Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Prehľad

Prebiehajúca pandémia koronavírusu (COVID-19) mala v prvom štvrťroku 2021 vzhľadom na predĺženie prísnych opatrení proti šíreniu nákazy a vznik obmedzení na strane ponuky aj naďalej negatívny vplyv na hospodársku aktivitu. Pokles produkcie však tlmili efekty uplatňovania získaných skúseností – vďaka ktorým sa hospodárske subjekty lepšie vyrovnávajú s pandémiou – a podporné politické opatrenia, ako aj prebiehajúce oživenie zahraničného dopytu a stabilný výrobný sektor.[1]

Súčasný pokrok v boji proti pandémii by mal od druhého štvrťroka viesť k výraznému oživeniu. Predovšetkým rýchlejšie napredovanie vakcinácie a súvisiaci pokles počtu nakazených by mali v druhej polovici roka 2021 umožniť rýchle uvoľňovanie opatrení proti šíreniu nákazy, ktoré boli v prvej polovici roka prísnejšie, než sa očakávalo. Podľa predpokladov však k úplnému zrušeniu týchto opatrení dôjde až začiatkom roka 2022, v súlade s predchádzajúcimi projekciami. Na základe týchto predpokladov má hospodárska aktivita v eurozóne v druhom štvrťroku 2021 znova začať rásť a v druhej polovici roka zaznamenať výrazné oživenie, ktorého hnacou silou bude prudké oživenie súkromnej spotreby a uvoľňovanie obmedzení na strane ponuky. Vďaka tomu by mal reálny HDP už od prvého štvrťroka 2022 prekračovať svoju predkrízovú úroveň, čo je o jeden štvrťrok skôr, ako sa predpokladalo v predchádzajúcich projekciách.

V porovnaní s projekciami zverejnenými v marci 2021 je výhľad hospodárskeho rastu na roky 2021 a 2022 priaznivejší. Je to odrazom predpokladu, že pandémia bude mať menšie hospodárske následky, a to vzhľadom na pokrok vakcinačných kampaní, významné dodatočné opatrenia rozpočtovej politiky – čiastočne financované programom Next Generation EU – a zlepšenie výhľadu vývoja zahraničného dopytu vďaka balíkom rozpočtových opatrení nedávno prijatých v Spojených štátoch. Očakáva sa, že opatrenia menovej, rozpočtovej a makroprudenciálnej politiky dokážu odvrátiť rozsiahle finančné amplifikačné účinky a obmedziť hospodárske následky krízy. V dôsledku toho by mal byť reálny HDP do konca roka 2022 len o 1,3 % pod úrovňou očakávanou v projekciách zverejnených pred začiatkom pandémie.[2]

Inflácia sa má v roku 2021 v dôsledku dočasných rastových faktorov prudko zvýšiť na 1,9 %. Následne sa má vzhľadom na pretrvávajúce tlmené dopytové tlaky a predpokladaný pokles cien ropy vrátiť na 1,5 % v roku 2022 a 1,4 % v roku 2023. Dočasný nárast celkovej inflácie v roku 2021 je odrazom ukončenia platnosti zníženej sadzby DPH v Nemecku, oživenia miery inflácie cien energií v dôsledku silných bázických efektov a zvýšenia vstupných nákladov v súvislosti s narušením dodávok. Vzhľadom na predpokladaný ústup týchto dočasných faktorov na začiatku roka 2022 by mala inflácia HICP v rokoch 2022 a 2023 vykazovať celkovo plochý profil. Inflácia HICP bez energií a potravín sa má s pokračovaním hospodárskeho oživenia a poklesom miery nevyužitých kapacít zvyšovať, a to rýchlejšie, než sa predpokladalo v projekciách z marca 2021. Podľa projekcií má rásť aj inflácia potravinovej zložky HICP. Tieto rastové účinky na celkovú infláciu sú počas sledovaného obdobia celkovo vyvážené poklesom projektovanej inflácie energetickej zložky HICP, ako vyplýva z klesajúcej krivky cien ropných futures. V porovnaní s projekciami odborníkov ECB z marca 2021 bola celková inflácia na roky 2021 a 2022 upravená nahor v dôsledku pozitívnejšieho vývoja miery nevyužitých kapacít a rastových účinkov cien komodít.

Projekcie vývoja hospodárskeho rastu a inflácie v eurozóne

(ročná percentuálna zmena)

Poznámka: Hodnoty reálneho HDP vychádzajú z údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií.

Vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu, pokiaľ ide o vývoj pandémie a rozsah jej hospodárskych následkov, boli opäť vypracované dva alternatívne scenáre: mierny scenár predpokladajúci rýchlejšie vyriešenie zdravotnej krízy a závažný scenár počítajúci s dlhším trvaním pandémie. Alternatívne scenáre vývoja sú uvedené v časti 5.

1 Hlavné predpoklady projekcií

Základný scenár projekcií z júna 2021 vychádza z predpokladu rýchleho uvoľňovania opatrení proti šíreniu nákazy a vyriešenia zdravotnej krízy do začiatku roka 2022. Základný scenár predpokladá, že vakcinačné kampane budú pokračovať v súlade so stratégiou EÚ pre dodávky očkovacích látok.[3] Počíta však s tým, že niektoré opatrenia proti šíreniu nákazy budú nevyhnutné až do začiatku roka 2022, okrem iného z dôvodu obmedzení na strane dopytu (napr. ochota obyvateľstva nechať sa zaočkovať), vzniku nových variantov ochorenia COVID-19 mimo eurozóny a pretrvávajúcej neistoty, pokiaľ ide o účinnosť očkovacích látok proti nim. V porovnaní s projekciami z marca 2021 sú opatrenia proti šíreniu nákazy v prvej polovici roka 2021 podstatne prísnejšie, no podľa predpokladov sa majú do konca roka približovať k nižším úrovniam predpokladaným v predchádzajúcich projekciách, z čoho vyplýva rýchlejšie uvoľňovanie opatrení v druhej polovici roka 2021. Podobné predpoklady týkajúce sa vývoja pandémie v priemere platia i pre medzinárodné prostredie (aj keď so zreteľnými rozdielmi medzi jednotlivými krajinami). Scenáre s alternatívnymi predpokladmi napredovania pandémie a rozsahu hospodárskych následkov sú uvedené v časti 5.

Významné opatrenia menovej a rozpočtovej politiky vrátane programu Next Generation EU (NGEU) pomôžu podporiť príjmy a celkový dopyt, zabrániť rozsiahlym stratám pracovných miest a konkurzom a obmedziť nepriaznivé spätné väzby medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom. Spolu s menovopolitickými opatreniami ECB prijatými do dňa uzávierky týchto projekcií sú v základnom scenári zahrnuté aj diskrečné stimulačné opatrenia rozpočtovej politiky súvisiace s krízou COVID-19 a oživením vrátane opatrení financovaných z programu NGEU. Diskrečné stimulačné opatrenia predstavujú približne 4,5 % HDP v roku 2021, 1,5 % HDP v roku 2022 a 1,25 % HDP v roku 2023 (časť 3). Štátne úverové záruky a kapitálové injekcie by mali aj naďalej pomáhať zmierňovať nedostatok likvidity. Opatrenia v oblasti dohľadu a makroprudenciálnej politiky navyše uvoľnili viac bankového kapitálu na absorbovanie strát a podporu toku úverov do reálnej ekonomiky. Došlo k uvoľneniu kapitálových rezerv, vydaniu pokynov na zníženie tvorby procyklických rezerv a prijatiu opatrení na zachovanie schopnosti bánk absorbovať straty. Predpokladá sa, že opatrenia menovej, rozpočtovej a prudenciálnej politiky budú počas sledovaného obdobia väčšinou úspešne brániť vzniku výrazne negatívnych spätných väzieb medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom.

Box 1
Technické predpoklady týkajúce sa úrokových mier, cien komodít a výmenných kurzov

V porovnaní s projekciami odborníkov ECB z marca 2021 súčasné technické predpoklady zahŕňajú vyššie dlhodobé úrokové miery, podstatne vyššie ceny ropy a o niečo silnejší efektívny výmenný kurz eura. Technické predpoklady týkajúce sa úrokových sadzieb a cien komodít vychádzajú z očakávaní trhu ku dňu uzávierky 18. mája 2021. Krátkodobé úrokové miery vychádzajú z trojmesačnej sadzby EURIBOR, pričom trhové očakávania sú odvodené z úrokových mier futures. Na základe tejto metodiky by mala priemerná úroveň krátkodobých úrokových mier dosiahnuť -0,5 % v roku 2021 a 2022 a -0,3 % v roku 2023. Nominálne výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne by podľa očakávaní trhu mali dosiahnuť v priemere 0,2 % v roku 2021, 0,5 % v roku 2022 a 0,7 % v roku 2023.[4] V porovnaní s projekciami z marca 2021 sa trhové očakávania krátkodobých úrokových mier na rok 2023 mierne zvýšili, zatiaľ čo trhové očakávania nominálnych výnosov desaťročných štátnych dlhopisov krajín eurozóny sa na roky 2021 až 2023 zvýšili o približne 20 až 40 bázických bodov.

Pokiaľ ide o ceny komodít, projekcie zohľadňujú vývoj na trhoch s futures na základe priemeru za dvojtýždňové obdobie končiace sa dňom uzávierky 18. mája 2021. Na základe toho sa predpokladá, že cena ropy Brent stúpne zo 42,3 USD za barel v roku 2020 na 65,8 USD za barel v roku 2021, a že do roka 2023 klesne na 61,9 USD za barel. Z tohto vývoja vyplýva, že v porovnaní s marcovými projekciami sú ceny ropy v USD vyššie o približne 11 % v roku 2021 a o 15 % v roku 2023. Predpokladá sa, že ceny neenergetických komodít v amerických dolároch v roku 2021 výrazne vzrastú (o 20 percentuálnych bodov viac, než sa predpokladalo v predchádzajúcich projekciách), v roku 2022 sa stabilizujú a v roku 2023 klesnú.

Vzájomné výmenné kurzy zostanú počas sledovaného obdobia podľa predpokladov nezmenené na priemernej úrovni za dvojtýždňové obdobie končiace sa dňom uzávierky 18. mája 2021. Z toho vyplýva priemerný výmenný kurz v rokoch 2021 až 2023 na úrovni 1,21 USD za euro, čo je rovnaký predpoklad ako v projekciách z marca 2021. Predpoklad efektívneho výmenného kurzu eura bol oproti projekciám z marca 2021 zrevidovaný o 0,7 % nahor.

Technické predpoklady

2 Reálna ekonomika

Reálny HDP v prvom štvrťroku 2021 opäť klesol. Podľa Eurostatu sa reálny HDP v prvom štvrťroku znížil o 0,3 %[5], čo bolo celkovo v súlade s poklesom očakávaným v základnom scenári projekcií z marca 2021. Napriek určitým obmedzeniam na strane ponuky a oproti pôvodným predpokladom prísnejším opatreniam proti šíreniu nákazy bol ich vplyv na hospodársku aktivitu vyvážený efektom uplatňovania získaných skúseností, keďže hospodárske subjekty sa opatreniam naďalej prispôsobujú. Celkovo bol reálny HDP v prvom štvrťroku 2021 o 5,1 % nižší ako v poslednom štvrťroku 2019.

Graf 1

Rast reálneho HDP eurozóny

(medzištvrťročné percentuálne zmeny, údaje očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní)

Poznámka: Údaje sú očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Vzhľadom na bezprecedentnú volatilitu reálneho HDP v priebehu roka 2020 má graf od začiatku roka 2020 odlišnú mierku. Zvislá čiara označuje začiatok projektovaného obdobia. Graf nezobrazuje intervaly okolo projekcií. Dôvodom je skutočnosť, že štandardný výpočet intervalov (na základe historických chýb projekcií) by za súčasných okolností nedokázal spoľahlivo vyjadriť zvýšenú neistotu spojenú s aktuálnymi projekciami. Na lepšie vyjadrenie súčasnej neistoty boli vypracované alternatívne scenáre vývoja (uvedené v časti 5), ktoré vychádzajú z rôznych predpokladov budúceho vývoja pandémie COVID-19, súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy a rozsahu hospodárskych následkov.

V druhom štvrťroku 2021 sa v súlade s výrazne sa zlepšujúcimi ukazovateľmi sentimentu (graf 1) očakáva oživenie reálneho HDP. V apríli mnohé krajiny eurozóny predĺžili alebo sprísnili opatrenia na obmedzenie pohybu. V máji sa však začalo ich postupné uvoľňovanie, ktoré bude pravdepodobne pokračovať aj v júni. Podobne ako v predchádzajúcich štvrťrokoch sa zdá, že tieto opatrenia majú menšie následky na aktivitu vo výrobnom sektore (napr. index nákupných manažérov (Purchasing Managers’ Index – PMI) výrobného sektora v eurozóne v máji vzrástol na 63,1) a viac ovplyvňujú aktivitu v sektore služieb. Sektor služieb však napriek tomu vykazoval známky oživenia (index PMI obchodnej aktivity sektora služieb v eurozóne dosiahol v máji 55,2). Oživenie aktivity podporia aj cielené opatrenia rozpočtovej politiky. Celkovo by mal reálny HDP v druhom štvrťroku vzrásť o 1,4 % (projekcie z marca 2021 počítali s rastom o 1,3 %).

Hospodárska aktivita sa má v druhej polovici roka 2021 vzhľadom na očakávané uvoľňovanie opatrení proti šíreniu nákazy výrazne zotavovať. Očakávané oživenie sa opiera o viacero predpokladov: rýchle uvoľňovanie opatrení proti šíreniu nákazy, ďalší pokles neistoty, nárast dôvery vzhľadom na rýchlejšie napredovanie vakcinácie, podporné opatrenia rozpočtovej a menovej politiky a uvoľňovanie určitého zadržiavaného dopytu. Oživenie bude ťažiť z naďalej dynamického oživenia zahraničného dopytu, no jeho hlavnou hnacou silou bude výrazné oživenie domáceho dopytu, najmä v treťom štvrťroku, keď sa očakáva postupné a rozsiahle opätovné otváranie hospodárskych sektorov. Okrem toho sa očakáva aj ústup ďalších faktorov, ktoré brzdili aktivitu v prvej polovici roka, vrátane nedostatku mikročipov, ktorý podľa všetkého ovplyvnil automobilový a technologický sektor. V niektorých krajinách sa očakáva nárast investičnej aktivity vďaka podpore z programu NGEU. Reálny HDP by mal prekročiť svoju predkrízovú úroveň v prvom štvrťroku 2022 (o jeden štvrťrok skôr, ako sa predpokladalo v projekciách z marca 2021). V poslednom štvrťroku 2022 by mal byť o 1,3 % nižší ako úroveň očakávaná v projekciách zverejnených pred začiatkom pandémie (graf 2).[6]

Graf 2

Reálny HDP eurozóny

(reťazené objemy, 4Q2019=100)

Poznámka: Údaje sú očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Zvislá čiara označuje začiatok horizontu projekcií z júna 2021.

Tabuľka 1

Makroekonomické projekcie pre eurozónu

(ročná percentuálna zmena)

Poznámka: Reálny HDP a jeho zložky, jednotkové náklady práce, kompenzácie na zamestnanca a produktivita práce vychádzajú z údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Tabuľka nezobrazuje projekčné intervaly. Dôvodom je skutočnosť, že štandardný výpočet intervalov (na základe historických chýb projekcií) by za súčasných okolností nedokázal spoľahlivo vyjadriť zvýšenú neistotu spojenú s aktuálnymi projekciami. Na lepšie vyjadrenie súčasnej neistoty boli vypracované alternatívne scenáre vývoja (uvedené v časti 5), ktoré vychádzajú z rôznych predpokladov budúceho vývoja pandémie COVID-19, súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy a rozsahu hospodárskych následkov.
1) Vrátane obchodnej výmeny v rámci eurozóny.

2) Tento ukazovateľ vychádza z odhadov skutočného vplyvu nepriamych daní. Môže sa líšiť od údajov Eurostatu, ktoré predpokladajú úplné a okamžité premietanie vplyvu nepriamych daní do HICP.
3) Počítané ako saldo verejnej správy očistené od dočasných vplyvov hospodárskeho cyklu a opatrení klasifikovaných podľa definície Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) ako dočasné.
4) Rozpočtová pozícia sa vyjadruje ako zmena cyklicky upraveného primárneho salda bez vládnej podpory finančnému sektoru. Uvedené údaje zohľadňujú aj očakávané granty NGEU na strane príjmov.

Hlavnou hnacou silou oživenia má byť súkromná spotreba. V nadväznosti na sprísňovanie a predlžovanie platnosti opatrení proti šíreniu nákazy, ku ktorému dochádzalo od jesene 2020, súkromná spotreba v prvom štvrťroku 2021 opäť výrazne klesla a zásadne sa prejavila na poklese hospodárskej aktivity. Slabšia krátkodobá dynamika výdavkov domácností, najmä v prípade služieb spojených s priamym osobným stykom, má za následok nižšiu úroveň spotreby, než sa na prvý polrok 2021 predpokladala v projekciách z marca 2021. Vývoj spotreby je aj naďalej viac volatilný ako vývoj reálneho disponibilného príjmu, ktorý je stabilizovaný vládnou podporou, čo vedie ďalším prudkým zmenám v miere úspor. V druhom štvrťroku by sa mala súkromná spotreba začať oživovať, v druhej polovici roka 2021 by mala s postupným uvoľňovaním opatrení proti šíreniu nákazy svoj rast podstatne zrýchliť a v druhom štvrťroku 2022 dosiahnuť svoju predkrízovú úroveň. Toto oživenie sa opiera aj o postupný pokles neistoty a oživenie disponibilného príjmu, a to aj napriek ukončovaniu čistých rozpočtových transferov, najmä v roku 2022. Hoci má byť súkromná spotreba hlavnou hnacou silou oživenia, základný scenár nepočíta s výrazným príspevkom uvoľneného zadržiavaného dopytu, keďže veľký objem nahromadených nadmerných úspor zostane prevažne nevyčerpaný (box 2).

Box 2
Dynamika miery úspor domácností a jej dôsledky na výhľad hospodárskeho vývoja v eurozóne

Miera úspor domácností zaznamenáva od začiatku pandémie značné výkyvy a jej naďalej zvýšená úroveň vedie k hromadeniu nadmerných úspor. Pandémia COVID-19 viedla k prudkému nárastu miery úspor domácností v eurozóne oproti úrovni bežnej pred pandémiou. Nárast bol do značnej miery spôsobený nútenými úsporami, keďže obmedzenia pohybu brzdili spotrebu, najmä v prípade služieb spojených s priamym osobným stykom. Disponibilný príjem naopak zostal odolnejší, keďže bol stabilizovaný vládnou podporou. Tento vývoj bol znásobený preventívnou motiváciou sporiť viac než za normálnych okolností, a to z dôvodu extrémnej neistoty, predovšetkým pokiaľ ide o pracovné miesta a budúce príjmy domácností. Keďže miera úspor je dynamický koncept, tak kým tok úspor zostáva nad úrovňou svojej predkrízovej trajektórie – v prípade ktorej bola za referenčnú hodnotu zvolená trajektória vytýčená v projekciách odborníkov Eurosystému z decembra 2019 – dochádza k hromadeniu úspor nad rámec normálnej predkrízovej hladiny.[7]

Projekcie z júna 2021 predpokladajú, že miera úspor sa do polovice roka 2022 vzhľadom na ústup faktorov nútených i preventívnych úspor vráti na približne svoju predkrízovú úroveň a následne sa bude pohybovať mierne pod ňou. Tento vývoj odráža normalizáciu tokov úspor v nadväznosti na úspešné uzavretie zdravotnej krízy a zrušenie opatrení proti šíreniu nákazy, ku ktorému by podľa predpokladov malo dôjsť do začiatku roka 2022, čo by zároveň malo zvýšiť dôveru. Zatiaľ čo z historických trendov by vyplýval pomerne zdĺhavý pokles miery úspor na bežnú úroveň, vzhľadom na osobitnú povahu pandémie vrátane prijatých opatrení proti šíreniu nákazy možno očakávať relatívne rýchlu normalizáciu, ako predpokladajú aj projekcie z júna 2021. Projekcie navyše počítajú len s miernou absorpciou v minulosti nahromadených nadmerných úspor prostredníctvom spotreby, ako naznačuje profil miery úspor mierne nižší ako pred pandémiou (nasledujúci graf).

Miera úspor domácností: odchýlka od vývoja očakávaného pred pandémiou COVID-19

(odchýlka v percentuálnych bodoch od vývoja predpokladaného v projekciách odborníkov Eurosystému z decembra 2019)

Zdroj: Simulácie ECB-BASIR, projekcie odborníkov Eurosystému a výpočty ECB.
Poznámka: Obidve čiary znázorňujú odchýlku od miery úspor predpokladanej v projekciách odborníkov Eurosystému z decembra 2019, ktorá bola zvolená ako referenčná hodnota vývoja pred pandémiou. Projekcie z decembra 2019 sú rozšírené až do roku 2023 na základe priemerných mier rastu nominálneho disponibilného príjmu a súkromnej spotreby od roku 2022. Model ECB-BASIR vychádza až do prvého štvrťroka 2021 z projekcií z júna 2021.

Korekcia nadmerného objemu nahromadených úspor si bude vyžadovať vyváženie pôsobenia viacerých protichodných faktorov. Na jednej strane je nárast miery úspor počas období obmedzenia pohybu do veľkej miery odrazom nedobrovoľných úspor, ktoré by sa mali po uvoľnení opatrení proti šíreniu nákazy znížiť a čiastočne použiť na spotrebu.[8] K tomu by mohla prispievať skutočnosť, že väčšina dodatočných úspor bola podľa všetkého držaná najmä vo forme bankových vkladov, ktoré sú vysoko likvidné a dajú sa tak jednoducho využiť na spotrebu. S poklesom neistoty môže zároveň do istej miery dochádzať k míňaniu preventívnych úspor. Na druhej strane sa výraznejšie uvoľňovanie nadmerných úspor na spotrebné účely zdá nepravdepodobné vzhľadom na koncentráciu úspor vo vysokopríjmových domácnostiach, ktorých hraničný sklon míňať vlastný príjem alebo majetok je v porovnaní s domácnosťami s nízkym príjmom menší.[9],,[10] Okrem toho môže byť časť nárastu spojeného s preventívnymi dôvodmi ťažké zvrátiť, pretože vzhľadom na výrazne vyšší dlh verejnej správy v súvislosti s pandémiou môžu domácnosti do budúcnosti očakávať vyššie dane. Tieto účinky sa môžu vo väčšej miere prejavovať v krajinách s menším manévrovacím priestorom v oblasti rozpočtovej politiky, s vyšším dlhom verejnej správy a zraniteľným podnikovým sektorom, čo je spojené s menej priaznivými vyhliadkami vývoja príjmov a zamestnanosti. Okrem toho môžu domácnosti svoje nadmerné úspory namiesto spotreby aj naďalej viesť vo forme vkladov alebo ich investovať do iných aktív, finančných či nefinančných (napr. nehnuteľností), prípadne ich použiť na splatenie dlhu. V neposlednom rade, keďže súčasnú krízu v prevažnej miere charakterizoval pokles spotreby v oblasti služieb, môže byť potenciál zadržiavaného dopytu menej výrazný, i keď tento faktor môže byť do istej miery vyvážený substitúciou v prospech tovarov dlhodobej spotreby.

Z pôsobenia jednotlivých faktorov celkovo vyplýva, že rozsah uvoľňovania nahromadených nadmerných úspor na spotrebné účely po uvoľnení obmedzení sociálnych kontaktov bude obmedzený. Rýchlosť a rozsah predpokladanej normalizácie miery úspor však podliehajú značnej neistote, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že taký obrovský objem nahromadených úspor a potenciálna zmena spotrebných zvyklosti, ktorú by táto kríza mohla vyvolať, nemajú v minulosti obdobu. Z porovnania pomocou modelu ECB-BASIR,[11] ktorý dokáže odrážať súčasné podmienky, keďže explicitne zachytáva mechanizmy spätnej väzby medzi pandémiou a makroekonomickým vývojom, vyplýva rýchlejšia redukcia miery úspor v krátkodobom horizonte. Model však nepoukazuje na rozsiahle uvoľňovanie nadmerných úspor, ale skôr naznačuje, že miera úspor zostane v rokoch 2022 a 2023 nad úrovňou predkrízového vývoja a až na konci roka 2023 sa priblíži k základnému scenáru projekcií.

Očakáva sa, že investície do nehnuteľností na bývanie sa vrátia na svoju úroveň spred pandémie už v druhom štvrťroku 2021. Investície do nehnuteľností na bývanie v prvom štvrťroku 2021 mierne vzrástli tesne pod úroveň spred pandémie. V budúcnosti by mali ťažiť z očakávania, že inflácia cien nehnuteľností na bývanie prevýši náklady bývania (vedúceho k pozitívnym účinkom Tobinovho koeficientu), z oživenia disponibilného príjmu a spotrebiteľskej dôvery. Očakáva sa tiež, že na investície do bývania bude použitá časť nahromadených nadmerných úspor. Po silnom počiatočnom raste by mali investície do bývania počas zvyšku roka 2021 pokračovať vo výraznom oživení a počas zvyšku horizontu projekcií by sa mali postupne vracať k miernejšiemu tempu rastu.

Podnikové investície majú zostať odolné a v roku 2021 zaznamenať výrazné oživenie, vďaka ktorému do konca roka dosiahnu predkrízovú úroveň. Podnikové investície sa v druhej polovici roka 2020 výrazne zotavili a čiastočne sa tak spamätali z oslabenia v prvom polroku. V prvom štvrťroku 2021, vzhľadom na slabú celkovú aktivitu a nevyužité kapacity, je dynamika podnikových investícií pravdepodobne do istej miery nevýrazná. V druhom polroku 2021 by malo dôjsť k výraznejšiemu zotaveniu, ktorého základom bude oživenie svetového a domáceho dopytu a zrýchlenie rastu ziskov podporované okrem iného priaznivými podmienkami financovania a pozitívnym vplyvom programu NGEU na podnikové investície. Nárast hrubej zadlženosti nefinančných korporácií počas pandémie však má v priebehu sledovaného obdobia vzhľadom na potrebu sanácie podnikových súvah obmedzovať rast podnikových investícií, bez ohľadu na vysoký objem hotovostných aktív.

Box 3
Medzinárodné prostredie

Oživenie svetovej hospodárskej aktivity po prelome roka napriek zintenzívneniu pandémie pokračovalo. Zatiaľ čo rast svetového reálneho HDP (bez eurozóny) v poslednom štvrťroku 2020 mierne predstihol projekcie z marca 2021, svetové hospodárstvo do tohto roka vstupovalo oslabené, keďže ďalšia vlna nových infekcií viedla vlády vyspelých ekonomík k sprísneniu opatrení proti šíreniu nákazy začiatkom roka 2021. V rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách bolo zintenzívnenie pandémie podstatne výraznejšie. Naproti tomu rýchle tempo očkovania v Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch pomohlo znížiť počet úmrtí na COVID-19 v týchto krajinách a vytvorilo priestor na rozsiahlejšie uvoľňovanie opatrení proti šíreniu nákazy. Údaje z aprílových prieskumov signalizovali, že oživenie vo vyspelých ekonomikách naberá na tempe, pričom produkcia v sektore služieb predstihla solídnu expanziu priemyselnej výroby. Poukazovalo to na rastúci sektorový rozsah a tým aj stabilitu oživenia.

Rozsiahle rozpočtové stimuly schválené vládou prezidenta Bidena, ktoré neboli zahrnuté do projekcií z marca 2021, podporia prebiehajúce oživenie v Spojených štátoch, s určitými pozitívnymi účinkami na svetové hospodárstvo. Americký záchranný plán (American Rescue Plan – ARP) v celkovej výške 1,9 bil. USD (8,9 % HDP) zahŕňa obnovenie dávok v nezamestnanosti, dodatočné jednorazové platby domácnostiam a zvýšenie miestnych i štátnych výdavkov na financovanie opatrení v oblasti verejného zdravia a vzdelávania. Predpokladá sa, že opatrenia na podporu príjmov budú v nadchádzajúcich štvrťrokoch stimulovať súkromnú spotrebu. Bidenova vláda medzičasom oznámila dva ďalšie plány, ktoré sú v projekciách zohľadnené, hoci ich vplyv na hospodársku činnosť je v porovnaní s ARP obmedzenejší.

Napriek zvýšeniu projektovaných hodnôt pre Spojené štáty sa vyhliadky rastu svetového hospodárstva v porovnaní s projekciami z marca 2021 takmer nezmenili, zatiaľ čo projekcie svetového obchodu sa o niečo zlepšili. Predpokladá sa, že svetový HDP (bez eurozóny) sa v tomto roku zvýši o 6,2 % a neskôr sa spomalí na 4,2 % v roku 2022 a 3,7 % v roku 2023. Je to odrazom vzájomného pôsobenia viacerých faktorov vrátane zhoršenia pandemickej situácie vo vyspelých ekonomikách začiatkom tohto roka a neskôr i v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách,[12] ako aj makroekonomického vplyvu rozsiahlych rozpočtových stimulov v Spojených štátoch a zlepšovania vyhliadok v iných vyspelých ekonomikách v dôsledku rýchleho zavádzania očkovacích látok. Hoci koncom roka 2020 celosvetová aktivita prekročila svoju úroveň spred pandémie, podľa projekcií má počas sledovaného obdobia zostať pod úrovňou prognózovanou v projekciách z decembra 2019.

Lepšie vyhliadky hlavných obchodných partnerov boli dôvodom na zvýšenie projekcií zahraničného dopytu po produkcii eurozóny. Predpokladá sa, že tento rok sa zvýši o 8,6 % a v rokoch 2022 – 2023 o 5,2 % a 3,4 %, čo v porovnaní s projekciami z marca 2021 predstavuje vyššie hodnoty na všetky tri roky. Tieto revízie odrážajú predovšetkým vyšší než pôvodne očakávaný dopyt zo strany Spojených štátov a Spojeného kráľovstva.

Projektované globálne oživenie po pandémii naďalej zostáva nerovnomerné. Vo vyspelých ekonomikách mimo eurozóny sa očakáva rovnomerné tempo oživenia, pričom hospodárska aktivita by mala dosiahnuť úroveň projektovanú pred pandémiou v priebehu budúceho roka, a to najmä pod vplyvom Spojených štátov. V Číne, ktorá bola pandémiou zasiahnutá ako prvá, no ktorá sa vďaka rozsiahlym politickým opatreniam zotavila najrýchlejšie, sa reálny HDP vrátil na svoju predkrízovú trajektóriu už koncom minulého roka. V ostatných rozvíjajúcich sa ekonomikách má byť oživenie naopak pomalé. Nedávny nárast počtu infikovaných, ako aj akékoľvek oneskorenia v zavádzaní očkovacích látok, by tento rozdiel mohli ešte zväčšiť.

Medzinárodné prostredie

(ročná percentuálna zmena)

1) Vážený priemer dovozov.
2) Vážený priemer dovozov obchodných partnerov eurozóny.

V roku 2021 sa vďaka výraznému rastu vývozu očakáva veľký pozitívny príspevok čistého obchodu, zatiaľ čo po následnom zrýchlení dovozu má byť jeho príspevok celkovo neutrálny. V roku 2021 zatiaľ dynamika pandémie nepriaznivo ovplyvňuje podmienky domáceho dopytu a brzdí dovoz, ktorý má v tomto roku podľa projekcií rásť pomalšie ako vývoz. Obchod eurozóny v prvom štvrťroku 2021 spomaľovala neistota spojená s pretrvávaním dočasných prekážok pri zavádzaní nových podmienok obchodovania so Spojeným kráľovstvom, problémami v sektore globálnej logistiky a obmedzeniami na strane ponuky, najmä v odvetví polovodičov. Očakáva sa, že kladný rozdiel medzi výrobou a obchodom so službami sa tento rok zmenší, pričom predbežné ukazovatele signalizujú postupné oživenie služieb cestovného ruchu v druhom štvrťroku. Podiely na vývoznom trhu sa majú úplne zotaviť do konca roka 2022 a v strednodobom horizonte sa majú ustáliť okolo úrovne pred pandémiou, pričom v krajinách viac závislých od vývozu služieb v cestovnom ruchu majú zostať mierne utlmené. V neposlednom rade sa očakáva, že rast dovozu bude rýchlejší, než by predurčoval domáci dopyt. Je to spôsobené vysokými dovoznými vstupmi vývozu a stabilným dovozom služieb súvisiacich s cestovným ruchom v niektorých severných krajinách eurozóny.

Miera nezamestnanosti má v roku 2021 zostať v podstate nezmenená a na svoju predkrízovú úroveň sa má vrátiť do konca roka 2023. Spomalenie rastu zamestnanosti v prvom štvrťroku 2021 v dôsledku predĺženia platnosti opatrení na obmedzenie pohybu a súvisiaceho poklesu aktivity spôsobilo zvýšenie nezamestnanosti. Predpokladá sa, že veľká časť pracovníkov zaradených do programov na záchranu pracovných miest sa vďaka výraznému oživeniu po skončení pandémie vráti do riadneho zamestnania. Miera nezamestnanosti má byť preto do konca roka 2021 pomerne stabilná a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov má postupne klesať až na 7,3 % koncom roka 2023.

Rast produktivity práce na zamestnanú osobu sa má podľa projekcií oživovať od druhého štvrťroka 2021. Produktivita práce na osobu v prvom štvrťroku 2021 opäť klesla v dôsledku prísnejších opatrení proti šíreniu nákazy a s tým spojeného využívania programov na záchranu pracovných miest. Predpokladá sa, že rast produktivity práce na osobu sa v druhom štvrťroku 2021 obnoví, v treťom štvrťroku 2021 bude kulminovať a následne sa postupne zmierni.

V porovnaní s projekciami z marca 2021 bol rast reálneho HDP na roky 2021 a 2022 upravený nahor. Projekcia rastu na druhý polrok 2021, najmä na tretí štvrťrok, bola upravená nahor. Je to odrazom očakávania rýchlejšieho uvoľňovania opatrení proti šíreniu nákazy vďaka rastúcemu tempu očkovania, dodatočnej rozpočtovej podpore a prehodnoteniu vplyvu uvoľnenia zadržiavaného domáceho dopytu na opätovné otvorenie hospodárskych odvetví. Vysvetľuje to väčšinu revízií projekcií ročného rastu na rok 2021 a najmä na rok 2022, pričom úpravy na rok 2022 sú v plnej miere spôsobené prenosovými účinkami. Vplyv predpokladov je zhruba neutrálny, keďže pozitívne účinky na rast spojené s priaznivejšími predpokladmi v oblasti zahraničného dopytu sú do značnej miery kompenzované negatívnym vplyvom vyšších cien ropy a ukončením dodatočných, ale dočasných opatrení rozpočtovej podpory za horizontom tohto roka.

3 Výhľad rozpočtového vývoja

Rozpočtová politika v roku 2021 naďalej zmierňuje makroekonomické následky pandémie COVID-19 a podporuje obnovu. Odhaduje sa, že mimoriadne rozpočtové stimuly v reakcii na pandémiu v roku 2020 predstavovali o niečo viac ako 4 % HDP. Keďže obmedzenia pohybu pokračovali aj v roku 2021, vlády jednotlivých krajín predĺžili platnosť núdzových opatrení, postupne ich stupňovali a prijímali nové podporné opatrenia. Diskrečný stimul súvisiaci s krízou sa odhaduje na takmer 4,5 % HDP na rok 2021 (približne o 1,25 percentuálneho bodu viac ako v projekciách z marca 2021). Dodatočné opatrenia sú väčšinou dočasnej povahy a v roku 2022 majú byť ukončené. V niektorých prípadoch boli predĺžené a spolu s ďalšími opatreniami obnovy vrátane výdavkov financovaných programom NGEU[13] by mali predstavovať ročný stimul vo výške približne 1,5 % HDP v roku 2022 a 1,25 % v roku 2023. Väčšinu núdzovej podpory v roku 2021 tvoria dodatočné výdavky vo forme dotácií a transferov podnikom, a to aj v rámci programov na záchranu pracovných miest. Opatrenia zaradené do „spotreby verejnej správy“ väčšinou odrážajú vyššie výdavky na zdravotníctvo vrátane miezd spojené s očkovacou kampaňou. Na strane príjmov sú prijaté opatrenia väčšinou spojené s ďalším znižovaním priamych a nepriamych daní.[14] Dodatočné vládne investície, napriek ich obmedzenému rozsahu v roku 2020, majú od roku 2021 vyšší podiel na stimulačných balíkoch, a to najmä v dôsledku očakávaných opatrení financovaných z programu NGEU. Po eliminovaní vplyvu grantov NGEU na strane príjmov v hodnote približne 0,6 % HDP ročne má byť rozpočtová politika[15] v roku 2021 expanzívna, v roku 2022 sa má sprísniť a v roku 2023 má zostať zhruba neutrálna.

Podľa projekcií sa rozpočtový deficit eurozóny v roku 2021 mierne zníži a od roku 2022 sa bude znižovať výraznejšie, zatiaľ čo dlh eurozóny má kulminovať v roku 2021.[16] Mierny pokles rozpočtového deficitu v roku 2021 odráža o niečo lepšiu cyklickú zložku a nižšie úrokové platby, ktoré prevažujú dodatočné stimulačné opatrenia, na ktoré sa nevzťahujú granty NGEU, na strane príjmov. Značné zlepšenie rozpočtového salda v roku 2022 je spôsobené najmä rušením väčšiny núdzových stimulačných opatrení súvisiacich s krízou a oveľa priaznivejšou cyklickou zložkou. V roku 2023 sa pri celkovo neutrálnom nastavení rozpočtovej politiky a lepších cyklických podmienkach očakáva ďalšie zlepšenie celkového rozpočtového salda na -2,6 % HDP. Úrokové platby majú počas sledovaného obdobia ďalej klesať a v roku 2023 majú dosiahnuť 1,1 % HDP. Dlh eurozóny má v roku 2021 dosiahnuť vrchol na úrovni 99 % HDP a následne má mierne klesať. Pokles v rokoch 2022 až 2023 je predovšetkým dôsledkom priaznivých diferenciálov úrokovej miery a rastu, ktoré prevažujú pokračujúce, i keď klesajúce primárne deficity. V porovnaní s projekciami z marca 2021 boli projekcie rozpočtového deficitu a dlhu eurozóny z dôvodu dodatočných stimulačných opatrení revidované smerom nahor, a to najmä na rok 2021. Výraznejšia revízia verejného dlhu v roku 2021 pramení z bázických efektov z roku 2020, ktoré súvisia s vyššou než pôvodne projektovanou úpravou deficitu a dlhu. To okrem iného odráža preradenie časti podpory súkromného sektora na účty verejnej správy v niektorých krajinách.

4 Ceny a náklady

Predpokladá sa, že inflácia HICP sa v priebehu roka 2021 výrazne zvýši, na začiatku roka 2022 klesne a počas zvyšku sledovaného obdobia (graf 3) zostane približne na rovnakej úrovni. Celková inflácia má v roku 2021 dosiahnuť v priemere 1,9 %, s maximom 2,6 % v poslednom štvrťroku, a následne má klesnúť na 1,5 % v roku 2022 a 1,4 % v roku 2023. Dočasný nárast celkovej inflácie v roku 2021 je odrazom rastových účinkov prechodných faktorov, ako je ukončenie platnosti zníženej sadzby DPH v Nemecku, oživenie miery inflácie cien energií v dôsledku silných bázických efektov a zvýšenie vstupných nákladov v súvislosti s obmedzeniami na strane ponuky. Z upravených váh vyplýva určitá volatilita profilu inflácie v priebehu roka 2021, z hľadiska ročného priemeru však majú spôsobiť len malý pokles inflácie HICP. Zatiaľ čo tieto dočasné faktory začiatkom roka 2022 miznú, z kompenzujúceho účinku vývoja hlavných zložiek HICP počas sledovaného obdobia vyplýva zhruba plochý profil inflácie HICP s miernym nárastom v priebehu roka 2023. Očakáva sa, že projektované hospodárske oživenie a zníženie nevyužitých kapacít povedie k postupnému zvýšeniu inflácie HICP bez energií a potravín z 1,1 % v roku 2021 na 1,4 % v roku 2023. Tlaky na zvyšovanie cien prameniace z rastu dopytu, hoci naďalej celkovo obmedzené, by mali počas sledovaného obdobia prevážiť slabnutie cenových tlakov vyplývajúcich z nepriaznivých ponukových účinkov v súvislosti s pandémiou a opatreniami proti šíreniu nákazy. Predpokladá sa, že zvýšenie domácich nákladových tlakov bude hlavnou hnacou silou rýchlejšieho vývoja spotrebiteľských cien, pričom vývoj vonkajších cenových tlakov sa má v sledovanom období spomaliť. Podľa projekcií má v sledovanom období mierne vzrásť aj inflácia potravinovej zložky HICP. Mierne rastúce cenové tlaky na celkovú infláciu vyplývajúce z týchto dvoch zložiek HICP sú v rokoch 2022 a 2023 viac-menej vyvážené predpokladaným poklesom inflácie energetickej zložky HICP, ktorý vyplýva z klesajúceho profilu krivky cien ropných futures.

Jednotkové náklady práce majú v sledovanom období prispieť k zvýšeniu domácich nákladových tlakov. Po výraznom zvýšení jednotkových nákladov práce v roku 2020 v dôsledku prudkého poklesu produktivity práce sa očakáva, že jednotkové náklady práce budú v roku 2021 tlmené oživením produktivity práce, ale do roku 2023 sa postupne zotavia a zvýšia. Hoci vývoju jednotkových nákladov práce v krízovom období dominujú prudké pohyby produktivity práce, v dôsledku programov na záchranu pracovných miest bol veľkým výkyvom vystavený aj rast odmien na zamestnanca. Tieto programy síce chránia zamestnanosť, zamestnanci však pri ich využití musia akceptovať krátenie miezd. Výsledkom bolo zníženie ročnej miery rastu odmeny na zamestnanca v roku 2020, po ktorom má v roku 2021 nasledovať jej zotavenie. Vďaka postupnému zotavovaniu trhov práce v priebehu sledovaného obdobia a ustupujúcemu vplyvu týchto programov sa očakáva, že vývoj odmien na zamestnanca sa znormalizuje, pričom v roku 2023 má ročné tempo rastu dosiahnuť 2,4 %.

Výkyvy jednotkových nákladov práce majú byť do značnej miery absorbované ziskovými maržami. Ziskové marže v roku 2020 v súlade s ich procyklickým charakterom klesli, zostali však odolnejšie, než by za normálnych okolností sugeroval pokles aktivity, keďže boli stabilizované programami na záchranu pracovných miest. Podniky v eurozóne sa vo všeobecnosti v počiatočných štádiách hospodárskeho poklesu snažia udržať pracovníkov, i na úkor nižších ziskových marží. Tento tlak na znižovanie ziskových marží zmiernili štátne programy na podporu miezd. Celkovo sa očakáva, že ziskové marže zmiernia vývoj jednotkových nákladov práce a v roku 2023 budú mať mierne kladný vplyv na inflačné tlaky.

Graf 3

HICP eurozóny

(ročná percentuálna zmena)

Poznámky: Zvislá čiara označuje začiatok projektovaného obdobia. Graf nezobrazuje intervaly okolo projekcií. Dôvodom je skutočnosť, že štandardný výpočet intervalov (na základe historických chýb projekcií) by za súčasných okolností nedokázal spoľahlivo vyjadriť zvýšenú neistotu spojenú s aktuálnymi projekciami. Na lepšie vyjadrenie súčasnej neistoty boli vypracované alternatívne scenáre vývoja (uvedené v časti 5), ktoré vychádzajú z rôznych predpokladov budúceho vývoja pandémie COVID-19, súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy a rozsahu hospodárskych následkov.

Očakáva sa, že dynamika dovozných cien bude výrazne ovplyvnená pohybmi cien ropy a neenergetických komodít a že bude odrážať mierne vonkajšie cenové tlaky ku koncu sledovaného obdobia. Po výrazne zápornej miere zmeny v roku 2020 sa očakáva, že dovozné ceny budú v roku 2021 dosahovať vysoko pozitívnu mieru, ktorá bude odrážať najmä nárast cien ropy a neenergetických komodít, ale aj zvýšenie vstupných nákladov spôsobené obmedzeniami na strane ponuky, než sa miera ich zmeny do roku 2023 výrazne zmierni. Okrem poklesu cien ropy a cien neenergetických komodít sa očakáva, že dynamika svetových cien zostane počas sledovaného obdobia vo všeobecnosti mierna a prispeje k nevýraznému výhľadu vonkajších cenových tlakov.

V porovnaní s projekciami z marca 2021 bola projekcia inflácie HICP upravená smerom nahor o 0,4 percentuálneho bodu na rok 2021 a 0,3 percentuálneho bodu na rok 2022, pričom na rok 2023 sa nezmenila. K zvýšeniu projekcií celkovej inflácie v prvých dvoch rokoch sledovaného obdobia prispievajú všetky tri hlavné zložky HICP. Inflácia HICP bez energií a potravín bola revidovaná smerom nahor na celé sledované obdobie z dôvodu pozitívnejšieho vývoja ukazovateľov nevyužitých kapacít, než sa predpokladalo v projekciách z marca 2021, ako aj určitých rastových vplyvov zvyšujúcich sa celosvetových inflačných tlakov a predpokladov – najmä cien ropy. Tieto predpoklady týkajúce sa cien ropy sú aj príčinou nedávnych prekvapivo vysokých hodnôt inflácie energetickej zložky HICP a viditeľného zvýšenia jej projekcie, a to najmä v prvých dvoch rokoch sledovaného obdobia. Za o niečo vyšším výhľadom inflácie potravinovej zložky HICP v porovnaní s projekciami z marca 2021 stoja mierne vyššie hodnoty, pravdepodobne súvisiace s dočasnými vplyvmi počasia, a výraznejší vývoj cien potravinových komodít, než sa pôvodne predpokladalo.

Box 4
Prognózy iných inštitúcií

Pre eurozónu je k dispozícii viacero prognóz medzinárodných organizácií aj inštitúcií zo súkromného sektora. Vzhľadom na rôzne termíny uzávierky sa však tieto prognózy nedajú porovnávať navzájom a ani s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému. Zároveň je pravdepodobné, že vychádzajú z odlišných predpokladov o budúcom vývoji pandémie COVID-19. Okrem toho tieto prognózy na odvodenie predpokladov týkajúcich sa rozpočtového, finančného a zahraničného vývoja vrátane cien ropy a ostatných komodít používajú odlišné metódy. Jednotlivé prognózy sa navyše líšia aj v spôsobe zohľadňovania rozdielov v počte pracovných dní (nasledujúca tabuľka).

Porovnanie najnovších prognóz rastu reálneho HDP a inflácie HICP v eurozóne

(ročná percentuálna zmena)

Zdroj: Hospodársky výhľad OECD č. 109, máj 2021, MJEconomics for the Euro Zone Barometer, 20. máj 2021, údaje za rok 2023 pochádzajú z prieskumu z apríla 2021; Consensus Economics Forecasts, 13. máj 2021, údaje za rok 2023 pochádzajú z prieskumu z apríla 2021; Hospodárska prognóza Európskej komisie z jari 2021; prieskum ECB Survey of Professional Forecasters za druhý štvrťrok 2021, uskutočnený 31. marca až 12. apríla 2021; Svetový hospodársky výhľad MMF, 6. apríl 2021.
1) V makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému sú uvedené ročné miery rastu očistené od vplyvu počtu pracovných dní v roku, zatiaľ čo Európska komisia a MMF svoje prognózy od tohto vplyvu neočisťujú. Ostatné prognózy zohľadňovanie počtu pracovných dní nešpecifikujú. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií. Tabuľka neuvádza intervaly okolo odborných projekcií. Dôvodom je skutočnosť, že štandardný výpočet intervalov (na základe historických chýb projekcií) by za súčasných okolností nedokázal spoľahlivo vyjadriť zvýšenú neistotu spojenú s aktuálnymi projekciami. Na lepšie vyjadrenie súčasnej neistoty boli vypracované alternatívne scenáre vývoja (uvedené v časti 5), ktoré vychádzajú z rôznych predpokladov budúceho vývoja pandémie COVID-19 a súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy.

Prognózy z júna 2021 sú v porovnaní s inými prognózami rastu a inflácie optimistickejšie na roky 2021 a 2022 a zhruba zhodné na rok 2023. V rámci prognóz iných inštitúcií a prognóz súkromného sektora sa zmena reálneho HDP v roku 2022 v porovnaní s rokom 2019 pohybuje v rozmedzí od 1,2 % v prognózach MMF do 1,7 % v prognózach Európskej komisie, zatiaľ čo projekcie odborníkov Eurosystému z júna 2021 toto rozpätie hodnotou 2,1 % výrazne prekračujú. Pokiaľ ide o infláciu, júnové projekcie sú na roky 2021 aj 2022 vyššie, najmä v dôsledku vyššej očakávanej inflácie volatilnejších zložiek, zatiaľ čo na rok 2023 majú byť v súlade s prognózami MMF a mierne pod úrovňou ostatných prognóz.

5 Alternatívne scenáre výhľadu hospodárskeho vývoja eurozóny

Vzhľadom na naďalej výraznú neistotu spojenú s budúcim vývojom pandémie COVID-19 a rozsahom jej hospodárskych následkov boli popri základnom scenári projekcií odborníkov Eurosystému z júna 2021 vypracované dva alternatívne scenáre, ktoré ilustrujú rozsah možných vplyvov pandémie COVID-19 na hospodárstvo eurozóny.

Mierny scenár počíta s vyriešením zdravotnej krízy do konca roka 2021 a len s prechodnými hospodárskymi stratami, zatiaľ čo závažný scenár predpokladá dlhšie trvajúcu krízu a trvalé straty potenciálnej produkcie. V porovnaní so základným scenárom sa v miernom scenári predpokladá rýchlejšie zavádzanie, vyššia verejná akceptácia a vyššia účinnosť očkovacích látok, a to aj proti novým variantom vírusu. To by umožnilo rýchlejšie uvoľňovanie opatrení proti šíreniu nákazy a ich postupné ukončenie do konca roka 2021.[17] Účinnejšie opatrenia prijaté verejnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi by ešte viac obmedzili hospodárske náklady spojené s opatreniami proti šíreniu nákazy, čo by viedlo k pozitívnejšiemu účinku na dôveru a rýchlejšiemu nárastu cestovného ruchu, než sa očakávalo. Na rozdiel od toho sa v závažnom scenári v nadchádzajúcich mesiacoch predpokladá možnosť ďalšej vlny pandémie vzhľadom na vznik nákazlivejších variantov vírusu, čo by tiež znamenalo zníženie účinnosti očkovacích látok a predĺženie niektorých opatrení proti šíreniu nákazy do polovice roka 2023, so zodpovedajúco nepriaznivými účinkami na hospodársku aktivitu.[18] V porovnaní so základným scenárom sa závažný scenár vyznačuje väčšími trvalými ekonomickými následkami, ktoré sú znásobené zvýšenou platobnou neschopnosťou a klesajúcou úverovou bonitou dlžníkov, čo nepriaznivo ovplyvňuje očakávané straty a kapitálové náklady bánk, a tým aj poskytovanie úverov súkromnému sektoru. Zároveň sa i v závažnom scenári predpokladá, že menová, rozpočtová a prudenciálna politika dokážu veľmi závažné finančné amplifikačné účinky potlačiť. Podobné sú aj scenáre vývoja svetového hospodárstva, pričom zahraničný dopyt po produkcii eurozóny ku koncu roka 2023 sa v miernom scenári nachádza približne 12 % nad úrovňou pred krízou a približne o 2 % nad ňou v závažnom scenári (v porovnaní s 9 % v základnom scenári).

Tabuľka 2

Alternatívne scenáre makroekonomického vývoja v eurozóne

(ročná percentuálna zmena, v % pracovnej sily)

Poznámky: Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií.

V miernom scenári by došlo k výraznému oživeniu reálneho HDP, ktorý by sa vrátil na svoju predkrízovú úroveň už v treťom štvrťroku 2021, zatiaľ čo v závažnom scenári by túto úroveň dosiahol až koncom roka 2023 (graf 4). Mierny scenár naznačuje podstatne výraznejšie oživenie v druhom a treťom štvrťroku 2021 (2,5 % a 4,1 %)[19] a ďalšie posilnenie hospodárskej aktivity počas zvyšku roka, vyvolané predpokladaným rýchlym zavádzaním očkovacích látok a jeho dodatočnými účinkami na dôveru. V dôsledku toho by sa hospodárska činnosť vrátila na svoju úroveň spred pandémie už v treťom štvrťroku 2021 a do polovice roka 2022 by predbehla trend načrtnutý v predkrízových projekciách z decembra 2019. Podľa závažného scenára by hospodárska aktivita v druhom a treťom štvrťroku rástla o niečo pomalšie (o 0,6 % a 1,3 %) a potom pokračovala v miernom oživení. Hospodársky rast zostáva do začiatku roka 2022 utlmený v dôsledku len postupného uvoľňovania opatrení proti šíreniu nákazy, znásobeného obmedzenými efektmi uplatňovania získaných skúseností v nasledujúcom období, pokračujúcou neistotou a mechanizmami finančnej amplifikácie, ktoré sú len čiastočne zmierňované podpornými politickými opatreniami. V prípade závažného scenára sa od druhého polroka 2022 predpokladá mierne vyšší rast ako v základnom scenári vzhľadom na výraznejší potenciál dobiehania a úspešnú adaptáciu na nové prostredie. I vďaka tomu by sa do konca sledovaného obdobia podarilo vyrovnať všetky straty reálneho HDP oproti predkrízovej úrovni.

Graf 4

Alternatívne scenáre vývoja reálneho HDP a inflácie HICP v eurozóne

(reťazené objemy, index: 4Q 2019 = 100 (ľavý graf); ročná percentuálna zmena (pravý graf))

Poznámka: Údaje o reálnom HDP sú očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní. Zvislá čiara označuje začiatok projektovaného obdobia. Historické údaje sa môžu líšiť od najnovších publikácií Eurostatu vydaných po uzávierke projekcií.

Inflácia HICP má v krátkodobom horizonte v oboch scenároch zaznamenať oživenie. Neskôr sú medzi scenármi väčšie rozdiely vzhľadom na odlišnú rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Je to odrazom skutočnosti, že kľúčové faktory zvyšovania inflácie v základnom scenári v krátkodobom horizonte (konkrétne predpoklady týkajúce sa cien ropy, bázické efekty v rámci energetickej zložky, obmedzenia na strane ponuky a vplyv dočasného zníženia DPH v Nemecku) platia rovnako aj pre alternatívne scenáre. V strednodobom horizonte sa predpokladá, že miera nevyužitých kapacít bude v závažnom scenári vyššia ako v miernom. V dôsledku toho by inflácia v roku 2023 dosahovala 1,7 % v miernom a 1,1 % v závažnom scenári.

Trhy práce sa majú v miernom scenári rýchlo zotaviť, keďže prijaté opatrenia majú do značnej miery zabrániť hysteréznym účinkom, ktoré sú v závažnom scenári len čiastočne pod kontrolou. V miernom scenári miera nezamestnanosti kulminuje v roku 2021 a na svoju úroveň pred krízou sa vracia do polovice roka 2022. Naopak v závažnom scenári sa miera nezamestnanosti na predkrízovú úroveň počas sledovaného obdobia nevráti a zostáva výrazne zvýšená v dôsledku vyšších potrieb prerozdeľovania medzi sektormi. To zdôrazňuje riziká zvyšovania nezamestnanosti spojené s potenciálnymi bankrotmi a zraniteľnosťou podnikov, ako aj potenciálnu hysterézu.

Box 5
Analýza citlivosti

Projekcie sa do značnej miery opierajú o technické predpoklady týkajúce sa vývoja určitých kľúčových premenných. Keďže niektoré z týchto premenných môžu projekcie pre eurozónu výrazne ovplyvniť, hodnotenie citlivosti projekcií na alternatívny vývoj týchto základných predpokladov môže pomôcť pri analýze rizík spojených s projekciami.

Cieľom analýzy citlivosti je posúdiť následky rôznych alternatív vývoja cien ropy. Technické predpoklady vývoja cien ropy v rámci základnej projekcie, vychádzajúce z ropných futures, predpovedajú značne klesajúci profil cien ropy, pričom cena ropy Brent za barel by mala počas sledovaného obdobia klesnúť o približne 5,9 %. Analyzujú sa dve alternatívy vývoja cien ropy. Prvá alternatíva vychádza z 25. percentilu rozdelenia na základe hustôt odvodených z cien ropných opcií z 18. mája 2021 – dátumu uzávierky technických predpokladov. Z tejto alternatívy vyplýva postupný pokles ceny ropy až na úroveň 44,7 USD za barel v roku 2023, čo je 27,8 % pod úrovňou základnej projekcie na daný rok. V tomto scenári vývoja z priemeru výsledkov viacerých makroekonomických modelov odborníkov ECB a Eurosystému vyplýva mierne kladný vplyv na rast reálneho HDP (približne 0,1 percentuálneho bodu v rokoch 2022 a 2023), zatiaľ čo inflácia HICP by bola nižšia o 0,2 percentuálneho bodu v roku 2021, o 0,6 percentuálneho bodu v roku 2022 a o 0,3 percentuálneho bodu v roku 2023. Druhá alternatíva vývoja vychádza zo 75. percentilu toho istého rozdelenia a vyplýva z nej zvýšenie ceny ropy na 80,4 USD za barel v roku 2023, čo je 29,8 % nad úrovňou základnej projekcie na daný rok. Táto alternatíva by znamenala rýchlejší rast inflácie HICP, ktorá by bola vyššia o 0,1 percentuálneho bodu v roku 2021, o 0,5 percentuálneho bodu v roku 2022 a o 0,4 percentuálneho bodu v roku 2023, zatiaľ čo rast reálneho HDP by bol o niečo pomalší (pokles o 0,1 percentuálneho bodu v roku 2022 a 2023).

© Európska centrálna banka 2021

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0

Internet www.ecb.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.

Vysvetlenie pojmov sa nachádza v glosári ECB (len v angličtine).

HTML ISSN 2529-4814, QB-CF-21-001-SK-Q

  1. Dňom uzávierky technických predpokladov, ako sú ceny ropy a výmenné kurzy, bol 18. máj 2021 (box 1). Makroekonomické projekcie pre eurozónu boli uzavreté 26. mája 2021. Toto vydanie makroekonomických projekcií sa vzťahuje na roky 2021 až 2023. Projekcie na takto dlhé obdobie sú spojené s veľmi vysokou mierou neistoty, ktorú je pri ich výklade potrebné brať do úvahy. Bližšie informácie sú v článku „An assessment of Eurosystem staff macroeconomic projections“ v Mesačnom bulletine ECB z mája 2013. Na stránke http://www.ecb.europa.eu/pub/projections/html/index.en.html sa nachádza odkaz na údaje použité vo vybraných tabuľkách a grafoch.
  2. Bližšie informácie sú v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z decembra 2019 https://www.ecb.europa.eu/pub/projections/html/ecb.projections201912_eurosystemstaff~c7a91336cb.sk.html, ktoré sa vzťahujú na obdobie rokov 2019 až 2022.
  3. EÚ vo svojej vakcinačnej stratégii vyzýva členské štáty, aby očkovanie urýchlili: „do leta 2021 by mali členské štáty zaočkovať najmenej 70 % dospelej populácie“, čo zodpovedá približne 55 % – 60 % celkového počtu obyvateľov. Táto stratégia celkovo zodpovedá aktuálne potvrdeným objednávkam dávok.
  4. Predpoklad týkajúci sa nominálnych výnosov desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne vychádza z váženého priemeru výnosov referenčných desaťročných dlhopisov v krajinách eurozóny, váženého ročnými hodnotami HDP a zohľadňujúceho budúci vývoj na základe nominálneho výnosu všetkých desaťročných dlhopisov v eurozóne vypočítaného ECB, pričom počiatočný rozdiel medzi obomi časovými radmi sa počas sledovaného obdobia nemení. Predpokladá sa, že spready medzi výnosmi štátnych dlhopisov krajín eurozóny a príslušným priemerom za eurozónu sú počas sledovaného obdobia konštantné.
  5. Pôvodne zverejnený rýchly odhad Eurostatu -0,6 % zahrnutý v projekciách odborníkov Eurosystému (graf 1 a 2) bol revidovaný smerom nahor.
  6. Poznámka pod čiarou č. 2.
  7. Trvalo vysoké toky úspor počas pandémie COVID-19 vedú k hromadeniu veľkého objemu nadmerných úspor, za prvý štvrťrok 2021 odhadovaných na 540 mld. €, resp. 7,4 % ročného disponibilného príjmu v roku 2019. Keďže zdravotná kríza ešte nepominula, je v budúcnosti možné očakávať určité ďalšie hromadenie nadmerných úspor.
  8. Viac v boxe „COVID-19 and the increase in household savings: precautionary or forced?“, M. Dossche a S. Zlatanos (2020), Ekonomický bulletin, ECB, č. 6/2020.
  9. „Special topic: Will consumers save the EU recovery? – Insights from the Commission’s Consumer Survey“ in European Business Cycle Indicators, European Commission Technical Papers, č. 047, apríl 2021.
  10. Napríklad J. D. Fisher, D. S. Johnson, T M. Smeeding a J. P. Thompson, „Estimating the marginal propensity to consume using the distributions of income, consumption, and wealth“, Journal of Macroeconomics, zv. 65, 2020.
  11. Ďalšie informácie: E. Angelini, M. Damjanović, M. Darracq Pariès a S. Zimic, „ECB-BASIR: a primer on the macroeconomic implications of the COVID-19 pandemic“, ECB Working Paper Series, č. 2431, Frankfurt nad Mohanom, jún 2020.
  12. Tohtoročné vyhliadky pre rozvíjajúce sa trhové ekonomiky v Ázii sa v porovnaní s projekciami z marca 2021 podstatne zhoršili, najmä v dôsledku slabších vyhliadok Indie, Indonézie, Malajzie a Filipín, zatiaľ čo projekcie reálneho HDP pre Čínu zostali viac-menej nezmenené a prognózy Južnej Kórey boli revidované smerom nahor.
  13. Predpokladá sa, že z programu NGEU sa budú počas sledovaného obdobia financovať dodatočné stimuly v rozsahu o niečo viac ako 1,5 % HDP (a 0,3 % HDP substitučných výdavkov, t. j. financovania existujúcich plánov). Je to o približne o 0,2 percentuálneho bodu HDP viac, než sa predpokladalo v projekciách z marca 2021, pričom táto hodnota vychádza z aktualizovaných informácií z dostupných plánov podpory obnovy a odolnosti, ktoré vlády predložili na jar tohto roka.
  14. Pokiaľ ide o opatrenia s priamym vplyvom na infláciu, v Nemecku bolo dočasné všeobecné zníženie sadzby DPH z polovice roku 2020 zrušené v januári 2021. Od projekcií z marca 2021 neboli prijaté žiadne ďalšie významné daňové opatrenia s priamym vplyvom na infláciu.
  15. Nastavenie rozpočtovej politiky sa vyjadruje ako zmena cyklicky upraveného primárneho salda očisteného od vládnej podpory finančnému sektoru. Vzhľadom na to, že vyššie rozpočtové príjmy spojené s grantmi z programu NGEU nemajú (tlmiaci) vplyv na dopyt, ich vplyv na nastavenie rozpočtovej politiky sa tiež eliminuje.
  16. Tento vývoj nezahŕňa európsky nadnárodný deficit a dlh súvisiaci s transfermi NGEU.
  17. V základnom scenári sa predpokladá úplné uvoľnenie opatrení proti šíreniu nákazy začiatkom roka 2022.
  18. Keďže je zložité predvídať časový priebeh ďalšieho zintenzívňovania pandémie, projekcie možnosť ďalšej vlny šírenia vírusu zohľadňujú tým, že hospodárske následky rozdeľujú na celé obdobie do vyriešenia zdravotnej krízy.
  19. Na porovnanie, základný scenár projekcií predpokladá rast na úrovni 1,4 % v druhom štvrťroku 2021 a 2,8 % v treťom štvrťroku.