Predslov

Rok 2016 bol po mnohých stránkach náročný, priniesol však i známky pokroku. Hoci bol na začiatku poznačený hospodárskou neistotou, v jeho závere bola ekonomika najsilnejšia od poslednej krízy.

Popri klesajúcej hospodárskej neistote však rástla neistota politická. Museli sme čeliť celému radu geopolitických udalostí, ktoré predurčia prostredie na realizáciu našej politiky na veľa rokov dopredu. Táto výročná správa opisuje spôsob, akým sa ECB s týmto búrlivým prostredím vyrovnala.

Začiatok roka 2016 bol poznačený obavami z opätovného spomalenia svetovej hospodárskej aktivity, ktoré sa prejavovali výraznou volatilitou finančného trhu. Hrozilo nebezpečenstvo, že návrat inflácie na našu cieľovú úroveň sa ešte viac oddiali, pričom veľmi nízka inflácia predstavovala významné riziko vzniku deflácie. Rovnako ako v roku 2015 bola Rada guvernérov naďalej odhodlaná nasadiť na dosiahnutie svojho cieľa všetky nástroje, ktoré má v rámci svojho mandátu k dispozícii.

V marci sme preto zaviedli sériu nových opatrení na zintenzívnenie menovopolitickej stimulácie vrátane ďalšieho zníženia kľúčových menovopolitických sadzieb, zvýšenia objemu nákupov v rámci programu nákupu aktív zo 60 mld. € na 80 mld. € mesačne, historicky prvého nákupu podnikových dlhopisov a zavedenia nových cielených dlhodobejších refinančných operácií.

Ako v správe konštatujeme, tieto opatrenia sa osvedčili ako veľmi účinné pri uvoľňovaní podmienok financovania, udržiavaní tempa hospodárskeho oživenia a v konečnom dôsledku i pri podpore postupného návratu miery inflácie na úroveň bližšiu nášmu cieľu.

Vzhľadom na úspech našej politiky sme v decembri rozšírili program nákupu aktív s cieľom zabezpečiť dlhodobejšiu podporu podmienok financovania a trvalý návrat inflácie k mieram, ktoré sú v blízkosti, ale pod úrovňou 2 %. Objem nakupovaných aktív sa však vrátil na pôvodnú úroveň 60 mld. € mesačne. Dôvodom bol úspech našich krokov v predchádzajúcej časti roka: prehlbovanie dôvery v hospodárstvo eurozóny a rozptyľovanie deflačných rizík.

Popri uvedených kladoch však má menová politika, tak ako vždy, i vedľajšie účinky, a tie sa sa v roku 2016 často dostávali do centra pozornosti. Na niektoré z otázok a obáv týkajúcich sa neželaných dôsledkov našich opatrení dávame odpoveď v tejto správe.

Jednou z nich je otázka distribučných účinkov, najmä ich nerovnosti. Poukazujeme na to, že v strednodobom horizonte sa prejavujú pozitívne distribučné účinky menovej politiky vedúce k znižovaniu nezamestnanosti, z čoho najviac profitujú menej majetné domácnosti. Zabezpečenie zamestnanosti je v konečnom dôsledku jedným z najúčinnejších prostriedkov znižovania nerovnosti.

Ďalšou otázkou je ziskovosť bánk, poisťovní a penzijných fondov. Analyzujeme preto, ako prostredie nízkych úrokových sadzieb ovplyvňuje finančné inštitúcie a ako naň reagujú. Ukazujeme, že schopnosť adaptácie závisí od špecifických obchodných modelov bánk.

V správe sa zameriavame i na ďalšie výzvy, ktorým finančný sektor čelil v roku 2016. Pozrieme sa predovšetkým na otázku problémových úverov, na opatrenia potrebné na jej riešenie a na zostávajúce prekážky. Osobitne sa venujeme novým technológiám a inováciám vo finančnom sektore. Skúmame, ako môžu ovplyvniť jeho štruktúru a fungovanie a čo to znamená pre orgány dohľadu a regulátorov.

Žiadna rekapitulácia roka 2016 by, samozrejme, nebola úplná, ak by sme nespomenuli seizmické politické zmeny, ktoré tento rok priniesol, v neposlednom rade rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie. V správe sa brexit hodnotí z pohľadu ECB. Zdôrazňujeme pritom predovšetkým dôležitosť zachovania integrity jednotného trhu a homogénnosti jeho pravidiel a ich vymáhania.

Politická neistota pravdepodobne potrvá i v roku 2017. Napriek tomu sme presvedčení, že hospodárske oživenie podporované našou menovou politikou bude pokračovať. ECB sa pri svojich krokoch riadi jednoznačným mandátom: udržiavať cenovú stabilitu. Toto poslanie nás úspešne viedlo počas celého roka 2016 a bude nás viesť i v nasledujúcom roku.

Frankfurt nad Mohanom apríl 2017

Mario Draghi

prezident

Hospodárstvo eurozóny, menová politika ECB a európsky finančný sektor v roku 2016

Hospodárstvo eurozóny

Globálne makroekonomické prostredie

Hospodárstvo eurozóny bolo v roku 2016 vystavené náročnému externému prostrediu. Rast vo vyspelých aj rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách bol z hľadiska historických hodnôt nízky a vyznačoval sa epizódami zvýšenej neistoty a krátkodobých vrcholov volatility finančných trhov, najmä v nadväznosti na výsledok júnového referenda o členstve Spojeného kráľovstva v EÚ a novembrových prezidentských volieb v USA. Globálna inflácia bola utlmená v dôsledku postupného oslabovania vplyvu nedávneho poklesu cien ropy a stále značných nevyužitých celosvetových kapacít.

Globálny hospodársky rast zostal nevýrazný

Svetové hospodárstvo sa v roku 2016 naďalej postupne oživovalo, aj keď v dôsledku spomalenia vo vyspelých ekonomikách mierne pomalším tempom než v predchádzajúcom roku. Hospodárska aktivita nabrala na dynamike iba v druhej polovici roka, najmä v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách. Rast globálneho HDP zostal celkovo pod svojou predkrízovou úrovňou (graf 1).

Rok 2016 bol poznačený významnými politickými udalosťami, ktoré ovplyvnili globálne hospodárske vyhliadky. Výsledok referenda v Spojenom kráľovstve v júni 2016 spôsobil neistotu v súvislosti s hospodárskym výhľadom Spojeného kráľovstva, ukázalo sa však, že jeho bezprostredný finančný a hospodársky dosah je len krátkodobý a mierny. Výsledok prezidentských volieb v USA v druhej polovici roka priniesol posun v očakávaniach budúcich politík nastupujúcej americkej administratívy, čo viedlo k ďalšej vlne zvýšenej politickej neistoty.

Vo vyspelých ekonomikách pokračoval rast, aj keď jeho tempo bolo pomalšie než v predchádzajúcom roku. Pretrvávajúce dobré podmienky financovania a zlepšujúca sa situácia na trhoch práce priali hospodárskej aktivite. Rast v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách bol v tomto roku ako celku tiež mierny, s výrazne zlepšujúcimi sa vyhliadkami v druhej polovici roka. Mimoriadny vplyv mali dva faktory: pokračujúce postupné spomalenie čínskej ekonomiky a pozvoľné uvoľnenie z hlbokej recesie v ekonomikách veľkých vývozcov komodít. Z toho vyplýva, že pre geopolitické napätie, nadmerné dlhové financovanie, náchylnosť na zmeny kapitálových tokov a v prípade vývozcov komodít pre pomalé prispôsobovanie sa nižším výnosom zostal rast obmedzený.

Rast svetového obchodu bol v roku 2016 nevýrazný, keď sa ročný objem svetového dovozu zvýšil len o 1,7 %, po raste na úrovni 2,1 % zaznamenanom v predchádzajúcom roku. Existujú dôkazy, že niektoré štrukturálne faktory, ktoré prispievali k rastu obchodu v minulosti, napríklad pokles nákladov na dopravu, liberalizácia obchodu, expandujúce globálne hodnotové reťazce a zlepšujúci sa finančný sektor, nebudú obchod podporovať rovnakou mierou aj v strednodobom horizonte. Preto nie je veľmi pravdepodobné, že by svetový obchod rástol v dohľadnej budúcnosti rýchlejšie než globálna hospodárska aktivita.

Globálne podmienky financovania zostali priaznivé po celý rok. Centrálne banky v najväčších vyspelých ekonomikách si udržiavali akomodačné nastavenie menovej politiky a Bank of England, Bank of Japan a ECB pokračovali v uplatňovaní expanzívnej menovej politiky. Federálny rezervný systém Spojených štátov pokračoval v normalizácii menovej politiky zvýšením cieľovej sadzby federálnych fondov v decembri 2016 o 25 bázických bodov. Finančné trhy ukázali celkovú odolnosť, napriek obdobiam zvýšenej neistoty, ktorú vyvolali politické udalosti. Koncom roka sa výnosy dlhodobých amerických dlhopisov výrazne zvýšili. Stále nie je jasné, či tento nárast odráža očakávania vyššieho rastu a vyššej inflácie alebo skôr prudký vzostup časových prémií dlhodobých amerických dlhopisov. Väčšina rozvíjajúcich sa trhov bola až do novembrových amerických volieb priaznivo ovplyvnená zlepšujúcimi sa externými podmienkami financovania. Potom sa však predchádzajúci nárast kapitálových tokov smerujúcich do rozvíjajúcich sa trhových ekonomík začal spomaľovať, zväčšili sa spready vládnych dlhopisov a tlak na domáce meny sa v mnohých krajinách zintenzívnil.

Značné nevyužité kapacity naďalej stláčali globálnu infláciu

Počas roka 2016 na globálnu infláciu naďalej vplývali nízke ceny ropy a stále značné nevyužité kapacity (graf 2). Ročná miera celkovej inflácie v krajinách OECD sa počas roka postupne zvyšovala, pričom jej celoročná úroveň dosiahla 1,1 % v porovnaní s 0,6 % v roku 2015. Ročná miera jadrovej inflácie OECD (bez cien potravín a energií) mierne stúpla na 1,8 % (graf 1).

Ceny ropy sa zotavili z najnižšej hodnoty 33 USD za barel zaznamenanej koncom januára 2016 a ku koncu decembra dosiahli 55 USD za barel. Obmedzenie investícií amerických ropných spoločností a náhly nárast počtu prerušení globálnych dodávok ropy v prvej polovici roka mali za následok nárast cien.^[1] Koncom roka boli ceny ropy významne ovplyvnené stratégiou dodávok OPEC. V dôsledku rozhodnutia z 30. novembra presadiť v prvej polovici roka 2017 medzi členmi OPEC zníženie ťažby (o 1,2 milióna barelov denne) sa cena ropy Brent zvýšila. Pohyb ceny smerom hore podporila aj dohoda medzi členmi OPEC a niektorými nečlenmi OPEC z 10. decembra o ďalšom obmedzení ťažby ropy (o 0,6 milióna barelov denne).

Ceny neropných komodít zaznamenali v roku 2016 oživenie, z cenových ponúk však vyplynula opačná dynamika v odvetví potravín a kovov. Ceny poľnohospodárskych komodít v prvom polroku vzrástli v dôsledku problémov súvisiacich s počasím a v priebehu leta poklesli pre nadmernú úrodu pšenice a obilia. Ceny kovov zostali v prvej časti roka na nízkych úrovniach, keď Čína oznámila zavedenie environmentálnej politiky obmedzujúcej spotrebu kovov. Keďže budúci výhľad dopytu sa v súvislosti s potenciálnou investíciou do novej infraštruktúry v Číne a Spojených štátoch zvýšil, ceny kovov zaznamenali čiastočné oživenie.

Pomalé uzatváranie produkčnej medzery vo vyspelých ekonomikách, pozvoľný pokles rozsiahlych nevyužitých kapacít v niektorých rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách spolu so slabnúcimi účinkami minulého poklesu cien ropy a ďalších komodít celkovo viedli v druhej polovici roka 2016 k určitým tlakom na zvýšenie globálnej inflácie.

Vo významných ekonomikách pokračuje rast

V Spojených štátoch amerických sa hospodárska aktivita v roku 2016 spomalila. Po miernej expanzii v prvom polroku sa rast reálneho HDP v druhej polovici roka zrýchlil. K rastu prispeli najmä spotrebiteľské výdavky, rast zamestnanosti a priaznivý vývoj rozpočtov domácností. Nepriaznivý vplyv úpravy zásob a klesajúcich investícií do energetiky, ktorý potlačil rast v prvom polroku, sa ku koncu roka zmiernil, čo prispelo k intenzívnejšej aktivite. Rast HDP sa celkovo znížil z úrovne 2,6 % v roku 2015 na 1,6 % v roku 2016. Dynamika trhu práce zostala výrazná a miera nezamestnanosti zaznamenala ďalší pokles na 4,7 %, pričom ku koncu roka sa zrýchlil aj rast miezd. Inflácia zostala pod cieľovou úrovňou Federálneho výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC). Index ročnej miery inflácie spotrebiteľských cien dosiahol v roku 2016 2,1 % a index jadrovej inflácie spotrebiteľských cien (bez potravín a energií) sa zvýšil na 2,2 %.

Menová politika zostala aj v roku 2016 výrazne akomodačná. V decembri FOMC prijal opatrenie, ktoré finančné trhy dlhšie očakávali: zvýšil cieľové rozpätie sadzby federálnych fondov o 25 bázických bodov na 0,5 – 0,75 %. Fiškálna pozícia bola vo fiškálnom roku 2016 mierne expanzívna, pričom fiškálny deficit sa mierne zvýšil na 3,2 % HDP v dôsledku zvýšených výdavkov spojených s nákladmi na zdravotnú starostlivosť a vyšších čistých úrokových platieb.

Japonsko zaznamenalo v roku 2016 silný rast, ktorému pomohli akomodačná menová a fiškálna politika, uvoľnené finančné podmienky a pokles voľných kapacít na trhu práce. V priemere sa rast reálneho HDP v roku 2016 mierne spomalil na 1 % z úrovne 1,2 % v predchádzajúcom roku. Nezamestnanosť klesla na 3,1 %, rast miezd však zostal tlmený. Ročná miera inflácie spotrebiteľských cien (CPI) bola v roku 2016 záporná. Dosiahla úroveň -0,1 %, čo bolo najmä odrazom klesajúcich globálnych cien komodít a silnejšieho jenu. Hlavný ukazovateľ jadrovej inflácie Bank of Japan – CPI bez cien čerstvých potravín a energií – v porovnaní s predchádzajúcim rokom čiastočne poklesol a v roku 2016 dosiahol 0,6 %. V septembri Bank of Japan zaviedla kvantitatívne a kvalitatívne menové uvoľňovanie s reguláciou výnosovej krivky. Takisto sa zaviazala rozšíriť menovú bázu, kým pozorovaná miera inflácie neprekročí cieľ cenovej stability a nezostane stabilným spôsobom nad touto úrovňou.

V Spojenom kráľovstve bola ekonomika silná, a to aj napriek neistote spojenej s výsledkom referenda o členstve krajiny v EÚ. Podľa predbežných odhadov sa reálny HDP v roku 2016 zvýšil o 2,0 %, najmä zásluhou vysokej súkromnej spotreby.^[2] Na finančných trhoch bolo najpozoruhodnejšou reakciou na výsledok referenda prudké oslabenie britskej libry. Došlo k nárastu inflácie z veľmi nízkych úrovní. Menová politika zostala v roku 2016 akomodačná. Výbor pre menovú politiku Bank of England v auguste znížil hlavnú sadzbu menovej politiky o 25 bázických bodov na úroveň 0,25 %. Rozšíril aj svoj program nákupu aktív a zaviedol systém termínovaného financovania na podporu prenosu úrokových sadzieb do hospodárstva. V novembri vláda oznámila nový fiškálny mandát a cielené politické opatrenia, najmä v oblasti bývania a investícií do infraštruktúry, aby podporila ekonomiku v prechodnom období.

V Číne sa rast v roku 2016 stabilizoval v dôsledku silnej spotreby a infraštruktúrnych výdavkov. Ročná miera rastu HDP bola v roku 2016 na úrovni 6,7 %, v porovnaní so 6,9 % zaznamenanými v predchádzajúcom roku. Investície do výrobného sektora zostali nevýrazné, zato investície do nehnuteľností sa mierne zvýšili. Dopyt po dovoze sa zotavil zo svojho minima v roku 2015, zostal však slabší ako v minulosti. Relatívne nízky zahraničný dopyt nepriaznivo vplýval na vývoz, čo zas malo prostredníctvom spracovateľského sektora negatívny vplyv na dovoz. Ročná miera inflácie spotrebiteľských cien sa zvýšila na 2 %, zatiaľ čo ročná miera inflácie cien výrobcov, ktorá bola od marca 2012 v zápornom pásme, vzrástla na -1,4 %.

Efektívny výmenný kurz eura zostal celkovo stabilný

V roku 2016 bol výmenný kurz eura v nominálnom efektívnom vyjadrení vo všeobecnosti stabilný (graf 3). V bilaterálnom vyjadrení však euro zaznamenalo pohyb voči niektorým ďalším hlavným menám. Voči americkému doláru bolo euro pozoruhodne stabilné po väčšinu roka 2016, keďže výnosy na oboch stranách Atlantiku zostali prevažne nezmenené, koncom roka však kleslo. Oslabenie eura voči japonskému jenu bolo čiastočne vykompenzované posilnením voči britskej libre.

Jedinou menou v európskom mechanizme výmenných kurzov ERM II je v súčasnosti dánska koruna. Obchodovalo sa s ňou blízko jej centrálnej parity v ERM II, zatiaľ čo Danmarks Nationalbank v januári 2016 zvýšila svoju sadzbu menovej politiky a, v čistom vyjadrení, v roku 2016 nakupovala cudzie meny za dánsku korunu. Česká národní banka pokračovala v nákupe devíz v súlade so svojím záväzkom intervenovať na devízovom trhu s cieľom nepovoliť zhodnotenie výmenného kurzu koruny voči euru nad určitú hranicu. Podobne aj Hrvatska narodna banka pokračovala v intervenciách na devízovom trhu v rámci svojho riadeného režimu pohyblivého výmenného kurzu. Bulharský lev zostal naviazaný na euro. Euro zostalo cellkovo stabilné voči švajčiarskemu franku, ako aj maďarskému forintu a rumunskému lei, pričom voči švédskej korune a v menšej miere aj voči poľskému zlotému sa posilnilo.

Finančný vývoj

Na vývoj na finančných trhoch eurozóny malo v roku 2016 naďalej veľký vplyv pokračovanie akomodačnej menovej politiky ECB. Jej prispením sa výnosy štátnych dlhopisov v eurozóne počas prvých troch štvrťrokov postupne znížili. V dôsledku globálnych faktorov sa však výnosy týchto štátnych dlhopisov ku koncu roka opäť čiastočne zvýšili a zmiernili pokles z prvej časti roka. Úrokové miery peňažného trhu a náklady na financovanie nefinančných korporácií z vonkajších zdrojov naďalej klesali, pričom dosiahli historické minimá. Nefinančné korporácie a domácnosti zaznamenali ďalšie zlepšovanie svojich finančných podmienok.

Úrokové miery peňažného trhu eurozóny klesali

V roku 2016 úrokové miery peňažného trhu naďalej klesali, najmä z dôvodu ďalšieho uvoľňovania menovej politiky ECB.

Opatrenia na uvoľňovanie menovej politiky sú podrobnejšie vysvetlené v časti 2.1. Zníženie úrokovej sadzby jednodňových sterilizačných operácií sa rýchlo a úplne premietlo do sadzby EONIA, ktorá sa potom stabilizovala na úrovni okolo -35 bázických bodov (graf 4). V súlade s podobnými situáciami v minulosti sa sadzba EONIA koncom mesiaca vždy dočasne zvýšila, ale tieto zvýšenia boli menej výrazné ako začiatkom roka 2015, v čase pred prudkým rastom nadbytočnej likvidity po implementácii programu nákupu aktív (APP).

Trojmesačná i šesťmesačná sadzba EURIBOR klesali ďalej do záporných hodnôt. Tento pokles sadzieb EURIBOR nasledoval po ďalšom uvoľnení menovej politiky, pričom určitý ďalší tlak na znižovanie sadzieb pramenil z rastového trendu nadbytočnej likvidity. Nárast nadbytočnej likvidity o viac ako 500 mld. € v priebehu roka bol spôsobený najmä nákupmi v rámci programu nákupu aktív a v menšej miere aj novou sériou cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO-II). Nadbytočná likvidita dosiahla do konca roka 1 200 mld. € (graf 4).

Na trhu so zabezpečenými nástrojmi ďalej klesali aj úrokové sadzby dohôd o spätnom odkúpení (repo obchody) v dôsledku znížení úrokových sadzieb ECB, vysokého objemu likvidity a orientácie na vysoko kvalitný kolaterál. Sadzby repo obchodov viazaných na kolaterály kótované v niektorých krajinách eurozóny sa pohybovali pod úrovňou úrokovej sadzby jednodňových sterilizačných operácií takmer počas celého roka, čo je odrazom dopytu po vysoko likvidných kolateráloch.

Forwardové úrokové sadzby na peňažnom trhu eurozóny dosiahli minimum po referende v Spojenom kráľovstve o ukončení členstva v EÚ, ktoré sa konalo koncom júna, v dôsledku zvýšenia očakávaní ďalšieho uvoľňovania menovej politiky ECB zo strany účastníkov trhu. Do konca roka sa však trend vývoja forwardových sadzieb zvrátil, po poklese trhových očakávaní ďalšieho znižovania sadzieb menovej politiky, a sklon krivky forwardových sadzieb EONIA sa zväčšil. Zväčšovanie sklonu krivky spolu s nárastom výnosov štátnych dlhopisov eurozóny odzrkadľoval vývoj svetových dlhodobejších výnosov, ktoré sa najvýraznejšie prejavovali v Spojených štátoch.

Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny sa ku koncu roka zvýšili

Výnosy štátnych dlhopisov eurozóny boli v roku 2016 celkovo nižšie ako v roku 2015, čo je odrazom pokračujúceho tlaku z nákupov štátnych dlhopisov eurozóny Európskou centrálnou bankou a ďalších opatrení menovej politiky. Výnosy v eurozóne aj v Spojených štátoch sa výrazne menili v dôsledku globálneho vývoja (graf 5). Zvýšená neistota týkajúca sa vyhliadok celosvetového rastu na začiatku roka mala za následok výrazný pokles bezrizikových úrokových sadzieb. Výsledok referenda v Spojenom kráľovstve ešte viac znížil výnosy. Následné optimistickejšie celosvetové vyhliadky a výsledok prezidentských volieb v Spojených štátoch viedli k zvýšeniu výnosov tak v eurozóne, ako aj v Spojených štátoch. Priemer výnosov desaťročných štátnych dlhopisov za eurozónu vážený HDP poklesol v roku 2016 o približne 30 bázických bodov, pričom na konci roka dosahoval 0,9 %. Vývoj spreadov štátnych dlhopisov krajín eurozóny bol relatívne tlmený, ale v jednotlivých krajinách sa do určitej miery rôznil.

Ceny akcií v eurozóne zostali po dočasnom poklese prakticky nezmenené

Rok 2016 sa začal výrazným poklesom na svetových akciových trhoch po tom, ako vývoj v Číne vyvolal obavy týkajúce sa celosvetového rastu (graf 6). Po ustúpení týchto obáv sa akciové trhy okolo apríla vrátili na úrovne, ktoré sa zaznamenali na začiatku roka. Podobný vývoj sa zaznamenal v období okolo referenda v Spojenom kráľovstve, keď sa prudký pokles, ktorý sa zaznamenal v dňoch po referende, v nasledujúcich mesiacoch zvrátil. V druhom polroku sa ceny na akciových trhoch eurozóny zvýšili z dôvodu zlepšenia hospodárskeho výhľadu. Napriek relatívne veľkým pohybom počas roka zostali akciové trhy eurozóny vo všeobecnosti nezmenené, pričom široký index EURO STOXX sa zvýšil o približne 1 %. Za týmto malým zvýšením celkového indexu sa skrýval pokles cien akcií bánk, ktoré boli negatívne ovplyvnené okrem iného i vysokým objemom nesplácaných bankových úverov a pretrvávajúcou nízkou ziskovosťou bánk.

Akcie v Spojených štátoch sa počas roka vyvíjali podobne, ale ich výkonnosť bola celkovo vyššia. V roku 2016 zaznamenali nárast takmer o 10 %. V decembri 2016 dosiahli hlavné akciové indexy v Spojených štátoch nové historické maximum.

Nefinančné korporácie profitovali z nižších nákladov na externé financovanie

Opatrenia menovej politiky prijaté v roku 2016 sa preniesli do celkových nominálnych nákladov externého financovania nefinančných korporácií, ktoré v lete 2016 dosiahli historické minimum (graf 7). Ďalšiemu znižovaniu nákladov na bankové úvery pre nefinančné korporácie pomohli najmä záporné úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií a nové operácie v rámci TLTRO-II, ktoré boli oznámené v marci. Zavedenie nákupov dlhopisov denominovaných v eurách s ratingom investičného stupňa vydaných nebankovými korporáciami so sídlom v eurozóne spolu s ďalšími prvkami programu nákupu aktív stlačili náklady na financovanie dlhu prostredníctvom trhu na úrovne výrazne nižšie ako v predchádzajúcom roku, a tiež pod úrokové sadzby bankových úverov. Rizikové prémie akcií však zostali zvýšené, pričom náklady na financovanie prostredníctvom akcií poklesli v roku 2016 len nepatrne. Vysoká miera akomodácie menovej politiky prispela k znižovaniu nákladov na externé financovanie, ako aj veľkých rozdieľov medzi jednotlivými krajinami eurozóny a medzi firmami rôznych veľkostí.

Toky externého financovania sa v roku 2016 stabilizovali

Počas prvých troch štvrťrokov 2016 sa toky externého financovania nefinančných korporácií stabilizovali na úrovni blízkej priemernej úrovni v roku 2015 (graf 8). V dlhodobejšej perspektíve k zotaveniu tokov externého financovania nefinančných korporácií z miním, ktoré sa zaznamenali v prvom štvrťroku 2014, naďalej prispieva: i) ďalší pokles nákladov na financovanie; ii) uvoľňovanie obmedzení dostupnosti úverov; iii) pokračujúci rast hospodárskej aktivity a iv) výraznejšia aktivita v oblasti fúzií a akvizícií. K vytváraniu priaznivých podmienok prístupu nefinančných korporácií k financovaniu prostredníctvom trhu prispelo aj akomodačné nastavenie menovej politiky ECB. K vydávaniu dlhových cenných papierov v tomto roku prispelo najmä predĺženie programu nákupu aktív v júni 2016 tak, aby zahŕňal aj podnikové dlhopisy. Zlepšené podmienky poskytovania úverov^[3] a nižšie úrokové sadzby viedli k miernemu zvýšeniu financovania nefinančných korporácií prostredníctvom bánk, zatiaľ čo úvery od nepeňažných finančných spoločností a od zvyšku sveta v priebehu roka výrazne poklesli. Nekótované akcie a ostatné majetkové účasti zostali naďalej najväčšou zložkou tokov externého financovania nefinančných korporácií, k čomu prispeli vysoké nerozdelené zisky. Vydávanie kótovaných akcií bolo obmedzené relatívne vysokými nákladmi na financovanie prostredníctvom akcií. Navyše, celkové zlepšenie prístupu nefinančných korporácií k externému financovaniu tlmilo rast obchodných úverov a medzipodnikových úverov.

Rast čistého majetku domácností sa zrýchlil

V prvých troch štvrťrokoch 2016 rástol čistý majetok domácností naďalej zvýšeným tempom (graf 9). Najmä pokračujúci rast cien nehnuteľností na bývanie mal za následok výrazné zvýšenie hodnoty majetku domácností v nehnuteľnostiach. Nárast cien akcií v roku 2016 viedol k zvýšeniu hodnoty finančných aktív v držbe domácností a vykázal kladný príspevok k rastu čistého majetku.

Náklady na úvery domácnostiam v eurozóne dosiahli minimum, ale naďalej sa líšili v rámci jednotlivých krajín a úverov s rôznymi splatnosťami, pričom náklady na dlhodobé úvery poklesli viac ako náklady na krátkodobé úvery. Oživovanie čerpania bankových úverov domácnosťami pokračovalo aj v roku 2016.

Celkové oživenie

Hospodárske oživenie v eurozóne poháňané domácim dopytom, ktoré sa začalo na začiatku roka 2013, pokračovalo aj v roku 2016. Pokiaľ ide o faktory ovplyvňujúce hospodársku aktivitu, aktuálne tempo rastu sa zdá byť odolnejšie (viac v boxe 2). Hospodársku aktivitu v eurozóne utlmoval stále pomalý rast zahraničného dopytu v prostredí zvýšenej globálnej neistoty. Nakoniec priemerná ročná miera rastu v roku 2016 dosiahla 1,7 % (graf 10). Je to len o niečo menej ako 2,0 % zaznamenaných v roku 2015, ktoré boli dôsledkom silného rastu HDP v Írsku. Súkromná spotreba sa zvyšovala podobným tempom ako v roku 2015, bola opäť poháňaná rastúcim disponibilným príjmom, pričom investície rástli napriek oživeniu v sektore stavebníctva o niečo pomalšie ako v predchádzajúcom roku. Spotreba verejnej správy v roku 2016 rástla silnejším tempom, čím pozitívne prispela k hospodárskemu rastu (časť 1.6 kapitoly 1). Hospodárske oživenie bolo zaznamenané v podstate vo všetkých krajinách eurozóny.

Hospodárstvo eurozóny aj naďalej rástlo

Značne akomodatívne nastavenie menovej politiky ECB sa aj naďalej prenášalo do reálneho hospodárstva a podporovalo domáci dopyt. Vyššia ziskovosť firiem spolu s veľmi priaznivými podmienkami financovania ďalej podporovali oživenie investícií. Oživenie podporoval aj trvalý rast zamestnanosti, ktorý ťaží z minulých štrukturálnych reforiem. Pretrvávajúca relatívne nízka úroveň cien ropy predstavovala v roku 2016 ďalší impulz na rast. Zadlženosť verejného a súkromného sektora, ktorá zostávala v niektorých krajinách na vysokej úrovni, spolu s potrebou oddlženia spôsobovali útlm domáceho dopytu. Hospodársky rast spomaľovala aj pomalá realizácia štrukturálnych reforiem.

Súkromná spotreba eurozóny sa v roku 2016 ďalej posilnila a dosiahla priemerné ročné tempo rastu na úrovni približne 2,0 %, podobne ako v predchádzajúcom roku. Hlavnými faktormi rastu súkromnej spotreby boli nízka cena ropy, najmä začiatkom roka, a zlepšenie na trhoch práce v eurozóne s následným zvýšením pracovných príjmov. K celkovému rastu nominálnych pracovných príjmov v roku 2016 však prispel predovšetkým nárast počtu pracovných miest, nie vyššie mzdy. Nízke úrokové sadzby aj naďalej podporovali súkromnú spotrebu, keďže požičať si bolo lacnejšie a výnosy zo sporenia boli nízke. A hoci čisté úrokové výnosy domácností v eurozóne mierne poklesli, nižšie úrokové miery hlavne prerozdelili finančné zdroje od čistých sporiteľov k čistým dlžníkom, ktorí majú obyčajne väčšiu tendenciu k spotrebe než čistí sporitelia.^[9]

Opatrenia menovej politiky zavedené ECB v posledných rokoch vrátane programu nákupu aktív podnikového sektora, ktorý bol oznámený v marci 2016, urýchlili dopyt, a tým podporili investície. Výsledkom bolo, že investície aj naďalej významne prispievali k rastu v roku 2016, tiež v dôsledku rastu ziskov podnikov, menej obmedzeného dopytu a lepšieho využívania kapacít. Okrem toho sa vďaka opatreniam menovej politiky posilnila aj podnikateľská dôvera, znížili sa čisté úrokové platby firiem a došlo k uvoľneniu finančných podmienok, a to aj pre malé a stredné podniky, čím sa ešte viac posilnili podnikateľské investície. Investície do dopravných prostriedkov prispeli k oživeniu predovšetkým podnikateľských investícií. Niektoré faktory však mohli nepriaznivo ovplyvniť investičné aktivity firiem, ako napríklad dlhotrvajúci pokles očakávaní dlhodobejšieho rastu eurozóny, prebiehajúce úpravy firemných súvah spojené s vysokým zadlžením firiem a slabším globálnym obchodom.

Zlepšili sa tiež stavebné investície, aj keď len z nízkych úrovní, spolu s oživením na trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie v eurozóne. Trh s nehnuteľnosťami na bývanie odrážal vyšší dopyt, ktorý bol vďaka prijatým menovopolitickým opatreniam, ako aj fiškálnym stimulom v niektorých krajinách následne podporený rastom reálnych príjmov, priaznivými úrokovými sadzbami hypoték a úverovými podmienkami. Okrem toho výnosy z alternatívnych foriem investícií domácností zostali nízke, čím poskytli ďalšie stimuly na investície do bývania. Oživenie trhu s nehnuteľnosťami na bývanie prevládalo vo všetkých krajinách eurozóny.

Dynamiku hospodárskeho rastu v roku 2016 spomaľoval aj stagnujúci vývoj vo vonkajšom prostredí, čo viac ako kompenzovalo vplyv oneskorených účinkov zo značného oslabenia eura v rokoch 2014 až 2015 (časť 1.1 kapitoly 1). Vývoz eurozóny do Spojených štátov, Ázie (s výnimkou Číny) a rozvíjajúcich sa trhových ekonomík zostal v roku 2016 utlmený. Obchodní partneri v Európe a Číne tejto situácii odolávali a vo zvýšenej miere prispeli k vývozu eurozóny. Obchod v rámci eurozóny sa v roku 2016 posilnil a odzrkadľoval základnú dynamiku domáceho dopytu.

V roku 2016 sa vo všetkých sektoroch zaznamenal nárast produkcie (graf 11). Celková hrubá pridaná hodnota, ktorá v druhom štvrťroku 2015 prekročila predkrízové maximum z prvého štvrťroka 2008, vzrástla v roku 2016 v priemere približne o 1,7 %. Rast pridanej hodnoty v priemysle (s výnimkou stavebníctva) sa v roku 2016 spomalil približne na 1,6 %, zatiaľ čo sektor služieb expandoval o 1,8 %, o niečo viac ako v roku 2015. Pridaná hodnota v sektore stavebníctva, hoci stále pod svojou predkrízovou úrovňou, získala na dynamike a vzrástla približne o 2,0 %, čo je najvyššia miera rastu zaznamenaná od roku 2006. To potvrdzuje, že vývoj v sektore stavebníctva je čoraz priaznivejší po zdĺhavom období poklesu alebo pomalého rastu, ktoré sa začalo v roku 2008.

Zamestnanosť v eurozóne naďalej rástla

Trhy práce sa v roku 2016 ďalej zotavovali (graf 12). Do tretieho štvrťroka 2016 počet zamestnaných osôb v eurozóne prevyšoval o 1,2 % úroveň rovnakého obdobia roku 2015 alebo o viac ako 3 % posledné najnižšie hodnoty zaznamenané v druhom štvrťroku 2013. Zamestnanosť bola približne o 0,5 % pod svojou najvyššou hodnotou spred recesie, dosiahnutou v prvom štvrťroku 2008. Pokiaľ ide o štruktúru podľa sektorov, zamestnanosť sa zvýšila hlavne v sektore služieb a v menšom rozsahu v priemysle bez stavebníctva, pričom zamestnanosť v sektore stavebníctva zostala celkovo stabilná.

V prvých troch štvrťrokoch 2016 celkový počet odpracovaných hodín rástol podobným tempom ako počet zamestnancov. Ročný rast produktivity na zamestnanca zostal nízky a v prvých troch štvrťrokoch 2016 dosahoval v priemere okolo 0,4 %, v porovnaní s ročným rastom 1,0 % v roku 2015 (ktorý však bol podporený revíziou HDP v Írsku).

Miera nezamestnanosti sa v roku 2016 opäť znižovala a v decembri dosahovala 9,6 %, čo bola najnižšia hodnota od polovice roka 2009. Pokles nezamestnanosti, ktorý sa začal v druhom polroku 2013, sa pozoroval tak v prípade mužov, ako aj v prípade žien, a vo všetkých vekových skupinách. Za celý rok 2016 dosahovala miera nezamestnanosti v priemere 10,0 % v porovnaní s priemernou mierou nezamestnanosti 10,9 % v roku 2015 a 11,6 % v roku 2014. Širšia miera nevyužitých kapacít na trhu práce však zostáva naďalej vysoká.

Vývoj cien a nákladov

Priebeh celkovej inflácie eurozóny, meranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP), odrážal v roku 2016 najmä vplyv cien energií. Tento vplyv bol za nízkymi alebo dokonca zápornými mierami v prvých mesiacoch roku 2016, ale aj za následným stúpajúcim trendom, ktorý súvisí so slabnúcim záporným príspevkom energií. Základná inflácia meraná infláciou HICP bez energií a potravín nevykazovala žiadne náznaky rastového trendu a počas roka zotrvávala na hodnotách medzi 0,7 % a 1,0 %.

K celkovej inflácii prispeli hlavne ceny energií

V roku 2016 stúpla celková inflácia HICP v eurozóne na priemernú hodnotu 0,2 %, v porovnaní s 0,0 % v roku 2015. Profil inflácie HICP určoval najmä vývoj cien energií (graf 13). Celková inflácia bola na jar záporná, potom sa však postupne zvyšovala. Do decembra stúpla v porovnaní s nízkymi hodnotami z apríla o viac ako 1,25 percentuálneho bodu.

Z ukazovateľov základnej inflácie však nevyplývajú žiadne zreteľné náznaky rastového trendu (graf 14). Inflácia HICP bez energií a potravín zotrvávala po celý rok 2016 na hodnotách medzi 0,7 % a 1 %. Nedostatočná rastová dynamika základnej inflácie bola čiastočne spôsobená nepriamym tlmiacim efektom prudkých poklesov cien ropy a ďalších komodít v minulosti, ktorý sa prejavuje s istým oneskorením. Domáce nákladové tlaky prameniace najmä z rastu miezd zostali tiež nízke (viac v boxe 3).

Pokiaľ ide o podrobnejší pohľad na hlavné zložky HICP, inflácia energií

zaznamenala v roku 2016 v priemere záporný príspevok k celkovej inflácii na úrovni -0,5 percentuálneho bodu. Bolo to spôsobené najmä vývojom cien ropy v eurách, ktoré primárne ovplyvňujú spotrebiteľské ceny kvapalných palív. Prenášajú sa aj do spotrebiteľských cien plynu, ale tento prenos je menej priamy a slabší a má väčší časový odstup.^[14]

Inflácia cien potravín sa po stúpajúcom trende v roku 2015, keď v poslednom štvrťroku 2015 dosiahla 1,4 %, vrátila v roku 2016 v priemere na 1,0 %. Tento pokles, ako aj fluktuácie počas roka sa pripisovali hlavne vývoju cien nespracovaných potravín, najmä cien ovocia a zeleniny, v ktorom sa odrážali hlavne prechodné účinky ich výrazného rastu vplyvom počasia v júli a auguste a ich následná prudká úprava smerom nadol v septembri a októbri. Inflácia cien spracovaných potravín bola naopak počas celého roka celkovo stabilná.

Ročná miera zmeny cien neenergetických priemyselných tovarov vzrástla v januári a februári na 0,7 %, potom však klesla a od augusta do decembra zostávala na úrovni 0,3 %. Tento pokles spôsobili ceny tovarov dlhodobej a strednodobej spotreby, čo sú dve dovozne najnáročnejšie zložky neenergetických priemyselných tovarov, ktoré teda pravdepodobne najviac ovplyvňuje posilňovanie nominálneho efektívneho výmenného kurzu eura, ktoré sa začalo na jar 2015. Pri tovaroch krátkodobej spotreby pretrvávala celkovo stabilná inflácia.

V tomto ohľade zostali inflačné tlaky v roku 2016 nízke. Ročná miera zmeny dovozných cien v roku 2015 výrazne klesla a od začiatku roka 2016 mala zápornú hodnotu najmä v dôsledku priameho vplyvu zhodnotenia nominálneho efektívneho výmenného kurzu eura (graf 15). Pokiaľ ide o domáci vývoj, inflácia cien výrobcov v odvetviach nepotravinárskych spotrebných tovarov zotrvávala počas celého roka na úrovniach okolo nuly. Vývoj cien výrobcov v odvetviach polotovarov poukazuje na značný vplyv cien nespracovanej ropy a iných komodít v počiatočných fázach cenového reťazca a na následný vplyv aj v jeho neskorších fázach (merané cenami spotrebných tovarov).

Inflácia cien služieb sa po celý rok 2016 pohybovala výrazne pod svojím dlhodobým priemerom na úrovni okolo1,1 %. Položky v zložke služieb v rámci HICP sa zvyčajne produkujú na domácom trhu, čo znamená, že ceny služieb by mali byť viac prepojené s vývojom domáceho dopytu a nákladov práce. V pomalom vývoji sa teda pravdepodobne odráža stále veľká miera nevyužitých kapacít na trhu tovarov a služieb a na trhu práce eurozóny.

Domáce cenové tlaky boli naďalej tlmené

Domáce cenové tlaky vyplývajúce z nákladov práce boli v prvých troch štvrťrokoch 2016 naďalej tlmené.

V prvých troch štvrťrokoch 2016 dosahoval rast kompenzácií na zamestnanca v priemere 1,3 % a rast jednotkových nákladov práce 0,9 % (graf 16). Mierne oživenie jednotkových nákladov práce v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 bolo spôsobené najmä nižším rastom produktivity práce, pričom rast kompenzácií na zamestnanca bol naďalej nízky. Tlmené tlaky na rast miezd možno vysvetliť stále veľkým prebytkom pracovnej sily, štrukturálnymi reformami trhu práce v posledných rokoch, ktoré vyústili do vyššej ochoty akceptovať nižšie mzdy v niektorých krajinách eurozóny, a nízkou infláciou.^[15]

Domáce cenové tlaky vyplývajúce z vývoja zisku (merané hrubým prevádzkovým prebytkom) sa v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 mierne znížili. Mohlo by to znamenať, že vplyv lepších obchodných podmienok súvisiacich s nízkymi cenami ropy (ktoré boli hlavným faktorom rastu zisku v roku 2015) na rast zisku postupne slabol, keďže ceny ropy sa zotavovali z nízkych úrovní zaznamenaných začiatkom roku 2016.^[16] V dôsledku toho bol zisk na jednotku produkcie hlavnou hybnou silou mierneho zníženia ročnej miery zmeny deflátora HDP v období od posledného štvrťroka 2015 do tretieho štvrťroka 2016.

Dlhodobé inflačné očakávania sa stabilizovali

Dlhodobé inflačné očakávania odvodené z výsledkov prieskumov sa v roku 2016 stabilizovali. Zo všetkých štyroch kôl prieskumu Survey of Professional Forecasters v roku 2016 vyplynuli inflačné očakávania o päť rokov na úrovni 1,8 %. Prieskum Consensus Economics z októbra 2016 predikuje dlhodobejšie inflačné očakávania na o niečo vyššej úrovni 1,9 %. Po dosiahnutí historicky najnižších hodnôt v júli sa inflačné očakávania implikované päťročnou sadzbou inflačných swapov o päť rokov oživili. Trhové očakávania v oblasti dlhodobej inflácie zostali však po celý rok nižšie ako očakávania vyplývajúce zprieskumov.

Vývoj peňažných a úverových agregátov

K dynamike rastu peňažnej zásoby a pohľadávok naďalej prispievajú nízke úrokové sadzby a vplyv opatrení menovej politiky ECB. Rast peňažnej zásoby sa v roku 2016 stabilizoval na vysokej úrovni, pričom rast pohľadávok sa naďalej postupne zotavoval.

Rast peňažnej zásoby zostal zhruba nezmenený

V roku 2016 zostal rast peňažnej zásoby zhruba nezmenený, aj keď dynamika rastu agregátu M3 sa v druhom polroku 2016 mierne oslabila (graf 17). V decembri 2016 bola ročná miera rastu menového agregátu M3 na úrovni 5,0 %, v porovnaní so 4,7 % z konca roka 2015. K miere rastu agregátu M3 naďalej prispievali jeho najlikvidnejšie komponenty, v dôsledku nízkych oportunitných nákladov na držbu likvidných vkladov v prostredí, ktoré sa vyznačovalo veľmi nízkymi úrokovými mierami a plochou výnosovou krivkou. Ďalšími hnacími silami menového vývoja v eurozóne boli neštandardné opatrenia ECB, najmä jej program nákupu aktív. Rast menového agregátu M1, ktorý profitoval z rýchlejšieho rastu jednodňových vkladov v držbe domácností a nefinančných korporácií, bol výrazný, ale v porovnaní s maximom v polovici roka 2015 sa spomalil. V decembri 2016 sa pohyboval na úrovni 8,8 %, v porovnaní 10,7 % v decembri 2015.

Pokiaľ ide o ďalšie hlavné komponenty menového agregátu M3, nízke úročenie menej likvidných peňažných aktív prispievalo k pretrvávajúcemu poklesu krátkodobých vkladov iných ako sú vklady splatné na požiadanie (t. j. M2 mínus M1), čo naďalej tlmilo rast menového agregátu M3. Miera rastu obchodovateľných nástrojov (t. j. M3 mínus M2), ktoré majú v agregáte M3 malú váhu, sa mierne zotavila, k čomu prispel výrazný rast akcií/podielov fondov peňažného trhu a zvýšená držba krátkodobých dlhových cenných papierov bánk.

Hnacím motorom emisie peňazí boli domáce zdroje

Domáce protipoložky, iné ako pohľadávky voči verejnej správe, mali v priebehu roka 2016 na rast agregátu M3 kladný vplyv (modrá oblasť grafu 18). Na jednej strane je to odrazom postupného zotavovania rastu pohľadávok voči súkromnému sektoru. Na druhej strane k rastu agregátu M3 naďalej prispievala značne negatívna ročná miera zmeny dlhodobejších finančných pasív PFI (okrem kapitálu a rezerv). Tento vývoj sa čiastočne vysvetľuje relatívne plochou výnosovou krivkou, ktorá súvisí s opatreniami menovej politiky ECB, v dôsledku čoho bola držba dlhodobých vkladov a bankových dlhopisov pre investorov menej priaznivá. Úlohu tu zohrala aj atraktívnosť cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO) ako alternatívy dlhodobejšieho financovania bánk prostredníctvom trhu.

Nákup dlhových cenných papierov v rámci programu nákupu cenných papierov sektora verejnej správy (PSPP) mal na rast agregátu M3 značný pozitívny vplyv (červená oblasť grafu 18). Na rozdiel od toho bol príspevok pohľadávok peňažných finančných inštitúcií voči verejnej správe bez Eurosystému negatívny (zelená oblasť grafu 18). Pritom čistá pozícia zahraničných aktív PFI eurozóny (ktorá je zrkadlovým obrazom čistej pozície zahraničných pasív zúčtovaných nepeňažnými inštitúciami eurozóny prostredníctvom bánk) bola naďalej hlavným faktorom tlmiacim ročný rast agregátu M3 (žltá oblasť grafu 18). Tento vývoj odráža najmä odlev kapitálu z eurozóny a prebiehajúce nastoľovanie rovnováhy v prospech investičných nástrojov z krajín mimo eurozóny. K tomuto trendu výraznou mierou prispel predaj štátnych dlhopisov eurozóny nerezidentmi v rámci programu nákupu cenných papierov, keďže výnosy z nich sa investujú hlavne do nástrojov z krajín mimo eurozóny.

Rast pohľadávok sa naďalej postupne zotavoval miernym tempom

Postupné zotavovanie rastu pohľadávok odzrkadľovalo vývoj úverov súkromnému sektoru (graf 17). Ročná miera rastu úverov PFI rezidentom eurozóny (vrátane sektora verejnej správy a súkromného sektora) sa v priebehu roka 2016 zvýšila a v decembri dosiahla 4,7 %, v porovnaní s úrovňou 2,3 % z decembra 2015. Zlepšenie dynamiky úverov bolo viditeľné najmä v prípade nefinančných korporácií. Rast úverov nefinančným korporáciám sa od prvého štvrťroka 2014, keď bol na minimálnej hodnote, výrazne zotavil. K tomuto vývoju prispel výrazný pokles úrokových sadzieb bankových úverov podporený ďalším znížením nákladov na financovanie bánk, k čomu prispeli najmä neštandardné opatrenia menovej politiky ECB. Konsolidácia bilancií bánk a stále vysoké úrovne nesplácaných úverov v niektorých krajinách však naďalej obmedzovali rast úverov.

Navyše, ako vyplýva z prieskumu úverovej aktivity bánk v eurozóne z januára 2017, k zotavovaniu rastu úverov prispeli zmeny dopytu po všetkých kategóriách úverov, zatiaľ čo podmienky poskytovania úverov podnikom sa celkovo stabilizovali. V tomto prieskume sa ako významné hybné sily zvyšovania dopytu po úveroch uvádza celkovo nízka úroveň úrokových sadzieb, aktivity v oblasti fúzií a akvizícií a vyhliadky na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie. V dôsledku programu nákupu aktív došlo v tomto kontexte k čistému uvoľneniu úverových štandardov, a najmä úverových podmienok. Banky ďalej uvádzali, že dodatočnú likviditu, ktorú získali z programu nákupu aktív a dlhodobejších cielených refinančných operácií, použili tak na poskytovanie úverov, ako aj na nahradenie financovania z iných zdrojov. Ďalej uvádzali, že záporná úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií ECB mala pozitívny vplyv na objem poskytovaných úverov, pričom zároveň prispievala k zmenšovaniu úverovej marže.

Úrokové sadzby bankových úverov domácnostiam a nefinančným korporáciám klesli na historické minimá

Akomodačné nastavenie menovej politiky ECB, zlepšená situácia v súvahách a ustupujúca rozdrobenosť finančných trhov celkovo podporujú znižovanie celkových nákladov bánk na financovanie, ktoré dosiahli historické minimá. Od júna 2014 banky premietali pokles nákladov na financovanie do nižších úrokových sadzieb (graf 19), ktoré v druhej polovici poklesli na historické minimá. Od začiatku júna 2014 (keď sa začal uplatňovať balíček ECB na uľahčenie prístupu k úverom) do decembra 2016 poklesli zložené úrokové miery bankových úverov nefinančným korporáciám a domácnostiam o približne 110 bázických bodov. Úrokové sadzby bankových úverov nefinančným korporáciám a domácnostiam okrem toho naďalej vykazovali menšie rozdiely medzi jednotlivými krajinami.

Fiškálna politika a štrukturálne reformy

Rozpočtový deficit eurozóny v roku 2016 naďalej klesal, k čomu prispeli najmä nižšie úrokové náklady a priaznivá cyklická pozícia. Fiškálna pozícia eurozóny bola pritom expanzívna. Pomer verejného dlhu eurozóny naďalej klesal. V mnohých krajinách je však úroveň dlhu stále vysoká, čo si vyžaduje ďalšie fiškálne úsilie a prorastovejšiu fiškálnu politiku, aby sa krajiny dostali na cestu znižovania pomeru verejného dlhu. Urýchlenie implementácie reforiem v podnikateľskom a regulačnom prostredí by pomohlo zvýšiť rastový potenciál eurozóny. Okrem toho sú v záujme podpory zamestnanosti potrebné komplexné reformy trhu práce.

Fiškálne deficity v roku 2016 naďalej klesali

Podľa makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému z decembra 2016 rozpočtový deficit verejnej správy eurozóny klesol z 2,1 % HDP v roku 2015 na 1,8 % HDP v roku 2016 (graf 20). Tento vývoj je v zásade podobný údajom z hospodárskej prognózy Európskej komisie zo zimy 2017. Znížený deficit bol výsledkom nižších platieb úrokov a priaznivej cyklickej pozície, ktoré výrazne kompenzovali zhoršujúce sa primárne saldo očistené od cyklických vplyvov. Zlepšenie agregovaného fiškálneho deficitu eurozóny bolo odrazom zlepšenej fiškálnej pozície väčšiny krajín eurozóny.

Fiškálna pozícia eurozóny, ktorá sa meria zmenou primárneho salda očisteného od cyklických vplyvov a bez štátnej pomoci finančnému sektoru, bola v roku 2016 expanzívna (graf 20).^[20] Bolo to hlavne v dôsledku prijatých fiškálnych opatrení na strane príjmov, ako napríklad zníženia priamych daní vo viacerých krajinách eurozóny. Expanzívna pozícia bola tiež podporená relatívne dynamickým rastom sociálnych platieb a medzispotreby. Ukazuje sa, že mnohé z krajín pravdepodobne použili časť úspor z platieb úrokov viac na zvýšenie primárnych výdavkov než na zníženie miery verejného dlhu alebo tvorbu rezerv. Prílev utečencov mal menší dosah na verejné financie ako v predchádzajúcom roku.

Pomer verejného dlhu eurozóny naďalej klesal

Pomer dlhu verejnej správy k HDP v eurozóne naďalej postupne klesal zo svojej najvyššej úrovne v roku 2014. Podľa makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému z decembra 2016 sa pomer dlhu k HDP znížil z 90,4 % v roku 2015 na 89,4 % v roku 2016. Za týmto zlepšením stáli v zhruba rovnakej miere tri faktory: i) priaznivý vývoj diferenciálu úrokových sadzieb a rastu pri nízkych úrokových sadzbách a hospodárskom oživení, ii) malé primárne prebytky a iii) záporné úpravy vzťahu deficitu a dlhu (graf 21).

V niektorých krajinách sú však úrovne verejného dlhu stále vysoké a dokonca rastú. Je to o to znepokojujúcejšie, že vysoký dlh verejných financií predstavuje záťaž, ktorá robí hospodárstvo zraniteľnejším voči makroekonomickým šokom a nestabilite finančného trhu a obmedzuje možnosť fiškálnej politiky absorbovať tieto šoky.^[21] V krajinách s vysokým pomerom dlhu k HDP je teda obzvlášť nutné nastaviť politiku tak, aby sa pomer verejného dlhu začal stabilne znižovať v plnom súlade s Paktom stability a rastu. Obmedzenie rizík udržateľnosti dlhu je veľmi dôležité aj z dlhodobejšej perspektívy, vzhľadom na závažné výzvy súvisiace so starnutím populácie, čo sa odzrkadľuje vo zvyšovaní nákladov na dôchodky a na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú opateru. Správa Európskej komisie o zdravotnej starostlivosti z roku 2016 identifikovala v krajinách EÚ potrebné kľúčové reformy na tlmenie tlakov na verejné výdavky v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej opatery.^[22]

Dostupný fiškálny priestor sa v jednotlivých krajinách líšil

Kým pre niektoré krajiny eurozóny je na zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti nevyhnutné ďalšie úsilie o fiškálnu konsolidáciu, iné krajiny majú voľný fiškálny priestor, keď sú plne v súlade s Paktom stability a rastu. Pakt stability a rastu poskytuje istú flexibilitu, ktorá môže potenciálne viesť k riešeniu potrieb stabilizácie na národnej úrovni. Pakt napríklad ponúka istý manévrovací priestor, pokiaľ ide o verejné investície a náklady na štrukturálne reformy.

Rozsah fiškálneho priestoru a miera jeho využitia sa v jednotlivých krajinách eurozóny líšili. Niektoré krajiny, ako Nemecko, využili dostupný fiškálny priestor na prispôsobenie rozpočtu značnému vplyvu prílevu utečencov. Naproti tomu krajiny bez voľného fiškálneho priestoru boli nútené realizovať fiškálne opatrenia, aby zabezpečili súlad s požiadavkami Paktu stability a rastu. Niektoré štáty, napríklad Taliansko, Lotyšsko a Litva, taktiež využili priestor pre zvýšenie deficitu, ktorý umožňuje ustanovenie Paktu stability a rastu o flexibilite vo vzťahu k verejným investíciám a dôchodkovým a štrukturálnym reformám.

Aby sa dostupný fiškálny priestor využil čo najlepšie, krajiny by sa mali vo svojich politických opatreniach zamerať na optimálne rozvrhnutie výdavkov na verejné investície tak, aby sa dal očakávať ich trvalý príspevok k hospodárskemu rastu v strednodobom horizonte. Hoci je rozsah makroekonomických vplyvov spojený s veľkou neistotou, verejné investície môžu mať pozitívne účinky na dopyt a zvýšenie objemu verejných zdrojov môže prispieť k zvýšeniu rastového potenciálu.^[23]

Krajiny by sa na podporu hospodárskej stabilizácie mali usilovať o prorastovejšie nastavenie fiškálnej politiky. Pokiaľ ide o výdavky, ich prehodnocovanie je sľubnou cestou k identifikovaniu nárokov, ktoré nemusia prispievať k zvýšeniu blahobytu, a môže pomôcť využívať verejné zdroje účinnejšie. Dôležitou oblasťou reforiem na strane príjmov je v mnohých krajinách zlepšenie prorastového nastavenia daňového systému a obmedzenie daňových únikov. Pozitívne účinky na rast a zamestnanosť môže mať predovšetkým zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, to znamená daní z príjmu fyzických osôb a príspevkov na sociálne zabezpečenie.^[24]

Nedostatočný súlad s fiškálnymi pravidlami EÚ

Je potrebné, aby krajiny zabezpečili prísne dodržiavanie ustanovení Paktu stability a rastu a zaistili včasnú korekciu rizík ohrozujúcich udržateľnosť dlhu. V roku 2016 krajiny eurozóny neplnili požiadavky paktu v plnej miere, a pokiaľ ide o ich implementáciu, ak si má Pakt stability a rastu zachovať plnú dôveryhodnosť, fiškálne pravidlá treba uplatňovať prísnejšie.

Fiškálna konsolidácia napreduje a s jej pomocou sa mohol v niekoľkých krajinách ukončiť postup pri nadmernom deficite. V prípade Írska a Slovinska bol postup pri nadmernom deficite v roku 2016 uzavretý riadne v stanovenom termíne. Podobne to bolo aj v prípade Cypru, kde sa tento postup ukončil rok pred stanoveným termínom. Spomedzi krajín eurozóny zostali na začiatku roka 2017 v nápravnej časti paktu len Francúzsko, Španielsko a Portugalsko.^[25]

Napriek tomu Európska komisia v súvislosti s požiadavkami Paktu stability a rastu zistila v roku 2016 v mnohých krajinách eurozóny značné rozpočtové nedostatky. Neviedlo to však k významnému zintenzívneniu príslušných postupov podľa paktu.^[26] V súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny zverejnenými v máji 2016 Komisia napríklad preskúmala porušenie dlhového kritéria v roku 2015 v Belgicku, Taliansku a vo Fínsku. Na základe hodnotenia číselnej referenčnej hodnoty dlhu a/alebo relevantných faktorov podľa Paktu stability a rastu sa však rozhodla, že postup pri nadmernom deficite neotvorí. V prípade Španielska a Portugalska sa Rada v auguste 2016 na základe odporúčania Komisie rozhodla sankcie neuložiť, napriek neúspechu týchto krajín podniknúť účinné kroky. Španielsku navyše predĺžila termín na splnenie požiadaviek postupu pri nadmernom deficite o dva roky, na rok 2018, a výrazne znížila požadované úrovne. V prípade Portugalska, ktoré muselo v roku 2015 vynaložiť rozpočtové prostriedky na podporu finančného sektora, Rada predĺžila termín na korekciu nadmerného deficitu o jeden rok, na rok 2016. Komisia dokonca ani nenavrhla pozastaviť čerpanie európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Európska komisia zverejnila 16. novembra 2016 hodnotenie návrhov rozpočtových plánov na rok 2017. Zistila, že šiestim krajinám v preventívnej časti, a to Belgicku, Taliansku, Cypru, Litve, Slovinsku a Fínsku, hrozí riziko nesplnenia požiadaviek paktu.^[27] Spomedzi krajín v nápravnej časti boli Francúzsko a – po predložení aktualizovaného návrhu rozpočtového plánu – aj Španielsko hodnotené ako celkovo v súlade s požiadavkami paktu. V prípade Portugalska sa očakávalo, že prekročí hranicu významnej odchýlky, aj keď len mierne. Euroskupina 5. decembra 2016 skonštatovala, že členské štáty, ktoré zostávajú v nápravnej časti paktu, by mali zabezpečiť včasnú korekciu svojho nadmerného deficitu a následne sa zodpovedajúco priblížiť k svojim strednodobým cieľom a zároveň by mali rešpektovať dlhové pravidlo.^[28]

Lepšie inštitúcie sú kľúčom k vyššiemu rastovému potenciálu

Aj keď hospodárske oživenie pokračuje, strednodobé a dlhodobé štrukturálne problémy, pokiaľ ide o rast eurozóny, zostávajú. Slabý rast produktivity, vysoká úroveň dlhu a štrukturálnej nezamestnanosti bránia silnejšiemu hospodárskemu rastu a vyžadujú si nový strategický impulz na strane ponuky. Je evidentné, že trend nevýrazného rastu HDP a zamestnanosti je spojený s nižšou kvalitou vnútroštátnych inštitúcií (zvládanie korupcie a právny štát), ako aj so strnulými štruktúrami trhu práce a tovarov.^[29] Fungujúce inštitúcie a ekonomické štruktúry sú pre odolnosť a dlhodobú prosperitu eurozóny nevyhnutné (graf 22).^[30]

Niekoľko indikátorov naznačuje, že vývoj reforiem v eurozóne sa po roku 2013 výrazne oslabil a miera ich realizácie klesla na úroveň pred krízou.^[31] Spomalenie reforiem je poľutovaniahodné, pretože existujú príklady spoľahlivých a správne zameraných reforiem, ktoré sa realizovali počas krízy a pre príslušné krajiny eurozóny sa ukázali byť značným prínosom.^[32]

Pomalá realizácia reforiem zvyšuje obavy v súvislosti s výhľadom rastu a zamestnanosti v eurozóne a bráni prijímaniu nevyhnutných opatrení na zlepšenie schopnosti menovej únie absorbovať šoky. V tabuľke 1 je vidieť pokrok, ktorý sa dosiahol pri realizácii odporúčaní Európskej komisie pre jednotlivé krajiny na rok 2016. Je zrejmé, že reformy sa v štátoch eurozóny realizovali nedostatočne. Ani jedno odporúčanie sa napríklad nesplnilo úplne a značný pokrok sa zaznamenal len v dvoch odporúčaniach. Určitý pokrok sa však v roku 2016 vo väčšine krajín eurozóny dosiahol v oblasti reforiem rámcových podmienok (napr. zefektívnenie rámca riešenia platobnej neschopnosti, zlepšenie reštrukturalizácie dlhu súkromného sektora a zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov k financovaniu). Pokiaľ ide o fiškálne štrukturálne reformy, opatrenia sa zamerali na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a niektoré krajiny eurozóny sa pokúsili zvýšiť efektívnosť verejnej správy a výberu daní. Čo sa týka reforiem na trhu práce alebo opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti v sektore služieb, pokrok vo väčšine krajín eurozóny bol veľmi malý, či dokonca žiadny. Tam, kde reformy prebiehali, boli zväčša nesystematické. To znamená, že potenciálne dôležité vzájomné dopĺňanie sa rôznych oblastí reforiem sa zanedbalo a premárnila sa príležitosť plne sa stotožniť s efektmi stimulujúcimi dopyt, ktoré plynú z rastúcich očakávaní vyšších budúcich príjmov.^[33]

Vlády by mali celkovo zintenzívniť realizáciu propodnikateľských reforiem. Ako sa uvádza v texte, v roku 2016 sa podnikli určité kroky na zlepšenie podnikateľského a regulačného prostredia, no pokrok dosiahnutý v posledných rokoch bol príliš malý na to, aby sa krajiny eurozóny zosúladili so svetovo osvedčenými postupmi. Ako už bolo uvedené v boxe 4, nevyužitý potenciál reforiem na zvýšenie produktivity a zamestnanosti je stále značný. Popri opatreniach na zlepšenie verejnej infraštruktúry by aj kroky prijaté na zvýšenie efektívnosti riešenia platobnej neschopnosti a konkurencieschopnosti na trhu tovarov a služieb pomohli podporiť investície a v podstate tiež agregovaný dopyt. Tieto priority v oblasti reforiem je treba doplniť o komplexnú reformu trhu práce, aby sa zlepšila jeho pružnosť, obmedzilo sa delenie medzi rôznymi druhmi pracovných zmlúv a zohľadnili sa rozdiely v kvalifikačnej štruktúre pracovných síl. V snahe riešiť vysokú nezamestnanosť by sa mali posilniť aj stratégie zamerané na rozvoj ľudského kapitálu a mobilitu pracovných síl, ako aj na aktívne programy trhu práce. Väčšia efektívnosť vo verejnej správe by tiež povzbudila rast produktivity a podporila súkromný sektor.

Nový impulz pri realizácii reforiem je potrebný aj na úrovni EÚ. Nová štruktúra správy ekonomických záležitostí začlenená do európskeho semestra Komisie by mala podporiť realizáciu reforiem v eurozóne, ale už spomenutý malý pokrok ukazuje, že treba vyvinúť omnoho väčšiu snahu. Ako je napríklad uvedené v správe piatich prezidentov^[34] uverejnenej v roku 2015, v strednodobom až dlhodobom horizonte je potrebný záväznejší proces približovania sa k dosiahnutiu odolnejších hospodárskych štruktúr. Úsilie o väčší pokrok na jednotnom trhu, zriadenie skutočnej únie kapitálového trhu a dobudovanie bankovej únie tiež pomôže vytvoriť odolnejšiu a prorastovejšiu eurozónu.

Menová politika zameraná na podporu hospodárskeho oživenia a rastu inflácie v eurozóne

Potreba ďalších menovopolitických opatrení v roku 2016

Na začiatku roka si zvýšenú pozornosť vyžadovali zhoršené ekonomické a finančné podmienky

Cieľom menovopolitických opatrení, ktoré ECB prijala v posledných rokoch, bola podpora hospodárskeho oživenia v eurozóne a návrat miery inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte. Tieto opatrenia, medzi ktoré patria cielené dlhodobejšie refinančné operácie (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO), program nákupu aktív (asset purchase programme – APP) a záporná úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií, boli zavedené vo viacerých krokoch a ukázali sa ako veľmi účinné z hľadiska podpory hospodárskeho oživenia a potláčania dezinflačných tlakov. Konvergenciu miery inflácie s cieľovou úrovňou stanovenou Radou guvernérov však počas roka 2016 brzdili nepriaznivé faktory a v priebehu roka tak bolo nevyhnutné prijať ďalšie opatrenia menovej politiky.

Na začiatku roka 2016 došlo k zhoršeniu ekonomických a finančných podmienok v dôsledku zvýšenej neistoty, geopolitických rizík a výraznejšej volatility na finančných a komoditných trhoch. Vzrástli predovšetkým obavy v súvislosti so smerovaním svetového hospodárstva vzhľadom na spomalenie rozvíjajúcich sa trhových ekonomík, najmä Číny. Stále slabšia, než sa očakávalo, bola navyše aj dynamika vývoja inflácie, hlavne v dôsledku obnoveného prudkého poklesu cien ropy a tlmeného rastu miezd. V spojení s klesajúcimi krátkodobými a strednodobými inflačnými očakávaniami tento vývoj poukazoval na zvýšené riziká sekundárnych účinkov, vzhľadom na možnosť, že slabé inflačné očakávania by mohli tvorcov miezd viesť k odďaľovaniu zvyšovania miezd.

Za týchto okolností Rada guvernérov v januári znova potvrdila svoju signalizáciu budúceho nastavenia menovej politiky a zdôraznila, že kľúčové úrokové sadzby ECB zostanú podľa jej očakávaní na súčasnej alebo nižšej úrovni počas dlhšieho obdobia a rozhodne ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. Vzhľadom na neistú intenzitu a dĺžku pôsobenia nepriaznivých faktorov okrem toho Rada guvernérov potvrdila potrebu posúdiť a prípadne prehodnotiť nastavenie menovej politiky na menovopolitickom zasadaní v marci 2016, keď budú k dispozícii ďalšie informácie vrátane nových projekcií.

Vyhliadky na trvalú zmenu vývoja inflácie smerom k cieľovej úrovni Rady guvernérov nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte sa v prvom štvrťroku zhoršili. Došlo predovšetkým k sprísneniu finančných podmienok, najmä na akciových a devízových trhoch, z ktorého vyplývalo riziko sprísnenia podmienok financovania reálnej ekonomiky. Dostupné informácie navyše poukazovali na spomaľovanie tempa hospodárskeho oživenia a inflácia sa znova vrátila do záporného pásma. Výrazný podiel na tomto znížení mali klesajúce ceny ropy, no aj základné cenové tlaky boli slabšie, než sa očakávalo. Znížili sa aj strednodobé trhové inflačné očakávania, čím ešte viac vzrástli riziká sekundárnych účinkov. V marcových projekciách odborníkov ECB boli projekcie inflácie výrazne upravené nadol, čím sa znova oddialil dátum projektovaného návratu inflácie na cieľovú úroveň Rady guvernérov nižšiu, ale blízku 2 %.

Nepriaznivejší výhľad vývoja si v marci vyžiadal ráznu reakciu menovej politiky

Za týchto okolností považovala Rada guvernérov za nevyhnutné prehodnotiť nastavenie menovej politiky a na zvýšené riziká ohrozujúce cieľ cenovej stability ECB zareagovať ďalším výrazným menovým stimulom. Rada guvernérov následne v marci 2016 zaviedla komplexný balík menovopolitických opatrení.

Na svojom zasadaní v marci sa Rada guvernérov rozhodla: i) znížiť kľúčové sadzby menovej politiky, predovšetkým znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií na -0,40 %^[38], ii) od apríla 2016 zvýšiť objem nákupov v rámci programu APP na 80 mld. € mesačne a zvýšiť limity podielu jednotlivých emitentov a emisií pri nákupe určitých druhov cenných papierov, iii) zahrnúť do programu APP nový program nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme – CSPP), v rámci ktorého sa nakupujú eurové dlhopisy investičného stupňa vydané nebankovými spoločnosťami usadenými v eurozóne, a iv) zaviesť novú sériu štyroch cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO-II), každú so splatnosťou štyri roky, začínajúc v júni 2016. Rada guvernérov navyše v rámci signalizácie budúceho nastavenia menovej politiky znova uviedla, že kľúčové úrokové sadzby ECB podľa jej očakávaní zostanú na súčasnej alebo nižšej úrovni počas dlhšieho obdobia a rozhodne ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív, a znova potvrdila, že nákupy budú pokračovať do konca marca 2017, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu.

Cieľom tohto komplexného súboru opatrení bolo ešte viac uvoľniť podmienky úverovania súkromného sektora a podporiť poskytovanie úverov súkromnému sektoru a tým posilniť dynamiku oživenia hospodárskej aktivity v eurozóne a urýchliť návrat inflácie na cieľovú úroveň. Opatrenia tiež pomohli zmierniť tlaky pozorované na finančnom trhu v skoršej časti roka a zabrániť tomu, aby narušili transmisiu akomodačného nastavenia menovej politiky (časť 2.2 kapitoly 1). Zámerom zníženia sadzby jednodňových sterilizačných operácií bolo ďalšie uvoľnenie úverových podmienok (graf 23). Banky disponujúce likviditou nad rámec povinných minimálnych rezerv by boli motivované použiť prebytočnú likviditu buď na nákup ďalších aktív, alebo na poskytnutie väčšieho objemu úverov reálnej ekonomike. Záporná sadzba jednodňových sterilizačných operácií tak podporila program APP posilnením účinkov preskupovania portfólií.

TLTRO-II boli zavedené ako dôležitý prvok opatrení na uvoľnenie úverových podmienok a podporu poskytovania úverov, ktorého cieľom je podporiť transmisiu menovej politiky prostredníctvom kanála bankových úverov. Hoci ich maximálna úroková sadzba bola stanovená na úrovni sadzby hlavných refinančných operácií platnej v deň pridelenia prostriedkov, skutočne použitá sadzba mohla byť pre banky, ktorých úverové toky prekročia vopred stanovenú referenčnú hodnotu, na úrovni sadzby jednodňových sterilizačných operácií.^[39]

Zavedením programu CSPP sa ešte viac posilnil vplyv nákupu aktív vykonávaného Eurosystémom na reálnu ekonomiku. Okruh akceptovateľných aktív zostal široký, aby mohlo z programu ťažiť čo najviac podnikov a sektorov.^[40] Nákup aktív v rámci programu CSPP bol v zásade možný tak na primárnom, ako aj na sekundárnom trhu.^[41]

V druhej polovici roka sa potvrdila odolnosť hospodárstva eurozóny, základná inflácia však bola naďalej nízka

Balík menovopolitických opatrení prijatý v marci 2016 sa spolu s dovtedy zavedenými rozsiahlymi menovými stimulmi významnou mierou zaslúžil o zvýšenie odolnosti hospodárstva eurozóny voči globálnej a politickej neistote. V reakcii na výsledok referenda v Spojenom kráľovstve o členstve v EÚ v polovici roka 2016 došlo spočiatku k zvýšeniu volatility na finančnom trhu, trhy však celkovo preukázali povzbudivú mieru odolnosti a pomerne rýchlo sa upokojili. K zachovaniu tejto odolnosti prispela pripravenosť svetových centrálnych bánk poskytnúť v prípade potreby likviditu, v spojení s prísnym rámcom regulácie a dohľadu nad bankami v eurozóne, a akomodačné menovopolitické opatrenia ECB.

Potenciálne budúce dôsledky referenda v Spojenom kráľovstve a ďalšie pretrvávajúce geopolitické neistoty spolu s tlmenými vyhliadkami rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách zároveň naďalej tlmili zahraničný dopyt a spočiatku sa považovali za zdroj rizík zhoršenia výhľadu hospodárskeho vývoja v eurozóne v druhej polovici roka. Táto obava bola zohľadnená aj v makroekonomických projekciách odborníkov ECB zo septembra 2016, v ktorých bola prognóza hospodárskeho rastu eurozóny oproti júnovým projekciám upravená mierne nadol. Základné cenové tlaky okrem toho stále nevykazovali presvedčivý trend rastu a zostali zdrojom obáv. Výhľad hospodárskeho rastu a vývoja inflácie v eurozóne bol predovšetkým aj naďalej podmienený veľmi priaznivými podmienkami financovania, ktoré do značnej miery odrážali akomodačné nastavenie menovej politiky.

Na jeseň preto Rada guvernérov pokračovala vo veľmi pozornom monitorovaní ekonomického vývoja a vývoja na finančných trhoch a zdôraznila svoje odhodlanie zachovať rovnako výraznú mieru menovej podpory, ktorá je potrebná na zabezpečenie trvalej konvergencie miery inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Na zvýšenie pripravenosti a schopnosti v prípade potreby konať navyše Rada guvernérov poverila príslušné výbory Eurosystému vyhodnotením dostupných možností zabezpečenia hladkej realizácie programu APP do marca 2017, prípadne aj dlhšie.

Ku koncu roka hospodárske oživenie eurozóny naďalej odolávalo prevládajúcej neistote, a to aj vďaka naďalej výraznému vplyvu menovopolitických opatrení na reálnu ekonomiku eurozóny. Oživenie pokračovalo miernym, no stále jednoznačnejším tempom, predovšetkým vďaka rastúcemu domácemu dopytu, rastu reálneho disponibilného príjmu, stabilnej tvorbe pracovných miest a stále veľmi priaznivým podmienkam financovania. V dôsledku rastúcich cien energií sa zvýšila aj inflácia a počítalo sa s jej ďalším oživovaním.

Súbor decembrových menovopolitických opatrení bol zameraný na zachovanie veľmi výraznej miery menovej akomodácie

Scenár trendu postupného rastu inflácie sa naďalej opieral o značnú mieru podpory akomodačnej menovej politiky. Vzhľadom na dlhšie obdobie slabého vývoja základnej inflácie sa nepovažovalo za pravdepodobné, že sa s dostatočnou istotou podarí zabezpečiť udržateľnú konvergenciu miery inflácie smerom k cieľovej úrovni. Za týchto okolností sa považovalo za opodstatnené zachovať veľmi výraznú mieru menovej akomodácie dlhšie než do marca 2017.

Na svojom zasadaní v decembri sa preto Rada guvernérov rozhodla: i) predĺžiť horizont čistých nákupov aktív rozhodnutím o pokračovaní programu APP – popri reinvestovaní splatných cenných papierov^[42] – tempom 60 mld. € za mesiac od apríla 2017 do konca decembra 2017, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu; a ii) upraviť od januára 2017 parametre programu APP na zabezpečenie jeho naďalej plynulého priebehu, a to skrátením minimálnej zostatkovej splatnosti akceptovateľných cenných papierov v rámci programu nákupu aktív verejného sektora z dvoch na jeden rok a povolením (v potrebnom rozsahu) nákupov cenných papierov, ktorých výnos do splatnosti je nižší ako úroková miera jednodňových sterilizačných operácií ECB.^[43] Kľúčové úrokové sadzby ECB zostali nezmenené a Rada guvernérov potvrdila, že naďalej očakáva, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú počas dlhšieho obdobia a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. Rada guvernérov tiež znova potvrdila svoje odhodlanie pozorne sledovať vývoj výhľadu cenovej stability a pripravenosť konať, ak to bude na dosiahnutie jej cieľa nevyhnutné, s využitím všetkých nástrojov, ktoré má v rámci svojho mandátu k dispozícii. Rada guvernérov predovšetkým zdôraznila, že ak by medzitým došlo k zhoršeniu výhľadu vývoja alebo ak by finančné podmienky prestali zodpovedať ďalšiemu napredovaniu k trvalej zmene vývoja inflácie, má v úmysle zväčšiť rozsah programu a/alebo predĺžiť jeho trvanie.

Cieľom týchto rozhodnutí bolo zabezpečiť naďalej veľmi priaznivé podmienky financovania v eurozóne, ktoré mali z hľadiska plnenia cieľa ECB – udržiavania cenovej stability – naďalej zásadný význam. Zámerom predĺženia horizontu nákupov v rámci programu APP bolo predovšetkým zabezpečiť stabilnejšiu podporu podmienok financovania a tým aj trvalejšiu transmisiu stimulačných opatrení s cieľom prispieť k miernemu, no stále stabilnejšiemu oživeniu. Stálejšia prítomnosť Eurosystému na trhu mala zároveň priniesť stabilitu v prostredí zvýšenej neistoty, okrem iného vzhľadom na obavy z potenciálnych dlhodobejších dôsledkov referenda v Spojenom kráľovstve a z možných politických dôsledkov prezidentských volieb v Spojených štátoch. Zníženie mesačného tempa nákupov vyplývalo z prehodnotenia rozloženia rizík, v rámci ktorého Rada guvernérov dospela k záveru o zvýšení dôvery v celkovú výkonnosť hospodárstva eurozóny a o prevažnom rozptýlení deflačných rizík. Celkovým zámerom rozhodnutia bola ochrana podmienok financovania v eurozóne a upevnenie a posilnenie oživenia, bez ohľadu na možné externé alebo interné šoky.

Vplyv menovej politiky na finančné a ekonomické podmienky

Komplexné menovopolitické opatrenia ECB naďalej účinným spôsobom zabezpečovali výraznú mieru menovej akomodácie

Opatrenia menovej politiky zavedené od polovice roka 2014, keď ECB po prvýkrát prijala rozsiahle kroky na uvoľnenie menovej politiky vrátane opatrení zameraných na uvoľnenie úverových podmienok, boli kľúčovým faktorom hospodárskeho oživenia v eurozóne. Komplexné menovopolitické opatrenia, ako napríklad nákupy aktív, cielené dlhodobejšie refinančné operácie (TLTRO) a nízke úrokové sadzby, sa aj naďalej premietajú do reálnej ekonomiky. Vďaka nim došlo k značnému uvoľneniu podmienok úverovania domácností a podnikov a posilneniu úverovej dynamiky, čo viedlo k zvýšeniu celkovej spotreby v eurozóne.

Výsledkom čistých nákupov v rámci programu nákupu aktív (APP), v ktorom sa prostredníctvom jeho štyroch podprogramov (programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP), programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP), tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP3) a programu nákupu aktív podnikového sektora (CSPP)) uskutočňuje nákup širokého spektra cenných papierov súkromného a verejného sektora, bola výrazná miera menovej akomodácie. Realizácia programu APP v roku 2016 prebiehala naďalej hladko. Vďaka pružnosti realizácie programu APP bolo možné udržiavať celkový priemerný mesačný objem nákupov v súlade s cieľom stanoveným Radou guvernérov, tzn. na úrovni 60 mld. € za mesiac (od januára do marca 2016), resp. 80 mld. € (počas zvyšku roka). V auguste a decembri, keď je likvidita trhu zvyčajne nižšia, bol však objem nákupov mierne nižší, zatiaľ čo v ostatných mesiacoch bol mierne vyšší. Na celkových nákupoch mal aj naďalej zďaleka najväčší podiel program PSPP (graf 24).

Vplyv opatrení ECB sa naďalej účinne prejavoval prostredníctvom finančných trhov a bankového systému

Účinok opatrení menovej politiky ECB na referenčné finančné aktíva je výrazný. V dôsledku nákupov Eurosystému a prostredia nízkych úrokových mier došlo od polovice roka 2014 predovšetkým k značnému poklesu mier peňažného trhu a výnosov štátnych dlhopisov.^[50] Na konci roka 2016 menová politika ECB tiež do istej miery pomohla ochrániť podmienky na dlhopisových trhoch eurozóny pred účinkom rastúcich výnosov štátnych dlhopisov v Spojených štátoch. Opatrenia ECB mali vplyv aj na vývoj ďalších segmentov finančných trhov. Preskupovanie portfólií a pozitívne makroekonomické účinky veľmi výraznej miery menovej akomodácie napríklad podľa všetkého prispeli k oživeniu cien akcií. Nominálny efektívny výmenný kurz eura sa v roku 2016 celkovo znížil.

Menovopolitické opatrenia ECB prispeli k výraznému zlepšeniu podmienok financovania bánk, a to dvoma spôsobmi. Po prvé, nástroje bankového financovania patrili medzi triedy aktív, ktoré zaznamenali výrazné zníženie strednodobých až dlhodobých výnosov. K tomuto vývoju prispeli účinky preskupovania portfólií v dôsledku nákupov aktív uskutočňovaných Eurosystémom a účinky nedostatočnej ponuky v dôsledku zníženej emisie dlhopisov zo strany bánk, ktoré namiesto toho získavali prostriedky v operáciách TLTRO.^[51] Výsledkom bol výrazný pokles kompozitných nákladov bánk na dlhové financovanie (graf 25). Po druhé, pred nákladnejším krátkodobým trhovým financovaním banky naďalej uprednostňovali financovanie prostredníctvom operácií TLTRO (a okrem toho využívali aj možnosť prejsť z TLTRO-I na lacnejšie TLTRO-II).^[52] V roku 2016 sa uskutočnili tri z plánovaných štyroch operácií TLTRO-II; posledná je naplánovaná na marec 2017.^[53] Celkový objem čerpaných prostriedkov do konca roka 2016 dosiahol 506,7 mld. €, čo predstavuje približne 43 % celkového potenciálneho objemu financovania bánk v rámci programu TLTRO-II.

Celkový vplyv programu APP a zápornej sadzby jednodňových sterilizačných operácií na ziskovosť bánk bol obmedzený, keďže ich účinky na rôzne komponenty bankových príjmov sa v prevažnej miere navzájom zneutralizovali (graf 26). Tieto dve opatrenia na jednej strane viedli k poklesu úrokových mier širokého spektra finančných aktív, zúženiu úrokových marží a tým aj k zníženiu čistých úrokových výnosov. Zvýšenie trhovej hodnoty štátnych dlhopisov v držbe bánk však na druhej strane viedlo ku kapitálovým ziskom. Pozitívne účinky nedávnych menovopolitických opatrení na výhľad hospodárskeho vývoja navyše prispeli k zvyšovaniu objemu úverov a zlepšovaniu kreditnej kvality.

Podniky v eurozóne ťažili z akomodačného nastavenia menovej politiky ECB

Účinok menových stimulov na podmienky úverovania a tvorbu bankových úverov bol pozoruhodný. Od júna 2014 došlo k značnému poklesu úrokových mier v rámci širokého spektra tried aktív a úverových trhov. Podniky a domácnosti v eurozóne tak mohli ťažiť z priaznivejších úverových podmienok. Úrokové sadzby bankových úverov pre podniky napríklad od júna 2014 do decembra 2016 klesli o viac ako 110 bázických bodov (graf 19).

Uvoľnenie podmienok pociťujú aj malé a stredné podniky, ktoré sú hlavnou oporou hospodárstva eurozóny a pre ktoré sú bankové úvery významným zdrojom financovania. Podmienky poskytovania bankových úverov malým a stredným podnikom sa ďalej zlepšili: úrokové sadzby veľmi malých bankových úverov poskytovaných podnikom sa od mája 2014 znížili o približne 180 bázických bodov. V prieskume o prístupe podnikov v eurozóne k financovaniu navyše malé a stredné podniky naďalej potvrdzovali zlepšovanie prístupu k úverom a zvýšenú ochotu bánk poskytovať úvery s výhodnejšími úrokovými sadzbami.^[54] Nové bankové úvery podniky aj naďalej používajú najmä na financovanie investičných projektov, zásob a prevádzkového kapitálu.

Nákupy aktív uskutočňované Eurosystémom a prostredie nízkych úrokových mier motivovali banky poskytovať viac úverov, napríklad znížením atraktívnosti investovania do menej výnosných cenných papierov. K motivácii poskytovať väčší objem úverov prispelo aj zníženie nákladov na získanie financovania prostredníctvom operácií TLTRO-II pre tie banky, ktoré aktívne poskytujú úvery (náklady bánk na získanie financovania prostredníctvom TLTRO-II sú nižšie, ak ich úverové toky prekročia určitú referenčnú hodnotu). Ako potvrdili výsledky prieskumu bankových úverov v eurozóne, došlo tak k uvoľneniu úverových štandardov a zlepšeniu podmienok bankových úverov.^[55] Vzhľadom na rastúci dopyt po úveroch tak v eurozóne pokračovalo postupné oživovanie poskytovania úverov súkromnému sektoru. Od mája 2014 do decembra 2016 sa ročná miera rastu úverov domácnostiam zvýšila z -0,1 % na 2,0 %; ročná miera rastu úverov nefinančným korporáciám sa zvýšila z -2,9 % na 2,3 % (graf 27).

Počiatočné údaje o vplyve programu CSPP na uvoľnenie podmienok financovania boli povzbudivé. Oznámenie programu CSPP dňa 10. marca 2016 výrazne prispelo k prebiehajúcemu znižovaniu spreadov medzi výnosmi dlhopisov vydaných nefinančnými korporáciami a bezrizikovou sadzbou (graf 28).^[56] Program CSPP navyše počas roka podporil emisiu podnikových dlhopisov denominovaných v eurách (graf 29). V neposlednom rade sa v dôsledku preskupovania portfólií zvýšil aj dopyt po dlhopisoch, ktoré v rámci programu CSPP nie sú akceptovateľné, čo viedlo k zvýšeniu ich emisie. Program CSPP tiež významným spôsobom ovplyvnil podmienky financovania podnikov, keďže banky vzhľadom na proces nahrádzania bankových úverov emisiou podnikových dlhopisov v prieskumoch vykazovali silnejšie konkurenčné tlaky a výraznejší pokles marží v prípade úverov veľkým podnikom.

Realizácia programu CSPP prebiehala v súlade s pôvodným zámerom oznámeným pri jeho zavedení, ktorý predpokladal náležitú diverzifikáciu nákupov, pokiaľ ide o rôzne ratingy, sektory, krajiny a emitentov. K 31. decembru 2016 mal Eurosystém v držbe nebankové podnikové dlhopisy vydané 225 rôznymi emitentmi v hodnote približne 51 mld. €.

Akomodačná menová politika ECB výraznou mierou podporila makroekonomický vývoj v eurozóne

Celkovo mali opatrenia menovej politiky, ktoré ECB zaviedla od júna 2014, výrazný vplyv na makroekonomický vývoj. Hospodársky rast i vývoj inflácie v roku 2016 by boli bez týchto opatrení podstatne slabšie. Opatrenia ECB predovšetkým prispeli k zníženiu rizika deflácie.

Európsky finančný sektor: zvyšovanie odolnosti v podmienkach nízkej ziskovosti

V roku 2016 ECB v rámci pravidelného hodnotenia vznikajúcich rizík a odolnosti finančného systému zistila celý rad rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu v eurozóne. Celková hladina systémového napätia v eurozóne zostala napriek tomu obmedzená. Finančné inštitúcie napriek často nízkej ziskovosti v mnohých prípadoch dokázali zvýšiť mieru svojej odolnosti, okrem iného navyšovaním kapitálu.

Od založenia jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SMM), ktorý tvorí ECB a príslušné vnútroštátne orgány krajín eurozóny, v novembri 2014 bol rok 2016 druhý celý rok, počas ktorého ECB plnila svoje makro- a mikroprudenciálne úlohy. ECB sa tiež podieľala na viacerých dôležitých regulačných iniciatívach a opatreniach zameraných na vytvorenie tretieho piliera bankovej únie – európskeho systému ochrany vkladov.

Riziká a zraniteľné miesta vo finančnom systéme eurozóny

ECB sleduje vývoj finančnej stability v eurozóne a finančné systémy EÚ s cieľom identifikovať prípadné zraniteľné miesta a zdroje systémových rizík. V rámci plnenia tejto úlohy spolupracuje s ostatnými centrálnymi bankami Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk. Na vznik potenciálnych systémových rizík vo finančnom systéme reaguje makroprudenciálnymi opatreniami.

ECB predkladá svoju analýzu finančnej stability v rámci svojej polročnej správy o finančnej stabilite.^[60] V oblasti analýzy finančnej stability ECB tiež poskytuje analytickú podporu Európskemu výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB).

Vlny turbulencií na svetových finančných trhoch v roku 2016 a obavy z vyhliadok ziskovosti bánk v eurozóne

Celková hladina systémového napätia v eurozóne v roku 2016 napriek krátkym vlnám turbulencií na svetových finančných trhoch zostala obmedzená. Medzi zaznamenané turbulencie patrilo zhoršenie nálady na trhu začiatkom roka, vyvolané volatilitou cien akcií v Číne a obavami o nové trhové ekonomiky, a v neskoršej časti roka politická neistota zapríčinená výsledkom britského referenda o členstve v EÚ a prezidentských volieb v Spojených štátoch. Ceny akcií bánk v eurozóne v roku 2016 zaznamenali fázy vysokej volatility, ktorá celkovo prispela k nárastu odhadovanej ceny kapitálu. Jednou z hlavných príčin tohto vývoja boli i naďalej obavy trhu z vyhliadok ziskovosti bánk v eurozóne v prostredí pomalého hospodárskeho rastu a nízkych úrokových mier. Miestami prudší nárast systémového napätia však tlmila naďalej akomodačná povaha menovej politiky a ustupujúce obavy trhu z vývoja v Číne, vďaka čomu štandardné ukazovatele napätia v bankovom, štátnom a finančnom sektore koncom roka zostávali na nízkej úrovni (graf 30).

V tomto prostredí boli v roku 2016 identifikované štyri hlavné riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne (tabuľka 2). Vzhľadom na vyššiu politickú neistotu, zraniteľnosť rozvíjajúcich sa trhových ekonomík a pomerne nízke trhové oceňovanie rizík vzrástla pravdepodobnosť globálneho preceňovania rizík. Investori zároveň v prostredí nízkych úrokových mier naďalej zvyšovali hladinu rizika vo svojich portfóliách. Pokiaľ ide o ceny aktív, výnosy podnikových dlhopisov v roku 2016 zostávali na nízkej úrovni, zatiaľ čo niektoré akciové trhy naopak vykazovali známky nadhodnotenia. V niektorých krajinách bolo tiež vidieť signály nadhodnocovania rezidenčných a komerčných nehnuteľností.

Medzi ďalšie hlavné problémy v roku 2016 patrili rôzne dôsledky bankovej krízy a krízy štátneho dlhu. Bankový sektor eurozóny bol napriek spomínanej odolnosti voči trhovému napätiu naďalej zraniteľný. Pomalý hospodársky rast a s ním súvisiace prostredie nízkych úrokových mier vyvíjali tlak na vyhliadky ziskovosti bánk v rozvinutých ekonomikách (graf 31). Napriek týmto ťažkostiam banky v posledných rokoch výrazne upevnili svoje kapitálové pozície (o čom svedčia aj závery celoúnijného záťažového testu Európskeho orgánu pre bankovníctvo v roku 2016).

V niektorých krajinách eurozóny boli ziskové vyhliadky tiež tlmené štrukturálnym prebytkom kapacít a nedokončenou adaptáciou obchodných modelov v prostredí nízkych úrokových mier (box 7).

Okrem toho v niektorých krajinách eurozóny zostával vysoký objem problémových úverov (non-performing loans – NPL), ktorý spôsoboval obavy o budúcu ziskovosť bánk a finančnú stabilitu (box 8). Znižovanie ich stavu postupovalo i naďalej pomaly. Zo strany bánk bol jedným z dôvodov nedostatok prevádzkových kapacít a skúseností s riadením problémových úverov, ako aj kapitálové obmedzenia a nízka ziskovosť. Rýchlejšiemu riešeniu otázky problémových úverov tiež bránili štrukturálne faktory, napr. neefektívne konkurzné právo, kapacitne preťažené súdnictvo, obmedzené možnosti mimosúdneho vyrovnania, nedostatočne rozvinutý trh s problémovými úvermi, ako aj účtovné a daňové otázky.^[61]

Riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v roku 2016 pramenili i z oblastí mimo bankového sektora. V prvom rade sa prehĺbili obavy týkajúce sa udržateľnosti dlhu verejnej správy a nefinančného sektora. Okrem toho sa tiež zvýšila miera riskovania v rýchlo rastúcom sektore investičných fondov. Hoci investičné fondy v eurozóne naďalej odolávali trhovému napätiu, odlev aktív z niektorých majetkových fondov v Spojenom kráľovstve v dôsledku výsledku referenda poukázal na nedostatky otvorených fondov (otvorené fondy sú oprávnené vydávať neobmedzený počet podielových listov, pričom investori môžu svoje investície kedykoľvek vypovedať). Tieto riziká boli znásobené absenciou systémovej perspektívy, pokiaľ ide o reguláciu tohto sektora, a následnými ťažkosťami pri prevencii narastania celosektorových rizík.

Štrukturálna analýza širšieho finančného sektora eurozóny vrátane poisťovní, penzijných fondov a tieňových bankových subjektov potvrdila, že nebankový finančný sektor v roku 2016 ďalej expandoval.^[62] Bankový sektor v roku 2016 naďalej smeroval k tradičnejším obchodným aktivitám. Presun z centrálnobankového a veľkoobchodného financovania ku vkladovému bol sprevádzaný poklesom miery dlhového financovania.

Makroprudenciálna funkcia ECB

Zodpovednosť za rozhodnutia o makroprudenciálnych opatreniach v eurozóne nesú spoločne vnútroštátne orgány a ECB. Vnútroštátne orgány majú i naďalej právomoc prijímať makroprudenciálne opatrenia, ECB však nimi prijaté opatrenia môže doplniť v prípade makroprudenciálnych nástrojov, ktoré jej boli zverené legislatívou EÚ. Asymetrická povaha právomocí zodpovedá úlohe, ktorú má ECB plniť pri prekonávaní potenciálnej zaujatosti a výslednej nečinnosti na národnej úrovni.

V roku 2016 ECB spolu s vnútroštátnymi orgánmi pokračovala vo všeobecnej diskusii o používaní makroprudenciálnych nástrojov, na technickej i politickej úrovni. Účelom tejto diskusie je posúdiť primeranosť nastavenia makroprudenciálneho rámca vo všetkých krajinách podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu.

Makroprudenciálna politika v roku 2016

V roku 2016 ECB v záujme zvýšenia transparentnosti a zdôraznenia významu makroprudenciálnej politiky zintenzívnila svoju úlohu v koordinácii makroprudenciálnej politiky a súvisiacej externej komunikácii. Rada guvernérov v nadväznosti na rokovania v Makroekonomickom fóre, zloženom z členov Rady guvernérov a Rady pre dohľad ECB, vydala svoje prvé makroprudenciálne vyhlásenie. V marci a októbri boli tiež vydané prvé dve čísla Makroekonomického bulletinu ECB. Účelom bulletinu je zvýšiť transparentnosť makroprudenciálnej politiky, informovať o prebiehajúcom výskume makroprudenciálnych otázok a približovať spôsob jeho aplikácie vo vývoji politiky v ECB. Prvé číslo bulletinu sa tiež zaoberalo rámcom makroprudenciálnej politiky ECB a jeho väzbami na ďalšie makroprudenciálne fóra a procesy v EÚ.^[69]

ECB tiež plnila svoj zákonný mandát posudzovať makroprudenciálne rozhodnutia vnútroštátnych orgánov v krajinách, na ktoré sa vzťahuje európsky bankový dohľad. Dostala oznámenia o viac než sto rozhodnutiach tohto druhu, z ktorých väčšina sa týkala určovania výšky proticyklických kapitálových rezerv a identifikácie systémovo dôležitých úverových inštitúcií a kalibrácie ich kapitálových rezerv. ECB tiež prijala notifikácie o implementácii rezervy na krytie systémového rizika a minimálnych rizikových váh v niektorých krajinách.

Všetkých 19 krajín eurozóny štvrťročne vyhodnocuje cyklické systémové riziká a stanovuje výšku proticyklickej kapitálovej rezervy. Vo väčšine krajín eurozóny cyklické riziká zostali obmedzené. Rada guvernérov s rozhodnutiami vnútroštátnych orgánov o výške proticyklických kapitálových rezerv súhlasila. Predovšetkým na Slovensku viedol výrazný nárast cyklických systémových rizík k rozhodnutiu stanoviť výšku proticyklickej kapitálovej rezervy na 0,5 % s účinnosťou od 1. augusta 2017.

V roku 2016 ECB, vnútroštátne orgány a Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB) po konzultácii s Bazilejským výborom pre bankový dohľad aktualizovali hodnotenie globálne systémovo dôležitých bánk (G-SIB) v krajinách eurozóny. Na základe hodnotenia bolo osem bánk vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Španielsku zaradených do medzinárodne dohodnutých kategórií G-SIB 1 a 3, na ktoré sa vzťahujú kapitálové rezervy vo výške 1,0 %, resp. 2,0 %.^[70] Nové sadzby kapitálových rezerv platia od 1. januára 2018, pričom sa uplatňuje prechodné obdobie. Zoznam G-SIB a ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (other systemically important institutions – O-SII) a ich rezervných sadzieb sa každoročne prehodnocuje.

Vnútroštátne orgány tiež rozhodli o výške kapitálových rezerv 110 O-SII. Stanovené sadzby kapitálových rezerv sú v súlade s novou metodikou ECB na hodnotenie rezerv O-SII.^[71] Od roku 2019 budú mať všetky O-SII striktne kladné sadzby kapitálových rezerv.

Makroprudenciálne záťažové testy

ECB v rámci svojej makroprudenciálnej funkcie a popri aktívnej účasti na celoúnijnom dohľadovom záťažovom testovaní v roku 2016 uskutočnila aj makroprudenciálnu nadstavbu záťažového testu.^[72] Zatiaľ čo v dohľadových záťažových testoch sa pozornosť sústreďuje na odhadovanie priameho vplyvu na platobnú schopnosť jednotlivých bánk, makroprudenciálna nadstavba je zameraná na kvantifikovanie potenciálnych sekundárnych makroekonomických dôsledkov naplnenia rizík. Štúdia vychádzala z koncepčného rámca vyvinutého pracovníkmi ECB, ktorý bude slúžiť ako pomôcka pri kalibrácii opatrení makroprudenciálnej politiky.^[73]

Prvým krokom bolo odhadnúť vplyv zmien agregátneho stavu bankových úverov na platobnú schopnosť bánk a čiastočne tak odstrániť nekonzistentnosť vyplývajúcu z predpokladu statickej súvahy používaného v metodike celoúnijných záťažových testov. V ďalšom kroku sa odhadovali sekundárne účinky na makroekonomické ukazovatele. Tieto súvisia s potenciálnou adaptáciou bánk v prípade, že ich koeficient kapitálovej primeranosti v nepriaznivom scenári klesne pod vopred stanovený kapitálový cieľ. Ich intenzita závisí od zvolenej adaptačnej stratégie: čím vyššiu úlohu v nej zohráva emisia akcií, tým menšie sú sekundárne makroekonomické účinky.

Popri endogénnej reakcii bankového sektora na nepriaznivé podmienky sa v rámci makroekonomickej nadstavby analyzovali dva ďalšie kanály, prostredníctvom ktorých môžu sekundárne účinky napätia ďalej znižovať platobnú schopnosť bánk, t. j. medzibankové väzby a kontaminácia ďalších sektorov prostredníctvom majetkových účastí. Hodnotenie dospelo k záveru, že riziko priamej kontaminácie prostredníctvom medzibankových peňažných trhov by malo byť obmedzené a že medzisektorová kontaminácia by sa prevažne dotkla nebankových finančných inštitúcií, najmä investičných fondov a penzijných fondov.

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

ECB naďalej poskytovala analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu Sekretariátu ESRB, ktorý je zodpovedný za každodennú činnosť ESRB. Výbor ECB pre finančnú stabilitu spolu s poradným výborom ESRB pre vedecké otázky a poradným výborom ESRB pre technické otázky zostavil správu o otázkach makroprudenciálnej politiky vyplývajúcich z nízkej hladiny úrokových mier a štrukturálnych zmien vo finančnom systéme EÚ.^[74] Správa sa zaoberá potenciálnymi rizikami prostredia nízkych úrokových mier vo všetkých finančných sektoroch a navrhuje možné reakcie makroprudenciálnej politiky. Správa sa týka nielen bánk, ale aj iných typov finančných inštitúcií, finančných trhov a trhových infraštruktúr, pričom sa zaoberá otázkami relevantnými pre celý finančný systém, ako aj účinkami na širšiu ekonomiku.

ECB tiež asistovala ESRB pri vydaní ôsmich varovaní adresovaných jednotlivým krajinám v súvislosti so zraniteľnosťou trhu s nehnuteľnosťami na bývanie (28. novembra 2016) analyzovaním ukazovateľov nerovnováh a vývojom modelov nadmerného ocenenia. Zistené nedostatky sa týkali rastúcej zadlženosti domácností a ich schopnosti splácať hypotekárne úvery, ako aj oceňovania a cenovej dynamiky nehnuteľností na bývanie. Bez ohľadu na túto analýzu je naďalej potrebné vypĺňať medzery v realitných údajoch, čo vyplýva aj z odporúčania ESRB, ktoré obsahuje harmonizované definície potrebné na zber údajov o sektoroch rezidenčných i komerčných nehnuteľností.

Mikroprudenciálna funkcia ECB

Rok 2016 bol druhým rokom plnohodnotnej činnosti bankového dohľadu ECB. Činnosti prebiehajúce v tejto oblasti počas roka naďalej prispievali k stabilite bankového sektora v Európe a zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetky banky v eurozóne.

ECB zdokonalila proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) v prípade priamo dohliadaných bankových skupín a vydala základné očakávania týkajúce sa interných postupov bánk na hodnotenie kapitálovej a likviditnej primeranosti a odporúčania k ich politike vyplácania dividend. Do úvahy tiež brala vysvetlenia Európskej komisie a Európskeho orgánu pre bankovníctvo. Dodatočné dohľadové kapitálové požiadavky v súčasnosti pozostávajú z dvoch zložiek: požiadavky, ktorú musia banky spĺňať nepretržite, a odporúčaní, ktorých nedodržanie by nemalo automaticky za následok prijatie opatrení dohľadu, ale viedlo by k individuálnemu hodnoteniu a možným individuálnym opatreniam. Odporúčania uplatnené v rámci hodnotenia SREP v roku 2016 vychádzali z výsledkov záťažového testu EBA. Celkové kapitálové požiadavky zostali prevažne nezmenené a zmena metodiky sa ich nedotkla.

Dohľad nad menej významnými inštitúciami (less significant institutions – LSI) vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány pod dozorom ECB. ECB k dohľadu nad LSI pristupuje na základe zásady úmernosti a rizikovosti, doplnenej o sektorové monitorovanie na identifikáciu vzájomných väzieb medzi LSI. ECB a príslušné vnútroštátne orgány pokračovali vo vývoji jednotných štandardov dohľadu nad LSI, napr. jednotného monitorovania systémov inštitucionálneho zabezpečenia,^[75] ktoré sa vzťahujú na významné i menej významné inštitúcie.

V rámci európskeho bankového dohľadu boli ďalej zjednotené pravidlá využívania možností a právomocí stanovených v európskej prudenciálnej legislatíve. Ide o dôležitý krok k zabezpečeniu konzistentného dohľadu a rovnakých podmienok pre významné i menej významné inštitúcie. Regulačný rámec v eurozóne však v niektorých prípadoch zostáva fragmentovaný. Vzhľadom na cieľ vytvorenia európskej bankovej únie je nevyhnutná ďalšia harmonizácia.

V prostrední nízkej ziskovosti európskeho bankového sektora ECB posudzovala obchodné modely a určujúce faktory ziskovosti bánk a začala súvisiace tematické hodnotenie. ECB tiež vypracovala všeobecné zásady, ktorými by sa banky mali riadiť pri riešení otázky problémových úverov, ktorý stav je v niektorých častiach eurozóny naďalej vysoký. V júni ECB zverejnila vyhlásenie SSM o riadení rizík a rizikových preferenciách, v ktorom formuluje očakávania orgánov dohľadu. Začala i cielené hodnotenie interných modelov bánk, vykonala inventúru rizík súvisiacich s informačnými systémami a vypracovala všeobecné zásady týkajúce sa dlhovo financovaných transakcií.

Bankový dohľad ECB tiež zintenzívnil svoju účasť na globálnych fórach a stal sa členom pléna Rady pre finančnú stabilitu.

Podrobnejšie informácie o bankovom dohľade ECB sa nachádzajú vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2016.

Príspevok ECB k regulačným iniciatívam

ECB sa v roku 2016 naďalej podieľala na vývoji regulačného rámca na medzinárodnej i európskej úrovni. Jej hlavným cieľom bolo zaistiť, aby regulačný rámec primerane zohľadňoval makro- i mikroprudenciálne aspekty, a vytvoriť rámec, ktorý prispieva k stabilite jednotlivých inštitúcií i finančného systému ako celku. V roku 2016 sa ECB okrem iného zameriavala na tieto aspekty regulácie: i) dokončenie medzinárodných kapitálových a likviditných štandardov pre banky (Bazilej III), ii) revíziu mikro- a makroprudenciálneho regulačného rámca v Európskej únii (nariadenie a smernica o kapitálových požiadavkách – CRR/CRD IV), iii) uzavretie problému bánk, ktoré sú „príliš veľké na to, aby zlyhali“, a iv) vytvorenie únie kapitálových trhov (capital markets union – CMU) v Európskej únii a posilnenie regulačného rámca za hranicami bankového sektora. ECB okrem toho v roku 2016 pokračovala v diskusii o vytvorení tretieho piliera bankovej únie – európskeho systému ochrany vkladov.

Finalizácia medzinárodných kapitálových a likviditných štandardov pre banky

V roku 2016 sa ECB podieľala na viacerých iniciatívach zameraných na dokončenie regulačnej odozvy na finančnú krízu, ktorých súčasťou bola i komplexná revízia prudenciálneho rámca pre banky, ktorou sa posledných osem rokov zaoberá Bazilejský výbor pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS). Rámec Bazilej III je základným prvkom pokrízových reforiem, ktorého účelom je zabezpečiť primerané, medzinárodne porovnateľné normy a poskytnúť bankám určitý stupeň regulačnej istoty na podporu adaptácie obchodných modelov na aktuálne podmienky. ECB v tejto súvislosti prispela ku komplexnému hodnoteniu používania interných modelov v bazilejskom kapitálovom rámci, ktorého cieľom bolo znížiť nadmernú variabilitu rizikovo vážených aktív ako základu na výpočet kapitálových požiadaviek. ECB tiež podporovala BCBS a Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) v ich úsilí o finalizáciu ukazovateľa finančnej páky ako zabezpečovacieho mechanizmu pri rizikovo založených kapitálových požiadavkách, najmä pokiaľ ide o nastavenie primeranej minimálnej úrovne, ako aj prirážky pre globálne systémovo dôležité banky na základe medzinárodne harmonizovanej definície. V januári 2017 skupina guvernérov a riaditeľov orgánov dohľadu – dozorný orgán BCBS – uvítala pokrok dosiahnutý v dokončovaní pokrízových regulačných reforiem. Poznamenala však, že finalizácia návrhov reforiem si ešte vyžiada určitý čas, než ich bude môcť sama posúdiť. Táto činnosť by mala by ukončená v blízkej budúcnosti.

Revízia mikro- a makroprudenciálneho regulačného rámca v Európskej únii

Implementácia dohodnutých medzinárodných štandardov v rámci práva EÚ, najmä prostredníctvom revízie predpisov CRR/CRD IV, bola jednou z hlavných úloh v oblasti regulácie v roku 2016, a zostane ňou i v nasledujúcich rokoch. Revízia CRR/CRD IV zavedie do rámca EÚ koeficient finančnej páky ako ďalší kapitálový ukazovateľ v rizikovo založenom kapitálovom rámci, ako aj koeficient čistého stabilného financovania, ktorý je požiadavkou na dlhodobú likviditu a dopĺňa existujúce krátkodobé požiadavky stanovené prostredníctvom pomeru krytia likvidity. Vytvorením správnych motivačných mechanizmov pre banky a ich zamestnancov nový rámec tiež prispeje k stabilnejšiemu poskytovaniu finančných služieb reálnej ekonomike. Táto revízia, ktorá má byť dokončená v roku 2017, predstavuje dôležitú fázu reforiem v oblasti regulácie v Európskej únii.

Ďalšou kľúčovou iniciatívnou v oblasti regulácie, na ktorej sa ECB podieľala významnou mierou, je revízia rámca makroprudenciálnej politiky EÚ, ktorá sa začala v roku 2016. ECB podporuje komplexnú revíziu rámca makroprudenciálnej politiky, ktorej cieľom je jeho zefektívnenie, a v roku 2016 bol zverejnený príspevok ECB ku konzultácii Európskej komisie o tejto revízii.^[76] V tejto súvislosti je v rámci makroprudenciálnej politiky dôležité zohľadniť nové inštitucionálne usporiadanie, konkrétne zriadenie jednotného mechanizmu dohľadu (SSM), ako aj revidovať a vymedziť špecifické právomoci mikro- a makroprudenciálnych orgánov, zjednodušiť spôsob koordinácie medzi jednotlivými orgánmi, rozšíriť spektrum nástrojov makroprudenciálnej politiky a zjednodušiť mechanizmus ich aktivácie, aby príslušné orgány mohli riešiť systémové riziká včas a účinne. To si vyžaduje dôkladnú revíziu súčasnej legislatívy, pretože makroprudenciálny rámec stanovený v CRR/CRD IV a v nariadení ESRB^[77] bol vytvorený ešte pred založením bankovej únie a predovšetkým SSM.

Uzavretie problému inštitúcií, ktoré sú „príliš veľké na to, aby zlyhali“

Ďalšou kľúčovou iniciatívou v oblasti regulácie, na ktorej sa ECB v roku 2016 podieľala, bola revízia rámca ozdravenia a riešenia krízových situácií. Cieľom revízie je zabezpečiť, aby banky disponovali dostatočnou a reálnou kapacitou na krytie strát a aby náklady riešenia krízových situácií bánk niesli ich akcionári a veritelia, a nie daňoví poplatníci. Nový koncept celkovej kapacity absorbovať straty (total loss-absorbing capacity – TLAC) už bol dohodnutý pre G-SIB na medzinárodnej úrovni. V rámci EÚ bola súčasne zavedená požiadavka minimálnej výšky vlastných zdrojov a akceptovateľných záväzkov (minimum requirement for own funds and eligible liabilities – MREL), ktorá sa vzťahuje na všetky úverové inštitúcie v EÚ bez ohľadu na ich veľkosť. Požiadavky TLAC i MREL zlepšujú možnosti riešenia krízových situácií bánk a chránia tak finančnú stabilitu a zabraňujú morálnemu hazardu i nadmernému zaťažovaniu verejných financií. Tieto dva koncepty sa však líšia v niektorých hlavných znakoch, ktoré môžu spôsobiť nekonzistentnosť regulačného rámca a deformovať konkurenčné prostredie. V tomto smere predstavuje prebiehajúca revízia smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a ďalších súvisiacich prvkov práva EÚ možnosť implementovať v Európe TLAC najmenej pre G-SIB a ďalej harmonizovať uplatňovanie MREL vo všetkých členských štátoch EÚ a zabezpečiť tým, aby sa na všetky globálne pôsobiace inštitúcie vo všetkých právnych oblastiach vzťahoval rovnaký súbor pravidiel.

Finančná regulácia mimo bankovníctva

Je dôležité, aby sa vhodný regulačný rámec uplatňoval aj v prípade nebankových finančných inštitúcií. ECB sa v tejto súvislosti podieľala na diskusii o dokončení jednotného trhu s finančnými službami a kapitálom, ktorý by si vyžadoval ďalšie zjednotenie pravidiel medzi bankovým a nebankovým sektorom a skutočný pokrok v realizácii plánu vytvorenia únie kapitálových trhov (capital markets union – CMU). Rozsiahlejšia deľba rizík, diverzifikácia a silnejšia konkurencia medzi bankami a nebankovými subjektmi i v cezhraničnom meradle vytvára ekonomické prínosy. Kapitálové trhy môžu byť dôležitým doplnkom bánk pri financovaní hospodárstva. Tento vývoj má však zároveň nevyhnutné následky na finančnú stabilitu a môže byť zdrojom nových rizík.

ECB v roku 2016 naďalej podporovala kroky zamerané na rýchlejšie vytvorenie CMU. Plnohodnotná únia kapitálových trhov sa musí vyrovnať s rozdielmi medzi národnými a európskymi právnymi rámcami, ktoré brzdia cezhraničné aktivity, vrátane konkurzného práva a daňových predpisov. Je tiež dôležité vytvoriť právny základ makroprudenciálnych nástrojov použiteľných i mimo bankového sektora.

Európsky systém ochrany vkladov

ECB v roku 2016 naďalej prispievala do diskusie o založení európskeho systému ochrany vkladov a podporuje plán krokov na dobudovanie bankovej únie vrátane deľby rizík (zloženej zo samotného systému ochrany a zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií) a súvisiacich opatrení na znižovanie rizík.

Podľa názoru ECB je dôležité takýto systém zaviesť čo najskôr a ďalej postupovať v otázke znižovania rizík. Európsky systém ochrany vkladov je tretím a posledným pilierom bankovej únie a jeho vytvorenie by prispelo k zvýšeniu a ochrane finančnej stability. Ochrana vkladov pôsobí preventívne, zvyšovaním dôvery a prevenciu hromadného vyberania vkladov, i responzívne, prostredníctvom ochrany pred negatívnymi účinkami pádu jednotlivých bánk. Zároveň je potrebné pokračovať v realizácii zostávajúcich reforiem, ktoré prispejú k znižovaniu rizík v bankovom systéme.

Ostatné úlohy a činnosti

Infraštruktúra trhu a platby

Finančný sektor sa spolu so svojou základnou trhovou štruktúrou musí prispôsobiť rýchlemu technologickému vývoju a inováciám, ktoré majú v súčasnej dobe vplyv na všetky aspekty nášho života. Kým digitalizáciou, globalizáciou a väčšou vzájomnou prepojenosťou sa otvorili nové príležitosti pre jednotlivcov a firmy na získavanie informácií, podnikanie a komunikovanie, zvýšené množstvo užívateľov a dát na digitálnych platformách, modeloch cloud computingu a na sieťach taktiež zvýšil počet potenciálnych možností kybernetických útokov. Počítačová kriminalita predstavuje hrozbu nielen pre jednotlivých účastníkov trhu, ale aj pre celú operačnú sieť. Kybernetická odolnosť stála preto v oblasti trhovej infraštruktúry a platieb v roku 2016 v centre pozornosti Európskej centrálnej banky a Eurosystému.

Eurosystém sa zameriava aj na budúci strategický vývoj svojej trhovej infraštruktúry. Sústreďuje sa na otázku, ako je možné zefektívniť riadenie likvidity v oblasti platieb, zúčtovania cenných papierov a správy kolaterálu Eurosystému. Eurosystém v rámci úzkej spolupráce s účastníkmi trhu skúma, ako by sa dali uspokojiť nové potreby užívateľov a využiť technologické inovácie tak, aby bol vždy o krok vpred oproti vyvíjajúcim sa rizikám, ako sú napríklad kybernetické útoky.

Pri formovaní budúcnosti trhovej infraštruktúry Eurosystému zostávajú jeho hlavnými prioritami bezpečnosť a efektívnosť. Plynulé fungovanie jeho trhovej infraštruktúry je rozhodujúce pre udržanie dôvery v euro a na podporu operácií menovej politiky. Taktiež zohráva ústrednú úlohu pri zabezpečovaní stability európskeho finančného systému a pri zvyšovaní hospodárskej aktivity.

Konsolidácia TARGET2 a T2S

TARGET2, systém hrubého vyrovnania platieb Eurosystému pre platobné transakcie v eurách, spracoval v roku 2016 platby v priemernej dennej hodnote 1,7 bilióna €. Len na predstavu veľkosti tohto údaja, TARGET2 každých šesť dní spracúva objem porovnateľný s ročným HDP eurozóny.

TARGET2-Securities (T2S) bol zavedený v júni 2015 a do európskej trhovej infraštruktúry na vyrovnávanie obchodov s cennými papiermi, ktorá bola veľmi roztrieštená, priniesol väčšiu integráciu. Platforma je základným kameňom projektu Európskej komisie na vybudovanie únie kapitálových trhov a priniesla rozsiahlu agendu poobchodnej harmonizácie.

Dve úspešné etapy migrácie, ktoré sa uskutočnili v marci a septembri 2016, zvýšili počet centrálnych depozitárov cenných papierov na platforme T2S z 5 na 12^[82] a taktiež zvýšili objem spracovania asi na 50 % celkového objemu, ktorý sa očakáva, keď bude zvyšných deväť zúčastnených centrálnych depozitárov cenných papierov pripojených k platforme. Predpokladá sa, že po dokončení plnej migrácie v roku 2017 bude T2S spracúvať v priemere viac ako 550 000 transakcií denne.

Funkčne sa TARGET2 a T2S zaoberajú efektívnym riadením likvidity v oblasti platobných prevodov, zúčtovania cenných papierov a správy kolaterálu. Keďže tieto dva systémy boli vyvinuté v iných časových obdobiach, fungujú na samostatných platformách a využívajú rozdielne technické riešenia a prostredie. Je preto logické usilovať sa o synergiu týchto dvoch systémov. Prvoradými cieľmi sú modernizovanie systému TARGET2, využitie možností, ktoré sú už k dispozícii v T2S, a konsolidovanie technických a funkčných komponentov služieb TARGET2 a T2S. Konsolidácia okrem toho poskytuje príležitosť na ďalšie zlepšenie kybernetickej odolnosti, ako aj služieb poskytovaných užívateľom a vytvorenie jednotného prístupového kanála. Prieskumné práce v tejto oblasti budú prebiehať po celý rok 2017.

Služby vyrovnania obchodov na podporu okamžitých platieb

Najväčšou výzvou Eurosystému, ktorú predstavuje digitalizácia v platobnom sektore, je zabezpečiť, aby zavedenie inovatívnych platobných produktov a služieb vyvinutých trhom znovu neprinieslo na európsky trh roztrieštenie.

V roku 2016 boli okamžité platby, t. j. platby s okamžitou dostupnosťou finančných prostriedkov pre príjemcu, pravdepodobne najdiskutovanejšou témou v sektore retailových platieb. Systém okamžitých platieb spustený do prevádzky v novembri 2016 umožňuje zavedenie okamžitých platobných riešení pre koncových užívateľov. Cieľom infraštruktúry európskeho finančného trhu je zabezpečiť pripravenosť spracovať okamžité platby v celoeurópskom meradle.

Eurosystém bude podporovať vyrovnávanie obchodov medzi infraštruktúrami retailových platieb poskytujúcich klíringové služby pre celoeurópske okamžité platby v eurách tým, že zabezpečí rozšírenú funkčnosť TARGET2 pre automatizované klíringové centrá a posilní dialóg a ich vzájomnú interoperabilitu.

Okrem toho Eurosystém v rámci prieskumnej činnosti o budúcnosti svojej trhovej infraštruktúry analyzuje možnosť vývoja služby TARGET na vyrovnanie okamžitých platieb v reálnom čase s peňažným vyrovnaním na účtoch v centrálnej banke, ktorá by bola k dispozícii 24 hodín denne po celý rok.

Budúca infraštruktúra trhu Eurosystému a technológia distribuovanej databázy transakcií

V súvislosti so svojimi strategickými úvahami o budúcnosti infraštruktúry trhu Eurosystému ECB uvažuje nad súborom modelov technológie distribuovanej databázy transakcií, ktoré sú v súčasnosti vo fáze vývoja. Viac informácií o možnom vplyve technológie distribuovanej databázy transakcií na infraštruktúru trhu je na internetovej stránke ECB.

Bezpečná infraštruktúra finančného trhu

Eurosystém podporuje bezpečnosť a efektívnosť infraštruktúr finančného trhu prostredníctvom svojej úlohy vykonávania dohľadu a tam, kde je to potrebné, podnecuje zmeny. ECB zverejnila v júli 2016 revidovanú verziu rámca politiky dohľadu Eurosystému s cieľom zohľadniť vývoj za posledné roky v oblasti regulácie a v iných oblastiach, ktoré mali vplyv na funkciu Eurosystému v oblasti dohľadu. ECB je hlavným orgánom dohľadu nad tromi systémovo dôležitými platobnými systémami (SIPS) – TARGET2, EURO1 a STEP2. Spolu s národnými centrálnymi bankami ECB v roku 2016 uskutočnila komplexné hodnotenie týchto troch systémov v súvislosti s požiadavkami v oblasti dohľadu, ktoré sa stanovujú v nariadení o SPDS^[83]. ECB rozšírila aj svoju činnosť v oblasti dohľadu vo vzťahu k T2S v dôsledku zvýšenej miery migrácie centrálnych depozitárov cenných papierov na jednotnú platformu na vyrovnávanie obchodov počas roka 2016.

ECB okrem toho zverejnila správu o previerke krízovej komunikácie pre infraštruktúry finančného trhu pôsobiace v eurozóne, ktorú zorganizovali orgány dohľadu Eurosystému. Previerka naprieč finančným trhom bola navrhnutá tak, aby sa zhodnotila pripravenosť Eurosystému efektívne vykonávať svoje povinnosti v oblasti prevádzky a dohľadu počas krízových udalostí a aby sa preverila efektívnosť postupov krízového riadenia jednotlivých zainteresovaných strán v prípade udalostí s cezhraničným dosahom. ECB celkovo spolupracuje s ostatnými centrálnymi bankami, regulačnými a inými orgánmi na posilňovaní odolnosti finančného sektora ako celku proti kybernetickým útokom a podieľala sa aj na príprave medzinárodného usmernenia týkajúceho sa kybernetickej odolnosti^[84], ktoré bolo vydané v roku 2016.

Pokiaľ ide o centrálne zmluvné strany, ECB pod záštitou príslušných normotvorných orgánov G20 prispela k medzinárodnému úsiliu dokončiť reformu globálnych trhov s derivátmi.

ECB sa naďalej podieľala na svetových a európskych dohodách o spolupráci pre niektoré infraštruktúry finančného trhu z pohľadu centrálnej emisnej banky. V tomto kontexte ECB prispela k prebiehajúcej práci kolégií orgánov dohľadu pre centrálne zmluvné strany zriadené podľa nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR). Ako centrálna emisná banka ECB spolu s národnými centrálnymi bankami vykonávala prípravné práce týkajúce sa budúcich povolení centrálnych depozitárov cenných papierov podľa nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov.

Finančné služby poskytované iným inštitúciám

Správa prijímaných a poskytovaných úverov

ECB zodpovedá za správu prijímaných a poskytovaných úverov EÚ v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci (MTFA)^[85] a Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM)^[86]. ECB v roku 2016 spracovala platby úrokov z úverov v rámci MTFA. K 31. decembru 2016 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 4,2 mld. €. ECB v roku 2016 taktiež spracovala rôzne platby a platby úrokov z úverov v rámci EFSM. K 31. decembru 2015 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 46,8 mld. €.

ECB zodpovedá aj za správu platieb v súvislosti s operáciami v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF)^[87] a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM)^[88]. V roku 2016 ECB spracovala rôzne platby úrokov a poplatkov z úverov v rámci EFSF. Spracovala tiež členské príspevky ESM a rôzne platby úrokov a poplatkov z úverov v rámci tohto mechanizmu.

ECB ďalej zodpovedá za spracúvanie všetkých platieb súvisiacich s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko.^[89] K 31. decembru 2016 dosiahla celková nesplatená suma v rámci tohto mechanizmu 52,9 mld. €.

Služby správy rezerv Eurosystému

V rámci služieb správy rezerv Eurosystému (ERMS), ktorá sa zaviedla v roku 2005, mali klienti v roku 2016 k dispozícii balík komplexných finančných služieb pre správu rezervných aktív v eurách. Jednotlivé národné centrálne banky Eurosystému (poskytovatelia služieb Eurosystému) ponúkajú tento balík komplexných služieb na základe zosúladených podmienok a v súlade so všeobecnými trhovými štandardmi centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám. ECB plní úlohu koordinátora a podporuje plynulé fungovanie tohto rámca a predkladá správy Rade guvernérov.

V roku 2016 udržiavalo obchodné vzťahy s Eurosystémom v rámci ERMS 286 klientov v porovnaní s 285 klientmi v roku 2015. Pokiaľ ide o samotné služby, v priebehu roka 2016 sa celková agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a držbu cenných papierov) v správe ERMS zvýšila v porovnaní s koncom roka 2015 približne o 8 %.

Bankovky a mince

ECB a národné centrálne banky sú zodpovedné za vydávanie eurových bankoviek v rámci eurozóny a za udržiavanie dôvery v menu.

Obeh bankoviek a mincí

Počet a hodnota eurových bankoviek v obehu v roku 2016 vzrástli približne o 7,0 % a 3,9 %. Na konci roka bolo v obehu 20,2 miliárd eurových bankoviek v celkovej hodnote 1 126 mld. € (graf 32 a 33). V roku 2016 zaznamenali najväčšiu mieru rastu stoeurové a dvestoeurové bankovky, a to 13,4 % a 12,9 %. Rast päťdesiateurových bankoviek zostal dynamický, na úrovni 9,9 %, bol však o niečo nižší ako v predchádzajúcom roku.

Rada guvernérov sa po preskúmaní nominálnej štruktúry druhej série eurobankoviek, známej ako séria Európa, rozhodla zastaviť výrobu päťstoeurovej bankovky a vyradiť ju z tejto série, pričom sa vzali do úvahy obavy, že táto bankovka by mohla uľahčovať nezákonné činnosti. Vydávanie päťstoeurovej bankovky do obehu sa zastaví okolo konca roka 2018, krátko pred plánovaným zavedením bankoviek série Európa v hodnotách 100 € a 200 €. Bankovky ostatných nominálov – od 5 € to 200 € – zostávajú v obehu. Na výrobe eurových bankoviek sa podieľali národné centrálne banky eurozóny, ktorým bola v roku 2016 pridelená výroba spolu 6,22 miliardy bankoviek.

Vzhľadom na medzinárodnú úlohu eura a všeobecnú dôveru v eurové bankovky, päťstoeurová bankovka zostane naďalej zákonným platidlom, a preto sa ďalej môže používať ako platobný prostriedok a prostriedok uchovania hodnoty. Bankovka v nominálnej hodnote 500 € si tak ako eurové bankovky iných nominálov zachová svoju hodnotu a bude sa môcť vymeniť v národných centrálnych bankách eurozóny bez časového obmedzenia.

Po rozhodnutí o zastavení vydávania päťstoeurovej bankovky sa jej obeh v roku 2016 znížil. Tento pokles bol čiastočne kompenzovaný vyšším dopytom po bankovkách v nominálnych hodnotách 200 €, 100 € a 50 €.

Odhaduje sa, že z hľadiska hodnoty sa zhruba tretina eurových bankoviek v obehu používa mimo eurozóny. Tieto bankovky sa nachádzajú prevažne v susedných štátoch a sú najmä vo vyšších nominálnych hodnotách. Slúžia ako prostriedok uchovania hodnoty a na vyrovnanie transakcií na medzištátnych trhoch.

Celkový počet eurových mincí v obehu vzrástol v roku 2016 o 4,2 % a na konci roka 2016 dosiahol 121,0 miliardy. Koncom roka 2016 dosiahla hodnota mincí v obehu 26,9 mld. €, čo bolo o 3,6 % viac ako koncom roka 2015.

Národné centrálne banky eurozóny v roku 2016 skontrolovali pravosť a upotrebiteľnosť približne 32,3 miliardy bankoviek, z ktorých stiahli z obehu približne 5,4 miliardy. Eurosystém pokračoval vo svojich snahách pomôcť výrobcom zariadení na spracovanie bankoviek dodržať štandardy ECB na kontrolovanie pravosti a upotrebiteľnosti bankoviek pred ich opätovným vrátením do obehu. Pomocou týchto zariadení úverové inštitúcie a ostatní spracovatelia peňazí v roku 2016 skontrolovali pravosť a upotrebiteľnosť približne 33 miliárd eurových bankoviek.

Nová bankovka 50 €

Nová päťdesiateurová bankovka, ktorá bude zavedená do obehu 4. apríla 2017, bola verejnosti predstavená 5. júla 2016. Zavedenie tejto novej bankovky je zatiaľ posledným krokom v snahe zabezpečiť, aby boli eurové bankovky ešte bezpečnejšie. Po bankovkách v hodnote 5 €, 10 € a 20 €, je nová päťdesiateurovka štvrtým zavádzaným nominálom série Európa. Obsahuje inovatívne ochranné prvky vrátane vodotlače a smaragdového čísla, ktoré pri nakláňaní bankovky mení farbu a svetlo sa pohybuje hore a dole, a okienka s portrétom, čo je inovatívny prvok prvýkrát použitý na dvadsaťeurovej bankovke série Európa. Pri prezeraní bankovky proti svetlu sa v priehľadnom okne v hornej časti hologramu objaví portrét Európy (postavy z gréckej mytológie), ktorý je viditeľný na oboch stranách bankovky. Rovnaký portrét je aj vo vodotlači.

V rámci prípravy na zavedenie novej päťdesiateurovej bankovky do obehu ECB spolu s národnými centrálnymi bankami pripravila k novej bankovke a jej prvkom informačnú kampaň pre verejnosť a profesionálnych spracovateľov hotovosti. Okrem toho sa prijalo aj viacero opatrení s cieľom umožniť výrobcom strojov na spracovanie bankoviek, aby sa na zavedenie novej bankovky pripravili.

Falzifikáty eurových bankoviek

V roku 2016 celkový počet falzifikátov eurových bankoviek poklesol, keď bolo z obehu stiahnutých približne 685 000 falzifikátov. V porovnaní s počtom pravých eurových bankoviek v obehu je podiel falzifikátov na veľmi nízkej úrovni. Dlhodobý vývoj počtu falzifikátov stiahnutých z obehu je znázornený v grafe 34. Falšovatelia sa zameriavali najmä na dvadsaťeurové a päťdesiateurové bankovky, ktoré v roku 2016 predstavovali približne 80 % z celkového množstva zadržaných falzifikátov. Podiel falšovaných dvadsaťeurových bankoviek v roku 2016 klesol.

ECB verejnosti naďalej odporúča, aby bola stále ostražitá a nezabúdala na overovanie bankoviek hmatom, pohľadom a naklonením a nespoliehala sa len na jeden ochranný prvok. Navyše, pravidelne sa konajú školenia pre profesionálnych spracovateľov hotovosti tak v Európe, ako aj mimo nej, a na podporu boja Eurosystému proti falšovaniu sú pripravované aktualizované informačné materiály. Na dosiahnutie tohto cieľa slúži aj úzka spolupráca ECB s Europolom, Interpolom a Európskou komisiou.

Štatistika

ECB s pomocou národných centrálnych bánk pripravuje, zhromažďuje, kompiluje a uverejňuje širokú škálu štatistík, ktoré sú dôležitou oporou pre menovú politiku eurozóny, vykonávanie dohľadu ECB, rôzne iné úlohy ESCB a pre úlohy Európskeho výboru pre systémové riziká. Tieto štatistiky využívajú aj inštitúcie verejnej správy, účastníci finančného trhu, médiá a široká verejnosť.

ESCB poskytoval pravidelné štatistické údaje za eurozónu plynulo a podľa časového harmonogramu aj v roku 2016. Okrem toho značné úsilie venoval plneniu nových požiadaviek na veľmi včasné, vysoko kvalitné a podrobnejšie štatistiky za jednotlivé krajiny, sektory a nástroje. Tieto požiadavky vyústili do potreby vidieť aj poza agregované údaje, čo zároveň bolo aj ústrednou témou 8. štatistickej konferencie ECB, ktorá sa konala v júli 2016.^[90]

Nové a rozšírené štatistiky eurozóny

V júli 2016 začala ECB v rámci hlavných trhových segmentov eurového peňažného trhu (t. j. zabezpečené, nezabezpečené, devízové swapy a jednodňové indexové swapy) s denným zberom údajov o jednotlivých transakciách od najväčších bánk v eurozóne, s približne 45 000 záznamami za deň. Tieto informácie sa využijú v niekoľkých strategických oblastiach a umožnia zverejňovanie nových štatistík.

V prvom a druhom štvrťroku 2016 sa v súlade s nariadením ECB/2014/50 (a smernicou Solventnosť II) uskutočnil zber nových rozšírených štatistických údajov o poisťovacích korporáciách. Tieto údaje sú výsledkom viacročnej spolupráce medzi ECB a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a národnými centrálnymi bankami a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktorej cieľom bolo minimalizovať záťaž sektora v oblasti vykazovania. Pred ich plánovaným zverejnením v roku 2017 sa tieto údaje vyhodnotia a zosumarizujú.

Medzinárodná investičná pozícia eurozóny v apríli 2016 prvýkrát zahŕňala zosúladenie deficitu a dlhu a štvrťročné účty eurozóny obsahovali údaje typu kto komu, týkajúce sa okrem vkladov a pôžičiek aj cenných papierov.

V septembri 2016 ECB začala uverejňovať vzorové výkazy medzinárodnej likvidity a devízových rezerv ECB a Eurosystému s časovým oneskorením 15 dní, čím sa začali zverejňovať o 15 kalendárnych dní skôr.

V novembri 2016 začala ECB uverejňovať dodatočné a podrobnejšie štvrťročné údaje o finančnom zdraví významných bánk, nad ktorými ECB vykonáva dohľad, spolu s niektorými štatistikami v členení podľa krajín a kategórií. Zvýši sa tým transparentnosť, pokiaľ ide o kvalitu aktív bánk, a podporí sa trhová disciplína.

V decembri 2016 ECB zverejnila výsledky druhej vlny prieskumu v oblasti financovania a spotreby domácností, ktorý sa týkal viac ako 84 000 domácností v eurozóne (s výnimkou Litvy), ako aj v Maďarsku a Poľsku (časť 5 kapitoly 2). Analýza zistení prieskumu umožní lepšie pochopiť, ako mikroekonomická heterogenita ovplyvňuje makroekonomické výsledky.

Ďalší vývoj v oblasti štatistiky

ESCB naďalej pripravovala nové alebo podstatne vylepšené platformy s mikroúdajmi ako hlavný zdroj informácií pre svoje štatistiky. Hoci podrobné informácie znamenajú pre štatistickú funkciu ESCB väčšiu záťaž, pokiaľ ide o spracovanie údajov a zabezpečenie kvality, majú potenciálnu výhodu v tom, že znižujú záťaž vykazujúcich subjektov. Okrem toho sa môžu flexibilne prispôsobovať potrebám ich používateľov a zvyšujú kvalitu a vnútornú konzistentnosť zbieraných údajov.

Výstupné údaje centralizovanej databázy cenných papierov sa rozšírili, aby sa uľahčilo, okrem iného, aj riadenie kolaterálu.

V máji prijala ECB nové štatistické nariadenie (ECB/2016/13), ktorým sa pre Eurosystém zriaďuje podrobná databáza obsahujúca harmonizované údaje o úveroch a kreditnom riziku. Súbor údajov AnaCredit bude od konca roka 2018 každý mesiac poskytovať informácie o každom jednotlivom úvere, ktorý poskytli banky eurozóny a ich zahraničné pobočky firmám a iným právnym subjektom, ako sa to vymedzuje v novom štatistickom nariadení (nezahŕňa to informácie o úveroch pre fyzické osoby). Súbežne sa bude rozširovať kapacita Databázy registra inštitúcií a pridružených osôb ESCB (RIAD), tak aby databáza obsahovala potrebné informácie o nefinančných korporáciách.

V auguste 2016 ECB zmenila nariadenie a usmernenie týkajúce sa štatistiky držby cenných papierov s cieľom zozbierať od bankových skupín ďalšie atribúty účtovného a kreditného rizika. Taktiež sa bude rozširovať zoznam vykazujúcich bankových skupín s cieľom zahrnúť všetky významné bankové skupiny podliehajúce priamemu dohľadu ECB. V zmenenom usmernení sa ustanovuje rámec riadenia kvality údajov na vyhodnocovanie a zabezpečovanie kvality výstupných údajov.

ESCB kladie veľký dôraz na kvalitu svojich štatistických údajov, pričom sa snaží udržiavať záťaž spojenú s vykazovaním na minime. V tomto ohľade treba spojiť štatistické požiadavky a požiadavky dohľadu, aby sa proces vykazovania bánk vnútroštátnym a európskym orgánom zjednodušil. Tri hlavné pracovné aktivity v tejto oblasti sa týkajú: i) vypracovania integrovaného slovníka pre vykazovanie bánk v spolupráci s bankovým sektorom, ktorým sa stanovia spoločné pravidlá pre vykazovanie bánk príslušným orgánom,^[91] ii) vypracovania jednotného slovníka s definíciami údajov pre Eurosystém a SSM a iii) zriadenia jednotného harmonizovaného európskeho rámca pre vykazovanie bánk.

V októbri 2016 sa ECB rozhodla ďalej zvýšiť transparentnosť hodnotenia vplyvu nových nariadení ECB o európskej štatistike tým, že v prípadoch, keď to považuje za potrebné, uskutočňuje popri postupe zisťovania prínosov a nákladov, ktorý sa vykonáva od roku 2000, aj verejné konzultácie.

Európska komisia a ECB v novembri 2016 podpísali memorandum o porozumení medzi Eurostatom a generálnym riaditeľstvom ECB pre štatistiku o zabezpečení kvality štatistík, ktoré tvoria základ procesu riešenia makroekonomických nerovnováh.

V roku 2016 sa ECB taktiež postarala o to, aby boli jej štatistiky prístupnejšie a aby sa s nimi dalo ľahšie pracovať, napríklad prostredníctvom novej vyhľadávacej funkcionality v databáze Statistical Data Warehouse, dynamických grafov, aktualizovanej aplikácie ECBstatsApp a nových vysvetliviek na internetovej stránke ECB (Our Statistics).

Ekonomický výskum

Realizácia vedeckého výskumu vysokej kvality pomáha vytvoriť pevné a dôkladné základy pre menovopolitickú analýzu ECB, a tým významne prispieva k dosahovaniu politických cieľov. Ekonomický výskum v ECB priniesol v roku 2016 nové poznatky v mnohých náročných a meniacich sa analytických prioritných oblastiach. Intenzívnu spoluprácu výskumníkov v rámci celého ESCB povzbudzovali aktivity troch výskumných skupín.^[92]

Výskumné priority a skupiny ECB

Výskum, ktorý sa vykonáva v ECB, je organizovaný v siedmich výskumných skupinách, ktoré pokrývajú širokú škálu ekonomických a finančných tém (obrázok 1). Tieto pracovné skupiny pomáhajú koordinovať výskumné plány banky v jednotlivých odborných útvaroch. Skupiny medzi sebou spolupracujú na témach spoločného záujmu s cieľom čo najlepšie využiť široké spektrum výskumných kapacít, ktoré existujú v ECB. Výskumné skupiny ECB sa v roku 2016 zameriavali na štyri kľúčové priority (obrázok 2) a priniesli nové poznatky v oblasti transmisie menovej politiky, faktorov ovplyvňujúcich nízku infláciu a fungovania nových inštitucionálnych opatrení v HMÚ. Okrem týchto kľúčových oblastí sa výskum zameriaval aj na slabý hospodársky rast eurozóny, globálne ekonomické prostredie, bankovníctvo a mikroprudenciálnu politiku, ako aj na vyvíjanie a vylepšovanie modelov. Pokiaľ ide o modely, v centre výskumu je vývoj aktuálnejších modelov pre krajiny a celú eurozónu, ktoré majú podrobnejšie zachytávať interakcie medzi finančným sektorom a sektormi reálnej ekonomiky.

Výskumné skupiny Eurosystému/ESCB

Výskumné skupiny Eurosystému/ESCB zaznamenali v roku 2016 významný pokrok, keď všetky tri skupiny priniesli dôležité poznatky o fungovaní ekonomík EÚ a eurozóny.

Pracovná skupina pre dynamiku miezd (WDN) dokončila tretie kolo prieskumu, ktorého cieľom bolo posúdiť, ako firmy v EÚ reagovali na rôzne šoky a štrukturálne reformy, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2010 až 2013. Do prieskumu, ktorý priniesol súbor plne harmonizovaných údajov umožňujúcich dôkladnú porovnávaciu analýzu, sa zapojilo viac ako 25 000 firiem z 25 krajín EÚ. Táto skupina zverejnila v priebehu roka správy na úrovni krajín s kľúčovými poznatkami a článok v Ekonomickom bulletine ECB, ktorý poskytol nové extenzívne poznatky o adaptácii miezd. Hlavným poznatkom, ktorý sa zistil v rámci tejto práce, je, že frekvencia zmien miezd v krajinách EÚ bola nižšia v období rokov 2010 až 2013 ako v predkrízovom období (2002 až 2007) a že sa to dá aspoň čiastočne pripísať neochote firiem znížiť základné mzdy, hoci táto neochota bola menšia v krajinách, na ktoré sa vzťahoval program makroekonomickej konsolidácie.

Výskumná skupina na prieskum financovania a spotreby domácností koordinuje prieskum v tejto oblasti a analyzuje výsledné údaje; jej konečným cieľom je pochopiť, ako môžu rozdiely medzi spotrebiteľmi pomôcť vysvetliť agregovaný hospodársky vývoj. Táto skupina vydala v roku 2016 správu s výsledkami druhého kola prieskumu, do ktorého sa zapojilo viac ako 84 000 domácností v 20 krajinách. Prieskum sa primárne zameriava na bohatstvo domácností a jeho rozloženie (graf 35). Mediánová domácnosť vlastní čisté bohatstvo v hodnote 104 100 €; 75. percentil vlastní 258 800 EUR, 90. percentil 496 000 € a 95. percentil 743 900 €. Výskumná skupina skúmala niekoľko širokých oblastí, ktoré zahŕňali determinanty spotreby, štúdiu finančnej nestability domácností na posúdenie makroprudenciálnych nástrojov, prerozdeľovacie účinky cien aktív a menovej politiky^[93], meranie rozloženia bohatstva v domácnostiach a reakciu spotrebiteľských výdavkov na daňovú politiku.

Aj v roku 2016 bola skupina pre výskum konkurencieschopnosti naďalej centrom pre výskumníkov ESCB v oblasti analýzy konkurencieschopnosti a produktivity. Výstupy výskumu boli obzvlášť bohaté v oblasti medzinárodného obchodu, medzinárodnej transmisie hospodárskych šokov a efektívnosti rozdeľovania zdrojov v EÚ. Hlavným výstupom tejto výskumnej skupiny v roku 2016 bolo zostavenie a zverejnenie piateho súboru údajov o podnikoch EÚ. Tento súbor údajov sa skladá z komplexného súboru ukazovateľov týkajúcich sa produktivity a je jedinečný, pokiaľ ide o jeho záber aj porovnateľnosť jednotlivých krajín. Výskum využívajúci tieto nové údaje priniesol poznatky o väzbách medzi rastom produktivity a vytváraním pracovných miest v eurozóne.

Konferencie a publikácie

Vzhľadom na stúpajúci počet a zložitosť problémov relevantných pre ECB nadobúda v posledných rokoch stále väčší význam špičkový výskum a dialóg s ekonómami pôsobiacimi v akademickom prostredí. So zreteľom na túto skutočnosť zorganizovala ECB v roku 2016 niekoľko špičkových výskumných podujatí, ktoré sa zameriavali na niektoré najnaliehavejšie problémy centrálnych bánk. Dve najvýznamnejšie z nich boli Fórum ECB o centrálnom bankovníctve v Sintre a prvá Výročná konferencia ECB o výskume. K ďalším významným konferenciám patrilo Medzinárodné výskumné fórum o menovej politike, 9. seminár ECB o postupoch prognózovania a 12. konferencia výskumnej skupiny pre konkurencieschopnosť.

Výsledky mnohých výskumných aktivít ECB boli publikované. V roku 2016 bolo uverejnených celkovo 115 prác v rade publikácií ECB Working Paper Series. V karentovaných časopisoch bolo uverejnených 73 prác, ktorých autori alebo spoluautori sú pracovníci ECB. Tento súbor výskumných prác vysokej kvality bol aj východiskom pre lepšie oboznamovanie širšej, menej odbornej verejnosti s poznatkami z výskumu, napríklad prostredníctvom publikácie ECB Research Bulletin.

Činnosti a povinnosti v právnej oblasti

V roku 2016 sa ECB zúčastnila na niekoľkých konaniach na úrovni EÚ. ECB zaujala aj veľký počet stanovísk v súvislosti s požiadavkou vyplývajúcu zo zmluvy o nutnosti konzultovať s ECB všetky navrhované právne akty EÚ alebo návrhy národných legislatívnych aktov patriace do oblasti jej pôsobnosti, ako aj sledovať dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu. ECB prijala viacero právnych aktov a nástrojov súvisiacich s jej úlohami v oblasti dohľadu.

Účasť ECB na súdnych konaniach na úrovni EÚ

Súdny dvor Európskej únie rozhodol o odvolaní v dvoch skupinách konaní podaných niektorými vkladateľmi cyperských bánk, ktorých sa dotkli konsolidačné opatrenia z roku 2013. Žiadatelia namietali, že príslušné konsolidačné opatrenia uvalila ECB a Európska komisia na základe ich účasti na zasadnutiach Euroskupiny a ich úlohy na rokovaniach a pri prijatí cyperského memoranda o porozumení.

V prvej skupine konaní^[94] žiadatelia požadovali zrušenie stanoviska Euroskupiny z 25. marca 2013 týkajúceho sa programu finančnej pomoci Cypru a najmä reštrukturalizácie jeho bankového sektora. Súdny dvor potvrdil nález Všeobecného súdu, že napadnuté stanovisko Euroskupiny sa nemôže považovať za spoločné rozhodnutie Komisie a ECB. Súdny dvor taktiež uviedol, že prijatie právneho rámca potrebného na reštrukturalizáciu bánk cyperskými orgánmi sa nemôže považovať za uvalené napadnutým spoločným rozhodnutím Komisie a ECB, ktoré nadobudlo konkrétnu podobu v stanovisku Euroskupiny. Tieto veci boli preto odmietnuté ako neprípustné.

V druhej skupine konaní ^[95] žiadatelia požadovali kompenzáciu strát, ktoré údajne utrpeli v dôsledku zaradenia odsekov o konsolidácii dvoch cyperských bánk do cyperského memoranda o porozumení, a/alebo zrušenie týchto sporných odsekov. Súdny dvor zrušil uznesenia všeobecného súdu vyslovujúce neprípustnosť na základe toho, že údajne nezákonné konanie inštitúcií EÚ môže teoreticky, dokonca aj v právnom rámci Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (Zmluva o ESM), viesť k vzniku povinnosti Európskej únie podľa článku 340 ods. 2 a 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento nález bol založený na povinnosti Európskej komisie podľa článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii podporovať všeobecný záujem Únie a dohliadať na uplatňovanie práva EÚ a na jej povinnosť podľa článku 13 ods. 3 a 4 Zmluvy o ESM zabezpečovať súlad všetkých memoránd o porozumení, ktoré uzavrie ESM, s právom EÚ. Súdny dvor v podstate konania rozhodol, že vzhľadom na cieľ všeobecného záujmu, ktorý sleduje Európska únia, konkrétne na cieľ zabezpečiť finančnú stabilitu bankového systému v eurozóne, nepredstavujú konsolidačné opatrenia uvedené v cyperskom memorande o porozumení neznesiteľné a neprimerané zasahovanie do práva na vlastníctvo sťažovateľov. V tomto zmysle nie je možné domnievať sa, že Európska komisia tým, že povolila prijatie sporných odsekov v cyperskom memorande o porozumení, prispela k porušeniu práva sťažovateľov na vlastníctvo. Súdny dvor preto zamietol žiadosti o kompenzáciu ako žiadosti bez právneho základu.

Všeobecný súd Európskej únie rozhodol v júli 2016 v prospech ECB vo veci zrušenia a odškodnenia, ktorá sa týkala niektorých rozhodnutí Rady guvernérov ECB o poskytnutí núdzovej likvidity gréckym bankám zo strany Bank of Greece. Vo veci T-368/15 navrhovateľ uvádzal, že sporné rozhodnutia o poskytnutí núdzovej likvidity boli nezákonné a „nevyhnutne vedúce“ k dočasnému zatvoreniu bánk a ku kontrole pohybu kapitálu, ktoré zaviedli grécke orgány v lete roku 2015 a ktoré mali potom za následok, že žiadateľ utrpel „závažnú a nenapraviteľnú škodu“. Pokiaľ ide o žiadosť o zrušenie, Všeobecný súd dospel k záveru, že evidentne nebola splnená požiadavka, aby bol žiadateľ spornými rozhodnutiami o poskytnutí núdzovej likvidity priamo dotknutý, a preto žiadosť zamietol ako neprípustnú. Všeobecný súd konkrétne rozhodol, že dodržaním hornej hranice núdzovej pomoci sporné rozhodnutia žiadnym spôsobom nezaviedli opatrenia, o ktoré ide (teda kontrolu pohybu kapitálu), a mali za následok, že grécke orgány mohli úplne slobodne prijať iné ako uvedené opatrenia. Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú aj žiadosť o odškodnenie.

V máji 2016 Všeobecný súd rozhodol o odvolaní, ktoré podalo 150 zamestnancov ECB (vec T-129/14 P) proti rozsudku Súdu pre verejnú službu vo veci F-15/10 týkajúceho sa dôchodkovej reformy ECB. Po asi dvojročnom reformnom procese zmrazila ECB v máji 2009 existujúci dôchodkový plán, ktorý bol hybridným systémom, a prijala nový dôchodkový systém zložený z dávkovo definovaného systému ako prvého piliera a z definovaného príspevkového systému ako druhého piliera. Dôchodkové práva v dôchodkovom systéme ECB nadobúdajú za obdobia služby od 1. júna 2009 všetci zamestnanci vrátane tých, ktorí nastúpili do zamestnania v deň nadobudnutia platnosti reformy alebo pred týmto dňom, pričom jediná výnimka sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí 31. mája 2009 dosiahli vek od 60 do 65 rokov, a vo vzťahu k ich minulej aj budúcej službe sa na nich naďalej vzťahuje dôchodkový plán ECB. V odvolaní, ktoré podalo 150 zamestnancov, sa v ôsmich dôvodoch kritizuje niekoľko bodov rozsudku prvého stupňa. Všeobecný súd v odvolacom rozsudku potvrdil rozsudok Súdu pre verejnú službu, v plnom rozsahu zamietol všetkých osem dôvodov, a tým opäť v plnej miere potvrdil zákonnosť dôchodkovej reformy ECB. Pokiaľ ide o postup pri uskutočňovaní tejto reformy, Všeobecný súd zastával názor, že ECB neporušila zásady zákonnosti a právnej istoty. Potvrdil, že o zmenách dôchodkových pravidiel bolo rozhodnuté v súlade s pravidlami pre kompetencie a postupy. Pokiaľ ide o vecné otázky, tento rozsudok bol hĺbkovou analýzou povahy dôchodkových práv. Všeobecný súd zastával názor, že dôchodkové práva nie sú súčasťou pojmu „odmeňovanie“ v zmysle smernice 91/533^[96]. Z toho vyplýva, že nie sú nehmotným prvkom pracovnej zmluvy a ECB má právo reformovať dôchodkový systém bez súhlasu svojich zamestnancov. Vo vzťahu k nadobudnutému právu odísť do dôchodku vo veku 60 rokov bez obmedzenia výhod, na ktoré sa žiadatelia odvolávali, Všeobecný súd pripomenul, že je ustálenou judikatúrou, že úradník sa nemôže dožadovať nadobudnutého práva, pokiaľ skutočnosti, na základe ktorých toto právo vzniklo, nevznikli pred zmenou a doplnením príslušných ustanovení. Všeobecný súd ďalej zastával názor, že nadobudnuté práva zamestnancov, ktorí dosiahli vek 60 rokov, keď reforma nadobudla platnosť, neboli reformou dotknuté vzhľadom na prechodný režim, ktorý ECB zabezpečila v rámci reformy.

Stanoviská ECB a konzultácie

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je upravená požiadavka, aby sa s ECB konzultovali všetky navrhované legislatívne akty EÚ, ako aj návrhy národných legislatívnych aktov spadajúcich do oblasti jej pôsobnosti.^[97] Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke ECB. Stanoviská ECB k návrhom právnych predpisov EÚ sú uverejnené aj v Úradnom vestníku Európskej únie.

V roku 2016 ECB prijala osem stanovísk k návrhom právnych predpisov EÚ a 53 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré spadajú do jej pôsobnosti.

Najvýznamnejšie stanoviská na úrovni EÚ^[98], ktoré prijala ECB, sa týkali európskeho rámca pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu a zmien a doplnení nariadenia o kapitálových požiadavkách (CON/2016/11), jednotného zastúpenia eurozóny v Medzinárodnom menovom fonde (CON/2016/22) a zriadenia európskeho systému ochrany vkladov (CON/2016/26).

Viacero konzultácií vnútroštátnych orgánov sa týkalo právnych predpisov o bankovkách a minciach^[99], dohľadu nad platobnými systémami^[100], systémov zaknihovania cenných papierov^[101], povinných požiadaviek na úhrady a inkasá^[102] a predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu^[103].

ECB prijala stanoviská týkajúce sa národných centrálnych bánk (NCB), ktoré zahŕňali požiadavky na audit platné pre NCB^[104], oznamovacie povinnosti NCB voči vnútroštátnemu parlamentu^[105], fungovanie rozhodovacieho orgánu NCB^[106], zníženie odmeňovania vyšších úradníkov NCB^[107], nadobudnutie vlastníctva subjektu vykonávajúceho menovopolitické operácie v najodľahlejších oblastiach a zámorských územiach národnou centrálnou bankou^[108], operácie ELA národnej centrálnej banky^[109], úlohy NCB spojené s riešením krízových situácií^[110], úlohu NCB vo vzťahu k systému ochrany vkladov^[111], dohľad NCB nad poskytovaním platobných služieb^[112], podmienené inštitúcie (escrow institutions)^[113] a dohody o spotrebiteľských úveroch^[114], prevádzkovanie centrálnych registrov úverov a registrov bankových účtov v NCB^[115], zber finančnej štatistiky národnou centrálnou bankou^[116], úlohu NCB pri hodnotení hospodárskej súťaže na trhu hypotekárnych úverov^[117], príspevok NCB do fondu spravovaného MMF^[118], úlohu NCB pri oznamovaní výberu poistného^[119], nástroje menovej politiky NCB krajín nepatriacich do eurozóny^[120], vylúčenie práva na započítanie pohľadávok, pokiaľ ide o úverové pohľadávky mobilizované ako zábezpeka v centrálnych bankách ESCB^[121] a emisiu pamätných bankoviek národnými centrálnymi bankami^[122].

ECB prijala stanoviská k rôznym aspektom aktivít finančných inštitúcií^[123], ktoré zahŕňali hierarchiu veriteľov úverových inštitúcií pri platobnej neschopnosti^[124], zavedenie limitov na variabilné sadzby hypotekárnych úverov^[125], odmeňovanie vkladových sporiacich účtov^[126], požiadavky na hypotekárne odpisy^[127], preplácanie určitých spreadov účtovaných pri úveroch viazaných na cudziu menu^[128], reštrukturalizáciu úverov v cudzích menách^[129], reformu družstevných bánk^[130], obmedzenia pre nadobúdanie nehnuteľností alebo podielov na základnom imaní úverovými inštitúciami^[131], menovanie členov rady banky pre dohľad^[132], pomery platieb k príjmu a úveru k hodnote^[133], systém záruk pri sekuritizácii nesplácaných úverov^[134], uvalenie dane na určité finančné inštitúcie^[135], fungovanie centrálnych registrov úverov^[136] a fungovanie vnútroštátnych systémov ochrany vkladov^[137].

ECB prijala aj stanovisko k úlohe zástupcu vnútroštátneho orgánu dohľadu v Rade pre dohľad ECB.^[138]

Zaznamenalo sa osem prípadov nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB o návrhoch národných legislatívnych aktov, pričom niektoré prípady sa považovali za jasné a dôležité.^[139]

Konzultáciu s ECB opomenulo talianske ministerstvo hospodárstva a financií v prípade návrhu zákona o urgentných opatreniach na ochranu úspor v bankovom sektore, ktorého cieľom je zriadiť právny rámec pre mimoriadnu pomoc talianskym bankám z verejných financií. Grécke ministerstvo financií nekonzultovalo s ECB zákon o elektronických platbách.

Maďarské ministerstvo národného hospodárstva nekonzultovalo s ECB zákon o národných spoločenstvách bytovej výstavby,^[140] ktorý vyvoláva obavy v súvislosti s možným porušením nezávislosti centrálnej banky.

Prípady, keď Grécko, Maďarsko a Taliansko nekonzultovali s ECB, sa považujú za zrejmé a významné, ako aj opakované prípady.

Vývoj v právnej oblasti súvisiaci s jednotným mechanizmom dohľadu

ECB prijala v roku 2016 viacero právnych nástrojov týkajúcich sa výkonu jej úloh v oblasti dohľadu, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a na internetovej stránke ECB. Zoznam právnych nástrojov týkajúcich sa bankového dohľadu, ktoré boli prijaté v roku 2016, sa nachádza vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2016.

Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271(d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať dodržiavanie zákazov vyplývajúcich z článkov 123 a 124 Zmluvy a nariadení Rady (ES) č. 3603/93 a 3604/93 národnými centrálnymi bankami EÚ i Európskou centrálnou bankou. Článok 123 zakazuje ECB a národným centrálnym bankám poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať od nich na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré emitovali. Článok 124 zakazuje akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Popri Rade guvernérov monitoruje dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi aj Európska komisia.

ECB monitoruje aj nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy. Takéto nadobúdanie sa nesmie stať formou nepriameho menového financovania verejného sektora.

V rámci monitorovacej činnosti za rok 2016 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy, ako aj so súvisiacimi nariadeniami Rady EÚ.

Monitorovaním sa zistilo, že nie všetky národné centrálne banky členských štátov EÚ aplikovali v roku 2016 také politiky úročenia vkladov verejného sektora, ktoré by boli v úplnom súlade s hornými hranicami úročenia. Konkrétne niekoľko národných centrálnych bánk musí zabezpečiť, aby miera úročenia vkladov verejnej správy nebola nad hornou hranicou sadzby, aj keď je táto sadzba záporná.

ECB vyhodnotila, že zriadenie a financovanie správcovskej spoločnosti MARK Zrt. maďarskou centrálnou bankou predstavuje porušenie zákazu menového financovania, ktoré si vyžaduje nápravu.

V máji 2016 poskytla Magyar Nemzeti Bank likviditu vo forme trojmesačného preklenovacieho úveru maďarskému systému náhrad pre investorov Karrendezesi Alap. Podľa ECB je táto operácia potenciálne v rozpore so zákazom menového financovania vzhľadom na to, že k dispozícii boli iné možnosti poskytnutia krátkodobého financovania do systému náhrad pre investorov, ktoré by sa zaobišli bez finančnej účasti Magyar Nemzeti Bank. Tento prípad by nemal slúžiť ako precedens.

V nadväznosti na pochybnosti vyjadrené vo výročnej správe ECB z roku 2014 a 2015 pokračovala ECB v monitorovaní niekoľkých programov, ktoré Magyar Nemzeti Bank zaviedla v roku 2014 a 2015. Tieto programy nesúviseli s menovou politikou, sú však v potenciálnom rozpore so zákazom menového financovania do tej miery, že by sa mohli vnímať ako prípady, prostredníctvom ktorých Magyar Nemzeti Bank preberá úlohy štátu alebo iným spôsobom udeľuje finančné výhody štátu. Išlo o programy investovania maďarskej centrálnej banky do kúpy nehnuteľností, o program podpory finančnej gramotnosti realizovaný sieťou šiestich nadácií a o investičnú stratégiu týchto nadácií, o prestup bývalých zamestnancov orgánu finančného dohľadu Maďarska do centrálnej banky, o program nákupu maďarských umeleckých diel a majetku kultúrneho charakteru, ako aj o program na zvyšovanie motivácie bánk na nákup akceptovateľných cenných papierov, najmä štátnych dlhopisov. Vzhľadom na ich množstvo, rozsah a veľkosť bude ECB tieto operácie naďalej pozorne monitorovať s cieľom zabezpečiť, aby sa nedostali do rozporu so zákazom menového financovania a privilegovaného prístupu. Magyar Nemzeti Bank by tiež mala zabezpečiť, aby sa zdroje centrálnej banky, ktoré pridelila svojej sieti nadácií, priamo alebo nepriamo nepoužili na financovanie úloh štátu. ECB bude naďalej sledovať aj účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov v novembri 2015 sa v súvislosti s menovým financovaním môže stále považovať za znepokojujúcu.

Zníženie objemu aktív IBRC v držbe Central Bank of Ireland počas roka 2016, najmä predajom dlhodobých dlhopisov s variabilnou sadzbou, je krokom k nutnej úplnej likvidácii týchto aktív. Pretrvávajúce vážne pochybnosti v súvislosti s menovým financovaním by však pomohol zmierniť ambicióznejší kalendár predajov.

Medzinárodné a európske vzťahy

Európske vzťahy

ECB v roku 2016 udržiavala úzky dialóg s európskymi inštitúciami a fórami, osobitne s Európskym parlamentom, Európskou radou, Radou ECOFIN, Euroskupinou a Európskou komisiou. V priebehu roka sa podnikli ďalšie kroky zamerané na dobudovanie bankovej únie a na ozdravenie finančného sektora eurozóny. Pracovný program zasadnutí Euroskupiny a Rady ECOFIN, na ktorých sa zúčastňoval prezident ECB a ostatní členovia jej Výkonnej rady, formovala hospodárska situácia v eurozóne a program makroekonomickej konsolidácie pre Grécko. Témou diskusií na zasadnutiach Európskej rady, na ktoré bol pozvaný prezident ECB, bola potreba koherentnej stratégie pre fiškálnu, finančnú a štrukturálnu politiku s cieľom podporiť oživenie v Európe.

Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe

Ďalšie práce na dokončení hospodárskej a menovej únie (HMÚ) sa vykonávali v súlade s plánom stanoveným v roku 2015 v tzv. správe piatich predsedov s názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe.

Implementáciou smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a smernice o systéme ochrany vkladov sa dosiahol pokrok pri vytváraní bankovej únie. ECB počas celého roka naďalej obhajovala rozhodné kroky zamerané na dobudovanie bankovej únie, najmä v technických diskusiách zameraných na vytvorenie spoľahlivého spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií a európskeho systému ochrany vkladov. Potenciál zvýšiť odolnosť finančného systému zlepšením cezhraničného zdieľania rizík a podporou širšieho a jednoduchšieho prístupu k financiám má spolu s bankovou úniou aj únia európskych kapitálových trhov.

Čo sa týka rámca správy hospodárskych záležitostí, začala fungovať Európska fiškálna rada. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, mal by sa posilniť mandát a inštitucionálna nezávislosť Európskej fiškálnej rady, aby mohla zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní transparentnosti a zlepšovaní dodržiavania fiškálnych pravidiel.^[141] Rada EÚ vydala 20. septembra 2016 odporúčanie vyzývajúce krajiny eurozóny, aby zriadili vnútroštátne rady pre produktivitu. Rady pre produktivitu by mali poskytovať nové impulzy na realizáciu štrukturálnych reforiem v krajinách eurozóny. Ich efektívnosť bude závisieť nielen od očakávanej vysokej úrovne technických znalostí členov rád, ale aj od ich úplnej nezávislosti. Pri práci rád pre produktivitu by bolo potrebné zabezpečiť dostatočné zohľadňovanie európskeho rozmeru, a to výmenou osvedčených postupov medzi členskými štátmi a zdôrazňovaním rozmeru eurozóny pri hodnotení a riešení problémov produktivity na úrovni členských štátov.

ECB pravidelne zdôrazňovala potrebu jednotného a dôsledného uplatňovania ustanovení súčasného rámca správy ekonomických záležitostí, ak sa nedosiahol uspokojivý pokrok. Ako príklad môže slúžiť obmedzená realizácia odporúčaní Európskej komisie pre jednotlivé krajiny (časť 1.6 v kapitole 1) a nedostatočné plnenie požiadaviek Paktu stability a rastu.

Predpokladom vytvorenia potrebnej dôvery medzi členskými štátmi s cieľom napredovať pri zdokonaľovaní HMÚ bude dôsledné uplatňovanie rozpočtových pravidiel a účinnejšia koordinácia hospodárskych politík. ECB vždy zdôrazňovala význam väčšej zdieľanej suverenity zo strednodobého až dlhodobého hľadiska, napríklad posilnením riadenia prostredníctvom prechodu od pravidiel k inštitúciám.^[142]

Európa čelí výzvam nielen v ekonomickej sfére, ale najmä v oblasti migrácie a bezpečnosti. Na trvalo udržateľné riešenie týchto problémov je potrebná silná ekonomika. Dobudovanie HMÚ je teda významnou úlohou pri posilňovaní Európy. Eurosystém je pripravený podporiť prácu v tejto oblasti.

Plnenie demokratickej zodpovednosti

ECB je nezávislá inštitúcia, ktorá má v rámci svojho mandátu úplnú nezávislosť pri využívaní svojich nástrojov podľa potreby. Protiváhou tejto nezávislosti je zodpovednosť a v Zmluve o fungovaní Európskej únie sa upravuje, že ECB sa v prvom rade zodpovedá Európskemu parlamentu ako orgánu zloženému z volených zástupcov občanov EÚ.

V roku 2016 prezident ECB absolvoval štyri pravidelné vystúpenia vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti.^[143] Poslanci Európskeho parlamentu sa na týchto vystúpeniach zamerali najmä na menovú politiku ECB, politiky finančného sektora, programy makroekonomickej konsolidácie a na reformu správy hospodárskych záležitostí eurozóny (graf 36).

Ako ďalší krok k väčšej zodpovednosti sa ECB rozhodla v reakcii na návrh uvedený v rezolúcii Európskeho parlamentu publikovať v roku 2016 po prvýkrát spätnú väzbu na podnety Európskeho parlamentu uvedené v jeho uzneseniu o výročnej správe za predchádzajúci rok.^[144] Tieto informácie sa predtým poskytovali len poslancom Európskeho parlamentu spolu s výročnou správou.

ECB si plní povinnosť zodpovedať sa aj podávaním správ a odpoveďami na písomné otázky členov Európskeho parlamentu. V roku 2016 dostával prezident ECB listy s takýmito otázkami a odpovede na ne boli zverejnené na internetovej stránke ECB.^[145] Väčšina otázok sa týkala výkonu neštandardných opatrení menovej politiky ECB, hospodárskeho výhľadu a programov makroekonomickej konsolidácie.

Rovnako ako v minulosti sa ECB zapojila aj do diskusie Európskeho parlamentu a Rady EÚ o legislatívnych návrhoch patriacich do jej kompetencie. Okrem rámca zodpovednosti sa ostatní zástupcovia ECB zúčastňovali na verejných zasadnutiach vo Výbore pre hospodárske a menové záležitosti týkajúcich sa technických diskusií k otázkam z oblasti odborných znalostí a úloh ECB.

Európskemu parlamentu a Rade EÚ sa ECB zodpovedá aj za činnosť v oblasti bankového dohľadu.^[146] Podrobnejšie informácie sa uvádzajú vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2016.

Medzinárodné vzťahy

V problematickom medzinárodnom prostredí sa ECB zapájala do diskusií na medzinárodných fórach, zhromažďovala informácie a oboznamovala so svojou vlastnou politikou, a tým posilňovala vzťahy s hlavnými medzinárodnými partnermi. Malo to veľký význam najmä v roku, keď menové orgány na celom svete ďalej podporovali rozbiehajúce sa hospodárske oživenie.

G20

Čínske predsedníctvo v G20 sa v prostredí pokračujúceho tlmeného oživenia sústreďovalo na podnietenie globálneho rastu a úspešne dostalo do popredia úlohu štrukturálnych reforiem pri realizácii rozpočtovej a menovej politiky, tak aby sa dosiahol tento cieľ. Predsedníctvo G20 okrem toho rozšírilo debatu o motoroch rastu zahrnutím inovácie a digitalizácie. Skupina G20 zaviedla aj ďalšie opatrenia, ktoré umožnia v rámci jej vylepšeného programu štrukturálnych reforiem ich lepšie vzájomné hodnotenie. V prostredí stupňujúcich sa antiglobalizačných nálad sa skupina G20 sústredila viac na nerovnosť a inkluzívnosť a podporovala aj snahy o spravodlivejšie globálne daňové prostredie s novým zameraním na prospešné vlastníctvo a spôsoby riešenia nespolupracujúcich daňových jurisdikcií. Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk G20, na zasadnutiach ktorých sa zúčastňuje aj prezident ECB, sa zaviazali podrobne konzultovať otázky devízových trhov a vyhnúť sa v obchodnej a investičnej politike akejkoľvek forme protekcionizmu. Vzhľadom na nedávne teroristické útoky sa vystupňovalo aj úsilie o riešenie financovania terorizmu. Finalizáciu hlavných prvkov finančného regulačného rámca podporilo aj kladenie dôrazu na včasnú, úplnú a jednotnú realizáciu schváleného programu reformy finančného sektora. Lídri G20 na samite v Chang-čou taktiež podporili zelené financovanie a v diskusiách o medzinárodnej finančnej architektúre aj hodnotenie širšieho využívania zvláštnych práv čerpania (SDR), rozšírenie členstva v Parížskom klube a podporili aj úlohu nových a existujúcich multilaterálnych rozvojových bánk.

Politické otázky súvisiace s MMF a medzinárodnou finančnou architektúrou

ECB ďalej podporovala spoločné európske stanoviská v diskusiách v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) o politikách fondu a celkovo o medzinárodnej finančnej architektúre. V oblasti správy ekonomických záležitostí MMF po ratifikácii požadovanej väčšinou jeho členov nadobudla začiatkom roka 2016 platnosť rozsiahla reforma kvót a spravovania hospodárskych záležitostí. Viedlo to k presunu viac ako 6 % podielu kvót na dynamicky sa rozvíjajúce a rozvojové krajiny, čo lepšie vyjadruje ich rastúcu úlohu v globálnej ekonomike. V rámci tohto balíka reforiem sa rozvinuté európske krajiny zaviazali znížiť svoje spoločné zastúpenie v rade o dve kreslá.

ECB podporuje silný MMF, ktorý je založený na kvótach a s primeranými zdrojmi v centre medzinárodného menového systému, kde významne prispieva ku globálnej hospodárskej a finančnej stabilite. S podporou členských štátov EÚ sa v roku 2016 zdroje MMF na báze kvót zdvojnásobili na 477 mld. SDR. Členovia MMF vrátane členských štátov EÚ sa taktiež zaviazali poskytnúť približne 260 mld. SDR, aby sa pre MMF zabezpečil ďalší prístup k bilaterálnym pôžičkám podľa posilneného rámca správy hospodárskych záležitostí. Časový plán diskusií na 15. všeobecnom preskúmaní kvót bol zmenený tak, aby sa preskúmanie skončilo najneskôr do výročných zasadnutí v roku 2019.

Keďže je veľmi dôležité, aby politika poskytovania pôžičiek MMF zostala relevantná pre potreby jeho členov, MMF preskúmal primeranosť globálnej finančnej záchrannej siete vrátane jej pokrytia, dostupnosti a nákladov na poskytovanie nástrojov na prevenciu a riešenie kríz.

V nadväznosti na krízy v niektorých krajinách eurozóny a na s nimi spojené programy poskytovania pôžičiek a makroekonomickej konsolidácie EÚ/MMF pre tieto krajiny Úrad pre nezávislé hodnotenie MMF (IEO) zverejnil komplexnú správu o úlohe fondu počas týchto kríz a jeho účasti na programoch finančnej pomoci pre Grécko, Írsko a Portugalsko. Správa sa zameriavala hlavne na rozhodovací proces MMF, ale obsahovala aj niekoľko úvah o ekonomických otázkach, ako sú napríklad príčiny kríz a povaha a primeranosť politických podmienok.

Technická spolupráca

ECB rozširuje technickú spoluprácu s centrálnymi bankami mimo Európskej únie s cieľom podporiť zdravé postupy centrálneho bankovníctva a tým prispieť ku globálnej menovej a finančnej stabilite. V aktivitách v rámci tejto spolupráce sa odráža úloha ECB ako hlavnej centrálnej banky globálnej ekonomiky. ECB naďalej spolupracovala aj s centrálnymi bankami krajín rozvíjajúcich sa ekonomík v rámci krajín G20 (napr. India a Turecko) s cieľom výmeny technických znalostí a osvedčených postupov. V roku 2016 bolo podpísané nové memorandum o porozumení s Banco Central do Brasil, ktoré bude východiskom pre intenzívnejšiu spoluprácu a ktoré sa zameriava na hlavné témy centrálneho bankovníctva zahŕňajúce menovú politiku, finančnú stabilitu a bankový dohľad. Posilnená spolupráca s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami podporovala komunikáciu ECB v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike.

Spolupráca ECB s centrálnymi bankami v krajinách, ktoré majú perspektívu vstúpiť do Európskej únie, pokračovala najmä v rámci série regionálnych seminárov. Špecializované podujatia sa zameriavali na inštitucionálne výzvy v kontexte prístupového procesu EÚ, makroprudenciálny a mikroprudenciálny dohľad a na nezávislosť centrálnych bánk ako kľúčový prvok dobrej správy hospodárskych záležitostí. Technická spolupráca s centrálnymi bankami kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín na vstup do EÚ sa uskutočňuje v úzkej spolupráci s národnými centrálnymi bankami EÚ a dopĺňa pravidelné monitorovanie a analýzu hospodárskeho a finančného vývoja v týchto krajinách a politický dialóg s ich centrálnymi bankami.

Externá komunikácia

Vysvetľovanie politiky ECB občanom Európy

Otvorená a transparentná komunikácia zvyšuje efektívnosť politiky centrálnych bánk. Predstavuje prostriedok na informovanie verejnosti a finančných trhov o cieľoch a úlohách banky a na zdôvodňovanie jej krokov, čím pomáha usmerňovať očakávania. ECB tradične uplatňuje otvorenú komunikáciu, pričom v roku 2016 rozšírila svoje komunikačné aktivity o ešte aktívnejší prístup k poskytovaniu informácií a kládla väčší dôraz na digitálnu formu komunikácie.

Informačné aktivity

V roku 2016 ECB ďalej prehlbovala svoju iniciatívu aktívne oslovovať verejnosť s cieľom zlepšiť pochopenie politík a rozhodnutí ECB, a tak budovať väčšiu dôveru všetkých občanov eurozóny.

Vo Frankfurte ECB privítala 522 skupín návštevníkov predstavujúcich viac ako 15 000 hostí z 35 krajín. Vďaka všeobecným aj tematickým prezentáciám mali možnosť priamo komunikovať s odborníkmi z ECB. Hostia tiež mohli v rámci prehliadok so sprievodcom vidieť novú budovu ECB či výstavy zamerané na umelecké diela a európsku menu. Od júla 2016 začala ECB každú prvú sobotu v mesiaci otvárať svoje dvere miestnej komunite, a tak vo svojich priestoroch v druhom polroku privítala ďalších viac ako 3 000 návštevníkov.

Banka už po šiesty raz usporiadala medzinárodnú súťaž študentov Generácia €uro zameranú na vysvetľovanie svojich úloh mladším občanom eurozóny. Táto súťaž predstavuje základný interaktívny kontakt banky so študentmi vo veku 16 až 19 rokov a s ich učiteľmi. Jej cieľom je naučiť ich viac o menovej politike a samotnej ECB. Študenti hrajú hru, v ktorej na základe svojho vyhodnotenia hospodárskej a menovej situácie v eurozóne prijímajú menovopolitické rozhodnutia.

ECB sa tiež zameriava na mladšie vekové skupiny. Približne 230 detí vo veku od osem do desať rokov sa 3. októbra 2016 mohlo s rodičmi zúčastniť v priestoroch ECB na druhom dni otvorených dverí populárnej nemeckej detskej televíznej šou „Vysielanie s myšou“ (Die Sendung mit der Maus). Tento program zahŕňal prehliadku budovy so sprievodcom, prezentácie a dielne o úlohách a funkcii ECB, o eurových bankovkách a minciach, ako aj vzdelávacie hry a výstavy.

Aktívna komunikácia prebiehala aj mimo Frankfurtu. ECB sa napríklad spolu s Central Bank of Ireland zúčastnila na írskom národnom poľnohospodárskom šampionáte 2016 (National Ploughing Championships), ktorý je najväčšou poľnohospodárskou výstavou a trhom pod šírym nebom v Európe.

Väčšia digitalizácia

ECB naďalej prehlbovala úsilie zamerané na digitálnu komunikáciu s cieľom prispôsobiť sa aktuálnym spotrebiteľským trendom.

Z hľadiska obsahu sa zamerala viac na ľahšiu dostupnosť pre verejnosť, pričom lepšiu zrozumiteľnosť svojich rozhodnutí dosahovala použitím jednoduchého jazyka a na vysvetľovanie inak veľmi odborných tém používala digitálne komunikačné kanály. Takýmto príkladom sú vysvetlenia na internetovej stránke ECB, ktoré sú dostupné v mnohých jazykoch EÚ. Táto digitálna orientácia sa spája s častejším využívaním infografiky.

Banka pokračovala v technickej modernizácii svojich internetových stránok. Stránky ECB aj Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) sa stali plne responzívnymi, čím sa zabezpečilo, že samotné stránky aj významné publikácie možno optimálnym spôsobom prehliadať na akomkoľvek zariadení, ktoré čitateľ používa. ECB okrem toho zareagovala na zvýšený dopyt po vysokokvalitnom kontinuálnom prenose (streamingu) udalostí.

Prítomnosť banky na sociálnych sieťach sa tiež zintenzívnila. Účet ECB na Twitteri má v súčasnosti viac ako 360 000 sledovateľov a využíva sa na propagáciu publikácií a hlavných myšlienok z prednášok. V decembri 2016 vysielala ECB na Twitteri svoju prvú živú debatu, počas ktorej Benoît Cœuré odpovedal na otázky verejnosti kladené prostredníctvom #askECB, čím sa umožnila priama interakcia v reálnom čase. ECB okrem toho využíva svoj kanál na YouTube, kde zverejňuje videá, kým fotografie zdieľa na Flickr. Banka má tiež účet na LinkedIn, na ktorý sa prihlásilo okolo 43 000 ľudí.

Prílohy

Inštitucionálny rámec

Rozhodovacie orgány a riadenie ECB

Eurosystém a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) sú riadené rozhodovacími orgánmi ECB: Radou guvernérov a Výkonnou radou. Generálna rada bola zriadená ako tretí orgán ECB s rozhodovacou právomocou na obdobie, kým euro neprijmú všetky členské krajiny EÚ. Činnosť rozhodovacích orgánov sa riadi Zmluvou o fungovaní Európskej únie, Štatútom ESCB a príslušným rokovacím poriadkom.^[149] Rozhodovacie procesy v Eurosystéme a ESCB sú centralizované. ECB a národné centrálne banky krajín eurozóny okrem toho vzájomnou spoluprácou na strategickej i operatívnej úrovni prispievajú k dosahovaniu spoločných cieľov Eurosystému, pričom sa dodržiava zásada decentralizácie v súlade so Štatútom ESCB.

So zreteľom na kompetencie ECB súvisiace s bankovým dohľadom Rada guvernérov prijíma právne predpisy zavádzajúce všeobecný rámec pre prijímanie rozhodnutí dohľadu a formou implicitného súhlasu schvaľuje návrhy rozhodnutí v oblasti dohľadu, ktoré pripravila Rada pre dohľad.^[150] Podrobnejšie informácie o úlohách ECB v oblasti dohľadu sa nachádzajú vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2016.

Rada guvernérov

Rada guvernérov je hlavným rozhodovacím orgánom ECB. Jej členmi sú členovia Výkonnej rady ECB a guvernéri národných centrálnych bánk krajín eurozóny. Hlasovacie práva členov Rady guvernérov sa striedajú podľa konkrétnej schémy, ktorá je k dispozícii na internetovej stránke ECB.

Rada guvernérov sa spravidla stretáva raz za dva týždne v priestoroch ECB v nemeckom Frankfurte nad Mohanom. V roku 2016 sa uskutočnilo celkom 23 stretnutí. Zasadnutia venované menovej politike sa konajú každých šesť týždňov. K týmto zasadnutiam sa spravidla so štvortýždňovým odstupom zverejňuje správa z rokovaní o menovej politike. Na nemenovopolitických zasadnutiach rokuje Rada guvernérov hlavne o záležitostiach týkajúcich sa ostatných úloh a povinností ECB a Eurosystému. Pre zabezpečenie oddelenia menovej politiky ECB a ďalších úloh od povinností v oblasti dohľadu sa Rada guvernérov na osobitných zasadnutiach venuje výlučne záležitostiam dohľadu.

Rada guvernérov môže prijímať rozhodnutia aj prostredníctvom písomného konania. V roku 2016 sa uskutočnilo viac ako 1 400 písomných konaní. Vo viac ako 1 000 prípadoch išlo o postupy vychádzajúce z implicitného súhlasu.

Rada guvernérov

Mario Draghi, prezident ECB

Vítor Constâncio, viceprezident ECB

Josef Bonnici, guvernér Central Bank of Malta (do 30. júna 2016)

Benoît Cœuré, člen Výkonnej rady ECB

Carlos Costa, guvernér Banco de Portugal

Chrystalla Georghadjiová, guvernérka Central Bank of Cyprus

Ardo Hansson, guvernér Eesti Pank

Boštjan Jazbec, guvernér Banka Slovenije

Klaas Knot, prezident De Nederlandsche Bank

Philip R. Lane, guvernér Central Bank of Ireland

Sabine Lautenschlägerová, členka Výkonnej rady ECB

Erkki Liikanen, guvernér Suomen Pankki – Finlands Bank

Luis M. Linde, guvernér Banco de España

Jozef Makúch, guvernér Národnej banky Slovenska

Yves Mersch, člen Výkonnej rady ECB

Ewald Nowotny, guvernér Oesterreichische Nationalbank

Peter Praet, člen Výkonnej rady ECB

Gaston Reinesch, guvernér Banque centrale du Luxembourg

Ilmārs Rimšēvičs, guvernér Latvijas Banka

Jan Smets, guvernér Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique

Yannis Stournaras, guvernér Bank of Greece

Vitas Vasiliauskas, predseda správnej rady Lietuvos bankas

Mario Vella, guvernér Central Bank of Malta (od 1. júla 2016)

François Villeroy de Galhau, guvernér Banque de France

Ignazio Visco, guvernér Banca d’Italia

Jens Weidmann, prezident Deutsche Bundesbank

Predný rad (zľava): Yannis Stournaras, Carlos Costa, Ewald Nowotny, Vítor Constâncio, Mario Draghi, Sabine Lautenschlägerová, Benoît Cœuré, Chrystalla Georghadjiová, Philip R. Lane, Yves Mersch

Stredný rad (zľava): Ilmārs Rimšēvičs, François Villeroy de Galhau, Jens Weidmann, Erkki Liikanen, Jozef Makúch, Ignazio Visco

Zadný rad (zľava): Gaston Reinesch, Boštjan Jazbec, Ardo Hansson, Klaas Knot, Jan Smets, Peter Praet, Vitas Vasiliauskas

Poznámka: Luis M. Linde a Mario Vella neboli v čase fotografovania prítomní.

Výkonná rada

Výkonnú radu tvoria prezident a viceprezident ECB a štyria ďalší členovia vymenovaní kvalifikovanou väčšinou Európskej rady po konzultácii s Európskym parlamentom a ECB. Výkonná rada je zodpovedná za prípravu zasadnutí Rady guvernérov, uskutočňovanie menovej politiky v eurozóne v súlade so stanovenými smernicami a rozhodnutiami prijatými Radou guvernérov a za riadenie každodenných činností ECB.

Výkonná rada

Mario Draghi, prezident ECB

Vítor Constâncio, viceprezident ECB

Benoît Cœuré, člen Výkonnej rady ECB

Sabine Lautenschlägerová, členka Výkonnej rady ECB

Yves Mersch, člen Výkonnej rady ECB

Peter Praet, člen Výkonnej rady ECB

Predný rad (zľava): Sabine Lautenschlägerová, Mario Draghi, Vítor Constâncio

Zadný rad (zľava): Yves Mersch, Peter Praet, Benoît Cœuré

Generálna rada

Generálnu radu tvorí prezident a viceprezident ECB a guvernéri národných centrálnych bánk všetkých 28 členských štátov EÚ. Generálna rada sa okrem iného podieľa na poradných funkciách pre ECB, zbere štatistických informácií, zavedení nevyhnutných pravidiel pre štandardizáciu účtovníctva a výkazníctva operácií uskutočňovaných národnými centrálnymi bankami, prijímaní opatrení súvisiacich so zavedením iného kľúča na upisovanie základného imania ECB ako ustanovuje zmluva a stanovení podmienok pre zamestnávanie zamestnancov ECB.

Generálna rada

Mario Draghi, prezident ECB

Vítor Constâncio, viceprezident ECB

Marek Belka, prezident Narodowy Bank Polski (do 20. júna 2016)

Josef Bonnici, guvernér Central Bank of Malta (do 30. júna 2016)

Mark Carney, guvernér Bank of England

Carlos Costa, guvernér Banco de Portugal

Chrystalla Georghadjiová, guvernérka Central Bank of Cyprus

Adam Glapiński, prezident Narodowy Bank Polski (od 21. júna 2016)

Ardo Hansson, guvernér Eesti Pank

Stefan Ingves, guvernér Sveriges Riksbank

Mugur Constantin Isărescu, guvernér Banca Naţională a României

Boštjan Jazbec, guvernér Banka Slovenije

Klaas Knot, prezident De Nederlandsche Bank

Philip R. Lane, guvernér Central Bank of Ireland

Erkki Liikanen, guvernér Suomen Pankki – Finlands Bank

Luis M. Linde, guvernér Banco de España

Jozef Makúch, guvernér Národnej banky Slovenska

György Matolcsy, guvernér Magyar Nemzeti Bank

Ewald Nowotny, guvernér Oesterreichische Nationalbank

Dimitar Radev, guvernér Българска народна банка (Bulharskej národnej banky)

Gaston Reinesch, guvernér Banque centrale du Luxembourg

Ilmārs Rimšēvičs, guvernér Latvijas Banka

Lars Rohde, guvernér Danmarks Nationalbank

Jiří Rusnok, guvernér Českej národnej banky (od 1. júla 2016)

Miroslav Singer, guvernér Českej národnej banky (do 30. júna 2016)

Jan Smets, guvernér Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique

Yannis Stournaras, guvernér Bank of Greece

Vitas Vasiliauskas, predseda správnej rady Lietuvos bankas

Mario Vella, guvernér Central Bank of Malta (od 1. júla 2016)

François Villeroy de Galhau, guvernér Banque de France

Ignazio Visco, guvernér Banca d’Italia

Boris Vujčić, guvernér Hrvatska narodna banka

Jens Weidmann, prezident Deutsche Bundesbank

Predný rad (zľava): Yannis Stournaras, Carlos Costa, Ewald Nowotny, Vítor Constâncio, Mario Draghi, Mark Carney, Chrystalla Georghadjiová, Philip R. Lane

Stredný rad (zľava): Ilmārs Rimšēvičs, François Villeroy de Galhau, Jens Weidmann, Erkki Liikanen, Ignazio Visco

Zadný rad (zľava): Gaston Reinesch, Boštjan Jazbec, Lars Rohde, Ardo Hansson, Klaas Knot, Jan Smets, Jozef Makúch, Vitas Vasiliauskas, Dimitar Radev

Poznámka: Adam Glapiński, Stefan Ingves, Mugur Constantin Isărescu, Luis M. Linde, György Matolcsy, Jiří Rusnok, Boris Vujčić a Mario Vella neboli v čase fotografovania prítomní.

Systém riadenia

Popri rozhodovacích orgánoch zahŕňa systém riadenia ECB tiež dva výbory na vysokej úrovni – výbor pre audit a etický výbor, ako aj niekoľko vonkajších a vnútorných kontrolných mechanizmov. Dopĺňa ho etický rámec, rozhodnutie ECB^[151], v ktorom sa ustanovujú podmienky vyšetrovania zameraného proti podvodom, a pravidlá o verejnom prístupe k dokumentom ECB. Po zavedení jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) sa dôležitosť systému riadenia pre ECB ešte prehĺbila.

Výbor pre audit

Výbor ECB pre audit poskytuje Rade guvernérov poradenstvo a stanoviská v oblastiach týkajúcich sa i) integrity finančných údajov, ii) dohľadu nad vnútornou kontrolou, iii) dodržiavania platných zákonov, nariadení a kódexov správania a iv) výkonu funkcií auditu. Jeho mandát je k dispozícii na internetovej stránke ECB. Výboru pre audit predsedá Erkki Liikanen a jeho ďalšími štyrmi členmi v roku 2016 boli: Vítor Constâncio, Josef Bonnici^[152], Patrick Honohan and Ewald Nowotny.

Etický výbor

V snahe zabezpečiť primerané a jednotné uplatňovanie rôznych kódexov správania orgánov, ktoré sa podieľajú na rozhodovacích procesoch ECB, etický výbor ECB poskytuje členom Rady guvernérov, Výkonnej rady a Rady pre dohľad odporúčania a usmernenia týkajúce sa otázok etiky. Jeho mandát je k dispozícii na internetovej stránke ECB. Predsedom Etického výboru je Jean-Claude Trichet a ďalšími dvoma externými členmi sú Patrick Honohan^[153] a Klaus Liebscher.

Vonkajšie a vnútorné kontrolné mechanizmy

Vonkajšie kontrolné mechanizmy

V Štatúte ESCB sa ustanovujú dve úrovne vonkajšej kontroly, a to externý audítor menovaný na základe rotačného systému na päťročné obdobie, ktorý overuje ročnú účtovnú závierku ECB, a Európsky dvor audítorov, ktorý hodnotí prevádzkovú efektívnosť riadenia ECB.

Vnútorné kontrolné mechanizmy

V ECB je zavedený trojstupňový systém vnútornej kontroly, ktorý sa skladá i) z kontroly manažmentu, ii) z kontroly rizík a dodržiavania predpisov a iii) zo zaistenia nezávislého auditu.

Štruktúra vnútornej kontroly ECB je založená na funkčnom systéme, v ktorom všetky organizačné útvary (sekcie, odbory, riaditeľstvá a generálne riaditeľstvá) nesú hlavnú zodpovednosť za riadenie vlastných rizík, ako aj za zabezpečovanie účinnosti a efektívnosti svojich činností.

Kontrolné funkcie sa skladajú z monitorovacích mechanizmov a účinných postupov na dosiahnutie primeranej kontroly finančných a operačných rizík, ako aj rizika poškodenia dobrého mena a rizika konania. Tento druhý stupeň kontroly sa uskutočňuje prostredníctvom interných mechanizmov ECB (napríklad mechanizmov kontroly rozpočtu a kontrolingu, riadenia operačného a finančného rizika, zabezpečenia kvality bankového dohľadu a zabezpečenia súladu s právnymi predpismi) alebo podľa potreby aj prostredníctvom výborov ESCB/Eurosystému (napr. výboru pre organizačný vývoj, výboru pre riadenie rizika a rozpočtového výboru).

Navyše, nezávisle od vnútornej kontrolnej štruktúry a monitorovania rizík v ECB sa audit uskutočňuje v súlade so stanovami auditu ECB aj prostredníctvom funkcií interného auditu ECB v priamej riadiacej pôsobnosti Výkonnej rady. Aktivity interného auditu ECB sa riadia medzinárodnými štandardmi pre odborný výkon interného auditu zavedenými Inštitútom interných audítorov. Pri dosahovaní cieľov Eurosystému a SSM pomáha aj výbor interných audítorov, ktorý tvoria experti interného auditu z ECB, národných centrálnych bánk a príslušných vnútroštátnych orgánov.

Etický rámec ECB

Etický rámec ECB pozostáva z kódexu správania pre členov Rady guvernérov, doplnkového kódexu etických kritérií pre členov Výkonnej rady, kódexu správania pre členov Rady pre dohľad a zo služobného poriadku ECB. Etický rámec stanovuje etické pravidlá a hlavné zásady na zabezpečenie najvyššej úrovne integrity, kompetencie, účinnosti a transparentnosti pri plnení úloh ECB. Okrem iného poskytuje podrobné opatrenia týkajúce sa zamedzenia a riadenia možného konfliktu záujmov; obmedzenia, oznamovacie povinnosti a monitorovací systém týkajúci sa súkromných finančných transakcií; pravidlá lehoty na rozmyslenie vzhľadom na neskoršie pracovné činnosti; a podrobné pravidlá týkajúce sa externých činností a vzťahov s externými stranami.

Opatrenia na boj proti podvodom a praniu špinavých peňazí

Európsky parlament a Rada EÚ prijali v roku 1999 nariadenie^[154], ktoré by malo okrem iného Európskemu úradu pre boj proti podvodom (European Anti-Frau Office – OLAF) umožniť v prípade podozrenia z podvodu interné vyšetrovanie v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ. V roku 2004 Rada guvernérov v súvislosti s prevenciou podvodov, korupcie a ďalších nezákonných činností schválila právny rámec, ktorý stanovuje podmienky vyšetrovania Európskej centrálnej banky úradom OLAF. Tento rámec bol upravený v roku 2016.^[155] V roku 2007 ECB okrem toho zaviedla interné programy prevencie prania špinavých peňazí (anti-money laundering – AML) a financovania terorizmu (counter-terrorist financing – CTF). Doplnením rámca AML/CTF je interný oznamovací systém, ktorý zabezpečuje systematický zber všetkých relevantných informácií a ich náležité ohlasovanie Výkonnej rade.

Prístup k dokumentom ECB

Rozhodnutie ECB o verejnom prístupe k dokumentom ECB^[156] korešponduje s cieľmi a štandardmi uplatňovanými v iných inštitúciách a orgánoch EÚ v rámci prístupu verejnosti k dokumentom. Toto rozhodnutie zvyšuje transparentnosť a zároveň zohľadňuje nezávislosť ECB a národných centrálnych bánk a zabezpečuje dôverné zaobchádzanie s údajmi, ktoré sa týkajú výkonu úloh ECB. Vzhľadom na nové kompetencie ECB v oblasti bankového dohľadu sa podstatne zvýšil počet a zložitosť žiadostí od občanov a vnútroštátnych orgánov žiadajúcich o prístup k dokumentom.

V snahe potvrdiť svoj záväzok dodržiavať transparentnosť a zodpovednosť začala ECB vo februári 2016 s trojmesačným odstupom vydávať kalendáre zasadnutí každého člena Výkonnej rady a predsedu Rady pre dohľad.

Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie

Kancelária, ktorá podlieha priamo prezidentovi ECB a kancelárii pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office -CGO), pomáha Výkonnej rade pri ochrane bezúhonnosti a dobrého mena ECB, pri presadzovaní noriem etického správania a pri zvyšovaní miery zodpovednosti a transparentnosti ECB. Aby sa zvýšila celková jednotnosť a efektívnosť systému riadenia ECB, kancelária zabezpečuje tiež funkcie sekretariátu pre výbor pre audit a etický výbor a funguje ako styčný bod pre európskeho ombudsmana a OLAF.

Výbory Eurosystému/ESCB

Výbory Eurosystému/ESCB zohrávajú naďalej dôležitú pomocnú úlohu pri plnení úloh rozhodovacích orgánov ECB. Na žiadosť Rady guvernérov a Výkonnej rady tieto výbory poskytujú odborné poradenstvo v oblasti svojej pôsobnosti a pomáhajú pri rozhodovacích procesoch. Členmi výborov môžu byť zvyčajne len zamestnanci centrálnych bánk Eurosystému. Na zasadaniach výborov, ktoré sa venujú otázkam patriacim do pôsobnosti Generálnej rady, sa však zúčastňujú aj zástupcovia národných centrálnych bánk členských štátov, ktoré ešte euro neprijali. Okrem toho sa niektoré z výborov stretávajú v zložení SSM (čiže jeden člen z centrálnej banky a jeden člen z príslušného vnútroštátneho orgánu za každý zapojený členský štát), v rámci ktorého asistujú ECB pri jej práci v oblasti prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami. Ak je to potrebné, na zasadania výborov možno prizvať aj predstaviteľov iných kompetentných orgánov.

Okrem toho existujú ďalšie dva výbory. Rozpočtový výbor pomáha Rade guvernérov v záležitostiach týkajúcich sa rozpočtu ECB, zatiaľ čo konferencia pre ľudské zdroje je fórum na výmenu skúseností, odborných znalostí a informácií z oblasti riadenia ľudských zdrojov medzi centrálnymi bankami Eurosystému/ESCB.

Vývoj v oblasti organizácie a ľudských zdrojov

Ľudské zdroje ECB

V januári 2016 bol vymenovaný vrchný riaditeľ pre oblasť služieb (Chief Services Officer – CSO). Táto nová pozícia bola vytvorená s cieľom ešte viac posilniť kvalitu operačných a analytických funkcií, zlepšiť efektivitu organizácie a uľahčiť spoluprácu a využitie podporných funkcií pre potreby celej ECB. Vrchný riaditeľ, do pôsobnosti ktorého patrí administratívna oblasť a oblasť informačných systémov, navyše ako prioritu stanovil rozvoj ucelenejšieho procesu strategického plánovania, s cieľom podporiť spoluprácu medzi svojimi útvarmi a ďalšími odbornými útvarmi.

Po tom, ako bol v apríli 2016 vytvorený nový útvar, ktorý má na starosti všetky záležitosti súvisiace s financiami, sa reštrukturalizovaný útvar ľudských zdrojov mohol v plnej miere sústrediť na poskytovanie vysoko kvalitných personálnych služieb zameraných na rozvoj potenciálu zamestnancov ECB v rámci modernej a pružnej organizačnej štruktúry. Prioritou je získanie a udržanie talentovaných zamestnancov a usmerňovanie ich výkonu. Ľudské zdroje ECB okrem toho venujú osobitnú pozornosť starostlivosti o zdravie a spokojnosť zamestnancov ECB.

V priebehu roka 2016 boli tiež položené základy pre rozšírenie funkcie strategického obchodného partnera, aby sa posilnilo riadenie ECB v oblasti personálnych záležitostí, ako aj pre pretransformovanie požiadaviek odborných útvarov do potrieb personálnej politiky.

V centre záujmu ľudských zdrojov bolo aj v roku 2016 posilňovanie možností banky riadiť talenty, rozvíjať riadiace schopnosti a podporovať kultúru excelentnosti v zmysle profesionálnej etiky a dlhodobej organizačnej udržateľnosti. Mimoriadna pozornosť sa venovala programu rozvoja riadiacich pracovníkov, ktorý sa bude postupne zavádzať v priebehu rokov 2017 a 2018, ako aj realizácii programu zdravého riadenia a podpore novozriadenej kancelárie pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie pri príprave povinného vzdelávania v oblasti etiky.

Okrem toho sa realizovali viaceré iniciatívy v oblasti ľudských zdrojov zamerané na posilnenie európskeho bankového dohľadu. Pokračovalo sa v rozvoji vzdelávacieho programu pre dohľad určeného pre celý systém jednotného mechanizmu dohľadu (na ktorom sa zúčastnilo viac ako 1 900 účastníkov), zorganizovalo sa 28 tímbildingových akcií zameraných na posilnenie cezhraničnej spolupráce spoločných dohliadacích tímov a prebehla úspešná integrácia prvej skupiny 33 mladých absolventov vybraných do programu pre stážistov európskeho bankového dohľadu, ktorí úspešne prešli výberom, odbornou prípravou a umiestnili sa v príslušných vnútroštátnych orgánoch.

ECB v roku 2016 pokračovala vo svojom úsilí o podporu rodovej diverzity hlavne na vedúcich pozíciách. Po dosiahnutí 27-percentného podielu žien v riadiacich pozíciách a 18-percentného podielu žien vo vyšších riadiacich pozíciách ku koncu roka 2016 ECB pokračuje v úsilí o splnenie predbežného a konečného cieľa na roky 2017 a 2019 (obrázok 3). Od zavedenia cieľov a prípravy akčného plánu v oblasti rodovej rovnosti v júni 2013 je táto téma na poprednom mieste programu ECB, keďže cieľom inštitúcie je identifikovať, pritiahnuť a rozvíjať talent žien. ECB okrem toho v roku 2016 zaviedla ďalšie kroky v oblasti rodovej rovnosti vrátane sponzorstva na vysokej úrovni člena výkonnej rady Benoîta Cœurého a vrchného riaditeľa pre oblasť služieb, dňa otvorených dverí pre ženské talenty zameraného na univerzitných študentov a založenia siete ESCB a SSM pre diverzitu.

Okrem rodových otázok sa ECB zaviazala k podpore všetkých stránok diverzity v záujme budovania otvorenej pracovnej kultúry založenej na spoločnej zodpovednosti gestorov, ambasádorov ECB pre diverzitu, generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje, širšieho vedenia a existujúcich sietí na podporu diverzity, ako sú Ženská spoločnosť, Dúhová spoločnosť a Etnická a kultúrna skupina ECB.

K 31. decembru 2016 mala ECB schválených 2 898,5 pracovného miesta vyjadrených ako ekvivalent počtu pracovných miest na plný pracovný úväzok, v porovnaní s 2 650 pracovnými miestami na konci roka 2015. Skutočný počet zamestnancov ECB vyjadrený ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok dosiahol 3 171 osôb (v porovnaní s 2 871 osobami k 31. decembru 2015).^[157] ECB v roku 2016 ponúkla spolu 208 nových zmlúv na dobu určitú (na obmedzenú dobu alebo s možnosťou konverzie na zmluvu na dobu neurčitú). Okrem toho bolo uzavretých 304 krátkodobých zmlúv a množstvo existujúcich zmlúv bolo predĺžených na pokrytie absencií kratších ako jeden rok. Počas roka ECB naďalej ponúkala zamestnancom národných centrálnych bánk a medzinárodných organizácií krátkodobé zmluvy na obdobie do 36 mesiacov. K 31. decembru 2016 pracovalo v ECB na rôznych projektoch 250 zamestnancov národných centrálnych bánk a medzinárodných organizácií, čo je o 11 % viac ako ku koncu roka 2015. V septembri 2016 ECB privítala štrnásť účastníkov jedenástej skupiny absolventského programu a k 31. decembru 2016 bolo v banke 320 stážistov (o 17 % viac ako v roku 2015). ECB tiež udelila päť štipendií v rámci programu Wim Duisenberg Research Fellowship Programme, o ktoré sa môžu uchádzať poprední ekonómovia, a šesť štipendií mladým pracovníkom z oblasti výskumu v rámci programu Lamfalussy Fellowship Programme.

Hoci sa organizácia mierne rozrástla, v roku 2016 odišlo zo zamestnania alebo do dôchodku 56 zamestnancov so zmluvou na dobu určitú alebo neurčitú (v roku 2015 to bolo 53 osôb) a v priebehu roka vypršalo 317 krátkodobých zmlúv.

Ročná účtovná závierka

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ar2016annualaccounts_sk.pdf

Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2016

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/eurosystembalancesheet2016.sk.pdf

Štatistika (len v anglickom jazyku)

https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ar2016/EN_AR16_STATISTICAL_ANNEX.pdf

Použité skratky

Štáty

V súlade s praxou EÚ sú členské štáty EÚ v tomto zozname zoradené podľa abecedného poradia názvov krajín v ich národnom jazyku.

Ostatné

Značky použité v tabuľkách

„-“ údaje sa nesledujú/nie sú relevantné

„.“ údaje ešte nie sú k dispozícii