ECB plánuje zmeniť do roku 2024 podobu eurových bankoviek

6. decembra 2021

• ECB plánuje vybrať nové návrhy eurových bankoviek do roku 2024.
• ECB zohľadní názor verejnosti.
• Pri výbere nových tém bude Rade guvernérov asistovať poradná multidisciplinárna skupina.

[Do zoznamu členov tematickej poradnej skupiny bol 7. januára 2022 o 16.00 h pridaný zástupca Malty a 8. marca 2022 o 16.00 h nový zástupca Estónska, ktorý nahrádza Vladimira Taigera.]

Európska centrálna banka (ECB) plánuje určiť novú podobu eurových bankoviek za spoluúčasti európskej verejnosti, pričom konečné rozhodnutie má prijať v roku 2024.

Proces navrhovania sa začne zriadením účelových skupín poverených prieskumom verejnej mienky o možných témach budúcich eurových bankoviek v celej eurozóne. Tematická poradná skupina s jedným odborným zástupcom z každej krajiny eurozóny následne Rade guvernérov ECB predloží užší výber nových tém. Členovia poradnej skupiny, ktorých ECB vymenovala na návrh národných centrálnych bánk krajín eurozóny, zastupujú rôzne odborné oblasti, napríklad históriu, prírodné a spoločenské vedy, výtvarné umenie a technológie. Terajšia podoba eurových bankoviek vychádza z témy „historických epoch a architektonických slohov“, ktoré sú stvárnené v podobe okien, brán a mostov.

„Eurové bankovky sú tu natrvalo. Predstavujú hmatateľný a viditeľný symbol našej súdržnosti v Európe, najmä v kritických obdobiach, a je po nich stále vysoký dopyt,“ uviedla prezidentka ECB Christine Lagardová. „Po 20 rokoch existencie nastal čas prehodnotiť podobu našich bankoviek tak, aby si k nim mohli vytvoriť bližší vzťah všetci Európania, bez ohľadu na svoj vek či pôvod.“

Na základe návrhov poradnej skupiny ECB požiada verejnosť o jej názor na témy zaradené do užšieho výberu. Nasledovať bude výberové konanie na návrh nových bankoviek, ktorého výsledky ECB opäť prekonzultuje s verejnosťou. Konečné rozhodnutie prijme Rada guvernérov.

Realizácia tohto procesu nadväzuje na záväzok Rady guvernérov ECB zabezpečovať inovatívne a bezpečné bankovky, s ktorými sa Európania dokážu stotožniť. Podľa najnovšej štúdie platobných zvyklostí spotrebiteľov v eurozóne (SPACE) bola hotovosť v roku 2019 naďalej najobľúbenejším prostriedkom osobne uskutočňovaných maloobchodných platieb. Napriek nárastu bezhotovostných platieb počas pandémie dopyt po hotovosti v dôsledku jej kľúčovej úlohy ako prostriedku uchovania hodnoty stúpa. Eurosystém v rámci svojej stratégie Hotovosť 2030 prijíma konkrétne kroky na zaručenie nepretržitej dostupnosti hotovosti a jej akceptácie ako platobného prostriedku i vo vzdialenej budúcnosti – aj v prípade zavedenia digitálneho eura.

„Naším cieľom je vytvoriť eurové bankovky, s ktorými sa občania Európy dokážu stotožniť a ktoré budú s hrdosťou používať ako svoje peniaze,“ uviedol člen Výkonnej rady ECB Fabio Panetta. „Proces navrhovania novej podoby eurových bankoviek bude prebiehať súbežne s výskumom digitálneho eura. Cieľom obidvoch projektov je naplniť naše poslanie zabezpečovať Európanom bezpečnú a spoľahlivú menu.“

Po skončení procesu navrhovania Rada guvernérov schváli výrobu nových bankoviek a stanoví možné termíny ich vydania.

Členovia tematickej poradnej skupiny:

Alice Twemlowová (Holandsko), profesorka histórie, teórie a sociológie grafického dizajnu a vizuálnej kultúry, University of Amsterdam

Costas Varotsos (Grécko), umelec a profesor, Faculty of Architecture, Aristotle University of Thessaloniki

Demetrios Michaelides (Cyprus), emeritný profesor klasickej archeológie, University of Cyprus

Elvira Maria Correiaová Fortunatová (Portugalsko), prorektorka, NOVA University of Lisbon

Emanuel Buttigieg (Malta), lektor v odbore histórie, Faculty of Arts, University of Malta

Fabio Beltram (Taliansko), profesor fyziky kondenzovaného stavu, Scuola Normale Superiore, Pisa

Fintan O’Toole (Írsko), profesor írskej literatúry, Princeton University, a kolumnista, The Irish Times

Ieva Zībārteová (Lotyšsko), vedúca produkcie výstav, Zuzeum Art Centre

Jana Arbeiterová (Slovinsko), docentka a výskumníčka, Faculty of Social Sciences, University of Ljubljana

Lisa Borgenheimerová (Nemecko), profesorka informačného dizajnu, HfG Offenbach am Main

Maaria Wirkkalaová (Fínsko), umelkyňa

Marija Marcelionytėová-Paliukėová (Litva), profesorka, Vilnius Academy of Arts

Nuria Oliverová (Španielsko), riaditeľka a spoluzakladateľka, ELLIS Alicante Unit, a vedúca dátová vedkyňa, DataPop Alliance

Patrick Sanavia (Luxembursko), riaditeľ, Luxembourg National Heritage Office

Peter Aufreiter (Rakúsko), generálny riaditeľ a vedecký riaditeľ, Vienna Museum of Science and Technology

Silvia Miháliková (Slovensko), profesorka a výskumníčka, Slovenská akadémia vied, Inštitút sociológie, Trnavská univerzita

Stéphane Distinguin (Francúzsko), zakladateľ a výkonný riaditeľ, Fabernovel

Stephan Vanfleteren (Belgicko), fotograf

Toomas Kiho (Estónsko), šéfredaktor, Akadeemia

Kontaktná osoba pre médiá: Georgina Garriga Sánchez, tel.: +49 69 1344 95368.