základom by sa HICP mal zameriavať na spotrebné výdavky, ktoré nezahŕňajú investície. Oddelenie spotrebnej časti je však z technického hľadiska náročné, o čom svedčia značné rozdiely v spôsobe riešenia tejto otázky v jednotlivých krajinách.

Ďalšia výzva sa týka metódy používanej na meranie OOH. ECB na meranie tejto hodnoty podporuje používanie takzvaného prístupu čistej obstarávacej ceny. Iba táto metóda sa zhoduje s koncepčným rámcom HICP ako meradlom kúpnej sily, keďže bývanie vo vlastnej nehnuteľnosti považuje za akýkoľvek iný tovar dlhodobej spotreby. Napríklad ceny za nové autá sa do indexu zahŕňajú v čase kúpy, aj keď sa auto bude používať niekoľko nasledujúcich rokov. Prístup čistej obstarávacej ceny sa už používa pri štvrťročných indexoch cien bývania vo vlastnej nehnuteľností (owner‑occupied housing price indices – OOHPI), ktoré zverejňuje Eurostat. Tieto indexy sú založené len na transakciách do sektora domácností, čo je rovnaké pravidlo, ktoré platí pre HICP. Nezapočítava sa však predaj rezidenčných nehnuteľností na bývanie medzi domácnosťami, čo znamená, že indexy cien OOH sú zamerané najmä na novovybudované domy a byty. Tie sa často nachádzajú na okraji miest v oblastiach, kde sa ceny môžu vyvíjať odlišne od celkového vývoja cien nehnuteľností na bývanie. Do indexov OOHPI sú tiež zahrnuté výdavky spojené s transakciou (napríklad notárske poplatky) a výdavky súvisiace s vlastníctvom (napríklad poistenie spojené s bývaním, údržba a rozsiahlejšie opravy). Zameranie sa na kúpu nových nehnuteľností má za následok relatívne malý počet transakcií vykázaných za mesiac. To môže sťažovať výpočet mesačného cenového indexu, najmä v prípade menších krajín. Keďže indexy OOHPI sú okrem toho štvrťročné a majú trojmesačné časové oneskorenie (zatiaľ čo HICP sa zverejňuje na konci vykazovaného mesiaca), vo svojom súčasnom formáte nespĺňajú požiadavky na zahrnutie do HICP.

Rada guvernérov ECB sa v rámci preskúmania stratégie zamerala na všetky uvedené technické problémy a na spôsob ich riešenia a rozhodla sa navrhnúť plán zahrnutia OOH do HICP prostredníctvom prístupu čistej obstarávacej ceny.[102]

ECB vo svojom pláne identifikuje ďalšie kroky vo vývoji indexov cien bývania vo vlastnej nehnuteľností a v ich použití v kombinácii s HICP.

V tomto pláne ECB navrhla najprv zavedenie interného analytického indexu ECB, ktorý kombinuje HICP s indexom OOHPI. Eurostat bol tiež vyzvaný, aby do roku 2023 zverejnil experimentálny štvrťročný HICP zahŕňajúci náklady na OOH. Súbežne s tým sa začnú potrebné právne úpravy umožňujúce sprístupnenie oficiálneho štvrťročného indexu, potenciálne v roku 2026. Konečným cieľom je možnosť zahrnúť OOH do HICP s mesačnou frekvenciou a včas, aby sa mohol plne využívať na účely menovej politiky.

Rada guvernérov ECB zároveň rozhodla, že počas prechodného obdobia zostane hlavným referenčným indexom menovej politiky súčasný HICP.[103] Samostatný štvrťročný index cien OOH a (keď budú k dispozícii) aj štvrťročné indexy kombinujúce HICP a OOH zohrajú dôležitú doplnkovú informačnú úlohu pre rozhodnutia menovej politiky.

Box 8
Nové zverejňovanie zložených priemerných sadzieb a indexu €STR

ECB od 15. apríla 2021 každý deň uverejňuje zložené priemerné sadzby €STR pre rôzne obdobia splatnosti a zložený index €STR. Zložené sadzby sú vhodné na použitie ako referenčné sadzby vo finančných zmluvách a ako záložné sadzby pre iné referenčné sadzby. Sú stabilnou alternatívou iných dostupných referenčných sadzieb v mnohých zmluvách, v ktorých sa za vhodné považuje použitie zloženej termínovej referenčnej sadzby.

Sadzby sa počítajú len na základe historických hodnôt krátkodobej eurovej sadzby (€STR), t. j. jednodňovej referenčnej úrokovej sadzby, ktorú ECB zverejňuje a spravuje od októbra 2019. Zložené priemerné sadzby €STR sa počítajú spätne za štandardizované obdobia splatnosti 1 týždeň, 1 mesiac, 3 mesiace, 6 mesiacov a 12 mesiacov, pričom sa používajú rady realizovaných sadzieb €STR za každé príslušné obdobie splatnosti. Na druhej strane, zložený index €STR umožňuje výpočet zloženej priemernej sadzby €STR pre akékoľvek iné obdobie, ako sú štandardné obdobia splatnosti. Presné pravidlá výpočtu priemerných sadzieb a indexu boli stanovené na základe spätnej väzby z verejnej konzultácie a sú zväčša v súlade s pravidlami, aké používajú ostatné centrálne banky, ktoré zverejňujú porovnateľné sadzby.[104]

Zložené sadzby a index, ktoré sú založené výlučne na realizovaných hodnotách €STR, reflektujú jej stabilitu, ktorá je odvodená z hĺbky a likvidity jednodňového eurového peňažného trhu. Skutočnosť, že ich vypočítava a zverejňuje ECB na základe rovnakého mechanizmu ako €STR, znamená, že sú tiež poskytované z dôveryhodného a spoľahlivého zdroja. Usmernenie ECB o sadzbe €STR bolo novelizované tak, aby výslovne zohľadňovalo túto novú úlohu ECB a podľa potreby rozšírilo rámec upravujúci sadzbu €STR o výpočet a zverejňovanie zložených priemerných sadzieb a indexu €STR.[105]

Zložené priemerné sadzby €STR a zložený index €STR sa zverejňujú každý pracovný deň systému TARGET2 o 9.15 SEČ prostredníctvom platformy ECB na šírenie trhových údajov (Market Information Dissemination – MID) a v databáze ECB Statistical Data Warehouse (SDW). ECB okrem denných hodnôt piatich sadzieb a indexu zverejňuje aj počiatočný a konečný dátum každého štandardizovaného obdobia splatnosti, aby bola možná reprodukovateľnosť výpočtov.

Box 9
Podpora celosvetovej štandardizácie údajov

Štandardizácia je základom štatistického vykazovania a zostavovania presných a porovnateľných oficiálnych štatistík. Možnosť spoľahnúť sa na medzinárodne uznávané dátové štandardy je kľúčom k dôvere v oficiálne štatistiky a k ich transparentnosti, pričom štandardné identifikátory fungujú ako prepojenia a mosty medzi rôznymi súbormi údajov a zabezpečujú spoločnú taxonómiu v rôznych oblastiach.

ECB sa preto aktívne zapája do úsilia o globálnu štandardizáciu, od tvorby nových až po rozvíjanie existujúcich štandardov, čím významne prispieva k činnosti technického výboru ISO 68, ktorý je zodpovedný za tvorbu globálnych štandardov pre sektor finančných služieb. V posledných rokoch sa zamestnanci ECB podieľali na početných poradných a pracovných skupinách zapojených do tvorby alebo revízie viacerých medzinárodných štandardov, ktoré majú zásadný význam pre štatistické vykazovanie.

ECB spolu s niekoľkými národnými centrálnymi bankami tiež zohráva kľúčovú úlohu v priebežnom riadení existujúcich štandardov, najmä aktívnou účasťou vo Výbore pre regulačný dohľad (Regulatory Oversight Committee – ROC) a v jeho podštruktúrach. Výbor ROC je medzinárodný orgán poverený dohľadom nad:

    • identifikátorom právnickej osoby (Legal Entity Identifier – LEI),
    • jedinečným identifikátorom transakcie (Unique Transactions Identifier – UTI),
    • jedinečným identifikátorom produktu (Unique Product Identifier – UPI),
    • kritickými dátovými prvkami (Critical Data Elements – CDE).

Identifikátor LEI sa v rámci ECB a iných medzinárodných a vnútroštátnych orgánov stal štandardom pre jedinečnú identifikáciu právnických osôb.[106] Predstavuje základný zdroj informácií o právnických osobách, ktorý sa používa na doplnenie iných súborov údajov a pomáha pri rôznych typoch analýz vykonávaných v rámci ESCB. Výhody LEI sa neobmedzujú len na jeho použitie na štatistické účely a verejnými orgánmi, ale aj finančným a nefinančným sektorom, kde má uplatnenie v rôznych prípadoch použitia.

Rovnako ako v prípade iných štandardov je kľúčové, aby sa vyššie uvedené identifikátory a dátové prvky v jednotlivých jurisdikciách bežne používali s cieľom plne využiť ich výhody, znížiť náklady a dosiahnuť globálnu harmonizáciu.

ECB sa tiež významne podieľa na údržbe a vývoji štandardov zasielania správ, ktoré sa používajú vo finančnom sektore a v medzinárodných inštitúciách. Konkrétne, ECB je gestorom štandardu na výmenu štatistických údajov a metaúdajov (Statistical Data and Metadata Exchange – SDMX), teda medzinárodnej iniciatívy zameranej na štandardizáciu výmeny štatistických údajov. ECB predsedá technickej pracovnej skupine SDMX pre informačný model (SDMX Technical Working Group Task Force on the Information Model) a aktívne sa podieľa na vývoji novej verzie informačného modelu SDMX – SDMX 3.0, ktorá bola oficiálne uvedená na konferencii SDMX Global Conference[107] v roku 2021. Jedným z kľúčových vylepšení informačného modelu v SDMX 3.0 je podpora pre Microdata Exchange vrátane viacerých ukazovateľov a atribútov.

ECB sa tiež zúčastňuje v skupine pre riadenie registrácie (Registration Management Group) a v skupinách na hodnotenie štandardu ISO 20022 (Standards Evaluation Groups of the ISO 20022), ktorý je štandardom používaným na definovanie správ na komunikáciu a prenos údajov medzi finančnými inštitúciami a podporuje okrem iného procesy týkajúce sa platieb, obchodovania s cennými papiermi a zúčtovania cenných papierov.[108] Štandard ISO 20022 podporuje finančný sektor tým, že poskytuje spoločnú metodiku definovania nových správ finančnej komunikácie. Zároveň zabezpečuje spoločný register – slovník údajov, v ktorom sa spoločné komponenty správ uchovávajú a sú k dispozícii na opätovné použitie.

ECB je odhodlaná pokračovať v presadzovaní prijímania medzinárodných dátových štandardov s cieľom ďalej zvyšovať transparentnosť finančných trhov a znižovať systémové riziká.

8 Výskumné činnosti ECB

Výskumné činnosti boli aj v roku 2021 formované hospodárskymi dôsledkami pandémie COVID‑19. Nový prieskum spotrebiteľských očakávaní sa ukázal ako veľmi užitočný pri hodnotení situácie súkromných domácností. Vo svojej činnosti zároveň pokračovali aj pravidelné výskumné siete. Vznikla nová výskumná skupina pre klimatické zmeny, kým sieť na analyzovanie cien na základe mikroúdajov (PRISMA) dosiahla značný pokrok. Počas roka 2021 došlo k oživeniu interakcie s akademickou obcou, ale konferenčné aktivity zostali v dôsledku pandémie do istej miery obmedzené a osobné podujatia boli čiastočne nahradené virtuálnymi konferenciami.

8.1 Nová výskumná skupina pre klimatické zmeny

Výskum zameraný na klimatické zmeny sa zintenzívnil s dôrazom na ich vplyv na implementáciu menovej politiky a na vzťah medzi klimatickými zmenami a finančnými trhmi.

V roku 2021 sa výskum v oblasti klimatických zmien zintenzívnil v súlade s deklarovaným zámerom ECB lepšie pochopiť vplyv klimatických zmien na menovú politiku a jej silnejší záväzok prispievať k realizácii politík v oblasti zmierňovania klimatických zmien a adaptácie, pričom sa zohľadňujú riziká a účinky spojené s klimatickými zmenami a klimatickými politikami, s cieľom splniť mandát ECB. V druhej polovici roka 2021 začala fungovať výskumná skupina Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) pre klimatické zmeny. Cieľom tejto novej výskumnej skupiny je uľahčiť koordináciu medzi výskumníkmi z centrálnych bánk EÚ a z ECB prostredníctvom mesačných výskumných online seminárov, výmeny informácií a odborných poznatkov, ako aj plánovaného každoročného workshopu. V roku 2021 výskumná skupina spoluorganizovala zasadnutie o zmene klímy v rámci každoročného workshopu pre výskumné skupiny ESCB. Hoci výskum spočiatku zahŕňal široký pohľad na ekonomiku klimatických zmien, jeho zameranie sa zúži na témy, ktoré viac súvisia s menovou politikou.[109]

Jedna oblasť výskumu v ECB sa zameriava na dôsledky klimatických zmien na výkon menovej politiky. V jednej štúdii sa napríklad analyzujú environmentálne dôsledky programu nákupu aktív podnikového sektora ECB (corporate sector purchase programme – CSPP).[110] Podľa jej zistení je portfólio podnikových dlhopisov ECB orientované na sektory s vysokými emisiami CO2 v porovnaní s trhovým portfóliom akciového kapitálu sektorov. Portfólio ECB vo veľkej miere odráža sektorovú štruktúru dlhopisových trhov, pričom sektory s vysokými emisiami CO2, ako sú napríklad sieťové odvetvia a výroba s vysokou produkciou uhlíka, sa na dlhopisové financovanie spoliehajú viac ako sektory s nízkou produkciou uhlíka (graf 8.1). Táto štúdia prispieva k prebiehajúcej diskusii o tom, či by ECB mala prejsť od zásady „trhovej neutrality“, podľa ktorej zloženie aktív jej podnikového portfólia kopíruje trh s dlhopismi, k prístupu zameranému na odzrkadľovanie reálnej ekonomiky, čím by sa jej nákupy presmerovali viac na podniky v ekologickejších odvetviach.

Ďalšia oblasť výskumu sa zaoberá vzťahom medzi finančnými trhmi a klimatickými zmenami. Jedna štúdia ukázala, že v EÚ je menej patentovaných inovácii v oblasti nízkouhlíkových technológií ako u vybraných porovnateľných subjektov a existujú tu aj značné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi.[111] Veľká časť týchto rozdielov sa vysvetľuje investíciami do výskumu a vývoja a všeobecne aj investíciami v počiatočnom štádiu. Tieto zistenia poukazujú na problémy, ktorým EÚ čelí pri podpore rozvoja technológií na zmierňovanie klimatických zmien, keďže celkové výdavky na výskum a vývoj nie sú v súlade s odporúčaniami zakotvenými v Lisabonskej agende. Štúdia hovorí v prospech rozpočtových a menových politík podporujúcich trhy rizikového kapitálu a investície do výskumu a vývoja zelených technológií.

Graf 8.1

Podiel hospodárskych sektorov v programe CSPP ECB

(podiely sektorov na celkovom objeme)

Zdroj: Papoutsi, M., Piazzesi, M. a Schneider, M., How unconventional is green monetary policy?, Working Paper Series, ECB, pripravuje sa.
Poznámka: Graf zobrazuje podiely jednotlivých hospodárskych sektorov na celom hospodárstve a na trhu s dlhopismi, ako aj sektorové podiely dlhopisov akceptovateľných v programe CSPP a podiely sektorových dlhopisov nakúpených v rámci programu CSPP. Podiely na trhu sa merajú ako kapitálové príjmy podľa sektorov, t. j. pridaná hodnota po odpočítaní nákladov práce. Podiely na trhoch s dlhopismi vyjadrujú celkový objem nesplatených dlhopisov. Akcie akceptovateľné v rámci programu CSPP odrážajú dlhopisy, ktoré spĺňajú kritériá zahrnutia do programu CSPP. Súčet podielov všetkých sektorov sa rovná jednej.

8.2 Ďalšie výskumné siete

Výskumná pracovná skupina pre menovú politiku, makroprudenciálnu politiku a finančnú stabilitu ukončila svoju činnosť.

V roku 2021 ukončila svoju činnosť výskumná pracovná skupina pre menovú politiku, makroprudenciálnu politiku a finančnú stabilitu. Tento výskum priniesol viacero analytických zistení a záverov k vzťahu medzi menovou a makroprudenciálnou politikou. Pracovná skupina napríklad analyzovala vzájomné vzťahy medzi podporou úverovania hospodárskych subjektov a rizikami pre finančnú stabilitu. Makroprudenciálne politiky, ktoré obmedzujú rezervu na krytie systémového rizika v prípade vážnych finančných recesií, môžu mať nepriaznivý vplyv tým, že obmedzujú dostupnosť úverov pre výrobné hospodárske aktivity počas období hospodárskej expanzie. Nástroje menovej politiky síce majú zásadný význam z hľadiska podpory sprostredkovateľskej kapacity bánk, no môžu mať i nežiaduce dôsledky vo forme zvyšovania stimulov bánk podstupovať riziko.

Správna kalibrácia nástrojov na posilnenie odolnosti finančného sektora by mala tieto kompromisy brať do úvahy, pretože finančná stabilita bankového sektora ovplyvňuje transmisiu menovej politiky.

PRISMA skúmala rozdiely v miere inflácie v jednotlivých príjmových skupinách domácností.

Sieť pre analýzu mikroúdajov o cenotvorbe (Price-setting Microdata Analysis Network – PRISMA) skúma správanie jednotlivých podnikov a maloobchodníkov v oblasti cenotvorby pomocou súborov mikroúdajov o cenách. V roku 2021 sa v rámci siete analyzovala heterogénna inflácia domácností vyplývajúca z regionálnych podmienok a rozdielneho spotrebiteľského koša domácností.

V jednej zo štúdii sa skúmala úloha rozdielnej inflácie v jednotlivých príjmových skupinách domácností. Zistili sa výrazné rozdiely v mierach inflácie, ktorým sú jednotlivé domácnosti vystavené, najmä v dôsledku idiosynkratického výberu produktov v rámci kategórií produktov. Skupina nízkopríjmových domácností čelila za posledné desaťročie v priemere o niečo vyššej inflácii. Tieto rozdiely sú však malé, líšia sa v jednotlivých krajinách a menia sa časom. Ďalšia štúdia dospela k záveru, že miery inflácie, ktorým čelia domácnosti s vysokými príjmami, sú citlivejšie na menovú politiku.

Sieť pre výskum finančnej situácie a spotreby domácností začala so zberom údajov za rok 2021 v rámci svojho pravidelného prieskumu.

Sieť pre výskum finančnej situácie a spotreby domácností začala so zberom údajov za rok 2021 v rámci svojho pravidelného prieskumu. Výskum založený na zozbieraných údajoch dospel k záveru, že program nákupu aktív ECB podstatne znížil mieru nezamestnanosti v spodnej časti príjmového rebríčka. Ďalší výskum sa zaoberá vplyvom heterogénnosti domácností na transmisiu menovej politiky, akumuláciu dlhu z úverov na bývanie a hypotekárnych úverov a na správanie vlastníkov nehnuteľností pri čerpaní úverov.

Pravidelné výskumné siete pokračovali v koordinácii výskumnej činnosti v rámci ESCB.

Pravidelné výskumné siete pokračovali v koordinácii výskumného úsilia v rámci ESCB a v udržiavaní vzťahov s akademickými výskumnými pracovníkmi. Tri výskumné skupiny ESCB pre „monetárnu ekonomiku“, „medzinárodnú makroekonómiu, fiškálnu politiku, ekonomiku práce, konkurencieschopnosť a riadenie HMÚ“ a „finančnú stabilitu, makroprudenciálnu reguláciu a mikroprudenciálny dohľad“, zorganizovali workshopy týkajúce sa najnaliehavejších otázok v ich oblastiach záujmu, čiastočne súvisiacich s pandémiou. Výskum napríklad ukázal, že uvoľňovanie makroprudenciálnych rezerv prispelo k poskytovaniu úverov domácnostiam. Ďalší sektorový workshop sa zaoberal strednodobými dôsledkami pandémie COVID‑19 na účinky prerozdelenia v obchode a na trhoch práce.

8.3 Konferencie a publikácie

Interakcia s akademickou obcou zostala v dôsledku pandémie do istej miery obmedzená…

Interakcia s akademickou obcou zostala v dôsledku pandémie do istej miery obmedzená. Hoci sa väčšina pravidelných konferencií a konzultácií uskutočnila ako online podujatia, mnohé z nich mali menší rozsah ako v predchádzajúcich rokoch, vrátane Fóra ECB o centrálnom bankovníctve, Výročnej konferencie ECB o výskume a Konferencie ECB o menovej politike. Na týchto konferenciách sa diskutovalo o dlhodobejších dôsledkoch COVID‑19 a možnostiach reakcie politík, ich program však zahŕňal aj inovatívny výskum týkajúci sa transmisie menovej politiky a štruktúr finančného trhu. V ECB sa okrem iných podujatí zorganizovalo prvé sympózium CEPR/EBOR/ECB Klimatické zmeny, financie a zelený rast (Climate change, finance, and green growth), na ktorom sa zúčastnili tvorcovia politík a akademici z oblasti ekonómie a klimatológie, zatiaľ čo na 11. konferencii ECB o technikách prognózovania sa diskutovalo o metódach prognózovania v abnormálnych časoch.

... no publikačná činnosť bola naďalej rozsiahla.

V roku 2021 zamestnanci ECB uverejnili 126 dokumentov v rámci ECB’s Working Paper Series. Viaceré štúdie zamerané na jednotlivé politiky alebo metodiku sa publikovali v edíciách ECB Occasional Paper Series, Statistics Paper Series a Discussion Paper Series. Konkrétne séria Occasional Papers uverejnená v roku 2021 zahŕňa rad štúdií vypracovaných pracovnými skupinami pre hodnotenie stratégie ECB. Výsledkom mnohých výskumných činností ECB boli aj publikácie v renomovaných vedeckých časopisoch, zatiaľ čo 14 článkov bolo uverejnených vo výskumnom bulletine ECB Research Bulletin, ktorý sa orientuje na širšie publikum.

Box 10
Fiškálna podpora počas pandémie – poznatky z nového prieskumu ECB o spotrebiteľských očakávaniach

Pandémia koronavírusu má veľmi rozdielny ekonomický a finančný vplyv na súkromné domácnosti a spotrebiteľov, ktorý závisí od ich osobnej a ekonomickej situácie.[112] Je všeobecne známe, že potreba finančnej podpory pre domácnosti sa líši v závislosti od jednotlivých krajín, hospodárskych sektorov, druhu zamestnania a demografických charakteristík, ako napr. rodinný a rodičovský stav.

Rôznorodý charakter dôsledkov pandémie predstavoval dramatickú výzvu, pokiaľ ide o nasmerovanie rozpočtovej podpory cieleným a efektívnym spôsobom. Vlády jednotlivých krajín eurozóny poskytovali domácnostiam rozsiahlu finančnú podporu v rôznych podobách. Opatrenia siahali od poskytnutia tradičného sociálneho zabezpečenia, ako sú automatické stabilizátory a existujúce programy sociálneho zabezpečenia, až po časovo špecifickú pandemickú podporu vrátane vecnej podpory (napr. rozšírená starostlivosť o deti). Vlády okrem toho nepriamo podporovali domácnosti prostredníctvom dotácií podnikom, ako sú priame dotácie na podporu zamestnanosti, úverové záruky a moratóriá.

V priebehu roka 2021 sa nový prieskum spotrebiteľských očakávaní ECB (Consumer Expectations Survey – CES) osvedčil ako cenný zdroj informácií pri monitorovaní ekonomických účinkov týchto menovopolitických opatrení. V rámci tohto prieskumu s mesačnou periodicitou sa prostredníctvom internetu uskutočnili najmä rozhovory založené na reprezentatívnom výbere súkromných domácností v šiestich najväčších ekonomikách eurozóny (Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Holandsko), vďaka čomu boli zabezpečené včasné medzinárodne porovnateľné údaje. Prípravná fáza prieskum sa začala v januári 2020, v druhej polovici roka 2021 prieskum vstúpil do ďalšej vývojovej fázy a aktivity pokračovali aj v roku 2022. Počas tejto fázy bude spracovaná väčšia vzorka a širšie pokrytie krajín, ktoré zahrnie ďalších päť krajín eurozóny.

Graf A

Typy štátnej protipandemickej podpory 2020

(v % respondentov uvádzajúcich, že im bola poskytnutá podpora, podľa typu)

Zdroj: Údaje CES zozbierané v decembri 2020.
Poznámka: Vážené agregáty. Respondenti boli požiadaní, aby odpovedali na otázku „V reakcii na prepuknutie pandémie koronavírusu (COVID‑19) vlády zavádzajú politiky na podporu domácností, pracujúcich a podnikov. Uveďte, či vaša domácnosť dostala od januára 2020 takúto podporu v niektorej z nasledujúcich foriem.” Respondenti mohli vybrať viacero odpovedí zo zoznamu priamych a nepriamych podporných opatrení, ktoré sú znázornené na vodorovnej osi grafu.

Prieskum CES umožnil hodnotenie rozdelenia štátnej podpory medzi jednotlivé domácnosti, ako aj hodnotenie druhov dostupnej podpory a vnímania týchto rozpočtových intervencií domácnosťami. Poukázal napríklad na to, že intervencie boli vysoko cielené a podporili domácnosti, ktoré to najviac potrebovali. Ako ukazuje graf A, tesne pod 30 % domácností eurozóny uviedlo, že získali určitú formu štátnej podpory, zatiaľ čo zostávajúce domácnosti uviedli, že nedostali žiadnu podporu. Domácnosti z dvoch najnižších príjmových skupín mali podstatne väčší podiel respondentov, ktorí dostali podporu.[113] Najvýznamnejším druhom podpory bola úhrada ušlého zárobku zo zamestnania, ktorú dostalo približne 6 % respondentov prieskumu CES.

Prieskum CES okrem toho vyzval domácnosti, aby vyjadrili, ako vnímajú primeranosť podporných rozpočtových opatrení vo vzťahu k ich vlastnej finančnej situácii bez ohľadu na to, či takúto podporu v akejkoľvek forme získali. Výsledky naznačujú pozitívnu súvislosť medzi takýmto vnímaním a spotrebou domácností, ako je napríklad znázornené v grafe B pre výdavky na nákup dovoleniek a tovaru krátkodobej spotreby. Výskum založený na týchto údajoch z prieskumu CES tiež naznačuje, že toto vnímanie môže byť dôležitým faktorom stabilizácie spotreby. Domácnosti, ktoré považujú vládne intervencie za primerané, majú tendenciu míňať viac, najmä na veľké položky, akými sú dovolenkové balíčky a autá, čo je odrazom ich optimistickejšieho vnímania vyhliadok príjmov, budúceho prístupu k úverom a finančného blahobytu.[114] Takýto vývoj sa však zaznamenal aj v prípade domácností, ktorým nebola poskytnutá žiadna štátna podpora, čo naznačuje, že rozpočtové intervencie môžu mať širšie dôsledky tým, že ovplyvňujú správanie všetkých domácností, a nielen cieľových alebo skutočných príjemcov.

Graf B

Pociťovaná primeranosť štátnej protipandemickej podpory a spotreba

(os x: priemerná vnímaná primeranosť v rozmedzí od 0 – „veľmi zlá“ do 10 – „veľmi dobrá“; os y: časť a) percentá respondentov, ktorí si za posledný mesiac kúpili dovolenku; časť b) tovar krátkodobej spotreby za posledný mesiac)

Zdroj: CES.
Poznámka: Respondenti boli požiadaní, aby odpovedali na otázku „Vlády prijímajú opatrenia finančnej podpory v reakcii na prepuknutie pandémie koronavírusu (COVID‑19). Ako hodnotíte primeranosť týchto opatrení z hľadiska finančnej situácie svojej domácnosti?“ Odpoveď mala vyjadriť rozsah primeranosti od 0 (veľmi zlá) do 10 (veľmi dobrá). Celková spotreba tovaru krátkodobej spotreby sa odvodila z nasledujúcej otázky o spotrebe domácnosti za uplynulý mesiac, ktorá sa opakovala každý štvrťrok: „Koľko minula vaša domácnosť počas <minulého mesiaca> na tovary a služby v rámci nižšie uvedených položiek?“ Respondentom bola každý mesiac položená aj podobná otázku o nákupoch nákladnejších položiek (napríklad dovoleniek) za uplynulých 30 dní: „Ktoré z nasledujúcich položiek ste si kúpili za posledných 30 dní? Vyberte všetky vyhovujúce možnosti.“ Posledné údaje sú z októbra 2021.

9 Činnosti a povinnosti v právnej oblasti

Táto kapitola sa venuje jurisdikcii Súdneho dvora Európskej únie vo vzťahu k ECB. Prináša informácie o stanoviskách ECB a prípadoch nedodržania povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov, ktoré patria do oblasti jej pôsobnosti, a informuje o monitorovaní dodržiavania zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu.

9.1 Jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa ECB

Súdny dvor posilnil postavenie guvernérov národných centrálnych bánk podľa Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie.

Dňa 30. novembra 2021 Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore po prvýkrát interpretoval Protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie vo vzťahu ku guvernérom národných centrálnych bánk členských štátov. Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v súvislosti s trestným konaním vedeným proti bývalému guvernérovi Latvijas Banka za trestné činy korupcie a prania špinavých peňazí (vo veci C‑3/20). Príslušný rozsudok je dôležitý z viacerých hľadísk. Po prvé, Súdny dvor uviedol, že guvernéri národných centrálnych bánk požívajú imunitu voči súdnemu konaniu za úkony urobené pri výkone svojej funkcie člena orgánu ECB, podobne ako úradníci a ostatní zamestnanci Únie. Súd opätovne potvrdil, že pozícia guvernéra národnej centrálnej banky je charakterizovaná duálnou profesionálnou úlohou, čo má za následok jeho hybridné postavenie – ako vnútroštátny orgán aj ako člen orgánu ECB (pozri tiež spojené veci C‑202/18 a C‑238/18, Rimšēvičs a ECB proti Lotyšskej republike). Po druhé, imunita voči súdnym konaniam sa neobmedzuje len na imunitu voči právomoci súdov, ale môže zahŕňať aj vyšetrovanie v trestnom konaní. Po tretie, ak vnútroštátny orgán v ktoromkoľvek štádiu vyšetrovania v trestnom konaní zistí, že predmetné úkony mohol guvernér národnej centrálnej banky vykonať vo svojej oficiálnej funkcii člena orgánu ECB, musí konzultovať s ECB. Ak sa ECB domnieva, že tieto úkony boli skutočne vykonané v rámci takejto funkcie, vnútroštátny orgán musí požiadať ECB, aby guvernéra národnej centrálnej banky zbavila imunity. Je potom len na ECB, aby posúdila, či je toto zbavenie imunity v rozpore so záujmami Únie. Po štvrté, podvody, korupcia a pranie špinavých peňazí nespadajú do rozsahu povinností člena orgánu ECB. Po piate, dôkazy proti guvernérovi národnej centrálnej banky, na ktorého sa vzťahuje imunita, získané pri vyšetrovaní trestných činov možno použiť v trestnom konaní proti tomuto guvernérovi v súvislosti s úkonmi, na ktoré sa imunita nevzťahuje, alebo proti iným osobám. Napokon, nekorektné trestné vyšetrovania alebo konania súvisiace s úkonmi, na ktoré sa nevzťahuje imunita, sú v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce.

Súdny dvor dal za pravdu ECB, že jej hodnotenie, že subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, je prípravným aktom v rámci postupu riešenia krízových situácií a ako také nepodlieha samostatnému súdnemu preskúmaniu.

Dňa 6. mája 2021 vydal Súdny dvor v odvolacom konaní rozsudok týkajúci sa prípustnosti žaloby o neplatnosť rozhodnutia o zlyhaní alebo pravdepodobnosti zlyhania úverovej inštitúcie (failing or likely to fail – FOLTF) podľa článku 18 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 806/2014 (Spojené veci C‑551/19 P a C‑552/19 P, ABLV Bank AS a i. proti ECB). Konštatovanie FOLTF je krokom v rámci postupu riešenia krízových situácií v súlade s článkom 18 tohto nariadenia, podľa ktorého prijatie programu riešenia krízových situácií podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to, že i) úverová inštitúcia je FOLTF, ii) neexistujú reálne vyhliadky, že by prípadné alternatívne opatrenia v primeranom časovom horizonte zabránili jej zlyhaniu, a iii) opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme. Posúdenie prvej podmienky môže vykonať ECB alebo Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB), zatiaľ čo posúdenie druhej a tretej podmienky vykonáva SRB.

Súdny dvor potvrdil záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd vo svojich uzneseniach vo veciach T‑281/18 a T‑283/18, že žaloby o zrušenie hodnotenia ECB, že úverová inštitúcia je FOLTF, sú neprípustné. Súdny dvor potvrdil argumenty ECB a poznamenal, že hodnotenia FOLTF sú prípravné opatrenia v rámci postupu riešenia krízových situácií. Nemajú záväzný právny účinok, ktorý by mohol spôsobiť výraznú zmenu právneho postavenia úverovej inštitúcie. Podľa Súdneho dvora sa postup riešenia krízových situácií musí považovať za „komplexné správne konanie, ktoré prebieha medzi viacerými orgánmi a ktorého iba konečný výsledok vyplývajúci z výkonu právomoci zo strany Jednotnej rady môže byť predmetom súdneho preskúmania“ na súdoch Únie. Konštatovanie FOLTF zo strany ECB preto nepodlieha osobitnému súdnemu preskúmaniu, ale môže byť predmetom incidenčného preskúmania v rámci súdneho konania proti rozhodnutiu SRB, ktorým sa končí konanie podľa článku 18 nariadenia č. 806/2014.

9.2 Stanoviská ECB a prípady nesplnenia povinnosti konzultovať

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je upravená požiadavka, aby sa s ECB konzultovali všetky navrhované právne akty EÚ v oblasti pôsobnosti ECB aj návrhy vnútroštátnych právnych predpisov v takýchto oblastiach. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na stránke EUR‑Lex. Stanoviská ECB k návrhom právnych aktov EÚ sa uverejňujú tiež v Úradnom vestníku Európskej únie. V roku 2021 ECB prijala osem stanovísk k návrhom právnych aktov Európskej únie a 32 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti jej pôsobnosti.

Jasné a významné prípady nekonzultovania

Zaznamenali sa tri prípady nesplnenia povinnosti konzultovať návrhy právnych predpisov[115] s ECB, ktoré súviseli s vnútroštátnymi predpismi. Prvý prípad sa týkal novely Zákonníka práce Litvy, ktorý ukladá povinnosť vyplácať odmeny a ďalšie dávky súvisiace so zamestnaním na bankový účet, ktorý určí zamestnanec. V súlade s predchádzajúcimi stanoviskami ECB, v ktorých sa požadovalo splnenie požiadavky proporcionality, sa tento prípad považoval za jasný a dôležitý z dôvodu jeho potenciálneho obmedzujúceho vplyvu, okrem iného, na platobné prostriedky v Litve. Druhý prípad súvisel s novelou poľského zákona o dani z príjmov fyzických osôb, ktorá okrem iného zaviedla určité obmedzenia hotovostných platieb pre spotrebiteľov a podniky. V súlade s predchádzajúcimi stanoviskami ECB sa tento prípad považoval za jasný a dôležitý z dôvodu jeho potenciálne obmedzujúceho vplyvu, okrem iného, na platobné prostriedky v Poľsku. Tretí prípad sa týkal španielskeho zákona o opatreniach na predchádzanie daňovým podvodom a boj proti nim, ktorý zaviedol limit 1 000 € na hotovostné platby od fyzických osôb, ktoré nekonajú v rámci výkonu povolania alebo podnikateľskej činnosti a sú daňovými rezidentmi v Španielsku, v prospech osôb konajúcich v rámci výkonu povolania alebo podnikateľskej činnosti. V súlade s predchádzajúcimi stanoviskami ECB sa tento prípad považoval za jasný a dôležitý z dôvodu jeho potenciálneho nepriaznivého vplyvu na hotovostný platobný styk v Španielsku.

ECB prijala stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ.

ECB prijala sedem stanovísk k právnym návrhom EÚ týkajúcim sa inovácií v oblasti digitálnych financií, zelených financií a umelej inteligencie. Týkali sa regulácie kryptoaktív; kybernetickej bezpečnosti a digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora; pilotného režimu pre trhové infraštruktúry založeného na technológii distribuovanej účtovnej knihy; podávania správ o udržateľnosti podnikov a o zelených dlhopisoch; a poskytovania a používania systémov umelej inteligencie úverovými inštitúciami. Tieto stanoviská obsahovali rozsiahle pripomienky súvisiace s dôsledkami týchto inovácií pre menovú politiku, trhovú infraštruktúru a platby, a pre obozretný dohľad nad úverovými inštitúciami a finančnú stabilitu. ECB prijala aj stanovisko, v ktorom neodporúča návrh EÚ, ktorý vyžaduje používanie referenčných výmenných kurzov eura vydávaných ECB v rámci služieb konverzie mien.

ECB prijala stanoviská k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov

ECB prijala niekoľko stanovísk týkajúcich sa menových záležitostí a platobných prostriedkov vrátane vydávania a obehu eurobankoviek a euromincí v Lotyšsku; povinnosti prijímať platby v hotovosti v Dánsku a Poľsku; ochrany eurobankoviek a euromincí pred falšovaním v Írsku; a pravidiel zaokrúhľovania platieb v eurocentoch na Slovensku.

ECB prijala niekoľko stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov súvisiacich s reguláciou a dohľadom nad platobnými systémami a/alebo zúčtovacími systémami cenných papierov v Taliansku, Lotyšsku, Litve a Maďarsku.

ECB prijala viacero stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov súvisiacich s národnými centrálnymi bankami vrátane nových úloh Banco de España v oblasti dohľadu nad vydávaním krytých dlhopisov úverovými inštitúciami a dodržiavania požiadaviek Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) používateľmi platobných služieb; súladu stanov Българска народна банка (Bulharskej národnej banky) s požiadavkami na nezávislosť centrálnej banky; významnej reformy Latvijas Banka, ktorá aktualizuje jej štruktúru riadenia a predpokladá začlenenie funkcií dohľadu a riešenia krízových situácií do centrálnej banky; zodpovednosti Eesti Pank za estónsky orgán finančného dohľadu (Finantsinspektsioon); potreby odmeňovania národných centrálnych bánk v súlade so zákazom menového financovania za plnenie štátnych úloh, ako je nová úloha Cyperskej centrálnej banky týkajúca sa pripravenosti národnej obrany, úlohy Írskej centrálnej banky súvisiace s mincami a úlohy Oesterreichische Nationalbank vo vzťahu k Rakúskej fiškálnej poradnej rade (Fiskalrat); špecifikácie mandátu environmentálnej udržateľnosti Magyar Nemzeti Bank; nabádania maďarských orgánov, aby neuložil Magyar Nemzeti Bank úlohu poskytovať priamo spotrebiteľom úvery na zvýšenie energetickej účinnosti; dodržiavania zákazu menového financovania pri poskytovaní úverov poľskou centrálnou bankou Narodowy Bank Polski Poľskému bankovému záručnému fondu; zvýšenia právnej istoty úverových operácií poľskej centrálnej banky Narodowy Bank Polski; súladu nových úloh núdzového civilného plánovania Cyperskej centrálnej banky s požiadavkami zmluvy; dodržiavania zákazu menového financovania pri príspevkoch Banca d’Italia a Oesterreichische Nationalbank na účasť Talianska a Rakúska v programoch súvisiacich s MMF; navrhovanej úlohy banky Banka Slovenije dohliadať, ako úverové inštitúcie dodržiavajú pravidlá reštrukturalizácie úverov vo švajčiarskych frankoch; účasti Cyperskej centrálnej banky na monitorovaní systému záruk cyperskej vlády pre úverové inštitúcie počas pandémie COVID‑19; vplyvu požiadaviek na slobodu informácií na Oesterreichische Nationalbank; a povinných minimálnych rezerv Narodowy Bank Polski.

ECB prijala niekoľko stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa štatistických záležitostí vrátane údajov od nadnárodných skupín podnikov v Nemecku; zavedenia národného obchodného identifikačného čísla pre podniky a registra základných podnikových údajov v Nemecku; zberu štatistických údajov týkajúcich sa cezhraničných služieb v Rakúsku; zberu štatistických údajov v Lotyšsku; a vykazovania údajov o úveroch v Belgicku.

ECB prijala niekoľko stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií vrátane vplyvu požiadaviek na slobodu informácií v Rakúsku; vplyvu rámca transparentnosti zmlúv týkajúcich sa použitia verejných prostriedkov na ochranu dôverných informácií dohľadu v Portugalsku; odložených daňových pohľadávok gréckych úverových inštitúcií; zakladania estónskych úverových inštitúcií s počiatočným kapitálom 1 až 5 mil. €; súladu štátneho auditu Estónskeho úradu pre finančný dohľad s nezávislosťou špecifickou pre bankový dohľad; povolení na vydávanie krytých dlhopisov fínskymi a španielskymi úverovými inštitúciami; lehôt pre Estónsky orgán finančného dohľadu alebo ECB na vykonanie posúdenia vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie v estónskych úverových inštitúciách; dohľadu nad outsourcingovými dohodami uzatváranými nemeckými úverovými inštitúciami; zavedenia nových dôvodov na začatie procesu odňatia bankovej licencie slovinským úverovým inštitúciám a uznania záverečného nettingu ako nástroja na zníženie rizika pre úverové inštitúcie na základe lotyšských právnych predpisov.

ECB prijala niekoľko stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa finančnej stability vrátane účasti Helénskeho fondu finančnej stability na zvyšovaní kapitálu gréckych úverových inštitúcií s výnimkou preventívnej rekapitalizácie alebo riešenia krízových situácii; makroprudenciálneho mandátu a nástrojov Latvijas Banka; reštrukturalizácie úverov vo švajčiarskych frankoch v Slovinsku; regulácie nesúladu splatností maďarských úverov a vymáhateľnosti dohôd o konečnom započítaní v Lotyšsku.

9.3 Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať dodržiavanie zákazov vyplývajúcich z článkov 123 a 124 Zmluvy a nariadení Rady (ES) č. 3603/93 a 3604/93 národnými centrálnymi bankami EÚ i Európskou centrálnou bankou. Podľa článku 123 sa ECB a národným centrálnym bankám zakazuje poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať od nich na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré emitovali. V článku 124 sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Popri Rade guvernérov ECB monitoruje dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi aj Európska komisia.

ECB monitoruje tiež nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy. Takéto nadobúdanie sa nesmie stať formou nepriameho menového financovania verejného sektora.

Zákazy ustanovené v článkoch 123 a 124 Zmluvy sa vo všeobecnosti dodržiavali.

V rámci monitorovacej činnosti ECB za rok 2021 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy.

ECB bude naďalej sledovať účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu v tejto burze maďarskou centrálnou bankou v roku 2015 môže stále vyvolávať znepokojenie v súvislosti s menovým financovaním.

Zníženie objemu aktív Irish Bank Resolution Corporation v držbe Central Bank of Ireland počas roka 2021 predajom dlhodobých dlhopisov s variabilným kupónom je významným krokom k nutnému úplnému odstráneniu týchto aktív. Pretrvávajúce vážne pochybnosti v súvislosti s menovým financovaním by pomohol zmierniť pokračujúci predaj týchto aktív, ktorý by napredoval vhodným tempom.

Financovanie záväzkov verejného sektora voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) národnými centrálnymi bankami sa nepovažuje za menové financovanie za predpokladu, že jeho výsledkom sú zahraničné pohľadávky, ktoré majú povahu rezervných aktív. Finančné dary, ktoré prostredníctvom MMF poskytli niektoré národné centrálne banky na zníženie dlhu vysoko zadlžených chudobných krajín, však nevedú k vzniku zahraničných pohľadávok. Preto táto forma finančných príspevkov národných centrálnych bánk v rámci iniciatívy MMF nie je zlučiteľná so zákazom menového financovania a vyžaduje si prijatie nápravných opatrení.

10 Pôsobenie ECB v kontexte EÚ a v medzinárodnom kontexte

ECB v roku 2021 udržiavala úzky dialóg s európskymi a medzinárodnými partnermi. Jej vzťah k Európskemu parlamentu je základným kameňom rámca zodpovednosti ECB. Počas celého roka ECB úzko spolupracovala s Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (ECON) prostredníctvom pravidelných vypočutí, výmeny listov a ďalších stretnutí v kontexte revízie stratégie menovej politiky a digitálneho eura. Mimo Európy sa ECB zapojila do konštruktívneho dialógu s ministerstvami financií a centrálnymi bankami krajín G20 a do diskusií v Medzinárodnom menovom fonde (MMF), relevantných z hľadiska centrálnych bánk, ktoré sa zameriavali najmä na politické reakcie na podporu globálneho zotavenia z pandémie COVID‑19. ECB tiež prispela svojimi odbornými znalosťami a hľadiskami k spoločným stanoviskám, ktoré na medzinárodných fórach zastávali krajiny eurozóny alebo Európska únia. Nová všeobecná alokácia zvláštnych práv čerpania zo strany MMF bola významnou udalosťou na podporu globálneho hospodárstva, pričom Eurosystém sa podieľal na zabezpečovaní plynulého fungovania dobrovoľného trhu na ich výmenu.

10.1 Zodpovednosť ECB

Nezávislosť musí byť sprevádzaná primeranou úrovňou zodpovednosti.

Nezávislosť, ktorú Európskej centrálnej banke udeľuje Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), jej umožňuje plniť mandát udržiavania cenovej stability bez politických vplyvov. Nezávislosť však musí byť vyvážená adekvátnou úrovňou zodpovednosti, pričom v zmluve sa stanovuje, že ECB sa v prvom rade zodpovedá Európskemu parlamentu ako orgánu zloženému z volených zástupcov občanov EÚ. Účinné plnenie záväzkov ECB týkajúcich sa zodpovednosti voči Európskemu parlamentu bolo a stále je pre ECB imperatívom. Dvojstranný dialóg s Európskym parlamentom umožňuje ECB vysvetliť jej kroky zástupcom občanov EÚ a vypočuť si ich obavy. Postupy ECB týkajúce sa zodpovednosti sa vyvíjali flexibilne nad rámec požiadaviek stanovených v článku 284 ods. 3 ZFEÚ. Dopĺňa ich preskúmanie Súdnym dvorom Európskej únie.

Spolupráca s Európskym parlamentom

Prezidentka ECB v roku 2021 absolvovala štyri pravidelné vypočutia vo výbore ECON a vo februári sa zúčastnila na plenárnej diskusii o výročnej správe ECB za rok 2019. Viceprezident v apríli 2021 predložil výboru ECON výročnú správu ECB za rok 2020. ECB zverejnila svoju spätnú väzbu k podnetom Európskeho parlamentu uvedeným v jeho uznesení o výročnej správe ECB za rok 2019. ECB v roku 2021 odpovedala aj na 46 písomných otázok poslancov Európskeho parlamentu.

Okrem týchto pravidelných interakcií ECB úzko spolupracovala s výborom ECON v kontexte revízie stratégie menovej politiky a digitálneho eura (box 11). Delegácia členov výboru ECON sa vo februári zúčastnila na každoročnej návšteve ECB, ktorá v roku 2021 prebehla virtuálne. V máji ECB okrem toho zorganizovala ďalšiu virtuálnu návštevu za účasti prezidentky ECB a členov Výkonnej rady Philipa Lanea a Fabia Panettu, ktorá bola zameraná na revíziu stratégie menovej politiky v rámci fázy zberu názorov a pripomienok a na digitálne euro. ECB 8. júla oznámila výsledky revízie stratégie a následne zorganizovala aj stretnutie s výborom ECON, na ktorom vysvetlila novú stratégiu menovej politiky a odpovedala na otázky členov výboru ECON.

Najnovší prieskum Eurobarometra naznačil, že 79 % respondentov z eurozóny podporuje euro a 47 % má tendenciu dôverovať ECB.[116] Oba tieto ukazovatele boli vyššie ako pred pandémiou (jeseň 2019), pričom ide o priaznivý výsledok aj v porovnaní s predchádzajúcimi krízami. Tieto zlepšenia naznačujú, že občania uznávajú prácu ECB v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou a že ECB sa podarilo zlepšiť komunikáciu s občanmi. ECB bude pokračovať v úsilí o konštruktívny dialóg s Európskym parlamentom a občanmi s cieľom vysvetliť svoje rozhodnutia a vypočuť si ich obavy.

10.2 Medzinárodné vzťahy

Skupina G20

ECB sa konštruktívne zapojila do iniciatív skupiny G20 zameraných na riešenie krízy COVID‑19, klimatickej zmeny a záležitostí finančného sektora.

Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk krajín G20 pri viacerých príležitostiach zdôraznili, že na riešenie dôsledkov pandémie COVID‑19 budú naďalej využívať všetky dostupné nástroje tak dlho, ako to bude potrebné. Skupina G20 zdôraznila potrebu čoraz cielenejšej podpory zameranej na inkluzívnu, digitálnu, ekologickú a udržateľnú obnovu a schválila viacročný dobrovoľný plán udržateľného financovania. Pokiaľ ide o ďalšie otázky finančného sektora, skupina G20 začala zavádzať plán na zlepšenie cezhraničných platieb a diskutovala o digitálnych menách centrálnej banky a globálnych stablecoinoch. Skupina G20 tiež poukázala na potrebu posilniť odolnosť sektora nebankového finančného sprostredkovania vrátane fondov peňažného trhu a podporila príslušné pracovné programy Rady pre finančnú stabilitu. Okrem toho schválila aj významnú dohodu o reforme medzinárodného zdaňovania v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Pokiaľ ide o podporu pre zraniteľné krajiny, skupina G20 sa podieľala na riešení problémov s dlhom prostredníctvom spoločného rámca pre zaobchádzanie s dlhmi nad rámec dočasnej iniciatívy na pozastavenie dlhovej služby.

Politické záležitosti týkajúce sa MMF a medzinárodnej finančnej architektúry

Nové iniciatívy MMF na podporu jeho členov pri riešení dôsledkov pandémie

MMF bol naďalej ústredným prvkom reakcie medzinárodného spoločenstva na pandémiu, pričom od marca 2020 sa celková úverová podpora rozšírila na takmer polovicu jeho členov, najmä na krajiny s nízkymi príjmami. Napriek objemu poskytnutých úverov boli zdroje MMF aj naďalej primerané, zostali však pod stálym dohľadom. Významnou udalosťou pre globálne hospodárstvo v lete 2021 bola všeobecná alokácia zvláštnych práv čerpania (SDR) historického rozsahu zo strany MMF (box 12). Na výročných zasadnutiach v roku 2021 sa tiež dosiahla všeobecná zhoda, že členovia so silnými externými pozíciami dobrovoľne poskytnú časť svojich zvláštnych práv čerpania krajinám s nízkymi príjmami a zraniteľným krajinám so strednými príjmami, okrem iného aj prostredníctvom nového fondu odolnosti a udržateľnosti (Resilience and Sustainability Trust – RST) spravovaného MMF, ktorý sa má pripraviť a zriadiť v blízkej budúcnosti. Na to, aby centrálne banky ESCB mohli fondu RST požičiavať zvláštne práva čerpania, treba zabezpečiť ich charakter rezervných aktív, čo znamená dostatočnú likviditu a nízke úverové riziko pohľadávok centrálnej banky.

MMF vzhľadom na vplyv pandémie na dlhovú situáciu mnohých krajín pokračoval vo svojom pracovnom programe týkajúcom sa dlhu. K revízii dlhových politík MMF, najmä politík týkajúcich sa poskytovania úverov krajinám meškajúcim s platbami veriteľom, významne prispel súbor odporúčaní pracovnej skupiny výboru ESCB pre medzinárodné vzťahy, ktoré sú súčasťou správy o úlohe MMF pri reštrukturalizácii štátneho dlhu.

Pri zotavovaní krajín z krízy bude mať dohľad MMF čoraz väčší význam, pretože krajiny potrebujú poradiť, ako dosiahnuť ekologickú, inkluzívnu a digitálnu obnovu. MMF na tento účel v máji 2021 dokončil komplexnú revíziu dohľadu a preskúmanie programu pre hodnotenie finančného sektora. Zároveň vypracoval stratégiu riešenia politických výziev súvisiacich s klimatickými zmenami. V roku 2022 MMF ukončí revíziu inštitucionálneho stanoviska k liberalizácii a riadeniu kapitálových tokov z roku 2012 (v rámci ktorého je možné za vymedzených okolností používať opatrenia na riadenie kapitálových tokov).

Box 11
Spolupráca s európskymi tvorcami politík na projekte digitálneho eura

Zosúladenie európskych orgánov a inštitúcií, s prihliadnutím na ich príslušné mandáty a nezávislosť, bude jedným z kľúčových predpokladov úspechu digitálneho eura. Európsky parlament a ďalšie inštitúcie EÚ privítali prácu Eurosystému na vývoji digitálneho eura,[117] pričom ECB sa snažila o úzku spoluprácu s tvorcami politík EÚ, ktorá sa od začiatku fázy skúmania projektu digitálneho eura ešte zintenzívnila.[118] Pravidelné výmeny informácií o hlavných otázkach architektúry a politických aspektoch digitálneho eura budú aj naďalej zabezpečovať, aby boli názory Európskeho parlamentu a ďalších európskych tvorcov politík zohľadnené v diskusiách Eurosystému.[119] O prípadných potrebných zmenách právneho rámca EÚ rozhodujú spoluzákonodarcovia Únie na návrh Európskej komisie.

V súčasnosti prebieha technická spolupráca s Európskou komisiou. Útvary ECB a Európskej komisie od januára 2021 spoločne na technickej úrovni skúmajú široké spektrum politických, právnych a technických otázok vyplývajúcich z možného zavedenia digitálneho eura, pričom berú do úvahy svoje príslušné mandáty a nezávislosť stanovenú v zmluvách.[120] Táto spoločná skupina sa ukázala ako dôležité fórum na výmenu a zosúladenie názorov na aspekty digitálneho eura.

V priebehu roka 2021 si ECB vymenila názory na digitálne euro s Európskym parlamentom. Člen Výkonnej rady Fabio Panetta v apríli a novembri diskutoval o práci ECB na digitálnom eure vo Výbore pre hospodárske a menové veci (ECON).[121] Pravidelné vypočutia prezidentky ECB, plenárna diskusia o uznesení Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB za rok 2020 a virtuálna návšteva členov výboru ECON v ECB umožnili poslancom Európskeho parlamentu klásť ďalšie otázky o projekte digitálneho eura. Prezidentka ECB okrem toho poskytla stanoviská ECB k digitálnemu euru aj v odpovediach na niekoľko písomných otázok poslancov Európskeho parlamentu.[122]

Ministri financií eurozóny pri viacerých príležitostiach diskutovali o eure ako digitálnej mene. Euroskupina sa zaoberala aspektmi digitálneho eura v apríli a júli 2021, keď sa dohodlo, že Euroskupina bude pravidelne diskutovať o dôsledkoch zavedenia digitálneho eura.[123] Prvá z týchto diskusií ministrov sa uskutočnila v novembri 2021 a zameriavala sa na politické ciele a oblasti použitia digitálneho eura v globálnom kontexte, ktoré boli pripravené na technickom seminári s členskými štátmi.[124]

Box 12
Nová alokácia zvláštnych práv čerpania z pohľadu Eurosystému

S cieľom riešiť dlhodobú globálnu potrebu rezerv, zvýšiť globálnu likviditu a pomôcť krajinám lepšie sa vyrovnať s pandémiou nadobudla 23. augusta 2021 účinnosť nová všeobecná alokácia zvláštnych práv čerpania (SDR)[125] Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorá zodpovedala približne sume 650 mld. USD. Objem existujúcich SDR sa v dôsledku toho približne strojnásobil. Všetky členské krajiny MMF vrátane všetkých krajín EÚ dostali SDR v pomere k svojim splateným kvótam v MMF. ECB nedostala žiadne SDR, pretože nie je členom MMF. Keďže je však určeným držiteľom SDR, môže vykonávať transakcie s SDR.

Krajiny môžu držať SDR ako súčasť svojich rezervných aktív alebo ich môžu zameniť za voľne použiteľné meny. Táto zámena sa uskutočňuje najmä na trhu s SDR poskytovanom tými členmi MMF, ktorí sa dohodli na kúpe a predaji SDR a podpísali dobrovoľné obchodné dohody (VTA). MMF plní úlohu sprostredkovateľa pri spájaní predajcov a nákupcov SDR. Správne fungujúci trh s SDR podporuje cieľ novej alokácie. Centrálne banky Eurosystému sa preto pred samotnou alokáciou dohodli na revízii svojich VTA s cieľom vykonať pomerné zvýšenie celkovej absorpčnej kapacity a upraviť viacero prevádzkových prvkov na dosiahnutie väčšej harmonizácie v rámci Eurosystému. Hladko fungujúce VTA by boli tiež kľúčové pre efektívnosť fondu odolnosti a udržateľnosti spravovaného MMF, ktorý sa má pripraviť a zriadiť v blízkej budúcnosti.

Na konci roka 2021 malo VTA uzavretých 35 členských krajín MMF (vrátane 17 krajín eurozóny, pričom Litva a Estónsko nedávno podpísali nové VTA) a jeden určený držiteľ (ECB). Spoločne poskytli celkovú kúpnu kapacitu[126] vo výške 240 mld. SDR a predajnú kapacitu vo výške 123 mld. SDR. Eurosystém tak zohráva dôležitú úlohu v globálnom úsilí o posilnenie likvidity a podporu obnovy po pandémii

11 Správne riadenie a väčšia sociálna a environmentálna udržateľnosť v ECB

V roku 2021 sa ECB zaviazala, že začne komplexnejším spôsobom podávať správy o témach udržateľnosti v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia (ESG), ktoré sú relevantné pre interné a externé zainteresované strany. S prihliadnutím na požiadavky smernice o zverejňovaní nefinančných informácií sa preto začali práce na rozšírení existujúceho rámca environmentálneho vykazovania ECB o oblasť riadenia a sociálnych a personálnych záležitostí.[127] Táto kapitola prináša súhrn prístupu ECB k týmto témam, ktoré boli identifikované na základe hodnotenia významnosti. Toto hodnotenie bolo kľúčové z hľadiska vymedzenia obsahu vykazovania a poskytnutia podkladov pre nadchádzajúcu revíziu obchodnej stratégie ECB, s cieľom ďalšieho začlenenia udržateľnosti do systému riadenia organizácie.

11.1 Riadenie udržateľnosti a súvisiacich dosahov a rizík

V roku 2021 ECB identifikovala hlavné témy udržateľnosti na základe hodnotenia významnosti, ktoré koordinovala interná pracovná skupina zahŕňajúca relevantné oblasti celej organizácie. Prvá časť hodnotenia zahŕňala výber tém udržateľnosti na základe existujúcich usmernení, noriem a referenčných hodnôt týkajúcich sa udržateľnosti a tiež na základe analýzy súvislostí ECB a očakávaní príslušných zainteresovaných strán. Druhá časť zahŕňala aktívnu spoluprácu s internými a externými partnermi vrátane zástupcov národných centrálnych bánk, európskych inštitúcií a niektorých hlavných externých poskytovateľov služieb ECB.

V roku 2021 ECB vykonala prvé hodnotenie významnosti, aby identifikovala hlavné environmentálne a sociálne témy a témy súvisiace s riadením organizácie.

Relevantnosť (t. j. významnosť) týchto tém sa posudzovala so zreteľom na interný aj externý pohľad na to, ako otázky udržateľnosti ovplyvňujú organizáciu, a na vplyv organizácie na spoločnosť a životné prostredie. Zistené významné témy sa následne predložili Výkonnej rade a použili sa pri určovaní hlavných tém vykazovania výročnej správy (obrázok 11.1).

Obrázok 11.1

Významné témy ECB týkajúce sa udržateľnosti

Zdroj: ECB.

ECB sa pri riadení operačných rizík zaoberá aj rizikami ohrozujúcimi udržateľnosť. Ako sa podrobnejšie uvádza v kapitole o riadení rizík ročnej účtovnej závierky, riadenie operačných rizík je neoddeliteľnou súčasťou štruktúry riadenia ECB.[128] ECB zaviedla riadiace postupy, ktoré umožňujú účinné riešenie všetkých operačných rizík vrátane rizík a príležitostí v oblasti ESG.

V praxi sa environmentálne, sociálne a riadiace riziká a príležitosti zohľadňujú okrem iného v kontexte ročných hodnotení rizík a odolnosti. Odrážajú sa v environmentálnom monitorovaní nových trendov, ktoré slúžia ako podnety na diskusiu s vyšším manažmentom. Zohľadňujú sa aj pri identifikovaní, hodnotení, riešení, vykazovaní a monitorovaní operačných rizík, incidentov a kontrolných mechanizmov odbornými útvarmi, a to v rámci ročných hodnotení alebo príležitostných hodnotení počas celého roka v rámci každodenného riadenia.

11.2 Posilňovanie etiky a integrity

ECB aktívne podporovala etické povedomie svojich zamestnancov.

ECB vyvinula nové iniciatívy, ako napríklad týždeň etického vzdelávania, dni otvorených dverí na tému etiky pre nových zamestnancov a špecializované školenia, ktorých cieľom bolo efektívnejšie a udržateľnejšie oboznámiť zamestnancov s pravidlami etiky, pričom všetci novoprijatí zamestnanci absolvovali povinný elektronický kurz etiky. Tieto iniciatívy ďalej posilňujú existujúci etický rámec pre všetkých zamestnancov, ktorý je základom záväzku ECB podporovať integritu, správne riadenie a najvyššie etické normy. Zamestnanci ECB poznajú a využívajú existujúci rámec: kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie, orgán zodpovedný za monitorovanie dodržiavania etických pravidiel a pravidiel riadenia zo strany ECB, v roku 2021 reagovala na viac ako 2 000 žiadostí týkajúcich sa rôznych otázok, pričom žiadosti boli rozdelené rovnomerne medzi zamestnancov z oblasti centrálneho bankovníctva a zamestnancov z oblasti bankového dohľadu. 60 % žiadostí sa týkalo súkromných finančných transakcií zamestnancov, po ktorých nasledovali žiadosti týkajúce sa externých činností a obmedzení po skončení pracovného pomeru (graf 11.1). Kontroly dodržiavania pravidiel, ktoré sa uskutočnili s podporou externej audítorskej firmy, potvrdili, že zamestnanci ECB a členovia orgánov ECB na vysokej úrovni celkovo dodržiavajú pravidlá týkajúce sa súkromných finančných transakcií.

Graf 11.1

Prehľad žiadostí prijatých od zamestnancov ECB v roku 2021

(počet žiadostí)

Zdroj: ECB.

Rok 2021 bol prvým celým rokom prevádzky online digitálneho nástroja pre whistleblowerov, ktorý funguje od októbra 2020 a umožňuje zamestnancom nahlasovať podozrenia z porušenia pracovných povinností. Počas roka boli nahlásené anonymné i neanonymné podozrenia (prostredníctvom nástroja pre whistleblowerov aj iných možností), ktoré sa týkali širokej škály tém, od porušovania dôstojnosti v práci až po podvody či spreneveru. Všetky podozrenia podliehajú predbežnému posúdeniu, na základe ktorého sa môžu prijať ďalšie opatrenia. Pokiaľ ide o vysokopostavených úradníkov ECB, etický výbor ECB naďalej poskytoval poradenstvo pri uplatňovaní jednotného kódexu správania a pred zverejnením na internetových stránkach ECB skontroloval vyhlásenia o záujmoch členov Výkonnej rady, Rady guvernérov a Rady pre dohľad. Etický výbor v roku 2021 okrem toho vydal zvýšený počet stanovísk, z ktorých väčšina sa týkala súkromných aktivít a aktivít vykonávaných po ukončení pracovného pomeru.[129]

Revidované etické usmernenia prispejú k ďalšiemu skvalitneniu a harmonizácii etických režimov národných centrálnych bánk Eurosystému a príslušných vnútroštátnych orgánov.

Na úrovni Eurosystému a jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) Rada guvernérov v rámci pravidelného hodnotenia prijala nové etické usmernenia[130], ktorými sa ustanovujú zvýšené štandardy integrity pre všetky centrálne banky a príslušné vnútroštátne orgány eurozóny. Usmernenia s cieľom účinnejšie riešiť konflikty záujmov posilňujú ustanovenia týkajúce sa obdobia pred pracovným pomerom a po ňom a tiež pravidlá pre súkromné finančné transakcie. Centrálne banky Eurosystému a príslušné vnútroštátne orgány musia nové požiadavky zaviesť do 18 mesiacov.

Hodnotenie uskutočnila pracovná skupina pre etiku a dodržiavanie predpisov – fórum, ktoré sa v roku 2021 zmenilo na konferenciu o etike a dodržiavaní pravidiel. Podľa názoru Rady guvernérov by to malo lepšie odrážať stálosť skupiny, jej pokrytie celého Eurosystému a SSM, ako aj zvyšujúci sa význam etických otázok a otázok týkajúcich sa dodržiavania predpisov vo všeobecnosti.

Na medzinárodnej úrovni ECB zorganizovala 13. výročné zasadnutie Etickej siete multilaterálnych organizácií (Ethics Network of Multilateral Organisations – ENMO), ktoré otvorila prezidentka ECB a na ktorom sa zúčastnili odborníci na otázky etiky z viac ako 40 multilaterálnych medzivládnych inštitúcií, aby diskutovali o osvedčených postupoch, aktuálnych etických otázkach a výzvach.

11.3 Zvyšovanie transparentnosti a spolupráca s verejnosťou

„Neustále pracujeme na tom, aby nám obyvatelia eurozóny, ktorých každodenný život ovplyvňujú naše opatrenia, lepšie rozumeli,“ prezidentka ECB Christine Lagardová, 2021.

V roku 2021 ECB podnikla významné kroky zamerané na lepšie pochopenie jej opatrení širšou verejnosťou, najmä prostredníctvom inovácií v komunikácii o menovej politike (box 3). ECB zároveň pokračovala v premene problémov vyvolaných pandémiou na príležitosti, pričom využívala nové spôsoby komunikácie s rôznymi cieľovými skupinami. Naďalej pokračovala v dodržiavaní svojho záväzku zaistiť prístup k dokumentom, ktorý je dôležitou súčasťou jej transparentnosti a zodpovednosti, a investovala do spolupráce s občanmi, aby dokázali lepšie pochopiť úlohy ECB a dôvody jej rozhodnutí.

Spájanie počas pandémie: posilnenie online komunikácie so širšou verejnosťou

V záujme zlepšenia svojej prítomnosti na internete a lepšieho pochopenia zo strany širšej verejnosti ECB v roku 2021 uskutočnila zásadnú zmenu svojich internetových stránok. Internetová stránka ECB aj internetová stránka bankového dohľadu majú teraz nový dizajn s modernizovanou štruktúrou a vylepšenou navigáciou, a to aj pre mobilné zariadenia. Tento nový dizajn vychádza z moderných trendov s dôrazom na informatívne vizuálne prvky, lepšiu čitateľnosť a zaujímavý spôsob predstavenia práce ECB a bankového dohľadu ECB. Veľká časť internetových stránok, predovšetkým stránky venované špecifickým témam, je k dispozícii v 24 úradných jazykoch EÚ. Práve návštevnosť týchto stránok sa po spustení nového dizajnu viac ako zdvojnásobila.

Moderné komunikačné formáty ako blog ECB a podcast ECB boli aj naďalej atraktívnym a úspešným prostriedkom informovania o názoroch tvorcov politík na dôležité témy, ako sú najnovšie rozhodnutia ECB, digitálne euro či úloha centrálnych bánk v boji proti klimatickej zmene. Počet ľudí sledujúcich podcast ECB sa zvýšil, pričom ide najmä o mladšie publikum. Jednotlivé časti podcastu pokrývali široké spektrum tém vrátane inflácie, používania zvieracích metafor v terminológii centrálneho bankovníctva, zastúpenia žien vo vedúcich pozíciách a rovnosti pohlaví. Napríklad časť, v ktorej diskutovali prezidentka ECB Christine Lagardová, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americká ministerka financií Janet Yellenová o posilnení postavenia žien, inkluzívnej obnove hospodárstva po pandémii COVID‑19 a transatlantickej spolupráci, si poslucháči vypočuli 22 909‑krát.

Počas pandémie boli ďalším prostriedkom kontaktu a priamej komunikácie s verejnosťou aj sociálne siete. V roku 2021 sa celkový počet sledovateľov profilov ECB na sociálnych sieťach zvýšil o 15 %. Komunikácia na Twitteri formou otázok a odpovedí s členkou Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelovou dosiahla nový rekord v rámci podobných podujatí, pričom odpovede Isabel Schnabelovej vo forme tweetov zaznamenali takmer dva milióny zobrazení. Toto podujatie na sociálnej sieti jej umožnilo odpovedať na otázky občanov k rôznym témam, od záporných úrokových sadzieb až po rady ženám, ktoré majú záujem o kariéru v ECB.

Návštevnícke centrum ECB v snahe rozšíriť komunikáciu s občanmi a vysvetliť politiku ECB aj napriek pandemickým obmedzeniam fyzickej interakcie poskytlo prístup širokej verejnosti k virtuálnym prednáškam a vyvinulo nové komunikačné aktivity, ako napríklad virtuálne prezentácie centra a nahrávanie prednášok.

Virtuálna prednáška návštevníckeho centra

Zachovanie transparentnosti a zapájanie občanov

ECB splnila svoj záväzok zabezpečiť transparentnosť a investovala do nových spôsobov komunikácie s občanmi EÚ.

Režim verejného prístupu k dokumentom ECB je dôležitým prostriedkom na podporu jej politiky transparentnosti. Jeho účelom je posilniť transparentnosť a demokratickú legitimitu ECB tak, že širokej verejnosti umožní prístup k dokumentom ECB a zároveň zabezpečí primeranú ochranu jej nezávislosti a fungovania. Aktívne sa pritom propagovalo a realizovalo zverejňovanie dokumentov z vlastnej iniciatívy, od historických dokumentov pochádzajúcich ešte z obdobia pred založením ECB až po dokumenty, ktoré by širokú verejnosť mohli zaujímať. Na podporu záväzkov a postupov ECB v oblasti transparentnosti sa okrem toho v čoraz väčšej miere využívalo zverejňovanie dokumentov v rámci žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom. Európsky ombudsman nezistil žiadne prípady nesprávneho úradného postupu v súvislosti so spracúvaním žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom ECB.

V septembri 2021 ECB spustila novú internetovú stránku s názvom Opýtajte sa nás, prostredníctvom ktorej môže verejnosť požiadať o informáciu. Tento nový nástroj podporuje komunikáciu ECB s občanmi tým, že im uľahčuje kontakt s ECB a priamo a aktívne poskytuje informácie o bežne kladených otázkach. Tím ECB pre otázky verejnosti v roku 2021 riešil 25 189 žiadostí, pričom občanom, ktorým má slúžiť, poskytoval priestor na vyjadrenie obáv a očakávaní a jednoduchým jazykom vysvetľoval mandát, úlohy a rozhodnutia ECB.

Internetová stránka Opýtajte sa nás

V roku 2021 sa v rámci pravidelného seminára ECB o občianskej spoločnosti konali aj tri podujatia, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti na európskej úrovni. Títo zástupcovia mali príležitosť na výmenu názorov s odborníkmi ECB na rozličné témy, od makroekonomického vývoja v eurozóne až po stratégiu ECB pre retailové platby či výsledky revízie stratégie menovej politiky ECB.

11.4 Podpora odolnosti, kompetencií a diverzity našich kolegov

Ľudia sú základným prvkom fungovania a činnosti ECB, preto sa snaží prilákať a rozvíjať rôzne talenty na prácu pre Európu. Na dosiahnutie tohto cieľa ECB zaviedla politiky a rámce na motivovanie zamestnancov a rozvoj ich kompetencií a zároveň sa usiluje zabezpečiť ich spokojnosť so zamestnaním, odolnosť a blaho počas celej pracovnej kariéry. Tieto politiky sa tiež vyvíjajú v reakcii na meniace sa vonkajšie prostredie a idú ruka v ruke s úsilím ECB o vytvorenie inkluzívneho pracovného prostredia, ktoré zamestnancom umožní dosahovať vynikajúce výsledky a podporí ECB pri plnení jej mandátu.

Blaho a rozvoj zamestnancov

Dôraz na duševné zdravie, vzájomnú prepojenosť a rovnováhu medzi prácou a voľným časom

V dôsledku pandémie zamestnanci ECB väčšinu roka 2021 pracovali na diaľku. Ich telesné a duševné zdravie, vzájomná prepojenosť tímov a pracovné podmienky boli stredobodom záujmu mnohých organizačných aktivít.

Uskutočnili sa tri ankety so 60 % priemernou účasťou, ktoré boli zamerané na duševné zdravie kolegov a prepojenosť tímov a poskytli spätnú väzbu k podporným opatreniam ECB. Z prieskumu z februára 2021 vyplynulo, že zamestnanci pociťovali zhoršenie, pokiaľ ide o ich blaho a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Nasledujúce dva prieskumy (v júni a novembri) však ukázali zlepšenie vďaka opatreniam, ktoré ECB prijala, a všeobecnej zmene dynamiky pandémie.

ECB spustila viacero iniciatív na riešenie problémov, ktoré zamestnanci uviedli v prieskumoch. Virtuálne centrum pre blaho zamestnancov ponúkalo viaceré služby sociálneho poradenstva, školenia a dvakrát týždenne aj webináre na tému zdravia a blaha, ktoré boli prístupné pre všetkých zamestnancov. To všetko ešte dopĺňalo päť interne pripravených tematických podcastov. Spokojnosť zamestnancov s rozhodnutiami ECB v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov sa vo všetkých troch prieskumoch pohybovala na úrovni približne 80 %.

Očkovanie proti ochoreniu COVID‑19

ECB zabezpečila pre svojich zamestnancov, ich rodinných príslušníkov a dôležitých pracovníkov poskytujúcich poradenstvo na mieste bezplatné očkovanie proti ochoreniu COVID‑19 priamo vo svojich priestoroch prostredníctvom Nemeckého červeného kríža. Celkovo bolo počas leta plne zaočkovaných približne 2 000 ľudí a ďalších 400 očkovaní sa uskutočnilo v decembri 2021 (vrátane posilňovacích dávok). Podľa interného prieskumu so 65 % mierou odpovedí malo 91 % respondentov úplnú ochranu očkovaním.

Nové opatrenia na integráciu novoprijatých zamestnancov

V roku 2021 ECB úspešne začlenila do pracovného procesu približne 850 nových zamestnancov. Pandémia na celom svete neúmerne zasiahla práve mladších a novoprijatých zamestnancov. Prieskumy medzi zamestnancami tiež poukázali na mimoriadnu zraniteľnosť tejto skupiny v prostredí práce na diaľku. ECB preto prepracovala svoj program začleňovania novoprijatých zamestnancov do pracovného procesu a pre túto skupinu vytvorila špeciálne balíky opatrení zamerané na ich blaho.

Uskutočnili sa školenia pre manažérov, aby pomohli integrovať kolegov na diaľku, a zorganizovali sa osobitné nadväzujúce stretnutia s novoprijatými zamestnancami. ECB okrem toho spolu s ďalšími inštitúciami Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) spustila kolaboratívnu online hru pre novoprijatých zamestnancov. Cieľom hry bolo predstaviť nových zamestnancov v rôznych kútoch európskeho kontinentu a podarilo sa jej prepojiť približne 2 000 ľudí z 30 rôznych inštitúcií.

Iniciatívy na vzdelávanie a rozvoj prešli zmenou.

ECB od začiatku pandémie zmenila spôsob realizácie iniciatív v oblasti vzdelávania a rozvoja zamestnancov z prevažne fyzického na úplne virtuálny. Tento prístup umožnil zamestnancom ECB pokračovať v profesionálnom rozvoji aj počas roka 2021, pričom celkovo sa zúčastnili na 1 421 diaľkovo realizovaných kurzoch zameraných na rôzne témy, od technických až po behaviorálne zručnosti. Zaviedol sa špeciálny program zameraný na riadenie zamestnancov v prostredí práce na diaľku a hybridnej práce a riadiaci pracovníci mohli využiť aj podporu v podobe individuálnych alebo skupinových školení.

Rok 2021 bol druhým rokom uplatňovania nového kariérneho rámca ECB a prvou príležitosťou na hodnotenie jeho výsledkov. Prebehla rozsiahla kontrola, ktorá potvrdila pozitívny vplyv tohto rámca. Náš prístup založený na uprednostňovaní interných talentov viedol k častejším kariérnym postupom zamestnancov a miera horizontálnej mobility dosiahla historicky najvyššiu úroveň. Kontrola zároveň pomohla identifikovať spôsoby, ako by sme tento rámec mohli ešte zefektívniť.

Diverzita a inklúzia

Stratégia ECB v oblasti rodovej rovnosti na roky 2020 až 2026 stanovuje ambiciózne ciele spolu s podpornými opatreniami týkajúcimi sa prijímania a kariérneho rastu zamestnancov, kultúry a zodpovednosti, rozvoja riadiacich pracovníkov a flexibilnej práce. V roku 2021 ECB vytvorila nový mentorský program a zaviedla všeobecné usmernenie pre riadiacich pracovníkov, ktorým sa upravuje prideľovanie úloh dôležitých z hľadiska kariérneho rastu. Odsúhlasila tiež zdvojnásobenie počtu dní mimoriadnej dovolenky pri narodení alebo adopcii dieťaťa pre druhú osobu starajúcu sa o dieťa na podporu všetkých rodín a vyváženejšieho rozdelenia rodinných povinností.

Podpora inkluzívneho pracovného prostredia

Okrem rodovej diverzity ECB v spolupráci so šiestimi sieťami diverzity pracovala aj na podpore inkluzívneho pracovného prostredia zvyšovaním povedomia a propagovaním začlenenia rôznych skupín, ako sú kolegovia so zdravotným znevýhodnením, z rôznych kultúrnych komunít či z komunity LGBT+. V roku 2021 ECB spustila program inkluzívneho riadenia pre riadiacich pracovníkov, ako aj niekoľko modulov elektronického vzdelávania pre všetkých zamestnancov, ktorých cieľom je zvýšiť vnímavosť jednotlivcov a prispieť k inkluzívnejšej kultúre v ECB. Tieto iniciatívy sa zaoberali diverzitou a inklúziou z rôznych uhlov pohľadu a zahŕňali témy, ako sú rôzne aspekty diverzity, podvedomé predsudky a dôstojnosť pri práci.

Zverejňovanie údajov o štátnej príslušnosti zamestnancov

ECB je významná európska inštitúcia a jej zamestnanci pochádzajú zo všetkých 27 krajín EÚ.[131] V záujme zvýšenia transparentnosti v jednej z hlavných oblastí diverzity sa ECB rozhodla zverejňovať údaje o štátnej príslušnosti[132] všetkých zamestnancov a osobitne riadiacich pracovníkov (tabuľka 11.1). V tejto správe sa budú každoročne uvádzať aktuálne údaje.

Tabuľka 11.1

Podiely zamestnancov a riadiacich pracovníkov ECB podľa štátnej príslušnosti

Zdroj: ECB.
Poznámka: V tabuľke 11.1 sú uvedené podiely zamestnancov a riadiacich pracovníkov ECB podľa štátnej príslušnosti, pričom zamestnanci s viacerými štátnymi príslušnosťami sa počítajú za každú štátnu príslušnosť, ktorú uvedú. „Všetci zamestnanci“ zahŕňajú zamestnancov vrátane riadiacich pracovníkov, ktorí majú k 31. decembru 2021 uzavretú zmluvu na dobu neurčitú, zmluvu na dobu určitú s možnosťou predĺženia alebo zmluvu na dobu určitú bez možnosti predĺženia. „Riadiaci pracovníci“ zahŕňajú platové triedy I až M. Súčty môžu v dôsledku zaokrúhľovania prekročiť 100 %.

Nová možnosť riešenia sporov

Zriadenie útvaru internej mediácie

V roku 2021 sa ECB rozhodla zriadiť špecializovaný útvar internej mediácie zameraný na činnosti ombudsmanského typu. Tento nový útvar bude nezávislý. Mediátor bude pomáhať stranám pri riešení pracovných sporov s maximálnou dôvernosťou a nestranne. Mediačné služby budú k dispozícii všetkým zamestnancom a zamestnanci ich budú môcť využiť kedykoľvek a bez formálneho postupu. Využívanie mediačných služieb bude dobrovoľné. Tento nový neformálny prostriedok doplní existujúce formálne a neformálne možnosti riešenia sporov.

11.5 Riešenie klimatických zmien a environmentálnych vplyvov

Práca v oblasti klimatických zmien je jednou z hlavných priorít ECB a zostane ňou aj v nasledujúcich rokoch. ECB preto v rámci svojho mandátu a svojich oblastí pôsobnosti podnikla konkrétne kroky na zintenzívnenie iniciatív v tejto oblasti. Táto časť poskytuje prehľad hlavných úspechov a aktivít ECB v tejto oblasti a predstavuje prácu, ktorá nás ešte len čaká: po prvé, opisuje prácu vykonanú v hlavných strategických tematických oblastiach centra pre klimatické zmeny (climate change centre – CCC) (box 13); po druhé, opisuje prínos ECB k európskej a medzinárodnej politickej diskusii; a napokon hodnotí prácu prebiehajúcu v ďalších odborných útvaroch ECB.

Aktuálne informácie o práci ECB v oblasti klimatických zmien

Riešenie klimatických rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu, bankový dohľad a prudenciálny rámec

V oblasti finančnej stability a prudenciálnej politiky sa ECB zameriavala na riešenie klimatických rizík a ich možné začlenenie do prudenciálneho rámca, na vývoj rámca pre monitorovanie rizík vrátane ukazovateľov klimatických rizík a expozícií finančného systému, ako aj na zlepšenie posudzovania budúcich vplyvov klimatických rizík na finančných sprostredkovateľov (napríklad prostredníctvom špecializovaných klimatických záťažových testov). Táto tematická oblasť zároveň analyzuje vplyv zmierňujúcich a adaptačných politík na finančné inštitúcie a trhy s cieľom zistiť, ako môžu najlepšie podporiť ekologickú transformáciu a zmierniť makroekonomické náklady spojené s klimatickými zmenami. ECB pravidelne monitoruje a hodnotí klimatické riziká pre finančné inštitúcie a firmy v správe o finančnej stabilite[133] a v správach ECB/ESRB.[134] V septembri 2021 zverejnila metodiku a výsledky klimatického záťažového testu zameraného na celé hospodárstvo.[135] Skúsenosti z tohto testu sa využijú aj pri klimatickom záťažovom teste orgánov dohľadu, ktorý v roku 2022 uskutoční bankový dohľad ECB, aby otestoval pripravenosť bánk na posudzovanie klimatických rizík.[136] V oblasti bankového dohľadu ECB v novembri 2020 zverejnila všeobecné zásady ku klimatickým a environmentálnym rizikám. V roku 2021 požiadala banky, aby v zmysle týchto všeobecných zásad vykonali samohodnotenia a vypracovali akčné plány. V roku 2022 bankový dohľad ECB uskutoční komplexné hodnotenie postupov bánk v oblasti riadenia a vykazovania rizík.

Začlenenie klimatických rizík do makroekonomických modelov a menovopolitických úvah

V oblasti makroekonomickej analýzy a menovej politiky ECB hodnotí makroekonomické riziká prameniace z klimatických zmien a politík a ich vplyv na makroekonomické projekcie odborníkov ECB a na hodnotenie rizík vrátane transmisie menovej politiky.[137] Odborníci ECB v tejto súvislosti pozorne sledujú makroekonomický vývoj týkajúci sa systému obchodovania s emisiami EÚ[138] a analyzujú makroekonomické a štrukturálne dôsledky transformačných politík prijatých na národnej a európskej úrovni. V súlade s akčným plánom (box 2) sa táto tematická oblasť zameriava na integráciu klimatických rizík do pracovných makroekonomických modelov ECB, pričom sa počíta s vývojom nových modelov na skúmanie špecifických otázok týkajúcich sa klímy, ktoré sú dôležité pre makroekonomický vývoj a menovú politiku. Zároveň prebieha analýza na získanie lepšieho prehľadu o tom, ako klimatické zmeny ovplyvňujú transmisiu menovej politiky. Do tejto oblasti činnosti spadá aj koncepčná práca s cieľom zohľadniť klimatické zmeny v operáciách menovej politiky ECB, ktorá zahŕňa aj posúdenie potenciálnych faktorov neobjektívnosti pri alokácii na trhu v prípade, že nefunguje efektívne, a tiež výhod a nevýhod alternatívnych alokácií.

Začlenenie aspektov klimatických zmien do rámca výkonu menovej politiky

V súlade s rámcom Eurosystému pre operácie na finančnom trhu a riadenia rizík sa ECB usiluje o realizáciu dohodnutého klimatického akčného plánu s cieľom zahrnúť aspekty klimatických zmien do rámca výkonu menovej politiky (box 2). ECB analyzuje finančné riziká, ktorým je Eurosystém vystavený v dôsledku svojich menovopolitických expozícií, a to aj prostredníctvom klimatického záťažového testu súvahy Eurosystému. V roku 2021 sa táto oblasť zameriavala na vypracovanie akčného plánu, ktorý neskôr schválila Rada guvernérov. Odvtedy sa začali práce na príprave konkrétneho harmonogramu realizácie tohto akčného plánu. ECB okrem toho začala akceptovať určité dlhopisy s kupónmi viazanými na ciele udržateľnosti ako kolaterál a v rámci nákupu aktív.[139] Eurosystém tiež oznámil spoločný postoj k zásadám udržateľného a spoločensky zodpovedného investovania v súvislosti s klimatickými zmenami pre eurové nemenovopolitické portfóliá a spustil výberové konanie v rámci celého Eurosystému s cieľom vybrať vhodných poskytovateľov dátových služieb. V prvom štvrťroku 2023 začne zverejňovať informácie súvisiace s klímou o týchto portfóliách a o programe ECB týkajúcom sa nákupu aktív podnikového sektora.

Príspevky ECB k iniciatívam EÚ v oblasti klimatických zmien

V oblasti politiky a finančnej regulácie na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni sa ECB podieľa na iniciatívach EÚ, ako sú Európska zelená dohoda, legislatíva EÚ v oblasti udržateľného financovania a iniciatívy na medzinárodných fórach. V tejto súvislosti sa ECB v roku 2021 zapojila do politickej agendy EÚ zverejnením dvoch právnych stanovísk k legislatívnym návrhom týkajúcim sa smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov[140] a nariadenia o európskych zelených dlhopisoch.[141] Ako člen platformy pre udržateľné financovanie sa ECB podieľala na vývoji rámca taxonómie EÚ a na zlepšovaní jeho použiteľnosti pre bankový sektor. V kontexte Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo – European Financial Reporting Advisory Group (EFRAG) Project Task Force – sa ECB podieľala aj na vývoji štandardov vykazovania udržateľnosti v rámci EÚ. ECB tiež výrazne podporila opätovné uvedenie agendy udržateľného financovania na medzinárodných fórach (najmä v rámci G7, G20 a znovu vytvorenej pracovnej skupiny G20 pre udržateľné financovanie). Okrem toho zdôraznila potrebu spoľahlivých a medzinárodne konzistentných regulačných rámcov udržateľného financovania a podporila zriadenie Rady pre medzinárodné štandardy udržateľnosti Nadáciou pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (International Financial Reporting Standards – IFRS).

Vývoj ukazovateľov súvisiacich s klímou

Cieľom práce na údajoch o klimatických zmenách je zabezpečiť ukazovatele súvisiace s klímou, ktoré sa týkajú fyzického rizika, uhlíkovej stopy a udržateľných finančných nástrojov, ako sú stanovené v klimatickom akčnom pláne. V súčasnosti prebiehajú prieskumné práce na vývoji týchto ukazovateľov zahŕňajúce úzku spoluprácu v rámci ESCB a s ostatnými európskymi a medzinárodnými organizáciami. Práca týkajúca sa klimatických údajov sa zaoberá aj rôznymi spôsobmi hodnotenia a zdieľania klimatických údajov (v súčasnosti poskytovaných prevažne externými predajcami trhových údajov), ktoré sa v rámci ECB používajú na zabezpečenie plného súladu a spolupráce s koncovými používateľmi. V rámci tejto pracovnej oblasti sa sleduje aj externý vývoj klimatických údajov na európskych a medzinárodných fórach.

Zverejnenie záväzku ECB k prijatiu opatrení na boj proti klimatickým zmenám

Okrem spomínaných strategických tematických oblastí, ktoré koordinuje centrum pre klimatické zmeny, ECB rozvíja aj zastrešujúce témy relevantné pre samotnú ECB a v širšom zmysle aj pre Eurosystém a európske a medzinárodné fóra. Pri príležitosti konferencie OSN o zmene klímy (COP26), ktorá sa konala v roku 2021, ECB zverejnila záväzok k prijatiu opatrení na boj proti klimatickým zmenám, aby v rámci svojej pôsobnosti prispela k rozhodným opatreniam tvorcov politík zameraným na realizáciu Parížskej dohody a na zmiernenie účinkov klimatických zmien.

Aktívna účasť ECB na medzinárodných fórach venovaných klimatickým otázkam

V roku 2021 sa ECB aktívne zapojila do práce siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (Network of Central Banks and Supervisors for Greening the Financial System – NGFS).[142] Poskytovala dôležité príspevky pre všetkých päť osobitných pracovných oblastí (mikroprudenciálna oblasť a dohľad; makrofinančná oblasť; rozširovanie ekologického financovania; dopĺňanie chýbajúcich údajov; výskum) a pre právnu pracovnú skupinu. ECB sa podieľala na činnosti pracovnej skupiny Bazilejského výboru pre bankový dohľad pre finančné riziká súvisiace s klímou,[143] ktorá pracuje na lepšom výklade a možnej zmene troch pilierov bazilejského rámca.[144] Na medzinárodnej úrovni sa ECB aktívne zapájala do troch pracovných skupín Rady pre finančnú stabilitu, ktoré sa zaoberali otázkami súvisiacimi s klímou (konkrétne išlo o stály výbor pre spoluprácu v oblasti dohľadu a regulácie, pracovnú skupinu pre klimatické riziká a stály výbor pre hodnotenie zraniteľných miest), do výboru Irvinga Fishera pre štatistiky centrálnych bánk (ktorý funguje pod záštitou Banky pre medzinárodné zúčtovanie) a do iniciatívy skupiny G20 na doplnenie chýbajúcich údajov, ktorá podporuje celosvetovú harmonizáciu a dostupnosť údajov súvisiacich s klímou. Na európskej úrovni ECB prispela k činnosti siete pre udržateľné financovanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) a podskupín EBA pre transparentnosť a vykazovanie.

Výskum ECB v oblasti klimatických zmien a ďalšie prebiehajúce iniciatívy

Odborníci ECB vo zvýšenej miere realizujú výskumné projekty v oblasti klimatických zmien. Niekoľko výskumných prác sa zverejnilo v rámci ECB Working Paper Series.[145]

Pokiaľ ide o infraštruktúry finančného trhu a platby, ECB v spolupráci s ďalšími národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy pokračovala v práci na možnom vplyve environmentálnych rizík na infraštruktúry finančného trhu, s počiatočným zameraním na centrálne protistrany. Riziká klimatických zmien pre finančné trhy okrem toho predstavovali významnú prierezovú tému vo vzťahu k finančným trhom na Tretej spoločnej konferencii o riadení rizík centrálnych zmluvných strán, ktorú organizovali Deutsche Bundesbank, Federal Reserve Bank of Chicago a ECB.

ECB realizuje štúdiu o hodnotení cyklu hotovostných platieb v eurozóne, ktorej cieľom je posúdiť potenciálny vplyv druhej série eurových bankoviek na životné prostredie. Okrem toho zaviedla opatrenia a vykonala výskumné aktivity na minimalizáciu vplyvu výroby eurových bankoviek na životné prostredie. Tieto opatrenia zahŕňali program udržateľnej bavlny, v rámci ktorého sa ECB zaväzuje zvýšiť množstvo udržateľnej bavlny v papieri eurových bankoviek na 100 %. ECB vykonala každoročný environmentálny monitoring výroby bankoviek a identifikovala zlepšenia v oblasti odpadu.

Zlepšenie vlastnej podnikovej udržateľnosti ECB

Pokiaľ ide o našu vlastnú podnikovú udržateľnosť, ECB sa snaží rozšíriť aktivity v oblasti udržateľnosti a súvisiacich vykazovacích procesov. Táto oblasť činnosti zahŕňa aj vývoj systému environmentálneho riadenia ECB a monitorovanie jej organizačnej uhlíkovej stopy, ako sa opisuje v poslednej časti tejto kapitoly.

Box 13
Centrum ECB pre klimatické zmeny – organizácia a riadenie

V rámci stupňovania iniciatív v oblasti klimatických zmien ECB v roku 2021 zriadila centrum pre klimatické zmeny (ďalej len centrum) na podporu štruktúrovaného prístupu ku koordinácii a strategickému plánovaniu aktivít ECB týkajúcich sa klimatických zmien. Vzhľadom na význam klimatických otázok v širších politických diskusiách sa považovalo za potrebné aj posilnenie riadenia a vyčlenenie zdrojov, aby sa zabezpečil adekvátny prínos ECB k tejto problematike, a to tak v rámci Európy, ako aj na medzinárodnej úrovni. Centrum má tiež za cieľ zintenzívniť koordináciu a spoluprácu ECB s národnými centrálnymi bankami Eurosystému.

Hlavným cieľom centra je navrhnúť a riadiť stratégiu ECB v oblasti klímy, identifikovať priority a definovať víziu klimatickej agendy ECB. Centrum sa pritom bude opierať o bohaté vedomosti a odborné znalosti jednotlivých odborných útvarov ECB a zároveň bude zabezpečovať jednotnosť a koordináciu v rámci ECB ako celku. Na dosiahnutie týchto cieľov sa určili štyri hlavné úlohy centra:

  • podpora práce v rámci odborných útvarov ECB a hlavných zainteresovaných strán pri uplatňovaní stratégie v oblasti klimatických zmien,
  • koordinácia externých a interných činností v oblasti klimatických otázok, zabezpečenie celkového zladenia správ a identifikácie synergií,
  • skvalitnenie výmeny informácií a komunikácie na zvýšenie informovanosti o aktivitách ECB týkajúcich sa klimatických zmien v rámci inštitúcie i mimo nej,
  • prepojenie odborných útvarov s externými zainteresovanými stranami na podporu spolupráce v oblasti klimatických zmien.

Centrum bolo zriadené ako nový, samostatný organizačný útvar v rámci poradcov Výkonnej rady a podlieha priamo prezidentke ECB. Práca centra je organizovaná okolo šiestich strategických tematických oblastí, ktoré zahŕňajú prebiehajúce aktivity súvisiace s klimatickými zmenami v celej ECB. Ide o tieto oblasti: finančná stabilita a prudenciálna politika; makroekonomická analýza a menová politika; operácie na finančnom trhu a riadenie rizík; EÚ, medzinárodná politika a finančná regulácia; údaje; udržateľnosť podnikov. Centrum okrem toho spája a zdieľa informácie o ďalších prierezových aktivitách týkajúcich sa klimatických zmien v oblasti výskumu, trhovej infraštruktúry, platieb, legislatívy a bankoviek.

Prehľad riadenia a organizácie šiestich tematických oblastí centra je znázornený na obrázku A.

Obrázok A

Organizácia a riadenie centra pre klimatické zmeny ECB

1) Niektoré iniciatívy v oblasti prudenciálnej politiky budú podliehať pripomienkam a rozhodnutiam Rady pre dohľad.

Riešenie environmentálnej stopy ECB ako organizácie

ECB ako organizácia chce prispieť k ochrane životného prostredia znížením svojich environmentálnych vplyvov a zaviazala sa zosúladiť svoje ciele znižovania emisií s cieľmi Parížskej dohody, ktorá chce obmedziť zvýšenie globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Tento záväzok si vyžaduje, aby ECB ako organizácia do roku 2030 znížila emisie oxidu uhličitého o 46 % oproti roku 2019, pričom sa bude vychádzať z metód na dosiahnutie vedecky podložených cieľov znižovania emisií.[146] Nový súbor ambicióznych cieľov a opatrení na roky 2022 až 2024 bude zverejnený v environmentálnom vyhlásení ECB v roku 2022.

Znižovanie uhlíkovej stopy ECB

Na riadenie svojich vplyvov na životné prostredie ECB v roku 2007 zaviedla environmentálnu politiku a v roku 2010 systém environmentálneho riadenia v súlade so schémou EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (Eco-Management and Audit Scheme – EMAS) a s normou ISO 14001. Tento systematický prístup pomohol ECB znížiť uhlíkovú stopu medzi rokmi 2008 a 2019 o 37 %, a to i napriek výraznému nárastu pracovných miest. Toto zníženie bolo ešte výraznejšie v roku 2020, najmä vďaka obmedzeniu cestovania v dôsledku pandémie COVID‑19.

Systém environmentálneho riadenia v rámci iniciatívy s názvom zelená ECB uplatňuje tím pod vedením environmentálneho koordinátora a environmentálneho riaditeľa, ktorí pravidelne podávajú správy Výkonnej rade prostredníctvom vrchného riaditeľa pre oblasť služieb. Koordináciu s ďalšími odbornými útvarmi podporuje skupina zložená z približne 60 environmentálnych zástupcov a tiež tím pre ekologickú ECB, ktorý sa podieľa na činnostiach centra pre klimatické zmeny týkajúcich sa podnikovej udržateľnosti.

ECB každý rok informuje o svojich environmentálnych aktivitách a cieľoch v environmentálnom vyhlásení.[147] Táto publikácia obsahuje informácie o vplyvoch na životné prostredie v súlade s EMAS a protokolom o skleníkových plynoch. Na základe najnovšieho hodnotenia svojej uhlíkovej stopy začne ECB od roku 2022 vykazovať ďalšie nepriame vplyvy v rámci celého hodnotového reťazca, ako sú napríklad nakúpený tovar a služby, IT aktíva, výstavba budov, emisie súvisiace s prácou na diaľku, využívanie fosílnych palív a služobné cesty účastníkov konferencií. Súčasťou vykazovania týchto dodatočných vplyvov bude ešte užšia spolupráca s poskytovateľmi služieb v rámci uplatňovania usmernenia ECB o udržateľnom obstarávaní.

Napriek pandémii COVID‑19 sa v roku 2021 zaviedli rôzne opatrenia na zmiernenie vplyvov na životné prostredie. ECB napríklad zaviedla usmernenie o udržateľných podujatiach a obmedzila počet fyzických stretnutí pracovných skupín na 50 % celkových plánovaných stretnutí za jeden rok, aby obmedzila emisie spojené s cestovaním aj po skončení pandémie. Tak ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, ECB vykompenzovala aj svoje reziduálne emisie za predchádzajúci rok, ktoré nebolo možné znížiť prostredníctvom preventívnych opatrení, podporou projektov na kompenzáciu emisií oxidu uhličitého s certifikáciou Gold Standard.

ECB okrem toho v súlade so spoločným postojom Eurosystému pokračovala v rozširovaní stratégií spoločensky zodpovedného investovania v rámci svojich nemenovopolitických portfólií.[148]

V rámci svojho zamestnaneckého dôchodkového fondu, ktorý pasívne spravujú dvaja externí správcovia aktív, ECB uplatňuje politiku spoločensky zodpovedného investovania na základe usmernení o vyňatí obmedzených sietí a o hlasovaní v zastúpení, ktoré zahŕňajú environmentálne a sociálne štandardy a štandardy riadenia. Hlasovaním v zastúpení sú poverení dvaja externí správcovia aktív, ktorí pri zadávaní pokynov na hlasovanie o korporátnych udalostiach v mene majetkových účastí dôchodkového fondu ECB uplatňujú svoje vlastné politiky nezávisle. V roku 2020 sa všetky konvenčné akciové referenčné indexy, ktoré sledoval zamestnanecký dôchodkový fond, nahradili ekvivalentnými nízkouhlíkovými indexmi, čím sa znížila uhlíková stopa akciových portfólií o vyše 60 %. Začiatkom roka 2022 ECB nahradila aj konvenčnú referenčnú hodnotu, ktorú sledovali jej fondy podnikových dlhopisov, referenčnou hodnotou v súlade s Parížskou dohodou, čím sa stala jedným z prvých subjektov, ktoré zaviedli osvedčené trhové postupy týkajúce sa referenčných hodnôt súvisiacich s klímou v rámci EÚ. Táto referenčná hodnota v súlade s Parížskou dohodou viedla k počiatočnému poklesu emisií oxidu uhličitého podnikových fondov o 50 %, po ktorom bude v nasledujúcich rokoch nasledovať ďalšie stabilné znižovanie o najmenej 7 % ročne. ECB bude aj naďalej posudzovať možnosť rozšírenia nízkouhlíkových indexov na ďalšie triedy aktív s pevným výnosom v rámci svojho dôchodkového fondu s cieľom ďalej prispieť k znižovaniu uhlíkovej stopy. Správu a riadenie záležitostí súvisiacich s dôchodkami v ECB schvaľuje Výkonná rada za asistencie členov investičného výboru zodpovedných za dôchodkový fond.

V rámci portfólia vlastných zdrojov ECB uplatňuje tematickú stratégiu spoločensky zodpovedného investovania, ktorej cieľom je zvýšenie podielu zelených cenných papierov. V roku 2021 sa tento podiel zvýšil na 7,6 % bilaterálnymi nákupmi zelených cenných papierov a investovaním do spoločného investičného fondu eurových zelených dlhopisov pre centrálne banky, ktorý v januári 2021 spustila Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BISIP G2).[149] Ku koncu septembra 2021 fond BISIP G2 investoval do zelených dlhopisov, ktorých výnosy sa používajú na financovanie projektov v týchto hlavných kategóriách: 30 % v oblasti čistej dopravy, 21 % v oblasti vodného hospodárstva a nakladania s odpadovými vodami a 20 % v oblasti obnoviteľných energií.

Odhaduje sa, že vďaka podielu ECB na tomto fonde sa dosiahne úspora emisií oxidu uhličitého rovnajúca sa spotrebe 49 401 osobných áut za rok a zároveň úspora energie, resp. výroba obnoviteľnej energie rovnajúca sa ročnej spotrebe 23 392 domácností.

12 Zoznámte sa s našimi ľuďmi

Predchádzajúce kapitoly výročnej správy poskytujú podrobný a vecný prehľad o hlavných činnostiach ECB a o výsledkoch dosiahnutých v oblasti jej pôsobnosti v roku 2021. V mnohých prípadoch sa tieto úspechy podarilo dosiahnuť vďaka spolupráci medzi kolegami z odborných útvarov, v rámci Eurosystému a ESCB, alebo aj mimo týchto organizácií. Nasledujúce príbehy našich kolegov umožňujú nazrieť do tejto spolupráce a zistiť, ako reálne prispievajú k úspechom ECB.

Ursel Baumannová, zástupkyňa vedúceho odboru, generálne riaditeľstvo pre menovú politiku

Počas revízie stratégie menovej politiky ECB v rokoch 2020 a 2021 som bola dočasne pridelená do projektovej kancelárie pre revíziu stratégie menovej politiky. Boli sme malý, ale efektívny tím kolegov s veľmi rôznorodými znalosťami (napr. v oblasti ekonómie, tvorby návrhov, koordinácie, riadenia projektov, IT a komunikácie), ktorý bol zriadený na koordináciu a formovanie činností súvisiacich s revíziou.

Revízia menovej politiky si vyžadovala rozsiahlu spoluprácu vyše 650 pracovníkov Eurosystému z ECB aj z národných centrálnych bánk eurozóny. Veľká časť podporných analytických činností týkajúcich sa ekonomických a menovopolitických otázok sa uskutočnila prostredníctvom spoločných pracovných skupín, ktorých výsledky sa neskôr publikovali v ECB Strategy Review Occasional Paper Series. Bola som jednou z vedúcich pracovnej skupiny pre inflačné očakávania a riadenie tejto práce na diaľku bolo veľmi náročné. Vďaka vysokému nasadeniu a odhodlaniu zamestnancov poskytnúť čo najlepšiu analýzu v stanovenom časovom horizonte sme to však zvládli.

Kolaboratívna a inkluzívna povaha revízie celkovo dosiahla prinajmenšom dva ciele: po prvé, analytické výsledky, na ktorých je založená nová stratégia menovej politiky ECB, boli robustnejšie, pretože sa zabezpečilo vypočutie rôznych stanovísk, a po druhé, zvýšila sa dôvera medzi zamestnancami a tvorcami politík v Rade guvernérov. Bolo veľkým zadosťučinením, keď rozhodnutia postupne naberali formu a keď sa nová stratégia napokon jednomyseľne schválila.

Alexandra Calmucová, vedúca expertka na prevádzkovú odolnosť, kancelária vrchného riaditeľa pre oblasť služieb, sekcia operačného rizika a zabezpečenia nepretržitosti prevádzky

Pre mnoho organizácií bolo náročné prispôsobiť sa neustále sa meniacej pandemickej situácii. V ECB sme ťažili z koordinovanej reakcie vďaka efektívnej medziodborovej spolupráci v rámci tímu pre riešenie incidentov (Incident Response Team – IRT).[150]

IRT od vypuknutia pandémie aktívne monitoruje situáciu vo Frankfurte, v Nemecku a Európe, a v súlade s vývojom a usmerneniami príslušných orgánov odporúča primerané pracovné podmienky a ochranné opatrenia. Každý, kto sa podieľal na práci IRT, prispel svojimi odborným znalosťami v záujme všetkých zamestnancov a ECB ako celku.

V rámci mojej úlohy som koordinovala podskupiny IRT a zostavovala som spoločné odporúčania pre Výkonnú radu. Už v počiatkoch pandémie sme si uvedomili, že nás čaká beh na dlhé trate. Som nesmierne vďačná, že všetci členovia IRT sa k tomu postavili čelom. Napriek virtuálnemu kontaktu sme dokázali zostať v spojení a úspešne spolupracovať. Môžem hrdo konštatovať, že členovia IRT doposiaľ absolvovali vyše 111 stretnutí, vydali 270 odporúčaní a naďalej prejavujú veľké nasadenie a entuziazmus.

Guy‑Charles Marhic, zástupca ECB v Londýne, generálne riaditeľstvo pre medzinárodné a európske vzťahy

Dňa 1. februára 2021 som sa ujal nových povinností ako zástupca ECB v Londýne. Spojené kráľovstvo je aj po brexite dôležitým hospodárskym a finančným partnerom EÚ a ECB musí v záujme plnenia svojho mandátu sledovať tamojší vývoj. Medzi hlavné ciele zastupiteľskej kancelárie ECB patrí monitorovanie vývoja v oblasti regulácie a politiky vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu, monitorovanie finančného sektora a hospodárskych trendov v Spojenom kráľovstve, zhromažďovanie informácií o politických názoroch britských orgánov a vysvetľovanie politík ECB a inštitucionálnych reforiem EÚ našim partnerom v Spojenom kráľovstve.

Od príchodu do Londýna som nadviazal široký okruh kontaktov vo verejnom sektore (napríklad s Bank of England, ministerstvom financií a predstaviteľmi národných centrálnych bánk krajín EÚ a zahraničných centrálnych bánk), ako aj v súkromnom sektore (napríklad s bankami, obchodnými združeniami a expertnými skupinami). Podávam správy ECB a často spolupracujem s manažérmi a zamestnancami viacerých odborných útvarov zodpovedných za medzinárodné vzťahy, platby, finančnú stabilitu a bankový dohľad.

Kancelária ECB sa nachádza v budove delegácie EÚ v Spojenom kráľovstve. Vďaka tomu môžem spoznávať nových kolegov, absolvovať stretnutia a v prípade potreby spolupracovať. Toto vzájomné dopĺňanie sa je dôležité, pretože viacerí členovia delegácie EÚ majú podobné záujmy o regulačný, makroekonomický a politický vývoj v Spojenom kráľovstve.

María Soledad Ramos Possenti, analytička pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie, kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie, generálne riaditeľstvo pre sekretariát

Ako členka tímu pre etiku a integritu kancelárie pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie a tajomníčka konferencie o etike a dodržiavaní predpisov (Ethics and Compliance Conference – ECC) úzko spolupracujem s partnermi v rámci Eurosystému a jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). Zasadnutia ECC, ktoré sa dnes konajú virtuálne, sú skvelou príležitosťou udržiavať kontakt s kolegami z iných inštitúcií, vymieňať si praktické skúsenosti a učiť sa z nich a spolupracovať na vývoji ďalších štandardov v oblasti etiky a dodržiavania predpisov.

Nedávno som pracovala na náročnom projekte, ktorého cieľom bolo zlepšiť a zosúladiť štandardy integrity v rámci inštitúcií Eurosystému a SSM. Bolo pre mňa zadosťučinením, keď Rada guvernérov túto prácu v novembri 2021 schválila prijatím revidovaných etických usmernení, čím ukončila dlhotrvajúci proces, ktorý občas zahŕňal aj veľmi náročné diskusie. Napokon sme však dospeli k spoločnému názoru, že náš verejný mandát si vyžaduje, aby sme mali zavedené najmodernejšie etické rámce, ktoré nám pomôžu udržať dôveru občanov v Eurosystém a SSM. Vďaka konštruktívnemu prístupu v rámci ECC a podpore ďalších kolegov z ECB sme dokázali spolupracovať a dosiahnuť dobrý výsledok. Teraz sa teším na pokračovanie spolupráce s ECC na zavádzaní revidovaných etických usmernení, čo pre nás v ECB bude znamenať revíziu nášho vlastného etického rámca.

Fabio Tamburrini, ekonóm, centrum pre klimatické zmeny

Začiatkom roka 2021 ECB zriadila centrum pre klimatické zmeny (climate change centre – CCC), ktoré má zastrešovať činnosti rôznych útvarov ECB v oblasti klimatických otázok. Keďže v predchádzajúcej funkcii na generálnom riaditeľstve pre medzinárodné a európske vzťahy som sa udržateľným financovaním zaoberal vyše štyroch rokov, na túto novú úlohu som sa veľmi tešil, dúfajúc, že novému tímu pomôžem formovať a riadiť klimatickú agendu ECB. Vzhľadom na prierezový charakter tejto témy je nové centrum organizované okolo šiestich pracovných skupín zameraných na rôzne činnosti banky súvisiace s klímou. Ja mám na starosti pracovnú skupinu pre európske a medzinárodné politiky a finančnú reguláciu. To zahŕňa koordináciu príspevkov ECB k politikám EÚ v oblasti klimatických zmien, legislatívu v oblasti udržateľného financovania a iniciatívy na medzinárodných fórach, ako sú G7 a G20. Veľká časť mojej práce zahŕňa komunikáciu s inštitúciami EÚ a medzinárodnými organizáciami. Som napríklad členom platformy EÚ pre udržateľné financovanie, ktorá Európskej komisii poskytuje poradenstvo v otázkach implementácie taxonómie EÚ a agendy udržateľného financovania EÚ. Práca v centre je veľmi obohacujúca: vyžaduje si flexibilitu a tímového ducha startupu, ale zároveň si musíme uvedomovať, že pracujeme na riešení najväčšej spoločenskej výzvy našej doby.

Gijsbert ter Kuile, vedúci tímu, právny poradca, sekretariát Rady pre dohľad, predseda výkonnej rady siete ECB Rainbow Network

Ako právny poradca v rámci bankového dohľadu ECB prispievam k bezpečnosti a odolnosti úverových inštitúcií. Teší ma, že tak pomáham vytvárať lepšiu budúcnosť pre Európu a nadchádzajúce generácie. Rovnako ma teší aj práca pre sieť ECB Rainbow Network, ktorej predsedám. Spolu s ostatnými členmi rady sa usilujeme vytvoriť pracovné prostredie, v ktorom sa kolegovia z komunity LGBT+ cítia vítaní a akceptovaní a v ktorom sú politiky a pravidlá v tejto oblasti inkluzívne.

Zároveň chceme dosiahnuť, aby naše pracovisko rešpektovalo všetky aspekty diverzity. Preto spolupracujeme s inými sieťami ECB na podpore diverzity (so zameraním na zdravotné znevýhodnenie, etnickú príslušnosť a kultúru, rodičov a pohlavie) a tiež s výborom zamestnancov a s generálnym riaditeľstvom pre ľudské zdroje. Pravidelne sa stretávame a spoločnými silami prispievame k zvyšovaniu povedomia našich kolegov o aspektoch diverzity – pretože všetci sme rôznorodí. Ja som napríklad cis muž, Holanďan s indonézskymi koreňmi, občan EÚ, gay, právnik a rodič.

Sieť Rainbow Network aktívne oslovuje kolegov z národných centrálnych bánk a orgánov dohľadu. Naším členom sa môže stať každý zamestnanec ECB, ESCB a SSM bez ohľadu na to, či sa identifikuje ako heterosexuál alebo LGBT+. Spolu budujeme hrdú, pestrú a európsku budúcnosť!

Ročná účtovná závierka ECB za rok 2021

https://www.ecb.europa.eu/pub/annual/annual-accounts/html/ecb.annualaccounts2021~5130ce3be2.sk.html

Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2021

https://www.ecb.europa.eu/pub/annual/balance/html/ecb.eurosystembalancesheet2021~f9edd2ff57.sk.html

© Európska centrálna banka 2022

Poštová adresa 60640 Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0
Internet www.ecb.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené s uvedením zdroja.

Redakčná uzávierka údajov v tejto správe bola 24. februára 2022 (výnimky sú explicitne uvedené).

Terminológia sa nachádza v glosári ECB (dostupný len v angličtine).

HTML ISBN 978-92-899-5063-3, ISSN 1830-3005, doi:10.2866/167014, QB-AA-22-001-SK-Q


  1. V časti 1.2 sa zohľadňujú údaje z odhadu národných účtov podľa Eurostatu zverejneného 8. marca 2022.
  2. Tieto údaje je potrebné interpretovať s určitou opatrnosťou, pretože v dôsledku pokračujúcej implementácie zmien v prieskume pracovných síl EÚ môžu podliehať rozsiahlejším revíziám ako zvyčajne.
  3. Počet osôb v programoch na záchranu pracovných miest klesol v decembri 2021 približne na 1,4 % pracovnej sily, v porovnaní so 6,6 % v januári 2021 a s maximom na úrovni 19,8 % v apríli 2020.
  4. Keďže oficiálne údaje z hľadiska úrovní zručností sú k dispozícii len neočistené od sezónnych vplyvov, tretí štvrťrok 2019 sa tu na účely porovnania považuje za obdobie pred pandémiou.
  5. Fiškálna pozícia odráža smerovanie a rozsah vplyvu fiškálnych stimulov na hospodárstvo nad rámec automatickej reakcie verejných financií na vývoj obchodného cyklu. Meria sa tu ako zmena pomeru cyklicky upraveného primárneho salda očisteného od štátnej pomoci finančnému sektoru. Vzhľadom na to, že vyššie rozpočtové príjmy súvisiace s grantmi NGEU z rozpočtu EÚ neznižujú dopyt, cyklicky upravené primárne saldo sa v tejto súvislosti upravuje tak, aby tieto príjmy nezahŕňalo. Koncepcia fiškálnej pozície eurozóny sa podrobne rozoberá v článku The euro area fiscal stance, Economic Bulletin, Issue 4, ECB, 2016.
  6. Viac v boxe Váhy HICP na rok 2021 a ich vplyv na meranie inflácie, Ekonomický bulletin, číslo 2, ECB, 2021.
  7. Viac v boxe Consumption patterns and inflation measurement issues during the COVID-19 pandemic, Economic Bulletin, Issue 7, ECB, 2020.
  8. Opis ukazovateľov základnej inflácie je v článku Measures of underlying inflation for the euro area, Economic Bulletin, Issue 4, ECB, 2018.
  9. Viac v boxe Hodnotenie dynamiky miezd počas pandémie COVID-19: pomôžu údaje o dojednaných mzdách?, Ekonomický bulletin, číslo 8, ECB, 2020.
  10. Viac v boxe Results of a special survey of professional forecasters on the ECB’s new monetary policy strategy, Economic Bulletin, Issue 7, ECB, 2021.
  11. Viac v boxe Dekompozícia trhových ukazovateľov kompenzácie za infláciu na inflačné očakávania a rizikové prémie, Ekonomický bulletin, číslo 8, ECB, 2021.
  12. Viac v článku Owner-occupied housing and inflation measurement”, Economic Bulletin, Issue 1, ECB, 2022.
  13. Viac v boxe Recent dynamics in energy inflation: the role of base effects and taxes, Economic Bulletin, Issue 3, ECB, 2021.
  14. Vplyv zrušenia zníženia sadzby DPH sa odhaduje približne na 0,3 percentuálneho bodu v januári 2021, približne 0,3 percentuálneho bodu v júli 2021 a okolo ‑0,3 percentuálneho bodu v januári 2022 (za všetky mesiace sa tento vplyv vzťahuje na ročnú mieru porovnanú s predchádzajúcim mesiacom). Odhad vychádza z hodnotenia skutočného prenosu, ktoré realizovala Deutsche Bundesbank a ktoré bolo zverejnené v jej mesačnej správe Monthly Report, Vol. 72, No 11, Deutsche Bundesbank, November 2020.
  15. Vysoké ceny emisie oxidu uhličitého (t. j. ceny emisných povoleniek) vyvolané ekologickými politikami znamenajú, že preferovanou náhradou veternej energie v prípade jej nedostatku v dôsledku poveternostných podmienok sa stal plyn, ktorý produkuje menej emisií ako iné palivá, najmä uhlie.
  16. Viac v boxoch What is driving the recent surge in shipping costs?, Economic Bulletin, Issue 3, ECB, 2021; Nedostatok polovodičov a jeho dôsledky pre obchod, výrobu a ceny v eurozóne, Ekonomický bulletin, číslo 4, ECB, 2021; a Zdroje výpadkov v dodávateľskom reťazci a ich vplyv na výrobu v eurozóne, Ekonomický bulletin, číslo 8, ECB, 2021.
  17. Podrobnejší pohľad na vývoj cien výrobcov v eurozóne a ich vplyv na spotrebiteľské ceny je v boxe Recent developments in pipeline pressures for non-energy industrial goods inflation in the euro area, Economic Bulletin, Issue 5, ECB, 2021.
  18. Počas lockdownov boli ceny týchto položiek vystavené o niečo vyššej neistote merania, pretože ich nebolo možné vždy zbierať, a preto sa odhadovali (t. j. imputovali); bližšie informácie sú v časti 1.4. Podrobnejšia analýza spotrebiteľských cien za položky súvisiace s cestovným ruchom je v boxe Prices for travel during the COVID-19 pandemic: is there commonality across countries and items?, Economic Bulletin, Issue 1, ECB, 2021.
  19. V decembri 2020 Rada guvernérov rekalibrovala svoje nástroje menovej politiky takto: po prvé, úrokové sadzby hlavných refinančných operácií (0,0 %), jednodňových refinančných operácií (0,25 %) a jednodňových sterilizačných operácií (-0,50 %) zostali nezmenené. Rada guvernérov očakávala, že kľúčové úrokové sadzby ECB zostanú na súčasnej alebo nižšej úrovni, až kým nezaznamená, že sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu jej projekcií výrazne približuje k úrovni dostatočnej blízkej, ale nižšej ako 2 %, a že sa tento vývoj inflácie konzistentne odráža v dynamike základnej inflácie. Po druhé, rámec núdzového pandemického programu nákupu aktív bol navýšený o 500 mld. € na spolu 1 850 mld. € a horizont čistých nákupov bol predĺžený minimálne do konca marca 2022. Podľa Rady guvernérov sa mal čistý nákup v každom prípade uskutočňovať dovtedy, kým podľa nej nepominie fáza krízy spôsobenej koronavírusom. Reinvestovanie istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP bolo predĺžené minimálne do konca roka 2023. Po tretie, došlo k rekalibrácii podmienok tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií TLTRO III. Po štvrté, platnosť súboru opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek prijatých 7. a 22. apríla 2020 bola predĺžená do júna 2022. Po piate, Rada guvernérov uviedla, že v roku 2021 budú k dispozícii štyri dodatočné núdzové pandemické dlhodobejšie refinančné operácie (pandemic emergency longer-term refinancing operations – PELTRO). Po šieste, podľa Rady guvernérov mal čistý nákup v rámci programu APP pokračovať v objeme 20 mld. € za mesiac, pričom očakávala, že bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu jej kľúčových menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB. Rada guvernérov mala tiež v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu APP ešte po dlhšiu dobu od momentu zvyšovania kľúčových úrokových sadzieb ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie. Po siedme, Rada guvernérov uviedla, že repo operácie Eurosystému pre centrálne banky (EUREP) a všetky dočasné swapové linky a repo linky s centrálnymi bankami krajín nepatriacich do eurozóny budú predĺžené do marca 2022. V neposlednom rade oznámila, že pravidelné úverové operácie sa budú aj naďalej uskutočňovať formou tendrov s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov za aktuálnych podmienok, kým to bude potrebné.
  20. Viac v prvej poznámke pod čiarou v časti 2.1.
  21. Viac informácií: The financial risk management of the Eurosystem’s monetary policy operations, ECB, júl 2015.
  22. Viac informácií v sekcii Asset purchase programmes na internetovej stránke ECB.
  23. V prípade cenných papierov krytých aktívami sa vyžadujú aspoň dva úverové ratingy.
  24. V rámci opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek v úverových operáciách Eurosystému, zavedených v apríli 2020 v reakcii na pandémiu COVID-19, Rada guvernérov zároveň dočasne upustila od tejto požiadavky v prípade obchodovateľných dlhových cenných papierov vydaných Helénskou republikou mobilizovaných ako kolaterál. Okrem toho rozhodla, že obchodovateľné aktíva a ich príslušní emitenti spĺňajúce(-i) minimálne požiadavky kreditnej kvality akceptovateľného kolaterálu k 7. aprílu 2020 (BBB- pre všetky aktíva okrem cenných papierov krytých aktívami) budú naďalej akceptovateľné(-í) aj v prípade zhoršenia ratingu, pod podmienkou, že rating zostane minimálne na úrovni stupňa kreditnej kvality 5 (CQS 5, ekvivalent ratingu BB) harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému.
  25. Článok 138 ods. 3 písm. b) usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 z 19. decembra 2014 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (ECB/2014/60) (Ú. v. EÚ L 91, 2.4.2015, s. 3).
  26. Úplné znenie vyhlásenia o stratégii menovej politiky ako aj prehľad stratégie menovej politiky ECB sa nachádzajú na internetovej stránke ECB.
  27. Podrobnejšia analýza: pracovná skupina pre cieľ cenovej stability, The ECB’s price stability framework: past experience, and current and future challenges, Occasional Paper Series, č. 269, ECB, september 2021.
  28. Pracovná skupina pre nástroje menovej politiky, Assessing the efficacy, efficiency and potential side effects of the ECB’s monetary policy instruments since 2014, Occasional Paper Series, č. 278, ECB, september 2021, revidované v decembri 2021.
  29. Pracovná skupina pre meranie inflácie, Inflation measurement and its assessment in the ECB’s monetary policy strategy review, Occasional Paper Series, č. 265, ECB, september 2021.
  30. Revízia stratégie menovej politiky poukázala na to, že menová politika má na rôzne skupiny obyvateľstva rôzny vplyv. Nepriaznivé udalosti vedú v prípade chudobnejších domácností k výraznejšiemu poklesu spotreby než v prípade bohatších domácností. Takisto zlepšenie vyhliadok zamestnanosti po takýchto udalostiach trvá v prípade chudobnejších domácností dlhšie. Udržiavanie nižších úrokových sadzieb počas dlhšieho obdobia pomáha v takýchto situáciách predchádzať dlhodobej nezamestnanosti ekonomicky slabších domácností. Pracovná skupina pre zamestnanosť: Employment and the conduct of monetary policy in the euro area, Occasional Paper Series, č. 275, ECB, september 2021.
  31. Pracovná skupina pre makroprudenciálnu politiku, menovú politiku a finančnú stabilitu: The role of financial stability considerations in monetary policy and the interaction with macroprudential policy in the euro area, Occasional Paper Series, č. 272, ECB, september 2021.
  32. Pracovná skupina pre klimatické zmeny, Climate change and monetary policy in the euro area, Occasional Paper Series, č. 271, ECB, september 2021.
  33. Viac informácií: prehľad diskusných podujatí, ktoré v krajinách eurozóny organizovala ECB a národné centrálne banky.
  34. Pracovná skupina pre komunikáciu menovej politiky: Clear, consistent and engaging: ECB monetary policy communication in a changing world, Occasional Paper Series, č. 274, ECB, september 2021, revidované v decembri 2021.
  35. Ehrmann, M., Georgarakos, D. a Kenny, G., Credibility gains from communicating with the public: evidence from the ECB’s new monetary policy strategy, Working Paper Series, ECB (pripravuje sa).
  36. Tlačová správa bankového dohľadu ECB z 23. júla 2021: ECB decides not to extend dividend recommendation beyond September 2021.
  37. Viac v osobitnej téme B s názvom Climate-related risks to financial stability, Financial Stability Review, ECB, May 2021.
  38. Článok 5 nariadenia o SSM poveruje ECB významnou úlohou a osobitnými právomocami v tejto oblasti.
  39. Viac vo vyhlásení o stratégii menovej politiky ECB a v prehľade (v angličtine), ako aj vo výstupe pracovnej skupiny pre makroprudenciálnu politiku, menovú politiku a finančnú stabilitu: The role of financial stability considerations in monetary policy and the interaction with macroprudential policy in the euro area, Occasional Paper Series, No 272, ECB, September 2021. Ďalšie informácie sú aj v boxe s názvom The role of financial stability in the ECB’s new monetary policy strategy, Financial Stability Review, ECB, November 2021.
  40. Počas recesií môže menová politika stabilizovať hospodárstvo (a tým znížiť straty vo finančnom sektore) aj infláciu, čo znižuje riziko dlhovo-deflačnej špirály. Rozhodnou mierou tiež dokáže prispieť k potlačeniu epizód hromadného vyberania vkladov z bánk a rýchlych výpredajov v obdobiach zvýšeného finančného napätia.
  41. Viac v správe ECB o finančnej stabilite (Financial Stability Review) z novembra 2021.
  42. Na Cypre, v Litve a v Portugalsku boli tieto opatrenia podporené súčasným odkladom zavádzania rezerv iných systémovo dôležitých inštitúcií (other systemically important institutions – O-SII). Makroprudenciálne orgány zároveň doladili opatrenia v oblasti nehnuteľností na bývanie s cieľom predísť neželanej amplifikácii hospodárskeho cyklu a zachovať odolnosť bánk i dlžníkov. Viac v boxe 3 s názvom The euro area housing market during the COVID-19 pandemic, Economic Bulletin, Issue 7, ECB, November 2021.
  43. V marci 2020 ECB odporučila, aby banky nevyplácali dividendy a neuskutočňovali spätné odkupy akcií aspoň do 1. októbra 2020 (v júli 2020 predĺžila platnosť tohto odporúčania do 1. januára 2021 a v decembri 2020 požiadala banky, aby zvážili obmedzenie alebo úplné zdržanie sa vyplácania hotovostných dividend až do konca septembra 2021) a zároveň bankám umožnila dočasne fungovať s nižšími kapitálovými rezervami, než aké predpisujú odporúčania druhého piliera, a to minimálne do konca roka 2022, čím podmienila harmonogram ich návratu na úrovne vyžadované v rámci odporúčaní druhého piliera hospodárskymi podmienkami. Uvedený harmonogram potvrdili výsledky záťažového testu Európskeho orgánu pre bankovníctvo uskutočneného v roku 2021. Tlačová správa z 12. marca 2020: ECB Banking Supervision provides temporary capital and operational relief in reaction to coronavirus; tlačová správa z 27. marca 2020: ECB asks banks not to pay dividends until at least October 2020; tlačová správa z 15. decembra 2020: ECB ask banks to refrain from or limit dividends until September 2021; a najčastejšie otázky o opatreniach ECB v oblasti dohľadu v reakcii na koronavírus. ECB k 30. septembru 2021 zrušila obmedzenia týkajúce sa vyplácania dividend a spätných odkupov akcií.
  44. Dve po sebe idúce zvýšenia v súčasnosti kladnej miery v Bulharsku nadobudnú účinnosť v októbri 2022 a v januári 2023, zatiaľ čo zvýšenie v Estónsku nadobudne účinnosť v decembri 2022.
  45. Sektorová rezerva na krytie systémových rizík bude zahŕňať všetky retailové expozície voči fyzickým osobám zabezpečené nehnuteľnosťami na bývanie a do platnosti vstúpi v júli 2022.
  46. Rozhodnutie o tomto opatrení bolo prijaté v roku 2020, jeho implementácia však bola po nástupe krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 odložená.
  47. Okrem uvedených opatrení niektoré orgány upravili rezervy O-SII a prehodnotili alebo zrušili rezervy na krytie systémových rizík s cieľom zosúladiť ich so zmenami v smernici o kapitálových požiadavkách. ECB na svojej internetovej stránke zverejňuje prehľad (v angličtine) makroprudenciálnych opatrení, ktoré jej boli oznámené a ktoré boli zavedené alebo verejne oznámené v krajinách zapojených do bankového dohľadu ECB.
  48. Viac v časti 5 správy ECB o finančnej stabilite z novembra 2021.
  49. V júli 2021 Európska komisia adresovala Európskemu výboru pre systémové riziká, Európskemu orgánu pre bankovníctvo a ECB výzvu na predloženie stanoviska v súvislosti s legislatívnou revíziou makroprudenciálneho rámca EÚ. Poskytnuté stanovisko by sa malo týkať: i) koncepcie a fungovania rámca rezerv, ii) chýbajúcich alebo zastaraných nástrojov, iii) aspektov vnútorného trhu a iv) globálnych rizík.
  50. ESRB zodpovedá za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom EÚ a za prevenciu a zmierňovanie systémových rizík.
  51. Vo februári 2021 pracovná skupina ESRB zverejnila správu s názvom Financial stability implications of support measures to protect the real economy from the COVID-19 pandemic a v septembri 2021 monitorovaciu správu.
  52. V júni 2021 bola zverejnená správa s názvom Lower for longer – macroprudential policy issues arising from the low interest rate environment.
  53. Jedným z výsledkov práce bolo šieste vydanie správy EU Non-bank Financial Intermediation Risk Monitor a v júli 2021 aj dokument s názvom Issues note on systemic vulnerabilities of and preliminary policy considerations to reform money market funds s dôrazom na kontext regulačného rámca EÚ.
  54. V júli 2021 bola zverejnená správa Climate-related risk and financial stability.
  55. Práce zahŕňali prípravu nepriaznivých scenárov pre celoúnijný záťažový test sektora poisťovníctva koordinovaný Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (European Insurance and Occupational Pensions Authority – EIOPA) v roku 2021, pre celoúnijný záťažový test centrálnych protistrán koordinovaný Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority – ESMA) v roku 2021 a pre celoúnijný záťažový test bankového sektora v roku 2021 koordinovaný Európskym orgánom pre bankovníctvo.
  56. V decembri 2021 bola zverejnená správa o nastavení makroprudenciálnej politiky.
  57. V decembri 2021 bola zverejnená správa zameraná na prekrývajúce sa kapitálové požiadavky.
  58. Celkový vlastný kapitál Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) potrebný na splnenie požiadavky na rezervu na zachovanie kapitálu rozšírený, podľa potreby, o proticyklickú kapitálovú rezervu špecifickú pre inštitúciu, rezervu G-SII (rezervu pre globálne systémovo dôležité inštitúcie), rezervu O-SII (rezervu pre iné systémovo dôležité inštitúcie) a rezervu na krytie systémových rizík. Požiadavka na kombinovanú rezervu je vymedzená v článku 128 smernice o kapitálových požiadavkách.
  59. Banka, ktorej koeficient CET1 klesne pod súčet kapitálových požiadaviek prvého a druhého piliera a požiadavky na kombinovanú rezervu (tzv. aktivačný prah MDA), vypočíta svoju maximálnu rozdeliteľnú sumu, ktorá obmedzí jej prípadné kapitálové výplaty vo forme dividend, spätného odkupu akcií a odmien. Čím väčší je rozdiel medzi koeficientom CET1 banky a aktivačným prahom MDA, tým nižšia je suma, ktorú banka môže vyplatiť.
  60. Kapitálová rezerva, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby úverové inštitúcie akumulovali dostatočné množstvo kapitálu v obdobiach nadmerného rastu úverov, a tým zaručili svoju schopnosť absorbovať straty v obdobiach napätia. Musí sa plniť pomocou kapitálu CET1. Rezerva je špecifická pre konkrétnu inštitúciu a vypočíta sa ako vážený priemer mier proticyklickej rezervy uplatňovaných v krajinách, v ktorých sa nachádzajú úverové expozície danej inštitúcie.
  61. Kapitálová rezerva uplatňovaná na finančný sektor alebo na jednu či viac podskupín sektora s cieľom predchádzať dlhodobým makroprudenciálnym systémovým rizikám a zmierňovať ich. Musí sa plniť pomocou kapitálu CET1 a môže sa uplatňovať na všetky expozície alebo iba na podskupinu expozícií.
  62. Viac v osobitnej téme A s názvom Bank capital buffers and lending in the euro area during the pandemic, Financial Stability Review, ECB, November 2021.
  63. Primárne štatistiky ECB za peňažné finančné inštitúcie, poisťovne a penzijné fondy a investičné fondy.
  64. Na základe účtov eurozóny a primárnych štatistík ECB; viac v grafe 4.1 správy o finančnej stabilite (Financial Stability Review) z novembra 2020.
  65. Viac v Holistic Review of the March Market Turmoil, Financial Stability Board, 17 November 2020.
  66. Viac v Policy Proposals to Enhance Money Market Fund Resilience – Final report, Financial Stability Board, 11 October 2021.
  67. Viac v Mind the liquidity gap: a discussion of money market fund reform proposals a Assessing the impact of a mandatory public debt quota for private debt money market funds, Macroprudential Bulletin, Issue 16, ECB, 21 January 2022.
  68. Viac v BCBS, CPMI a IOSCO: Consultative report: Review of margining practices, Bank for International Settlements and International Organization of Securities Commissions, October 2021.
  69. Viac v liste ECB a Európskeho orgánu pre bankovníctvo a v spoločnom liste viacerých vnútroštátnych orgánov v EÚ zaslanom Európskej komisii, ktoré obsahujú výzvu na úplnú realizáciu reforiem Bazileja III, oba zo 7. septembra 2021, a v prejave Andreu Enriu, predsedu Rady pre dohľad ECB, na online konferencii Marco Fanno Alumni dňa 3. mája 2021: Basel III implementation: the last mile is always the hardest.
  70. Viac v Basel III reforms: impact study and key recommendations, European Banking Authority, December 2019, v Macroeconomic impact of Basel III finalisation on the euro area, Macroprudential Bulletin, No 14, ECB, July 2021 a v Basel III Reforms: Updated Impact Study, European Banking Authority, 2020.
  71. Viac v prejave Kerstin af Jochnickovej, členky Rady pre dohľad ECB, na konferencii Financial Stability Conference 2021 v Berlíne dňa 19. novembra 2021: Strengthening banks’ resilience in the banking union.
  72. Macroprudential Bulletin, Issue 12, ECB, April 2021.
  73. Projektový tím ECB/ESRB zameraný na monitorovanie klimatických rizík: Climate-related risk and financial stability, ECB, July 2021.
  74. Macroprudential Bulletin, Issue 15, ECB, October 2021.
  75. Množstvo operácií v TARGET2 v roku 2020 vykázalo v porovnaní s rokom 2019 veľmi nízky rast (+1,0 %), keď výrazný pokles zaznamenaný po vypuknutí pandémie COVID‑19 (–5,9 % v druhom štvrťroku 2020 v porovnaní s rovnakým štvrťrokom v roku 2019) bol kompenzovaný rastom v prvom a poslednom štvrťroku 2020.
  76. Verejné vyhlásenie ESMA concludes Tier 2 CCP assessment under Article 25(2c) of EMIR, ESMA, 17 December 2021.
  77. Viac v tlačovej správe ECB zo 14. júla 2021: Eurosystém spúšťa projekt digitálneho eura.
  78. Tlačová správa ECB z 25. októbra 2021: ECB announces members of Digital Euro Market Advisory Group.
  79. Experts invited to join technical talks on digital euro, MIP NEWS, ECB, 15 October 2021.
  80. ECB intensifies technical work on digital euro with the European Commission, MIP NEWS, ECB, 19 January 2021.
  81. Viac v boxe 11 o spolupráci ECB a európskych legislatívnych orgánov na projekte digitálneho eura.
  82. G7 Public Policy Principles for Retail Central Bank Digital Currencies, 14 October 2021.
  83. Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan, ECB, Federal Reserve System, Sveriges Riksbank a Swiss National Bank.
  84. Banka pre medzinárodné zúčtovanie, Central bank digital currencies: financial stability implications, September 2021, najmä zhrnutie a správy o návrhu systému a interoperabilite, užívateľských potrebách a prijatí a o dôsledkoch pre finančnú stabilitu.
  85. Viac v Panetta, F. a Schnabel, I., The provision of euro liquidity through the ECB’s swap and repo operations, The ECB Blog, ECB, 19. augusta 2020.
  86. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1848 z 21. októbra 2021 o určení náhrady referenčnej hodnoty v prípade sadzby Euro overnight index average (C/2021/7487) (Ú. v. EÚ L 374, 22.10. 2021, s. 6).
  87. Určovanie sadzieb pre CHF a EUR sa skončilo 3. januára 2022 spolu s ukončením určitých splatností sadzby LIBOR v USD. Okrem toho sadzby pre JPY a GBP stratili v rovnaký deň reprezentatívnosť, čím sa obmedzilo ich používanie.
  88. Štandardizované „Vyhlásenie o dodržiavaní kódexu“ umožňuje účastníkom trhu preukázať uznanie záväzku, že prijmú osvedčené postupy stanovené v kódexe FX Global Code.
  89. V súlade s článkom 141 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s článkami 17, 21.2, 43.1 a 46.1 Štatútu ESCB a s článkom 9 nariadenia Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002.
  90. V súlade s článkom 122 ods. 2 a článkom 132 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s článkami 17 a 21 Štatútu ESCB a s článkom 8 nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010.
  91. V súlade s článkami 17 a 21 Štatútu ESCB (v spojení s článkom 10 nariadenia Rady (EÚ) 2020/672 z 19. mája 2020 o zriadení európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) po prepuknutí pandémie COVID-19).
  92. V súlade s článkami 17 a 21 Štatútu ESCB (v spojení s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti).
  93. V súlade s článkami 17 a 21 Štatútu ESCB (v spojení s článkom 3 ods. 5 rámcovej dohody o EFSF).
  94. V súlade s článkami 17 a 21 Štatútu ESCB (v spojení s článkom 5.12.1 Všeobecných podmienok EMS pre dohody o finančnej pomoci).
  95. V kontexte dohody o úverovom mechanizme medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro (okrem Nemecka a Grécka) a Kreditanstalt für Wiederaufbau (konajúcou vo verejnom záujme na základe pokynov Spolkovej republiky Nemecko a využívajúcou záruku Spolkovej republiky Nemecko) ako veriteľmi a Gréckom ako dlžníkom a Bank of Greece ako agentom dlžníka, a podľa článkov 17 a 21.2 Štatútu ESCB a článku 2 rozhodnutia Európskej centrálnej banky z 10. mája 2010 o správe združených dvojstranných pôžičiek v prospech Helénskej republiky a o zmene a doplnení rozhodnutia ECB 2007/7 (ECB/2010/4) (Ú. v. EÚ L 119, 13.5.2010, s. 24).
  96. Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/827 z 29. apríla 2021, ktorým sa mení usmernenie ECB/2013/24 o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie v oblasti štvrťročných finančných účtov (ECB/2021/20) (Ú. v. EÚ L 184, 25.5.2021, s. 4).
  97. Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/379 z 22. januára 2021 o bilančných položkách úverových inštitúcií a sektora peňažných finančných inštitúcií (prepracované znenie) (ECB/2021/2) (Ú. v. EÚ L 73, 3.3. 2021, s. 16).
  98. Tlačová správa ECB zo 17. decembra 2021: ECB moves towards harmonising statistical reporting to ease burden for banks and improve analysis.
  99. Tlačová správa ECB z 8. júla 2012: ECB predstavila akčný plán integrácie aspektov klimatických zmien do svojej stratégie menovej politiky.
  100. V nadväznosti na prácu expertnej skupiny pre klimatické zmeny a štatistiku štatistického výboru ESCB ukončenú koncom roka 2020.
  101. Zdokumentované to bolo na portáli ECB vás počúva a v uznesení Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2020.
  102. Využívanie transakčných cien namiesto imputovaného nájomného pravdepodobne zvýši informačný obsah HICP, čo zabezpečí lepšie zohľadnenie záujmov občanov eurozóny, z ktorých väčšina by si želala výraznejšie a realistickejšie zastúpenie nákladov na bývanie.
  103. Súčasný index cien bývania vo vlastnej nehnuteľnosti nespĺňa požiadavku na včasnosť, periodicitu a otázku oddelenia spotrebnej a investičnej zložky. ECB preto podporuje ďalšie výskumné projekty týkajúce sa optimálnych metód merania. Mali by byť zamerané aj na lepšie oddelenie spotrebnej zložky od investičnej, pričom pre menovú politiku je relevantný hlavne spotrebný komponent.
  104. Compounded €STR average rates and index, Calculation and publication rules, ECB, 2021.
  105. Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/565 zo 17. marca 2021, ktorým sa mení usmernenie (EÚ) 2019/1265 o krátkodobej eurovej sadzbe (€STR) (ECB/2021/10) (Ú. v. EÚ L 119, 7.4.2021, s. 128).
  106. Úplný zoznam sa nachádza v Regulatory uses of the LEI; ďalšie informácie sú v The benefits of the Legal Entity Identifier for monitoring systemic risk, Occasional Paper Series, No 18, ESRB, September 2021.
  107. 8. konferencia SDMX Global Conference sa konala 27. – 30. septembra 2021. ECB sa aktívne podieľala na príprave a organizácii tohto podujatia. Konferencia bola príležitosťou predstaviť úspešnú implementáciu štandardu SDMX národnými a medzinárodnými organizáciami v rôznych etapách životného cyklu údajov. ECB predsedala špeciálnemu zasadnutiu o používaní SDMX na modernizáciu štatistických procesov a infraštruktúry IT.
  108. Tento štandard sa pôvodne používal najmä pri platobných správach, v súčasnosti sa však vzťahuje na viacero oblastí súvisiacich s rôznymi obchodnými procesmi vo finančnom sektore vrátane vykazovania orgánom verejnej správy.
  109. Na týchto webinároch sa prezentovalo množstvo dokumentov výskumných pracovníkov národných centrálnych bánk vrátane príspevkov Faiella, I., Lavecchia, L. Michelangeli, V. a Mistretta, A., A micro-founded climate stress test on the financial vulnerability of Italian households and firms, Occasional Papers, No 639, Banca d’Italia, October 2021; Bernard, R., Tzamourani, P. a Weber, M., Climate Change and Individual Behavior, Discussion Papers, No 01, Deutsche Bundesbank, 2022; a von Kalckreuth, U., Carbon costs: Towards a system of indicators for the carbon impact of products, enterprises and industries, Deutsche Bundesbank, 2021.
  110. Papoutsi, M., Piazzesi, M. a Schneider, M., How unconventional is green monetary policy?, Working Paper Series, ECB (pripravuje sa).
  111. Aghion, P., Boneva, L., Breckenfelder, J., Laeven, L., Olovsson, C., Popov, A. a Rancoita E., Financial markets and “green” innovation, Discussion Paper Series, ECB, pripravuje sa.
  112. Christelis, D., Georgarakos, D., Jappelli, T. a Kenny, G., How has the COVID‑19 crisis affected different households’ consumption in the euro area?, Research Bulletin, No 84, ECB, 31 May 2021.
  113. Lane, P., Expectations surveys: a tool for research and monetary policy, Úvodné poznámky na druhej spoločnej konferencii Európskej centrálnej banky a Federálnej rezervnej banky v New Yorku, 11. novembra 2021.
  114. Georgarakos, D. a Kenny, G., Household spending and fiscal support during the COVID‑19 pandemic: Insights from a new consumer survey, príspevok prednesený na druhej spoločnej konferencii Európskej centrálnej banky a Federálnej rezervnej banky v New Yorku s názvom Expectations surveys: a tool for research and monetary policy, 11. novembra 2021.
  115. Prípady nesplnenia povinnosti konzultovať zahŕňajú: i) prípady, keď vnútroštátny orgán nepredložil ECB na konzultáciu návrh ustanovení právneho predpisu patriaceho do jej spôsobnosti a ii) prípady, keď vnútroštátny orgán formálne konzultoval s ECB, ale nevyčlenil jej dostatočný čas na preskúmanie návrhu ustanovení právneho predpisu a prijatie stanoviska pred schválením týchto ustanovení.
  116. Európska komisia, Standard Eurobarometer 95 – Spring 2021, September 2021.
  117. Viac informácií vo vyhlásení členov samitu eurozóny z 25. marca 2021, v súhrnnom liste zo zasadnutia Euroskupiny z 21. mája 2021, v záveroch Rady o oznámení Komisie o stratégii Európskej únie v oblasti retailových platieb z 8. marca 2021, v uznesení Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o výročnej správe ECB za rok 2020 a v oznámení Európskej komisie z 19. januára 2021 s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti.
  118. Viac informácií je v tlačovej správe ECB zo 14. júla 2021: Eurosystem launches digital euro project.
  119. Viac informácií v liste Fabia Panettu poslankyni EP Irene Tinagliovej týkajúcom sa rozhodnutia Rady guvernérov ECB o začatí fázy skúmania projektu digitálneho eura.
  120. Viac informácií v ECB intensifies technical work on digital euro with the European Commission, MIP NEWS, ECB,19 January 2021.
  121. Viac informácií v Panetta, F., A digital euro to meet the expectations of Europeans, úvodné poznámky vo výbore ECON Európskeho parlamentu, Frankfurt nad Mohanom, 14. apríla 2021; a Designing a digital euro for the retail payments landscape of tomorrow, úvodné poznámky vo výbore ECON Európskeho parlamentu, Brusel, 18. novembra 2021.
  122. Viac informácií v liste prezidentky ECB poslancom EP Marcovi Zannimu, Francesce Donatovej, Valentinovi Grantovi a Antoniovi Mariovi Rinaldimu z 22. decembra 2020; v liste prezidentky ECB poslancovi EP Chrisovi MacManusovi z 21. januára 2021; v liste prezidentky ECB poslankyni EP Julii Lechanteuxovej z 5. februára 2021; a v liste prezidentky ECB poslancovi EP Gunnarovi Beckovi z 29. októbra 2021.
  123. Viac informácií je v poznámkach a súhrnných listoch predsedu Euroskupiny v nadväznosti na zasadnutia Euroskupiny zo 16. apríla 2021 (poznámky, súhrnný list) a z 12. júla 2021 (poznámky, súhrnný list).
  124. Viac informácií je v poznámkachsúhrnnom liste predsedu Euroskupiny v nadväznosti na zasadanie Euroskupiny z 8. novembra 2021.
  125. SDR je medzinárodné rezervné aktívum, ktoré vytvoril MMF v roku 1969. Ide o potenciálnu pohľadávku voči voľne použiteľným menám členov MMF a jeho hodnota je založená na koši piatich mien (americký dolár, euro, čínsky jüan, japonský jen a britská libra).
  126. Schopnosť uspokojiť záujem o predaj alebo nákup SDR z pohľadu navrhujúcich strán.
  127. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1).
  128. Viac informácií o štruktúre riadenia ECB je na internetovej stránke ECB.
  129. Stanoviská etického výboru k zárobkovej činnosti po skončení funkčného obdobia a ku konfliktom záujmov sú zverejnené na internetovej stránke ECB.
  130. Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/2253 z 2. novembra 2021, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca Eurosystému (ECB/2021/49) (Ú. v. EÚ L 454, 17.12.2021, s. 7), a usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2021/2256 z 2. novembra 2021, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca pre jednotný mechanizmus dohľadu (ECB/2021/50) (Ú. v. EÚ L 454, 17.12.2021, s. 21).
  131. Aj keď Spojené kráľovstvo už nie je členským štátom EÚ, z dôvodu kontinuity je zahrnuté aj britské štátne príslušenstvo.
  132. Údaje sú založené na samodeklarácii štátneho príslušenstva zamestnancami. ECB vyžaduje, aby zamestnanci nahlásili aspoň jednu štátnu príslušnosť členského štátu EÚ, pričom uvedenie nemeckej štátnej príslušnosti je povinné na účely kontroly kvót.
  133. Viac informácií v správach ECB o finančnej stabilite z mája 2019mája 2021 (v angličtine).
  134. Viac informácií je v publikácii projektového tímu ECB/ESRB pre sledovanie klimatických rizík: Climate-related risk and financial stability, ECB, July 2021.
  135. Viac informácií v ECB economy-wide climate stress test – methodology and results, Occasional Paper Series, No 281, ECB, September 2021.
  136. Viac informácií v Climate risk stress test – SSM stress test 2022, ECB Banking Supervision Report, October 2021.
  137. Viac informácií je v publikácii pracovnej skupiny zameranej na klimatické zmeny Climate change and monetary policy in the euro area, Occasional Paper Series, No 271, ECB, September 2021.
  138. Viac v boxe s názvom Ceny emisných kvót v EÚ v kontexte akčného plánu ECB pre zmenu klímy, Ekonomický bulletin, číslo 6, ECB, 2021.
  139. Viac informácií je v tlačovej správe ECB z 22. septembra 2020: ECB to accept sustainability-linked bonds as collateral.
  140. Viac informácií v stanovisku Európskej centrálnej banky zo 7. septembra 2021 k návrhu smernice, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a nariadenie (EÚ) č. 537/2014, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (CON/2021/27) (Ú. v. EÚ C 446, 3.11.2021, s. 2).
  141. Viac informácií v stanovisku Európskej centrálnej banky z 5. novembra 2021 k návrhu nariadenia o európskych zelených dlhopisoch (CON/2021/30) (Ú. v. EÚ C 27, 19.1.2022, s. 4).
  142. Jej predsedom je Frank Elderson, člen Výkonnej rady ECB. ECB je tiež členom riadiaceho výboru NGFS.
  143. Jej spolupredsedom je Frank Elderson, člen Výkonnej rady ECB.
  144. Bazilejský rámec pozostáva z troch pilierov, pričom prvý pilier je súčasťou rámca, ktorý stanovuje pravidlá výpočtu regulačných kapitálových požiadaviek na krytie kreditného, trhového a operačného rizika, čím sa pridáva makroprudenciálne krytie zahŕňajúce kapitálové rezervy. Druhý pilier je súčasťou rámca, ktorý stanovuje pravidlá riadenia rizík a dohľadu, kým tretí pilier stanovuje požiadavky bánk v oblasti zverejňovania informácií pre lepšiu trhovú disciplínu. Prehľad týchto troch pilierov je v Basel Committee on Banking Supervision reforms – Basel III Summary Table.
  145. Bijnens, G., Hutchinson, J., Konings, J. a Saint-Guilhem, A., The interplay between green policy, electricity prices, financial constraints and jobs: Firm-level evidence, Working Paper Series, No 2537, ECB, 2021; Ciccarelli, M. a Marotta, F., Demand or supply? An empirical exploration of the effects of climate change on the macroeconomy, Working Paper Series, No 2608, ECB, 2021; Pagliari, M., LSIs’ exposures to climate change related risks: An approach to assess physical risks, Working Paper Series, No 2517, ECB, 2021; Pagliari, M. and Ferrari, M., No country is an island: International cooperation and climate change, Working Paper Series, No 2568, ECB, 2021; Reghezza, A., Altunbas, Y., Marques, D., d’Acri, C. and Spaggiari, M., Do banks fuel climate change?, Working Paper Series, No 2550, ECB, 2021; Carbone, S., Giuzio, M., Kapadia, S., Krämer, J., Nyholm, K. and Vozian, K., The low-carbon transition, climate commitments and firm credit risk, Working Paper Series, No 2631, ECB, 2021.
  146. Výsledky rozšírenia rozsahu uhlíkovej stopy ECB a konečné ciele zníženia emisií uhlíka budú zverejnené v environmentálnom vyhlásení ECB v roku 2022.
  147. Podrobný prehľad je v aktualizácii environmentálneho vyhlásenia ECB z roku 2021 (v angličtine).
  148. Viac informácií je v tlačovej správe ECB zo 4. februára 2021: Eurosystem agrees on common stance for climate change-related sustainable investments in non-monetary policy portfolios.
  149. Viac informácií je v tlačovej správe ECB z 25. januára 2021: ECB to invest in Bank for International Settlements’ green bond fund.
  150. IRT je medziodborový tím pod vedením sekcie operačného rizika a zabezpečenia nepretržitej prevádzky (Operational Risk and Business Continuity – ORM/BCM), ktorý má flexibilné zloženie a tvorí súčasť štruktúry riadenia kritických incidentov ECB. Počas pandémie COVID-19 sa tento tím skladal zo zástupcov generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje vrátane lekárskych poradcov, zástupcov výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, riaditeľstva pre správu ECB, generálneho riaditeľstva pre informačné systémy, generálneho riaditeľstva pre komunikáciu, generálneho riaditeľstva pre právne záležitosti, sekcie ORM/BCM a generálneho riaditeľstva pre operácie na trhu, generálneho riaditeľstva pre infraštruktúru trhu a platobný styk a jednotného mechanizmu dohľadu.